Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2019

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 32Csp/126/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1618201201
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Albert

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:1618201201.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, samosudkyňou Mgr. Zuzanou Albert, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia

s.r.o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, zast.: T. proti žalovanému: L., o zaplatenie 5.351,10
Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným súdu 23.04.2018, ktorému bola
pridelená spisová značka 32Csp/126/2018, domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu
vo výške 5.351,10 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne od 21.09.2017 do zaplatenia a

napokon nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že
medzispoločnosťouVšeobecnáúverovábanka,a.s.,IČO:31320155,MlynskéNivy1,82990Bratislava
(ďalej len „Veriteľ“) ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 20.09.2010 uzatvorená Zmluva o
poskytnutí spotrebného úveru „Flexipôžička“ č. XXXXXXXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), evidovaná u
Veriteľa pod číslom XXXXXXXXXX, na základe ktorej sa Veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo
výške 10.000,00 Eur. Úver sa žalovaný zaviazal splatiť 84 splátkami po 178,37 Eur s dátumom splatnosti
vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc 20.10.2010 do 20.09.2017. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti a

mesačné splátky neplatil. Žalobca si uplatnil právo na zaplatenie 30 splátok v celkovej výške 5.351,10
Eur, pričom sa jedná o splátky splatné od 20.04.2015 do 20.09.2017. Medzi Veriteľom a žalobcom bola
dňa 16.11.2016 uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok, ktorou bola žalobcovi postúpená pohľadávka
voči žalovanému zo Zmluvy.

2. Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril. Žaloba s výzvou na vyjadrenie mu boli doručené podľa §
116 ods. 2 CSP.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 30.05.2019, kde vec v neprítomnosti ospravedlneného
žalobcu a neospravedlneného žalovaného prejednal, oboznámil sa s písomnými podaniami žalobcu
a vykonal dokazovanie týmito listinnými dôkazmi: Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru
„Flexipôžička“ zo dňa 20.09.2010, štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, Všeobecné
obchodné podmienky VÚB, a.s. na poskytovanie spotrebných úverov fyzickým osobám - občanom,
výpis z účtu žalovaného, Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 02.12.2016, podací hárok č. V.,

Zmluvaopostúpenípohľadávokzodňa16.11.2016,identifikáciapostúpenejpohľadávky.Súdnazáklade
vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci, pričom vychádzal z ustanovení
právnych predpisov účinných v čase uzavretia Zmluvy medzi Veriteľom a žalovaným:4.Podľa§52ods.1,3a4Občianskehozákonníka,spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti a spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

5. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

6. Podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr
smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľnemôžebyťpostihnutávýkonomrozhodnutia.Podľaods.2cit.ust.nemožnopostúpiťpohľadávku,
ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

7. Podľa § 2 ods. 1 Zákona o bankách, banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej
republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá je úverovou inštitúciou podľa osobitného predpisu a
ktorá má bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.

8. Podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej

banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta;
týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa

osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa
osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient
ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný
záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta
so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky

presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná
odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená
pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o
jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom
len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

9. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10. Súd sa v prvom rade v konaní zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a na základe

vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný a preto je jeho
žalobu potrebné zamietnuť.

11. Primárny vzťah, ktorý vznikol medzi Veriteľom a žalovaným na základe Zmluvy o úvere, bol vzťahom
spotrebiteľským a uvedená Zmluva bola zmluvou spotrebiteľskou. Predmetom tohto vzťahu však bol

úver, ktorý možno označiť za bankový, keďže Veriteľom bola banka. Bankový úver je na rozdiel od
úverov napr. od nebankových spoločností regulovaný aj osobitnou právnou úpravou vyplývajúcou zo
Zákona o bankách. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle ust. § 2 ods. 3
Zákona o bankách podlieha bankovému povoleniu a nad činnosťou bánk zároveň vykonáva dohľad
Národná banka Slovenska. Bez bankového povolenia nemôže nikto, ak osobitný predpis neustanovuje

inak, prijímať vklady, poskytovať z vkladov úroky alebo iné odplaty, ktoré sú daňovým výdavkom podľa
osobitného predpisu, poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu
inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej
výzvy, ani poskytovať platobné služby pre iného v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu
svojej činnosti (§ 3 Zákona o bankách).

12. Z ustanovenia § 524 ods. 1 v spojení s § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva zákaz
postúpenia okrem iného takých pohľadávok, ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Podľa
názoru súdu pohľadávky banky voči jej klientom treba považovať za takýto druh pohľadávok. S každoupohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené špecifické povinnosti a požiadavky
kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. Zákona o bankách, ako aj obsiahle bankové tajomstvo
(§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale

priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha,
sa tak podstatným spôsobom mení obsah právneho vzťahu medzi veriteľom - postupníkom a dlžníkom
v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom - postupcom (bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne
vychádzaťztoho,žeustanovenie§525ods.1Občianskehozákonníkabránipostupovaniupohľadávokz
takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach

dlžníka.

13. Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách dovoľuje banke postúpiť jej pohľadávky voči
klientovi, avšak za splnenia určitých podmienok. V zmysle citovaného ustanovenia tak predpokladom
postupiteľnosti pohľadávky banky na inú osobu je, aby bol ohľadom tejto pohľadávky klient v omeškaní
aspoň 90 dní a aby ho banka na jej splnenie písomne vyzvala. Ak tieto predpoklady nie sú splnené,

pohľadávka banky nie je postupiteľná, pretože tomu bráni ust.§ 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Ak určitá pohľadávka nie je postupiteľná (teda postúpenie je objektívne neprípustné, zakázané), potom
jej „postúpenie“ je svojím obsahom a účelom v priamom rozpore so zákonom a ako také je neplatné v
zmysle§39Občianskehozákonníka,atonielenmedzistranamizmluvyopostúpení,aleajnavonok,voči
dlžníkovi. Účel § 525 Občianskeho zákonníka je totiž okrem iného aj ochrana dlžníka pred tým, aby jeho

dlh v prípadoch uvedených v citovanom ustanovení prešiel na inú osobu než toho veriteľa, voči ktorému
pôvodne vznikol. Kým teda v iných prípadoch neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej
identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no
voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinné, ak mu ho oznámi
postupca, v prípadoch uvedených v § 525 Občianskeho zákonníka ani prípadné oznámenie postupcu

v zmysle § 526 Občianskeho zákonníka nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný
plniť postupníkovi bez toho, aby bol oprávnený domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení.

14. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky je legitímne tiež z dôvodu, že
po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nie je zachovaná kontinuita dôležitého

dohľadu centrálnej banky, ktorá kontrola je osobitne významná v priebehu trvania úverového vzťahu.
Splnenie uvedených podmienok je zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky.
Podmienky pritom musia byť splnené už v čase postúpenia pohľadávky.

15. Na rozpor postúpenia s § 524 ods. 1 v spojení s § 525 Občianskeho zákonníka, ktoré má za následok

absolútnu neplatnosť postúpenia, prihliada súd aj bez námietky, z úradnej povinnosti. Ak je pre platnosť
postúpenia v týchto prípadoch potrebné splniť určité podmienky, ako napr. tie uvedené v § 92 ods.
8 Zákona o bankách, je postupca v konaní, v ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, povinný
v zmysle § 132 ods. 1, 2 a 3 a § 150 ods.1 CSP tvrdiť a aj preukázať predpoklady svojej aktívnej
legitimácie (teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia). Postupca, ktorému bola

pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že pred postúpením
pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie jeho záväzku a klient napriek tomu
zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní. Nepreukázanie týchto skutočností má za
následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.

16. Súd na podporu svojho právneho názoru v celosti odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky publikované pod R 60/2018, s ktorého závermi sa v celom rozsahu stotožňuje
a ktoré taktiež výslovne judikuje, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách
neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky.
Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny

úkon.

17. V predmetnom konaní musel súd po vykonanom dokazovaní uzavrieť, že žalobca nepreukázal, že
by Veriteľ bol žalovanému zasielal čo i len jednu výzvu na plnenie záväzku, s ktorým bol v omeškaní.
Dátum splatnosti poslednej splátky úveru bol 20.09.2017, avšak Zmluva o postúpení pohľadávok

bola uzavretá už 16.11.2016 a žalobca súdu nepreukázal, že by Veriteľ predtým úver zosplatnil (ani
nič také netvrdí). Pohľadávka Veriteľa ako banky tak bola na žalobcu postúpená ako pohľadávka z
neukončeného bankového úveru. Z uvedených dôvodov považoval súd Zmluvu o postúpení pohľadávok
zo dňa 16.11.2016 za neplatnú v tej časti, ktorou malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky voči žalovanémuzo Zmluvy o úvere. V dôsledku konštatovanej čiastočnej neplatnosti zmluvy, od ktorej žalobca odvodzuje
svojnároksúddospelkzáveru,žežalobcaniejevkonaníaktívnevecnelegitimovaný,apretojepotrebné
žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne

postavenie,zktoréhovyplývasubjektu-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplýva
procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už
aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti
na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp. zn. 2Cdo/205/2009).

18. S poukazom na to, že súd žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu, sa súd dôvodnosťou žaloby v jej podstate a teda skúmaním Zmluvy o úvere
nezaoberal.

19. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

20. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd posudzoval úspech vo veci. Keďže súd žalobu
v celom rozsahu zamietol, v konaní bol úspešný žalovaný, ktorému však žiadne trovy nevznikli, súd mu

preto nárok na náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a. neboli splnené procesné podmienky,
b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného

poriadku). Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený
súdu (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými
prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára,
ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada.
Listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú elektronickými
prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 7

Exekučného poriadku). Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku,
možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v
takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie
exekúcie (§ 48 ods. 8 Exekučného poriadku)