Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. máj 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/114/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200887
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1016200887.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey
Kriškovej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: C.. C.
C., L..: XX.XX.XXXX, J. XXXX/XX, J., zastúpený: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., Kadnárová
83, Bratislava, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Špitálska 14,
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA-VO-5/2016-PK zo dňa
06.04.2016, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie a rozhodnutia správnych orgánov

1. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žalobca žiadosťou o priznanie a vyplatenie
nepriznaných platových náležitostí za nerovnomernosť času služby uplatnenou v zmysle § 234 zákona
č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru
väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a železničnej polície (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“)
zo dňa 16.12.2015, doručenou Okresnému riaditeľstvu PZ v Bratislave V dňa 21.12.2015 (ďalej aj ako
„OR PZ v BA V“) žiadal priznať:
1. príplatok za nerovnomernosť času služby vo výške 100 Eur mesačne brutto,
2. náhradu mzdy za nadčas za vykonávanie služby v nerovnomerne vykonávanom čase služby nad
zákonom určený čas, a to 38 h v týždni.

2. Požadované platové náležitosti žiadal priznať spätne za obdobie od 01.09.2011 do 31.07.2015 (okrem
mesiaca apríl 2015 kedy mu bol príplatok priznaný). V žiadosti uviedol, že v danom období slúžil
výjazdové služby podľa mesačného plánu výjazdových služieb vydaného riaditeľom OR PZ v BA V v
rámci riadneho a plánovaného výkonu služby. Výjazdová služba bola vykonávaná nepretržite od 7:00
hod. do 19:00 hod. a od 19:00 hod. do 07:00 hod. operatívnym pracovníkom niekoľkokrát v mesiaci.
V uvedenom období náhodou a výnimočne odslúžil 40 hodín v týždni. Spravidla odslúžil v každom
týždni iný počet hodín tak, aby v každom mesiaci odslúžil rovnaký celkový počet hodín. Vzhľadom k
výjazdovým službám mu plánované služby začínali a nekončili v rovnakom čase (výjazdová služba
bola vykonávaná vo vyššie uvedených časoch a riadna služba od 7:30 hod. do 15:30 hod.) a ani dni
nepretržitého odpočinku v týždni nepripadali na rovnaké dni (výjazdová služba bola vykonávaná počas
dní pracovného pokoja). Keďže v jednotlivých týždňoch plánovaných služieb neodslúžil rovnaký počet
hodín, dni nepretržitého odpočinku nepripadali na rovnaké dni a služby neslúžil v pravidelných časoch,

konštatoval, že štátnu službu vykonával v nerovnomernom rozvrhnutí základného času. Ďalej poukázal
na skutočnosť, že v danom období mu nebol priznaný ani príplatok za nerovnomernosť podľa § 97 ods. 1
zákona č. 73/1998 Z.z., ani mu nebola služba plánovaná v rozsahu 38 hod. podľa § 64 ods. 2 zákona č.
73/1998 Z.z., preto žiadal, aby mu bol príplatok a náhrada mzdy za hodiny odpracované v tomto období
navyše vyplatené spätne. Súčasne poukázal na obdobné rozhodnutie v obdobnej veci riaditeľa OR PZ
BA III zo dňa 11.09.2015, ORPZ-BAIII-VO-582/2015.

3. Po posúdení žalobcovej žiadosti riaditeľ OR PZ v BA V rozhodnutím č. ORPZ-BAV-VO-23-003/2016
zo dňa 14.01.2016 podľa § 97 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. nepriznal žalobcovi príplatok za
nerovnomernosť času služby za obdobie od 01.09.2011 do 31.07.2015. Rozhodnutie odôvodnil tým,
že s prihliadnutím na ust. § 256 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. nárok na priznanie nepriznaných
platových náležitostí začína dňom 21.12.2012 vzhľadom na trojročnú premlčaciu dobu. O tom, ako má
policajt určený základný čas služby v týždni rozhoduje nadriadený a s týmto rozhodnutím je policajt
oboznámený pri ustanovení do funkcie. Vychádzajúc z prehľadu existujúcich plánov služieb a výkazov
na vyúčtovanie premenlivých príplatkov za požadované obdobie bolo zistené, že základný čas služby v
týždni v jednotlivých mesiacoch bol rozvrhnutý rovnomerne. Výnimku z rovnomerne rozvrhnutého času
tvoria len výjazdové služby a výkon služby v bezpečnostných opatreniach. Taktiež bolo zistené, že za
bezpečnostné opatrenia boli žiadateľovi vykázané všetky premenlivé príplatky vrátane nadčasových
hodín. Nebolo zistené, že by žiadateľ mal naplánované výjazdové služby v nepretržitých zmenách,
pričom v niektorých mesiacoch v určenom období odslúžil vo výjazdovej skupine maximálne tri služby,
ktoré pripadali na nočnú dobu, sobotu a nedeľu resp. deň služobného pokoja. Naopak v niektorých
mesiacoch to bola iba jedna služba resp. služba žiadna. Žalobcovi bol podľa počtu skutočne odslúžených
hodín v noci a v dňoch služobného pokoja priznaný príplatok za nerovnomernosť času služby a
neprináležal mu príplatok podľa § 97 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., ani ustanovenie dĺžky základného
času služby v týždni v trvaní 38 hodín. Keďže nebol preukázaný relevantný dôvod na priznanie príplatku
za nerovnomernosť času služby v uvedenom období, nevznikol žiadateľovi ani nárok vyplývajúci z
rozdielu v počte odslúžených hodín medzi rovnomerným a nerovnomerným rozvrhnutím základného
času služby podľa § 64 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z. z. Nakoľko žiadny rozdiel v počte odpracovaných
hodín nevznikol, nie je možné žiadateľovi priznať náhradu mzdy za nadčas, ktorý podľa žiadosti mal
vzniknúť za vykonávanie služby v nerovnomerne rozvrhnutom základnom čase služby v týždni počas
celého kalendárneho mesiaca podľa § 64 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.

4. Proti rozhodnutiu riaditeľa podal žalobca odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia
veci. Uviedol, že je starší referent 3. OO OKP Bratislava V. Ide o pracovisko, kde je potrebné mať
zabezpečený neprerušený výkon služby operatívnymi pracovníkmi a správny orgán pochybil, keď
žalobcovi od 21.12.2012 do 31.07.2015 nárok nepriznal. Ďalej uviedol, že rozhodnutie riaditeľa trpí
rovnako vadou nepreskúmateľnosti, nakoľko správny orgán sa nevysporiadal s tvrdením a poukazom
žalobcu na iné rozhodnutie v obdobnej veci, kde správny orgán (OR PZ BA III) nárok priznal. Rozhodnutie
riaditeľa sa neodôvodnene odchyľuje aj od usmernení Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej
len „MV SR“). Oprávnenosť nároku žalobcu potvrdzuje aj skutočnosť, že od 01.08.2015 mu už je
vyplácaný 100,- € príplatok (august 2015 - november 2015), aj keď v tom období nedošlo k žiadnym
zmenám vo výkone služby. K zmenám prišlo až od decembra 2015, keď žalobca požiadal o priznanie
príplatku. Pri vyhodnocovaní jednotlivých odslúžených služieb riaditeľ neskúmal podmienku dodržania
alebo nedodržania 40 hod. pracovného týždňa, prípadne dôvodov nepreplatenia služby nadčas. Rozdiel
medzi rovnomernosťou a nerovnomernosťou tak, ako to definuje zákon a vykladá MV SR je ten, že
príslušník polície nemá pravidelne plánovanú službu 12 hodín na konkrétny deň, daná služba sa mu
mení, pripadá na rôzne dni, niekedy ako denná služba niekedy nočná. Pre rovnomerné rozvrhnutie
základného času služby v týždni je teda nutné, aby policajt vykonával plánovanú službu pravidelne (t.j.
každý týždeň v rovnakej dĺžke a v rovnakých dňoch, s dňami nepretržitého odpočinku pripadajúcimi v
každom týždni na rovnaké dni, podľa možnosti na sobotu a nedeľu - § 65 ods. 1 prvá veta zákona č.
73/1998 Z.z.).

5. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. KRPZ-BA-VO-5/2016-PK zo dňa 06.04.2016
podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. tak, že odvolanie žalobcu zamietol ako nedôvodné a
rozhodnutie riaditeľa potvrdil. V zmysle odôvodnenia žalovaný prijal nasledovné závery:

1. Žalobca bol zaradený do rovnomerného režimu rozvrhnutia času služby, pričom nadriadený súčasne
určil, že charakter jeho služobnej činnosti si vyžadoval v posudzovanom období výkon štátnej služby aj
v noci a v dňoch služobného pokoja.
2. Žalobcovi boli v posudzovanom období vyplatené všetky súvisiace platové náležitosti v súlade s
príslušnými právnymi predpismi (príplatok za nerovnomernosť času služby podľa ustanovenia čl. 9 ods.
5 a 6 nariadenia ministra vnútra SR č. 17/2008, ako aj príplatok za výkon štátnej služby nad základný
čas služby v týždni podľa § 98 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z.z.).
3. Z uvedených ustanovení zákona a interných predpisov jednoznačne vyplýva, že je upravený aj režim
v osobitných prípadoch (nariadením ministra vnútra SR č. 22/2008).
4. V prílohe č. 2 metodického usmernenia v časti „Všeobecné zásady“ je uvedené, že skutočnosť či
policajt vykonáva službu v zmenách, prípadne nepretržitom režime je pre posúdenie nerovnomernosti
nevýznamná.
5. Preskúmaním jednotlivých konkrétnych úloh, ktoré žalobca plnil v týždňoch a mesiacoch v rámci
celého posudzovaného obdobia bolo zistené, že ich charakter plne zodpovedá služobnému zaradeniu
policajta.

II.
Žaloba

6. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutia v oboch stupňoch za nezákonné a diskriminačné, žiadal
ich zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

7. Uviedol, že nariadením MV SR č. 24/1998 o úprave času služby príslušníkov Policajného zboru v znení
neskorších predpisov bol začiatok a koniec času služby príslušníkov PZ určený od pondelka do piatka
od 07,30 do 15,30 (čl. 1 ods. 1). Nadriadeným sa v ods. 2 a 3 umožňuje určiť čas služby inak. Podľa čl.
3 začiatok a koniec času služby policajtov v jednotlivých dňoch určí v osobitných prípadoch nadriadený
s ustanovujúcou pôsobnosťou. Pritom o osobitné prípady ide, ak iné určenie času služby policajtov, ako
je uvedené v ods. 1, je potrebné na zabezpečenie plnenia úloh Policajného zboru. Poukázal na § 65
ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., ktorým sa jednoznačne určuje, že o rovnomerné rozvrhnutie základného
času služby v týždni ide vtedy, ak policajt vykonáva štátnu službu v určených dňoch v týždni tak, že
jeho základný čas služby v týždni je splnený. O rovnomerné rozvrhnutie času služby v týždni ide len
v tom prípade, ak policajt každý týždeň odslúži presne 40 hodín. Čiže, ak žalobca odslúžil v týždni
iný počet hodín ako 40, nejedná sa o rovnomerne rozvrhnutý čas služby v týždni. Je nepodstatné,
že v priebehu mesiaca odslúžil presne stanovený počet hodín ako keby bol zaradený v rovnomernom
rozvrhnutí základného času služby v týždni, ale tým, že čas služby v týždni bol rozdielny, jedná sa o
nerovnomerne rozvrhnutý čas služby v týždni. Zamestnávateľ pokiaľ potrebuje zabezpečiť výkon služby
tak, aby menovaný vykonával čas služby v týždni v kratšom a následne v dlhšom týždennom čase
služby ako 40 hodín musí takéhoto policajta zaradiť do nerovnomerného času služby. Podľa žalobcu
nie je podstatné, či minister svojim interným predpisom umožnil nadriadeným plánovať čas služby v
týždni inak ako u rovnomerného výkonu času služby. Pokiaľ je policajtovi personálnym rozkazom určený
rovnomerný čas výkonu služby v týždni (ako bolo aj v prípade žalobcu) je povinnosťou nadriadeného
dodržiavať všetky ustanovenia vyplývajúce pre rovnomerný čas služby v týždni zo zákona, ale aj z iných
interných predpisov. Uvedené nebolo splnené a nebolo mu plánované týždenné rozvrhnutie času služby
v týždni na 40 hodín.

8. V žalobe taktiež poukázal na rozhodnutie riaditeľa OR PZ BA III zo dňa 11.09.2015, č. ORPZ-
BAIII-VO-582/2015, v ktorom bolo rozhodnuté podľa § 97 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. a bol ním
priznaný za obdobie september 2011 do apríla 2014 a za jún 2014 príplatok za nerovnomernosť času
služby vo výške 100,- €, nakoľko v tam uvedenom období mal menovaný základný čas služby v týždni
rozvrhnutý nerovnomerne počas celého kalendárneho mesiaca a charakter štátnej služby vyžadoval jej
výkon v nepretržitých zmenách. Uvedený príplatok za nerovnomernosť času služby bude znížený o už
vyplatenú sumu za počet skutočne odslúžených hodín v noci a v dňoch služobného pokoja podľa § 97
ods. 3 zákona s poukazom na vtedajšiu právnu úpravu čl. 9 ods. 5 nariadenia ministra vnútra SR č.
17/2008. V tejto veci menovaný žiadal za obdobie od 01.09.2011 do 30.06.2014 priznať príplatok za
nerovnomernosť výkonu služby, nakoľko bol velený do výjazdovej skupiny okresného riaditeľstva podľa
mesačného plánu služieb výjazdových skupín vydaného riaditeľom okresného riaditeľstva. V ostatnom

období mesiacov september až december 2011; január až december 2012; január až december 2013;
január až apríl 2014 a jún 2014 bol pravidelne zaraďovaný do výjazdovej skupiny okresného riaditeľstva
podľa nariadenia č. 175/2010 počas dennej doby, v noci a v dňoch služobného pokoja, pričom tieto
služby nevykonával ako služby nad základný čas služby v týždni podľa § 98 ods. 2 zákona. Základný
čas služby v týždni mal teda rozvrhnutý nerovnomerne počas celého kalendárneho mesiaca, za čo mu
patrí príplatok za nerovnomernosť času služby do výšky 100,- € mesačne podľa § 97 ods. 1 zákona
č. 73/1998 Z.z.

9. S poukazom na zásadu rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych
vzťahoch, vyjadrenou v ustanovení § 2a zákona č. 73/1998 Z .z. mal žalobca za to, že vyššie uvedená
vec je obdobnou vecou k ORPZ-BAIII-VO-582/2015, aj k ORPZ- BAIII-VO-157-001/2015, a preto
považoval napadnuté rozhodnutie (a rovnako aj rozhodnutie riaditeľa OR PZ BA V) za diskriminačné a
nezákonné. V predmetnom prípade išlo podľa jeho názoru o klasickú nerovnomernosť. Podľa žalobcu
je neakceptovateľné, aby z dôvodu rozdielností miesta výkonu služby nebol príslušníkom polície
priznaný nárok, hoci iným príslušníkom priznaný je. Napadnuté rozhodnutie a rovnako aj rozhodnutie
riaditeľa vydané v prvom stupni považoval za nespreskúmateľné, nakoľko sa dostatočným spôsobom
nevysporiadali s predloženým rozhodnutím ORPZ-BAIII- N/0-582/2015 v obdobnej veci, ale naopak sa
uspokojili iba s konštatovaním, že ako správny orgán nie sú viazaní právnym názorom riaditeľa OR PZ
BA III, a preto nebolo potrebné sa s touto skutočnosťou osobitným spôsobom zaoberať.

III.
Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomným podaním doručeným súdu dňa 04.07.2016, žalobu
považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že napadnuté rozhodnutia boli vydané v súlade
so zákonom a internými predpismi. Zaradenie žalobcu do rovnomerného režimu rozvrhnutia času služby,
ako aj zmena rozvrhnutia času služby z rovnomerného režimu na nerovnomerný režim boli vykonané
jednoznačným spôsobom v súvislostiach so zabezpečením plnenia úloh Policajného zboru. Žalobcovi
boli vyplatené príslušné finančné náležitosti. S vydaným plánom služieb na nasledujúci mesiac bol
žalobca preukázateľne pravidelne oboznámený. Žalovaný v súvislosti s posudzovaným obdobím nezistil
porušenie práv a oprávnených záujmov policajta.

11. K žalobcovým námietkam uvedeným v žalobe žalovaný uviedol, že tieto sú takmer identické s
dôvodmi, ktoré žalobca namietal už v odvolaní proti rozhodnutiu žalovaného. S týmito sa podrobne
vysporiadal v rámci odvolacieho konania, a preto sa žalovaný vyjadril iba námietkam, ktoré žalobca
uviedol nad rámec uvedený v napadnutom rozhodnutí žalovaného.

12. Uviedol, že zákon jednoznačne určuje rovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni,
nerovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni, pričom z povahy služby v Policajnom zbore
na obidva režimy bezprostredne nadväzuje služba vykonávaná nad základný čas služby v týždni. Ide
o inštitút bežne využívaný v praktickom výkone služby. Určením základného času služby v týždni na
40 hodín a nerovnomerne rozvrhnutého času služby v týždni na 38 hodín boli v nadväznosti ďalej
vymedzené kompetencie nadriadených ustanovením § 65 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. takto: „O
rovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni rozhoduje minister; určí aj začiatok a koniec
času služby v jednotlivých dňoch. O nerovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni a ak to
vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, aj o začiatku a konci času jednotlivej služby pri rovnomernom
rozvrhnutí základného času služby v týždni rozhoduje nadriadený. Rozhodnutie o spôsobe rozvrhnutia
základného času služby v týždni sa vykoná písomne a policajt s ním musí byť oboznámený. “

13. K námietke, že „pojem dôležitý záujem štátnej služby nie je v zákone ani v žiadnom internom
predpise ustanovený“ žalovaný uviedol, že z ustanovení § 68 ods. 1 a ods. 2 citovaného zákona vyplýva
imanentná vzájomná súvislosť s ustanovením § 64 ods. 1 a § 65 ods. 2 zákona a pojem štátna služba
vykonávaná v dôležitom záujme je tu pre potreby Policajného zboru dostatočne vymedzená.

14. K rozhodnutiu riaditeľa OR PZ BA III zo dna 11.09.2015, č. ORPZ-BAIII-VO-582/2015, ako aj č.
ORPZ-BAII1-VO-157-001/2015 zo dňa 20.07.2015 žalovaný uviedol, že jednotlivé okresné riaditeľstvá
ako útvary Policajného zboru plnia úlohy samostatne, v odlišných podmienkach výkonu služby a
osobitnej bezpečnostnej situácie, preto nie je možné medzi nimi prenášať výsledky akýchkoľvek

rozhodnutí. Pri posudzovaní konkrétneho prípadu rovnomerného a nerovnomerného rozvrhnutia
základného času služby v týždni, nie je možné poukazovanie na zásadu rovnakého zaobchádzania v
pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch, vyjadrenú v ustanovení § 2a zákona. Z povahy veci
vyplýva, že plnenie úloh Policajného zboru a jednotlivých útvarov Policajného zboru si vyžadujú značne
diferencované rozvrhnutie času služby jednotlivých policajtov, ktoré je potrebné plniť stanovenými
spôsobmi. Rozdielne zaradenie policajtov v rovnomernom alebo nerovnomernom rozvrhnutí základného
času služby v týždni v rovnakom alebo podobnom služobnom zaradení tak podľa právneho názoru
žalovaného ešte neznamená porušenie zásady rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a
obdobných právnych vzťahoch.

15. Žalovaný preskúmal podrobne zákonné dôvody, ako aj konkrétne podmienky a možnosti služobného
zaradenia žalobcu do rovnomerného alebo nerovnomerného režimu rozvrhnutia času služby a zistil, že
z ust. § 65 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. jednoznačne vyplýva nerovnomerné rozvrhnutie základného
času služby v týždni, ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby a aj začiatok a koniec času jednotlivej
služby pri rovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni, o ktorom rozhoduje nadriadený.

16. Jedným z najdôležitejších kritérií pre zaradenie konkrétneho policajta na konkrétnu funkciu a
následné špecifické určenie času služby je vyhodnotenie bezpečnostnej situácie a z nej vyplývajúce
plnenie úloh útvarmi Policajného zboru, ktoré riadi a za ktorých činnosť zodpovedá na každom
jednotlivom stupni príslušný nadriadený.

17. Žalobca bol zaradený v priebehu posudzovaného obdobia do rovnomerného režimu rozvrhnutia
času služby, riaditeľ okresného riaditeľstva pritom postupoval v súlade s ust. § 97 ods. 3 zákona č.
73/1998 Z.z. a ust. čl. 1 ods. 3 nariadenia ministra vnútra SR č. 24/1998 v znení nariadenia ministra
vnútra SR č. 22/2008. Žalobca bol tak zaradený do rovnomerného režimu rozvrhnutia času služby,
pričom nadriadený súčasne určil, že charakter jeho služobnej činnosti si vyžadoval v posudzovanom
období výkon štátnej služby aj v noci a v dňoch služobného pokoja. Predmetné ustanovenie zákona
priamo určuje, že v Policajnom zbore sú zaradení policajti, ktorí plnia úlohy uvedeným spôsobom. Ich
zaradenie je rozpracované nariadením ministra vnútra SR č. 22/2008, v ktorom bol do článku 1 doplnený
nový odsek 3, ktorý upravuje čas služby policajtov zaradených v takých útvaroch, u ktorých povaha
štátnej služby nevyžaduje nerovnomerné rozvrhnutie, avšak vzhľadom na ich osobitosť nebola pre nich
postačujúca ani doterajšia úprava rovnomerného režimu. Podľa tohto ustanovenia začiatok a koniec
času služby policajtov v jednotlivých dňoch určí v osobitných prípadoch nadriadený s ustanovovacou
pôsobnosťou. O osobitné prípady ide, ak iné určenie času služby policajtov je potrebné na zabezpečenie
plnenia úloh Policajného zboru.

18. V odvolacom konaní bolo zistené, že žalobcovi boli v posudzovanom období vyplatené všetky
súvisiace platové náležitosti v súlade s príslušnými platnými zákonnými ustanoveniami a internými
predpismi, predovšetkým príplatok za nerovnomernosť času služby podľa ustanovenia čl. 9 ods. 5 a 6
nariadenia ministra vnútra SR č. 17/2008, ako aj príplatok za výkon štátnej služby nad základný čas
služby v týždni podľa § 98 ods. 1 a 2 zákona.

19. Nariadením ministra vnútra SR č. 22/2008 je upravený aj režim v osobitných prípadoch, ktorý
upravuje čas služby policajtov zaradených v takých útvaroch, u ktorých povaha štátnej služby
nevyžaduje nerovnomerné rozvrhnutie, avšak vzhľadom na ich osobitosť nebola pre nich postačujúca ani
doterajšia úprava rovnomerného režimu. Názov tohto režimu nebol v zákone ani v interných predpisoch
jednoznačne stanovený. Jediná relevantná zákonná podmienka pre služobné zaradenie policajta v
uvedenom režime osobitných prípadov je určená v čl. 1 ods. 3 nariadenia ministra vnútra SR č.
22/2008: „O osobitné prípady ide, ak iné určenie času služby policajtov je potrebné na zabezpečenie
plnenia úloh Policajného zboru.“ Preskúmaním úloh, ktoré žalobca plnil v týždňoch a mesiacoch v rámci
celého posudzovaného obdobia bolo zistené, že ich charakter plne zodpovedá služobnému zaradeniu
policajta. Súčasne boli zistené relevantné súvislosti medzi jednotlivými zmenami režimu rozvrhnutia
času služby (teda z rovnomerného na nerovnomerný a naopak v mesiaci apríl 2015, ako aj uvedeného
zaradenia do nerovnomerného režimu od 01.08.2015), a to vo väzbe na zabezpečenie plnenia úloh
Policajného zboru v širšom celoštátnom meradle, ako aj vo väzbe na plnenie medzinárodných záväzkov
Slovenskej republiky. Na vydané konkrétne úlohy reagoval riaditeľ okresného riaditeľstva v rámci
svojej pôsobnosti ich zabezpečením a prenesením v rámci stanoveného služobného postupu až na
jednotlivých policajtov, medzi ktorých patrí aj žalobca. Žalovaný poukázal aj na konkrétne opatrenia,

ktoré boli prijímané príslušnými orgánmi Slovenskej republiky po teroristických útokoch v Paríži dňa
07.01.2015 a 13.-14.11.2015, v Bruseli 22.03.2016, keď minister vnútra SR vyhlásil zvýšené stupne
teroristického ohrozenia na území Slovenskej republiky, čo znamenalo aj zvýšený počet prijatých
policajných opatrení a kontrol.

IV.
Posúdenie veci

20. Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP)
a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

21. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

22. Podľa § 6 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

23. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

24. Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., dĺžka základného času služby v týždni je 40 hodín, ak
ďalej nie je ustanovené inak.

25. Podľa § 64 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., dĺžka základného času služby v týždni, ktorý je počas
celého kalendárneho mesiaca rozvrhnutý nerovnomerne, sa ustanovuje na 38 hodín.

26. Podľa § 64 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., súčasťou základného času služby v týždni sú sviatky,
ktoré sú dňami pracovného pokoja (ďalej len „sviatok").

27. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., o rovnomernom rozvrhnutí základného času služby v
týždni rozhoduje minister; určí aj začiatok a koniec času služby v jednotlivých dňoch. O nerovnomernom
rozvrhnutí základného času služby v týždni a ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, aj o
začiatku a konci času jednotlivej služby pri rovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni
rozhoduje nadriadený. Rozhodnutie o spôsobe rozvrhnutia základného času služby v týždni sa vykoná
písomne a policajt s ním musí byť oboznámený. Dĺžka jednej nepretržitej zmeny môže byť najviac 12
hodín. Výnimku nad rámec takto stanoveného času v prípadoch špecifických činností ustanoví minister
interným predpisom.

28. Podľa § 65 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., o rovnomerné rozvrhnutie základného času služby v týždni
ide vtedy, ak policajt vykonáva štátnu službu pravidelne v určených dňoch v týždni tak, že jeho základný
čas služby v týždni je splnený.

29. Podľa § 65 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z., o nerovnomerné rozvrhnutie základného času služby
v týždni ide vtedy, ak je základný čas služby rozvrhnutý nerovnomerne na jednotlivé týždne tak, že
v niektorých týždňoch je kratší, v iných dlhší než určený základný čas služby v týždni, ale v rámci
príslušného obdobia, spravidla štvortýždenného, najdlhšie ročného, sa jeho priemerná dĺžka rovná dĺžke
základného času služby v týždni.

30. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., ak to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, je policajt
povinný vykonávať štátnu službu nad základný čas služby v týždni, v deň nepretržitého odpočinku v
týždni alebo vo sviatok.

31. Podľa § 68 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., štátna služba vykonávaná v dôležitom záujme je činnosť,
ktorú vzhľadom na jej závažnosť, rozsah alebo na jej neodkladnosť nemožno zabezpečiť v určenom
základnom čase služby v týždni a ktorá sa vykonáva na príkaz alebo so súhlasom nadriadeného.

32. Podľa § 97 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., policajtovi, ktorý má základný čas služby v týždni rozvrhnutý
nerovnomerne počas celého kalendárneho mesiaca a charakter štátnej služby vyžaduje jej výkon v
nepretržitých zmenách, patrí príplatok do výšky 100 eur mesačne.

33. Podľa § 97 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., minister môže určiť, ktorému ďalšiemu policajtovi so
základným časom služby v týždni rozvrhnutým nerovnomerne počas celého kalendárneho mesiaca patrí
príplatok do výšky 100,- € mesačne.

34. Podľa § 97 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., policajtovi, ktorý nemá priznaný príplatok podľa odseku 1
alebo 2 a charakter jeho služobnej činnosti si vyžaduje výkon štátnej služby v noci a v dňoch služobného
pokoja, sa príplatok prizná podľa počtu skutočne odslúžených hodín v noci a v dňoch služobného pokoja
vo výške určenej ministrom, najviac však do výšky 100 eur mesačne.

35. Podľa čl. 9 ods. 1 nariadenia ministra vnútra SR č. 17/2008 o vybraných platových náležitostiach
príslušníkov Policajného zboru, policajtovi, ktorý spĺňa podmienky uvedené v § 97 ods. 1 zák. č. 73/1998
Z.z., patrí príplatok za nerovnomernosť času služby vo výške 100,- € mesačne.

36. Podľa čl. 9 ods. 3 nariadenia ministra vnútra SR č. 17/2008, príplatok za nerovnomernosť času
služby vo výške 100,- € mesačne patrí okrem policajta uvedeného v čl. 9 ods. 1 citovaného nariadenia aj
policajtovi, ktorý má základný čas služby v týždni rozvrhnutý nerovnomerne počas celého kalendárneho
mesiaca.

37. Podľa čl. 9 ods. 5 nariadenia ministra vnútra SR č. 17/2008, príplatok za nerovnomernosť času
služby patrí aj policajtovi, ktorý nemá priznaný príplatok podľa ods. 1 alebo 3 a v priebehu kalendárneho
mesiaca vykonával štátnu službu v noci alebo v dňoch služobného pokoja vo výške 2,50 € za každú
ukončenú, skutočne odslúženú hodinu v noci alebo v dňoch služobného pokoja, najviac však do výšky
100,- € mesačne.

38. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-BA-
VO-5/2016-PK zo dňa 06.04.2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie riaditeľa Okresného riaditeľstva
PZ v Bratislave V č. ORPZ-BAV-VO-23-003/2016 zo dňa 14.01.2016. Prvostupňovým rozhodnutím
riaditeľ Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave V podľa § 97 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. nepriznal
žalobcovi príplatok za nerovnomernosť času služby za obdobie od 01.09.2011 do 31.07.2015.

39. Medzi účastníkmi bola sporná skutočnosť, či žalobca mal základný čas služby v týždni v jednotlivých
mesiacoch rozvrhnutý rovnomerne, resp. nerovnomerne. Úlohou súdu bolo preto posúdiť, či správne
orgány dostatočne zistili skutočný stav veci a z podkladov, ktoré tvoria súčasť administratívneho spisu
vyvodili správny právny záver, a teda či postupovali správne keď zamietli žalobcovu žiadosť o priznanie
a vyplatenie nepriznaných platových náležitostí za nerovnomernosť času služby, ktorou žiadal priznať
príplatok za nerovnomernosť času služby vo výške 100 Eur mesačne brutto a náhradu mzdy za nadčas
za vykonávanie služby v nerovnomerne vykonávanom čase služby nad zákonom určený čas, a to 38
hod. v týždni. Správne orgány pritom vychádzali z plánu služieb a výkazov na vyúčtovanie premenlivých
príplatkov za obdobie požadované žalobcom od 01.09.2011 do 31.07.2015.

40. Policajný zbor je ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku,
bezpečnosti, boja proti zločinnosti vrátane jej organizovaných foriem a medzinárodných foriem a úlohy,
ktoré pre Policajný zbor vyplývajú z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky. Služobná disciplína
policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi,
ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami,
príkazmi a pokynmi nadriadených (§ 47 zákona č. 73/1998 Z.z.). Nadriadený s personálnou
kompetenciou plne zodpovedá za plnenie špecifických úloh, stanovených Policajnému zboru, a to na
určenom území a v rozsahu svojej pôsobnosti. Na zmeny v bezpečnostnej situácii preto Policajný
zbor musí reagovať flexibilne a operatívne prispôsobiť svoje vnútorné štruktúry k aktuálnej situácii, aj
vzhľadom na konkrétne miesto výkonu služby.

41. O rovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni rozhoduje minister, ktorý zároveň určuje
začiatok, ako aj koniec času služby v jednotlivých dňoch (§ 65 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z.). Podľa
čl. 1 ods. 1 nariadenia ministra vnútra SR č. 24/1998 je pre rovnomerný režim začiatok a koniec času
služby policajtov určený na pondelok až piatok od 7:30 hod. do 15:30 hod. Základný čas služby v týždni v
zmysle ustanovenia § 65 ods. 2 citovaného zákona môže byť rozvrhnutý aj nerovnomerne, ak to vyžaduje
dôležitý záujem štátnej služby, pričom o nerovnomernom rozvrhnutí základného času služby v týždni,
ako aj o začiatku a konci času jednotlivej služby pri rovnomernom rozvrhnutí základného času služby v
týždni rozhoduje nadriadený. Z uvedeného vyplýva, že zaradenie policajta predstavuje prvok služobnej
disciplíny v komplexnej štruktúre plnenia zákonom stanovených úloh Policajného zboru. Základnou
povinnosťou policajta je plnenie si svojich služobných povinností, ktoré boli uložené nadriadenými.
Nadriadený s príslušnou kompetenciou zodpovedá za plnenie stanovených úloh, ktoré plní Policajný
zbor v zmysle ust. § 2 zákona č. 171/1993 Z.z.

42. Pre zaradenie príslušníka Policajného zboru na konkrétnu funkciu a následné určenie času služby
je kritérium vyhodnotenie bezpečnostnej situácie a z nej vyplývajúce plnenie úloh. Z podkladov (Plány
služieb a Výkazy o vyúčtovaní služby nad základný čas služby v týždni, služobnej pohotovosti, príplatku
za nerovnomernosť času služby a príplatku za štátnu službu v sťaženom a zdraviu škodlivom pracovnom
prostredí), z ktorých správne orgány vychádzali pri zistení skutkového stavu a z ktorého vyvodili aj svoj
právny záver vyplýva, že žalobca bol v priebehu relevantného obdobia zaradený do rovnomerného
režimu rozvrhnutia služby a riaditeľ OR PZ postupoval v súlade s ust. § 97 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z.
a ust. čl. 1 ods. 3 nariadenia ministra vnútra SR č. 24/1998 v znení nariadenia č. 22/2008. Nadriadený
súčasne určil, že charakter služobnej činnosti žalobcu vyžadoval v relevantnom období výkon štátnej
služby aj v noci a v dňoch služobného pokoja. Toto zaradenie upravuje čl. 1 ods. 3 nariadenia ministra
vnútra SR č. 22/2008, ktorý upravuje čas služby policajtov zaradených na takých útvaroch, kedy povaha
ich služby nevyžaduje nerovnomerné rozvrhnutie, ale vzhľadom na ich osobitosti by nebola postačujúca
ani úprava rovnomerného režimu. Podľa tohto ustanovenia začiatok a koniec času služby policajtov v
jednotlivých dňoch určí v osobitných prípadoch nadriadený s ustanovovacou pôsobnosťou. Neobstojí
preto námietka žalobcu, že pokiaľ je policajtovi personálnym rozkazom určený rovnomerný čas výkonu
služby v týždni (ako to bolo aj v prípade žalobcu), bolo povinnosťou nadriadeného dodržiavať všetky
ustanovenia vyplývajúce pre rovnomerný čas služby v týždni zo zákona, ale aj z iných interných
predpisov.

43. Pre právne posúdenie veci súdom bolo rozhodujúce, že služobné zaradenie žalobcu ako policajta
bolo vykonané v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami, ako aj cit. internými predpismi. Z týchto
predpisov zároveň vyplýva, že čas služby policajtov môže byť upravený aj tzv. osobitným režimom,
t. j. upraveným časom služby policajtov zaradených do takých útvarov PZ, v ktorých povaha služby
nevyžaduje nerovnomerné rozvrhnutie, ale vzhľadom na ich osobitosť by nebol pre nich dostačujúci ani
tzv. rovnomerný režim. Štátna služba vykonávaná v dôležitom záujme je činnosť, ktorú vzhľadom na
závažnosť, rozsah alebo na jej neodkladnosť nemožno zabezpečiť v určenom základnom čase služby
v týždni a ktorá sa vykonáva na príkaz alebo so súhlasom nadriadeného. Podľa § 97 ods. 3 zákona
č. 73/1998 Z.z. v takomto prípade policajtovi, ktorý nemá priznaný príplatok podľa odseku 1 alebo 2 a
charakter jeho služobnej činnosti si vyžaduje výkon štátnej služby v noci a v dňoch služobného pokoja,
sa príplatok prizná podľa počtu skutočne odslúžených hodín v noci a v dňoch služobného pokoja vo
výške určenej ministrom, najviac však do výšky 100,- € mesačne. Na takto vymedzený rámec nadväzuje
ust. čl. 9 ods. 5 nariadenia ministra vnútra SR č. 17/2008, v zmysle ktorého príplatok za nerovnomernosť
času služby patrí aj policajtovi, ktorý nemá priznaný príplatok podľa ods. 1 alebo ods. 3 a v priebehu
kalendárneho mesiaca vykonával štátnu službu v noci alebo v dňoch služobného pokoja vo výške 2,50
Eur za každú ukončenú, skutočne odslúženú hodinu v noci alebo v dňoch služobného pokoja, najviac
do výšky 100 Eur mesačne.

44. Takýto režim predstavuje službu vykonávanú nad základný čas, aj keď formálne môže vykazovať
identické znaky nerovnomerného rozvrhnutia základného času služby podľa § 65 ods. 4 zákona č.
73/1998 Z.z. Vo výjazdovej službe, ktorá je operatívnou, plní policajt úlohy samostatne a charakter
jednotlivých úloh si môže vyžadovať odlišné spôsoby ich realizácie. Rozhodujúcim faktorom je pritom
rozdelenie a plnenie zákonom vymedzených úloh konkrétnym útvarom Policajného zboru a konkrétnym
policajtom, ktoré s vlastnou zodpovednosť vykonáva a zabezpečuje nadriadený policajta.

45. V preskúmavanej veci bol žalobcovi za jednotlivé mesiace v odôvodnených prípadoch priznaný
i príplatok za nerovnomernosť času služby podľa skutočne odslúžených hodín v noci a v dňoch
služobného pokoja podľa ust. § 97 ods. 3 citovaného zákona, čo vyplýva i z odôvodnenia napadnutých
rozhodnutí, ktorý mu mohol byť poskytnutý až do výšky 100 Eur mesačne. V takomto prípade je
nepodstatné, či mu bol príplatok poskytnutý podľa § 97 alebo z dôvodu podľa § 65 zákona č. 73/1998 Z.z.,
a teda de facto dostal príspevok v rovnakej výške. S poukazom na uvedené súd nemohol konštatovať,
že by týmto postupom bolo nejako dotknuté právo alebo právom chránený záujem žalobcu i zmysle ust.
§ 2a zákona č. 73/1998 Z.z., t.j. nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania.

46. K námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, nakoľko žalovaný sa
dostatočným spôsobom nevysporiadal s rozhodnutím ORPZ-BAIII-VO-582/2015 v obdobnej veci súd
uvádza, že žalobca síce v podanej žiadosti i v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu poukázal
na rozhodnutie riaditeľa OR PZ BA III zo dňa 11.09.2015 č. ORPZ-BAIII-VO-582/2015, avšak Okresné
riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave V plní úlohy samostatne, v odlišných podmienkach výkonu
služby a osobitnej bezpečnostnej situácie prostredníctvom príslušného nadriadeného, ktorý riadi,
organizuje, kontroluje a hodnotí výkon štátnej služby podriadených policajtov (§ 4 ods. 2 zákona).
Rozhodujúcim kritériom pre zaradenie konkrétneho policajta na konkrétnu funkciu a následné špecifické
určenie času služby je vyhodnotenie bezpečnostnej situácie a z nej vyplývajúce plnenie úloh útvarmi
Policajného zboru, ktoré riadi a za ktorých činnosť zodpovedá na každom jednotlivom stupni príslušný
nadriadený. Pri posudzovaní konkrétneho prípadu rovnomerného a nerovnomerného rozvrhnutia
základného času služby v týždni, nie je možné poukazovať na zásadu rovnakého zaobchádzania v
pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch, vyjadrenú v ustanovení § 2a zákona č. 73/1998
Z.z. Rozdielne zaradenie policajtov v rovnomernom alebo nerovnomernom rozvrhnutí základného
času služby v týždni v rovnakom alebo podobnom služobnom zaradení ešte neznamená porušenie
zásady rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch. Žalobca
naviac nepreukázal, že by podal žalobu v zmysle zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní
v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(antidiskriminačný zákon). Správny súd však musí poznamenať, že i keď žalovaný sa v napadnutom
rozhodnutí nevyjadril k namietanému rozhodnutiu riaditeľa OR PZ BA III zo dňa 11.09.2015 č.
ORPZ-BAIII-VO-582/2015, tento nedostatok v postupe žalovaného nemohol spôsobiť nezákonnosť
napadnutého rozhodnutia. Zároveň súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Sž 98-102/02, podľa ktorého dôvodom k zrušeniu rozhodnutia správneho orgánu môže
byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie sa nezrušuje preto,
aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie
rozhodnutie pre účastníka.

47. Krajský súd v Bratislave vzhľadom na vyššie uvedené dôvody dospel k záveru, že námietky
žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup žalovaného, ako aj preskúmavané
rozhodnutie a v ňom prijaté závery boli súladné so zákonom, s námietkami žalobcu sa správne orgány
vysporiadali dostačujúcim spôsobom ako v prvostupňovom, tak aj v druhostupňovom rozhodnutí a
z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí je zrejmé, na základe akej správnej úvahy správne orgány
skutkový stav posúdili. S poukazom na uvedené súd postupom podľa § 190 SSP žalobu zamietol.

48. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s § 175 ods. 1 SSP, avšak
vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani
neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

49. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 S.s.p., § 145 ods. 2
písm. c/ SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 20. 5. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.