Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. december 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/19/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114203799
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5017200027.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého
a členov senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a JUDr. Evy Malíkovej v právnej veci žalobkyne: U. M., nar.
XX.XX.XXXX, bydliskom XXX XX E. XXX, štátny občan SR, právne zastúpená JUDr. Petrom Harakálym,
advokátom so sídlom Kováčska 28, 040 01 Košice, IČO: 00 620 157, proti žalovaným: 1/ Slovenská
kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, 826 52 Bratislava 29, zastúpená Allianz -

Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, 2/ R.
M., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom M. R. X. XXX/X, XXX XX K., štátny občan SR, za účasti intervenienta
na strane žalovaného 2/: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, 826 52
Bratislava 29, zastúpená Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74
Bratislava, IČO: 00 151 700, o mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, o
odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 6C/43/2014-536 zo dňa 11.08.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu o zaplatenie sumy 136.949,80

eur zamietol, p o t v r d z u j e .

Výroku súdu prvej inštancie, ktorým žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobkyni titulom odškodnenia za bolesť sumu 8.165,71 eur, s a n e d o t ý k a .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalovaným 1/ a 2/, ako aj intervenientovi na strane

žalovaného 2/ priznal nárok na náhradu trov konania, každému v rozsahu 68 % z r u š u j e a vec
mu v r a c i av zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobkyni titulom odškodnenia za bolesť sumu 8.165,71 eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu o zaplatenie sumy 136.949,80 eur zamietol a
žalovaným 1/ a 2/, ako aj intervenientovi na strane žalovaného 2/ priznal nárok na náhradu trov konania
každému v rozsahu 68 %.

2. Súd prvej inštancie žalobný nárok žalobkyne posudzoval v zmysle ustanovenia § 100 ods. 1, § 106
ods. 1, 2, § 122 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, účinného od 01.04.1983; v zmysle ustanovení § 420
ods. 1, § 427 ods. 1, § 438 ods. 1, § 444, § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného od 01.01.1992,
§ 1 ods. 1, § 28 ods. 2, 3 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov; v zmysle
ustanovení § 1 ods. 1 písm. a ) bod 1, § 3 ods. 1 písm. a), ods. 4, Vyhlášky MF SR č. 423/1991 Zb.,

ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla v znení Vyhlášky MF SR č. 372/1994 Zb., účinného od 01.01.1995 do
31.12.2001; v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 Zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade škody za bolesť a onáhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 273/1994 Z. z.
o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení

neskorších predpisov, účinného od 01.08.2004; v zmysle ustanovení § 1, § 2 ods. 1, § 4 ods. 1, § 6 ods.
1, 2, § 7 ods. 1, 3, § 10 ods. 1 Vyhlášky Ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu
sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia
spoločenského uplatnenia, účinného do 31.07.2004; v zmysle ustanovenia časti A, bod I. ods. 6, 7, bod
II. ods. 12, bod III. ods. 14 prílohy cit. vyhlášky.

3. Pri posudzovaní uvedeného prípadu súd prvej inštancie vychádzal z vyššie uvedených ustanovení.
Dôvodil, že predmetom konania súdu v spornej veci tak bol po rozhodnutí NS SR - uznesení č. k.
2MCdo/24/2012-473 zo dňa 31.10.2013 - žalobkyňou uplatnený nárok na priznanie mimoriadneho
odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia už len v rozsahu celkovo sumy
145.115,51 eur (podaním zo dňa 08.04.2009 celkovo uplatnená suma 162.318,26 eur - rozsudkom zo
dňa 12.03.2010 priznaná suma 17.202,75 eur), z toho titulom mimoriadneho odškodnenia za bolesť

suma 47.973,52 eur (podaním zo dňa 08.04.2009 celkovo uplatnená suma 54.769,97 eur - rozsudkom
zo dňa 12.03.2010 priznaná suma 6.796,45 eur) a za sťaženie spoločenského uplatnenia suma
97.141,99 eur (podaním zo dňa 08.04.2009 celkovo uplatnená suma 107.548,29 eur - rozsudkom zo dňa
12.03.2010 priznaná suma 10.406,30 eur). Poukázal na to, že tak ako v rozsudku zo dňa 12.03.2010,
opakovane vychádzal zo záveru, že žalobkyňa má v konaní aktívnu vecnú legitimáciu, ktorá vyplýva z

tej skutočnosti, že u nej došlo v príčinnej súvislosti s nehodovým dejom pri dotknutej dopravnej nehode
zo dňa 24.08.2001 ku škode na zdraví, a to tak, ako to vyplýva z výroku trestného rozkazu Okresného
súdu Čadca spis. zn. 3T 452/01 zo dňa 03.12.2001, ako aj zo znaleckého posudku č. 30/2009 zo dňa
10.08.2009 vyhotoveného súdom ustanoveným znalcom MUDr. Slavomírom Kovalčíkom. Z hľadiska
právneho posúdenia tak vzniklo podľa § 444 OZ právo žalobkyni ako poškodenej na jednorazové

odškodnenie bolesti a sťaženia jej spoločenského uplatnenia. Zároveň vychádzal z toho, že v zmysle § 7
ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. (keďže v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. na bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona - 01.08.2004, a ak ide o chorobu z povolania z takej choroby,
ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy, t. j. vyhláška č. 32/1965 Zb.), išlo

v danom prípade o prípad hodný osobitného zreteľa. Tieto závery boli napokon už judikované súdom
rozsudkom v prejednávanej veci zo dňa 12.03.2010 (keďže tento rozsudok nadobudol v časti jeho
výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, t. j. v časti o zaplatenie sumy 17.202,75 eur právoplatnosť) a
neboli ani v ďalšom konaní po rozhodnutí NS SR č. k. 2MCdo/24/2012-473 zo dňa 31.10.2013 stranami
sporu a ani intervenientom na strane žalovaného 2/ rozporované. Súd prvej inštancie vychádzal z toho,

že žalovaný 2/ sa dopustil protiprávneho konania, ktoré naplnilo znaky skutkovej podstaty trestného
činu, pričom zároveň v príčinnej súvislosti s týmto došlo k dotknutému poškodeniu zdravia žalobkyne.
Ďalej dôvodil, že súd sa v prejednávanej veci cítil byť viazaný uvedeným rozhodnutím súdu v trestnom
konaní a podľa rozhodovacej praxe súdov, aj keď za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
zodpovedá prevádzkovateľ tohto dopravného prostriedku, nie je tým vylúčená zároveň zodpovednosť

napr.vodičadopravnéhoprostriedkuzaškodu,ktorúspôsobilpritejistejškodovejudalostipoškodenému
porušením právnej povinnosti, pokiaľ nešlo o prípad, keď tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú
nezodpovedajú. Súd prvej inštancie považoval za potrebné uviesť, že náhrada za bolesť a náhrada za
sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví, i keď
sú upravené spoločne v cit. vyhláške č. 32/1995 Zb., ktorú je treba na daný prípad aplikovať (vzhľadom

k prechodnému § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.). Oba druhy odškodnenia sú náhradou tzv.
nemateriálnej ujmy a majú slúžiť na to, aby si poškodený mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie
prežitých a prežívaných utrpení, strastí a kompenzovanie životných obmedzení vyvolaných úrazom
(uvedené vyplýva aj priamo zo znenia § 2 ods. 3 a § 4 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.). Ide o nároky
rýdzo osobnej povahy. Vyhláška upravuje zvlášť podmienky, za ktorých sa poskytuje odškodnenie za

bolesť, a zvlášť podmienky pre odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Rovnako osobitne
stanovuje zásady pre vyhodnocovanie oboch druhov odškodnenia. Priznanie nároku na odškodnenie
na náhradu za bolesť nie je podmienené priznaním nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia a
naopak. Aj zvýšenie odškodnenia u oboch nárokov treba posudzovať osobitne, lebo existencia dôvodov
pre zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia neznamená zároveň aj existenciu

dôvodov zvýšenia odškodnenia za bolesť a naopak (rozsudok NS SR sp. zn. 5Cdo/117/2000 zo dňa
26.02.2000 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod publikačným
č. R 48/2004). Pokiaľ ide o bolestné, tak vždy ide o skúmanie skutočnosti, ktoré závisia od odborného
posúdenia a nie od zistenia súdu. Zvýšenie odškodnenia za bolesť je možné iba v prípadoch osobitnéhozreteľa, ak je preukázané, že poškodený znášal mučivé útrapy a bolesť mu spôsobovala zvlášť mučivé
stavy. Zároveň je potrebné prihliadať aj na to, že samotné odškodnenie bolestného zodpovedajúce
základnému bodovému ohodnoteniu podľa bodovania v zmysle zásad pre hodnotenie odškodnenia za

bolesť (časť A. bod I. a III. a časť B. bod I. prílohy vyhlášky č. 32/1965 Zb.) zahrňuje tú skutočnosť,
že poškodený pri škode na zdraví trpel bolesťami, prípadne trpí týmito bolesťami a je zohľadnená aj
zvýšená bolestivosť, prípadne dlhé trvanie liečenia. Pokiaľ ide o dôvodnosť žaloby v časti uplatneného
mimoriadneho odškodnenia za bolesť podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., súd prvej inštancie
konštatoval, že v danom spore išlo o prípad osobitného zreteľa, a to vzhľadom k poraneniam žalobkyne,

ktoré utrpela pri dopravnej nehode a vzhľadom ku charakteru a intenzite bolesti, ktoré znášala žalobkyňa
pri vzniku, ako aj následnej liečbe týchto poranení. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na
odôvodnenie rozsudku NS SR sp. zn. 4Cdo/61/2007 zo dňa 28.02.2008, ktorý odzrkadľuje ustálenú
rozhodovaciu činnosť súdov: „...odškodnenie, o zvýšení ktorého rozhoduje súd v zmysle § 7 ods. 3
vyhlášky č. 32/1965 Zb., je výsledkom násobku základného bodového ohodnotenia podľa znaleckého
posudku a peňažnej náhrady za jeden bod.“. Súd prvej inštancie vychádzal z tohto spôsobu určovania

nároku. Ďalej konštatoval, že žalobkyňa po zmene žaloby urobenej podaním zo dňa 08.04.2009
považovala za dôvodné zvýšenie odškodnenia za bolesť v rozsahu 40-násobku základného bodového
ohodnotenia určeného znaleckým posudkom MUDr. Slavomíra Kovalčíka č. 30/2009 zo dňa 10.08.2009,
t. j. 687,50 bodu, pri sume 60,- Sk za jeden bod, t. j. zvýšenie odškodnenia za bolesť v celkovej
peňažnej sume 54.769,97 eur (40 x 687,5 bodov x 60,- Sk / bod = 1.650.000,- Sk = 54.769,97 eur).

Súd prvej inštancie považoval za primerané mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť žalobkyne v
rozsahu až na 20-násobok základného bodového ohodnotenia určeného znaleckým posudkom MUDr.
SlavomíraKovalčíkač.30/2009zodňa10.08.2009prisume60,-Skzajedenbod.Priurčeníprimeranosti
mimoriadneho odškodnenia za bolesť žalobkyne až na 20-násobok základného bodového ohodnotenia
sa riadil rovnakými úvahami ako v rozsudku zo dňa 12.03.2010 a naďalej na nich zotrváva. Zdôraznil,

že už v samotnom odškodnení za bolesť podľa § 7 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. zodpovedajúcom
základnému bodovému ohodnoteniu a podľa bodovania v zmysle zásad pre hodnotenie odškodnenia za
bolesť (časť A. bod I. a III. a časť B. bod I. prílohy vyhlášky č. 32/1965 Zb.) je zahrnutá tá skutočnosť, že
poškodenýpriškodenazdravítrpelbolesťami,prípadnetrpítýmitobolesťamiajezohľadnenáajzvýšená
bolestivosť, prípadne dlhé trvanie liečenia (uvedené vyplýva zo zásad pre hodnotenie odškodnenia

za bolesť podľa časti A. bodu II. ods. 6 a 7 prílohy vyhlášky č. 32/1965 Zb.). Odškodnenie za bolesť
vo vyššom násobku základného bodového ohodnotenia, t. j. až do výšky 40-násobku neodôvodňuje
ani argumentácia žalobkyne v samotnej žalobe, že základné ohodnotenie bolestného podľa zastaranej
vyhlášky č. 32/1965 Zb. nezodpovedá súčasnej sociálno-ekonomickej situácii, a to vzhľadom k tomu,
že zmenu sociálno-ekonomických pomerov oproti dobe, kedy došlo k prijatiu tohto právneho predpisu,

nemožno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, ako to má na mysli § 7 ods. 3 tejto vyhlášky.
Uviedol, že ak by mala byť uvedená zmena sociálno-ekonomických pomerov napĺňať prípad hodný
osobitného zreteľa, tak by bolo v každom jednotlivom prípade dôvodné na základe tohto dôvodu priznať
mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť. Súd prvej inštancie ohľadne spornej právnej otázky medzi
stranami sporu, čo je možné brať za základné bodové hodnotenie pre účely určenia mimoriadneho

zvýšenia odškodnenia za bolesť, poukázal na časť odôvodnenia rozsudku NS SR sp. zn. 4Cdo/61/2007
zo dňa 28.02.2008: „Totiž, podľa odseku 2 Zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť (ktoré tvoria
prílohu vyhlášky č. 32/1965 Zb. - ďalej len „Zásady“) lekár podávajúci posudok ohodnotí poškodenie
na zdraví počtom bodov podľa ďalej ustanovených sadzieb. V odseku 6 Zásad pod písm. a) až c) sú
uvedené prípady, v ktorých lekár podávajúci posudok hodnotenie poškodenia na zdraví vykonané podľa

odsekov 2 až 4 môže zvýšiť až o polovicu. Podľa odseku 7 Zásad pri súbehu dôvodov pre zvýšenie
uvedených v odseku 6 možno odškodnenie za bolesť zvýšiť najviac na dvojnásobok základnej sadzby.
Z uvedeného je teda zrejmé, že Zásady slúžia výhradne lekárovi podávajúcemu posudok (znalcovi) na
ohodnotenie poškodenia na zdraví počtom bodov podľa ustanovených sadzieb s možnosťou zvýšenia
hodnotenia poškodenia na zdraví až o polovicu v prípadoch predpokladaných v odseku 6 písm. a) až

c), a pri ich súbehu, s možnosťou zvýšenia odškodnenia za bolesť maximálne na dvojnásobok (odsek
7). Takto vykonané hodnotenie znalcom je základným bodovým ohodnotením. Odškodnenie, o zvýšení
ktorého rozhoduje súd v zmysle ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., je výsledkom násobku
základného bodového ohodnotenia podľa znaleckého posudku a peňažnej hodnoty za jeden bod.“.
(obdobne judikoval NS SR v rozsudku sp. zn. 3Cdo/149/2007 zo dňa 27.11.2008) S poukazom na

citovanú judikatúru sa tak súd prvej inštancie v tomto rozsudku odchýlil od svojho prv vysloveného
právneho názoru v rozsudku zo dňa 12.03.2010 a za základné bodové hodnotenie pre účely určenia
mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť v spornej veci bral hodnotenie znalca MUDr. Slavomíra
Kovalčíka podľa zásad pre hodnotenie odškodnenia za bolesť podľa ustanovení časti A. bodu II. ods.2 a 3 vrátane zvýšenia podľa ods. 6 a 7 prílohy vyhlášky č. 32/1965 Zb., t. j. v rozsahu 687,5 bodu.
Súd prvej inštancie považoval za primerané mimoriadne odškodnenie za bolesť podľa § 7 ods. 3
vyhlášky č. 32/1965 Zb. u žalobkyne v sume 27.384,98 eur (20 x 687,5 bodu x 60,- Sk / bod =

825.000,- Sk = 27.384,98 eur). Preto pokiaľ sa žalobkyňa v ďalšom konaní po rozhodnutí NS SR
č. k. 2MCdo/24/2012-473 zo dňa 31.10.2013 domáhala titulom mimoriadneho odškodnenia za bolesť
zaplatenia celkovo sumy 47.973,52 eur (po zmene žaloby zo dňa 08.04.2009 žalovaná suma 54.769,97
eur - rozsudkom zo dňa 12.03.2010 priznaná suma 6.796,45 eur = 47.973,52 eur), súd už bez ďalšieho
opätovne zamietol žalobu v tejto časti v rozsahu sumy 27.384,99 eur [47.973,52 eur - (27.384,98 eur

- 6.796,45 eur) = 47.973,52 eur - 20.588,53 eur = 27.384,99 eur]. Súd prvej inštancie sa v ďalšom
opakovane zaoberal žalovaným 1/ a intervenientom na strane žalovaného 2/ vznesenou námietkou
premlčania časti žalovaného nároku na mimoriadne odškodnenie za bolesť, zodpovedajúcej časti, o
ktorú žalobkyňa rozšírila žalobu podaním zo dňa 08.04.2009, a to v subjektívnej premlčacej dobe podľa
§ 106 ods. 1 OZ. Žalovaný 1/ (ako strana sporu) vzniesol túto námietku na pojednávaní dňa 12.07.2016,
pričom súčasne túto námietku vzniesol aj ako intervenient na strane žalovaného 2/ v podaní zo dňa

02.09.2009 (t.j. v tom čase ešte ako vedľajší účastník na strane pôvodne žalovanej 1/ a žalovaného
2/). V čase vznesenia tejto námietky, t. j. ku dňu 02.09.2009 (tento deň bolo podanie intervenienta na
strane žalovaného 2/ zo dňa 02.09.2009 doručené súdu), nebol pre úkony vedľajšieho účastníka podľa
v tom čase účinného § 93 ods. 4 O.s.p. potrebný akýkoľvek súhlas strany sporu, na podporu ktorej
vedľajší účastník do konania vstúpil, pričom podľa § 470 ods. 2 CSP zostali zachované právne účinky

úkonu - podania zo dňa 02.09.2009 aj po nadobudnutí účinnosti CSP, t. j. po 01.07.2016. Súčasne
konštatoval, že podľa § 93 ods. 4 O.s.p. mal vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti
ako samotný účastník, a teda mohol účinne vzniesť aj námietku premlčania práva uplatneného žalobou
proti tomuto účastníkovi, poukazujúc na rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo 539/2008 zo dňa 19.02.2009,
obdobne rozsudok NS ČR sp. zn. 21Cdo/2313/2004 zo dňa 07.07.2005. Vo všeobecnosti k premlčaniu

práva na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia súd prvej
inštancie poukázal na to, že nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. je právom majetkovej povahy a podlieha premlčaniu
v zmysle § 106 OZ, poukazujúc na rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo/160/2012 zo dňa 01.04.2015, rozsudok
NS ČSR sp. zn. 1 Cz 23/1983 zo dňa 29.07.1983 publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov

pod publikačným č. R 9/1986 a rozsudok NS SR sp. zn. MCdo/37/2000 zo dňa 28.06.2001 publikovaný
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod publikačným č. R 68/2003; obdobne
uznesenie NS ČR sp. zn. 25Cdo/1256/2006 zo dňa 23.09.2008, v zmysle ktorého: „Na jednej strane síce
nestačí sama možnosť poškodeného dozvedieť sa o rozhodujúcich skutočnostiach, na druhej strane
však začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby nie je viazaný na okamih, kedy sa poškodený

zo znaleckého posudku, či lekárskej správy dozvie konkrétny výsledok bodového ohodnotenia jeho
ujmy.“. V kontexte vznesenej námietky premlčania, reagujúc na argumentáciu žalobkyne v jej odvolaní
proti rozsudku zo dňa 12.03.2010, ako aj generálneho prokurátora SR v podanom dovolaní proti
rozsudku odvolacieho súdu zo dňa 17.10.2011, súd prvej inštancie považoval za potrebné uviesť, že
je pri rozhodovaní viazaný žalobným návrhom (§ 216 ods. 1 a 2 CSP). Z uvedeného vyplýva, že

súd nemôže priznať žalobcovi viac, ako požadoval v žalobnom návrhu, avšak nemôže mu priznať ani
niečo iné, než požadoval (teda žalovanému nemôže uložiť inú ako žalobcom navrhovanú povinnosť),
alebo nemôže žalobcovi priznať síce požadované plnenie, avšak z iného skutkového základu, ako bol
žalobcom vymedzený v žalobnom návrhu (uvedené vyplýva napr. aj z toho, že za zmenu žaloby sa
v zmysle § 140 ods. 2 CSP považuje aj podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností

tvrdených v žalobe.). Podľa súdu prvej inštancie je potrebné uviesť, ako žalobkyňa skutkovo vymedzila
svoj pôvodný žalobný návrh zo dňa 08.07.2002 podaný na súde dňa 02.08.2002 v časti uplatneného
nároku na mimoriadne odškodnenie za bolesť. Žalobkyňa si bez pochybností uplatnila tento nárok za
bolesť utrpenú pri poškodení na zdraví podľa položiek podľa časti B. bodu I. prílohy vyhlášky č. 32/1965
Zb.: č. 105d - podvrtnutie krčnej chrbtice (4. a 5. stavca s posunom o 1/2 šírky; č. 106f - zlomenina

oblúka 4. krčného stavca a č. 108a - poranenie medzistavcovej platničky C 4/5 pri zlomenine 4. krčného
stavca, a to súčasne ako 40-násobok základného bodového ohodnotenia takto vytrpenej bolesti pri
uvedenom poškodení zdravia (vrátane zvýšenia podľa časti A. bodu I. ods. 6 a 7 prílohy vyhlášky č.
32/1965 Zb.) v rozsahu 410 bodov (zjavne vychádzajúc z posudku o bolestnom vyhotovenom MUDr.
Branislavom Oltusom dňa 28.02.2002; pri bodovom ohodnotení podľa časti A. bodu I. ods. 2 a 4 časti

B bodu I. bez zvýšenia podľa časti A. bodu I. ods. 6 a 7 a zníženia podľa časti A. bodu I. ods. 8 prílohy
vyhlášky č. 32/1965 Zb. pre jednotlivé poškodenia na zdraví - položky: č. 105d v počte 100 bodov; č.
106f v počte 60 bodov a č. 108a v počte 80 bodov). Žalobkyňa si tak pôvodným žalobným návrhom
neuplatňovala žalovaný nárok za bolesť utrpenú pri poškodení na zdraví podľa časti B. bodu I. prílohyvyhlášky č. 32/1965 Zb., súčasne uvedených v znaleckom posudku znalca MUDr. Slavomíra Kovalčíka:
č. 2 - tržná rana čelovej oblasti vpravo; č. 88 - rana chirurgicky ošetrená - odberové miesto štepu; č.
113 - pohmoždenie ramena vpravo a č. 229 - poškodenie krčnej miechy - pohmoždenie a stlačenie.

Napokon možno konštatovať, že žalobkyňa skutkovo nevymedzovala pôvodný žalobný návrh tak, že
by zohľadňovala pri poškodení zdravia - položke č. 108a - poranenie medzistavcovej platničky C 4/5
pri zlomenine 4. krčného stavca - bodové ohodnotenie bez zvýšenia podľa časti A. bodu I. ods. 6 a 7
a zníženia podľa časti A. bodu I. ods. 8 prílohy vyhlášky č. 32/1965 Zb. vo vyššom počte bodov ako
80 (teda ako aj v ďalšom priebehu konania vyplynulo zo znaleckého posudku znalca MUDr. Slavomíra

Kovalčíka v počte 100 bodov; pri položkách 105d a 106f bolo aj v znaleckom posudku znalca MUDr.
Slavomíra Kovalčíka uvedené rovnaké bodové ohodnotenie bez zvýšenia podľa časti A. bodu I. ods.
6 a 7 a zníženia podľa časti A. bodu I. ods. 8 prílohy vyhlášky č. 32/1965 Zb., teda 100 bodov pre
položku 105d a 60 bodov pre položku 106f). V ďalšom pri posúdení otázky premlčania žalobkyňou
uplatneného nároku na odškodnenie za bolesť súd prvej inštancie ustálil začiatok plynutia premlčacej
doby, kde začiatok plynutia 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby podľa § 106 ods. 1 OZ bol ustálený

na deň 19.12.2001. Do uplynutia tejto 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby podľa § 106 ods. 1 v
spojení s § 122 ods. 1 a 2 OZ, t. j. do uplynutia dňa 19.12.2003 však žalobkyňa nerozšírila skutkové
vymedzenie žalovaného nároku na mimoriadne odškodnenie za bolesť utrpenú pri poškodení na zdraví
podľa položiek podľa časti B. bodu I. prílohy vyhlášky č. 32/1965 Zb.: č. 2 - tržná rana čelovej oblasti
vpravo;č.88-ranachirurgickyošetrená-odberovémiestoštepu;č.113-pohmoždenieramenavpravoa

č. 229 - poškodenie krčnej miechy - pohmoždenie a stlačenie a rovnako na mimoriadne odškodnenie za
bolesť utrpenú pri poškodení na zdraví podľa položky podľa časti B. bodu I. prílohy vyhlášky č. 32/1965
Zb. č. 108a - poranenie medzistavcovej platničky C 4/5 pri zlomenine 4. krčného stavca - o bodové
ohodnotenie bez zvýšenia podľa časti A. bodu I. ods. 6 a 7 a zníženia podľa časti A. bodu I. ods. 8 prílohy
vyhlášky č. 32/1965 Zb. v počte bodov 20 (t. j. rozdiel medzi pôvodne v žalobnom návrhu s odkazom na

posudok o bolestnom MUDr. V. D. skutkovo vymedzeným bodovým ohodnotením bolesti za poškodenie
zdravia - položku č. 108a v počte bodov 80 a neskôr v podaní zo dňa 08.04.2009 vymedzeným bodovým
ohodnotením bolesti za poškodenie zdravia - položku č. 108a v počte bodov 100; 100 bodov - 80 bodov
= 20 bodov). Preto súd s odkazom na skutkové vymedzenie žalovaného nároku do uplynutia premlčacej
doby, t. j. do uplynutia dňa 19.12.2003, nemohol v dôsledku vznesenej námietky premlčania priznať

žalobkyni časť ňou žalovaného nároku v rozsahu peňažnej sumy 11.053,57 eur zodpovedajúcej 20-
násobkuzákladnéhobodovéhoohodnoteniabolestiprevyšujúcehopočetbodov410,t.j.zodpovedajúcej
20-násobku 277,5 bodu pri sume 60,- Sk za jeden bod (20 x 277,5 bodu x 60,- Sk / bod = 333.000,-
Sk = 11.053,57 eur) a z tohto dôvodu žalobu aj v tejto časti o zaplatenie sumy 11.053,57 eur opätovne
súd prvej inštancie zamietol. Na uvedených záveroch o čiastočnom premlčaní žalovaného práva na

mimoriadne odškodnenie za bolesť tak nemôže nič zmeniť ani argumentácia žalobkyne, že si pôvodne
žalobným návrhom zo dňa 08.07.2002 uplatnila nárok na mimoriadne odškodnenie za bolesť čo do jeho
výšky v sume 32.662,82 eur (984.000,- Sk), t. j. v sume o 5.277,84 eur (32.662,82 eur - 27.384,98 eur)
vyššej ako zodpovedá 20-násobku základného bodového ohodnotenia bolestného podľa znaleckého
posudku č. 30/2009 MUDr. Slavomíra Kovalčíka v počte 687,5 bodu pri sume 60,- Sk za jeden bod (20

x 687,5 bodu x 60,- Sk / bod = 825.000,- Sk = 27.384,98 eur), pretože pre riadne uplatnenie nároku čo
do základu a výšky nebolo určujúce len jeho vymedzenie (v žalobnom návrhu zo dňa 08.07.2002) ako
nároku na mimoriadne odškodnenie za bolesť žalobkyne spôsobenej pri poškodení zdravia vzniknutom
v príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou vo výške 984.000,- Sk (resp. 32.662,82 eur),
ale určujúcim v § 216 ods. 1 a 2 CSP aj konkrétne skutkové vymedzenie žalovaného nároku, ktoré

zjavne neobsahovalo skutkové vymedzenie napokon uplatňovaného rozsahu nároku (po zmene žaloby
vykonanej podaním zo dňa 08.04.2009) v časti zodpovedajúcej 277,5 bodu, opierajúc sa o skutočnosť,
že žalobkyňa odôvodnila zmenu žalobného návrhu zo dňa 08.04.2009 len ako rozšírenie žalovaného
nároku o sumu zodpovedajúcu 40-násobku bodového ohodnotenia bolesti v počte 277,5 bodu pri sume
60,- Sk / bod, t. j. o sumu 666.000,- Sk (22.107,15 eur). Ak by súd pripustil argumentáciu žalobkyne,

tak by konal v rozpore s jeho povinnosťou podľa § 216 ods. 1 a 2 CSP a priznal jej žalovaný nárok
ako nepremlčaný aj v rozsahu, v ktorom si ho však žalobkyňa pôvodným žalobným návrhom zo dňa
08.07.2002 (teda do uplynutia premlčacej doby) neuplatnila. Nepremlčanej časti žalovaného nároku
na mimoriadne odškodnenie za bolesť zo súdom určeného primeraného rozsahu práva žalobkyne na
mimoriadne odškodnenie za bolesť (t. j. 20-násobku základného bodového ohodnotenia) tak v zmysle

vyššieho uvedeného zodpovedala časť žalovaného nároku v rozsahu zaplatenia sumy 16.331,41 eur
(20 x 410 bodov x 60,- Sk / bod = 492.000,- Sk = 16.331,41 eur). Súd prvej inštancie k spôsobu
odškodňovania škody na zdraví podľa § 444 OZ konštatoval, že OZ tu kreuje odškodnenie za bolesť ako
jednorazový nárok poškodenej osoby [tomu zodpovedá aj znenie § 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb., v zmyslektorého bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia spôsobené úrazom, chorobou z povolania alebo
iným poškodením na zdraví (ďalej len "poškodenie na zdraví") sa odškodňujú jednorazove]. V zmysle
tohto spôsobu odškodňovania tak bolo potrebné, ako žiadal žalovaný 1/ a zároveň intervenient na strane

žalovaného 2/, zohľadniť aj na tento nárok už poskytnuté plnenia. Z vykonaného dokazovania vyšlo
najavo, že žalovaný 1/ (zároveň intervenient na strane žalovaného 2/) uhradil žalobkyni pred vyhlásením
rozsudku zo dňa 12.03.2010 titulom odškodnenia za bolesť spolu sumu 1.369,25 eur [t. j. 41.250,- Sk,
pred podaním žaloby sumu 21.225,- Sk, čo bolo v konaní nesporné - žalobkyňa toto sama uviedla v
žalobe zo dňa 08.07.2002, ďalej dňa 28.05.2002 poukázal žalobkyni sumu 1.050,- Sk, pričom právny

zástupca žalobkyne túto skutočnosť nenamietal a napokon nesporne dňa 01.04.2009 sumu 629,85 eur
(v prepočte na Sk 18.975,- Sk). Po vyhlásení rozsudku zo dňa 12.03.2010 poukázal žalovaný 1/ (zároveň
intervenient na strane žalovaného 2/) žalobkyni dňa 20.07.2010 rozsudkom zo dňa 12.03.2010 priznanú
sumu mimoriadneho odškodnenia za bolesť vo výške 6.796,45 eur. Pokiaľ však ide o predmet ďalšieho
konania súdu v prejednávanej veci po rozhodnutí NS SR č. k. 2MCdo/24/2012-473 zo dňa 31.10.2013,
predmetom konania už nebola časť uplatneného nároku na odškodnenie za bolesť rozsudkom zo

dňa 12.03.2010 priznaného plnenia žalobkyni práve vo výške 6.796,45 eur, keďže rozsudok č. k.
6C/271/2002-325 zo dňa 12.03.2010 nebol v tejto jeho časti výroku napadnutý mimoriadnym dovolaním
a nebol ani v tejto jeho časti výroku zrušený spomenutým rozhodnutím najvyššieho súdu a nadobudol
tak právoplatnosť. Súd prvej inštancie odpočítal v zmysle vyššie uvedeného od nepremlčanej časti
žalovaného nároku na mimoriadne odškodnenie za bolesť zo súdom určeného primeraného rozsahu

práva žalobkyne na mimoriadne odškodnenie za bolesť, t. j. od sumy vo výške 16.331,41 eur žalovaným
1/ (zároveň intervenientom na strane žalovaného 2/) už vyplatené plnenie žalobkyni v sume 1.369,25
eur a rozsudkom zo dňa 12.03.2010 priznané plnenie (a zároveň aj žalovaným 1/ žalobkyni vyplatené
plnenie) v sume 6.796,45 eur a dospel k záveru, že je v ďalšom dôvodné priznať titulom práva žalobkyne
na odškodnenie za bolesť týmto rozsudkom ešte sumu 8.165,71 eur (16.331,41 eur - 1.369,25 eur -

6.796,45 eur = 8.165,71 eur). V tomto rozsahu tak súd prvej inštancie žalobe žalobkyne v ostávajúcej
časti vyhovel a zaviazal žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť titulom odškodnenia za bolesť
sumu 8.165,71 eur.
4. Súd prvej inštancie v súvislosti s vytknutými nedostatkami odôvodnenia rozsudku zo dňa 12.03.2010
zdôraznil, že pri výpočte rozsahu priznaného nároku na odškodnenie za bolesť (to sa týka obdobne

aj dôvodov posúdenia nároku žalobkyne na odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia a
súd ďalej pri uvedení dôvodov svojho rozhodnutia o žalobkyňou uplatnenom nároku na odškodnenie
za sťaženie spoločenského uplatnenia už nebude ďalej uvedené vysvetlenie pre duplicitu udávať)
nevychádzal z posudku MUDr. V. D., ale zo znaleckého posudku MUDr. Slavomíra Kovalčíka, avšak
nemohol nechať bez povšimnutia skutočnosť, že žalobkyňa si pred uplynutím premlčacej doby

neuplatnila nárok na mimoriadne odškodnenie za bolesť za niektoré poškodenie zdravia (konkrétne
pri bolestnom za poškodenie zdravia podľa položiek č. 2, č. 88, č. 113 a č. 229 podľa časti B. bodu
I. prílohy vyhlášky č. 32/1965 Zb.), ktoré ohodnotil posudkom o bolestnom znalec MUDr. Slavomír
Kovalčík a súčasne si žalobkyňa pred uplynutím premlčacej doby neuplatnila nárok na mimoriadne
odškodnenie za bolesť v takom (bodovom) rozsahu (u poškodenia zdravia pod položkou 108a), ako

tomu urobila až v zmene žaloby podaním zo dňa 08.04.2009. Z hľadiska riadneho uplatnenia nároku
pred uplynutím premlčacej doby (čo do jeho výšky a základu), reflektujúc povinnosť žalobkyne podľa
§ 101 ods. 1 O.s.p., nebolo možné prihliadať len na tú časť pôvodného žalobného návrhu, v ktorej
žalobkyňa vymedzovala žalovaný nárok ako nárok na mimoriadne odškodnenie za bolesť vo výške
984.000,- Sk, ale súd prvej inštancie musel prihliadať aj na skutkové vymedzenie tohto žalovaného

nároku. Zdôraznil, že žalobkyňou uplatnené nároky možno priznať len za konkrétne poškodenia
zdravia (zodpovedajúce položkám podľa časti B prílohy vyhlášky č. 32/1965 Zb., resp. položkám
pri porovnateľnom poškodení zdravia - časť A ods. 3 a 10 prílohy vyhlášky č. 32/1965 Zb.) podľa
konkrétneho rozsahu bodového ohodnotenia týchto poškodení posudzujúcim lekárom (časť A ods.
2 prílohy vyhlášky č. 32/1965 Zb.). Tieto závery korešpondujú aj s už uvedeným spôsobom určenia

rozsahu mimoriadneho odškodnenia za bolesť, v zmysle ktorého odškodnenie je výsledkom násobku
základného bodového ohodnotenia podľa znaleckého posudku a peňažnej náhrady za jeden bod. Ďalej
súd prvej inštancie konštatoval, že skutočnosť namietaná zo strany žalobkyne, že žalovaný 1/ (zároveň
intervenient na strane žalovaného 2/) po podaní žaloby zo dňa 08.07.2002 titulom odškodnenia za
bolesť žalobkyni sumu 629,85 eur, a to dňa 01.04.2009, pričom žalobkyňa argumentovala (v odvolaní

zo dňa 18.05.2010 proti rozsudku zo dňa 12.03.2010) tým, že toto plnenie zrejme predstavovalo
rozdiel náhrady za bolestné podľa znaleckého posudku č. 30/2009 (znalecký posudok č. 30/2009 bol
vyhotovený znalcom MUDr. Slavomírom Kovalčíkom dňa 10.08.2009, teda po plnení žalovaného 1/). V
kontexte tohto sa potom súd prvej inštancie stotožnil s vyjadrením žalovaného 1/ (resp. intervenienta nastrane žalovaného 2/), že z hľadiska premlčania práva nemá čiastočné plnenie tohto práva podľa OZ
žiaden právny význam, keďže pre prerušenie premlčacej doby, resp. začatie plynutia novej 10-ročnej
premlčacej doby podľa § 110 ods. 2 OZ je potrebné, aby dlžník svoj dlh uznal písomne, čo do dôvodu,

ako aj výšky v zmysle § 558 OZ. Za uznanie dlhu podľa § 558 OZ tak nemožno považovať čiastočné
plnenie nároku povinným subjektom. Čo sa týka právneho posúdenia žaloby v časti o odškodnenie
za bolesť, súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú námietku žalobkyne, že vznesenie námietky
premlčania žalovanými je možné považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi v zmysle §
3 ods. 1 OZ, a preto by takýto právny úkon žalovaných nemal požívať právnu ochranu. Výkon práva

namietať premlčanie uplatneného nároku môže byť uznaný v rozpore s § 3 ods. 1 OZ, ak bol iba
prostriedkom umožňujúcim poškodiť iného účastníka právneho vzťahu, zatiaľ čo dosiahnutie vlastného
zmyslu a účelu sledovaného právnou normou by zostalo vedľajšie a z hľadiska konajúceho by bolo
bez významu. Jednalo by sa tak síce o výkon práva, ktorý je formálne so zákonom v súlade, avšak
išlo by o výraz zneužitia tohto subjektívneho práva (označované tiež ako šikanovanie) na úkor druhého
účastníka, a teda o výkon v rozpore s dobrými mravmi. Tieto okolnosti by pritom museli byť naplnené

v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do princípu právnej istoty,
akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania. (rozsudok NS ČR sp. zn. 25Cdo/539/2008 zo
dňa 19.02.2009). Súd prvej inštancie, riadiac sa týmto výkladom, však nepovažoval vznesenie námietky
premlčaniazostranyžalovanýchzavýkonprávavrozporesdobrýmimravmi,pretoženenapĺňauvedené
predpoklady. Žalovaní nijakým spôsobom nezapríčinili skutočnosť, že žalobkyňa si uplatnila (premlčanú)

časť svojho nároku na súde až po uplynutí premlčacej doby (cca 5 rokov a 4 mesiace po uplynutí
premlčacej doby). Pre počiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby podľa § 106 ods. 1 OZ je určujúce,
kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne, a to bez ohľadu na to, kedy vyhotoví ošetrujúci
lekár posudok o bolestnom (v danom prípade bez ohľadu na to, že znalecký posudok č. 30/2009 bol
vyhotovený znalcom MUDr. Slavomírom Kovalčíkom až dňa 10.08.2009, pričom právnemu zástupcovi

žalobkyne bol doručený dňa 20.08.2009). Súd prvej inštancie posúdil nárok žalobkyne na mimoriadne
odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia ako nárok podľa § 444 OZ v spojení s § 7 ods.
3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. Konštatoval, že náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia slúži na
zmiernenie následkov znemožnenia ďalšieho uplatnenia v živote následkom poškodenia zdravia, teda
obstaranie náhradných pôžitkov na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a kompenzovanie

životných obmedzení vyvolaných úrazom ako satisfakčné plnenie za spôsobené trvalé následky a
obmedzenia. V tejto súvislosti môže slúžiť aj na zabezpečenie niektorých prostriedkov, ktoré nemožno
považovať priamo za nevyhnuté, resp. nevyhnutne účelné na zlepšenie zdravotného stavu, ale slúžiace
k zvýšeniu životného štandardu a pod. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodní vtedy, ak
má škoda, resp. ujma na zdraví preukázateľne trvalé a výraznejšie nepriaznivé dôsledky na životné

úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných alebo spoločenských potrieb alebo na plnenie
jeho spoločenských úloh. Tým treba rozumieť jednak vylúčenie či obmedzenie účasti poškodeného na
plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom, športovom živote, jednak sťaženie
či dokonca priamo znemožnenie výkonu či voľby povolania, voľby budúceho životného partnera, resp.
možnosti ďalšieho sebavzdelávania. Z § 4 ods. 1, § 6 ods. 2 a § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.

vyplýva, že odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia samo vo svojej podstate už v základnej
výmere predstavuje náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného a
pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb. Teda už priznanie základného odškodnenia
predpokladá, že doterajšie možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti sú v dôsledku
poškodenia objektívne obmedzené. Zvýšenia náhrady podľa § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. až na 2-

násobok predpokladá existenciu ďalších skutočností umožňujúcich záver, že obmedzenie poškodeného
nemožno vyjadriť len základným odškodnením. Postup podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. potom
prichádza do úvahy len v skutočne výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa, kedy ani
zvýšenie základného odškodnenia podľa § 6 ods. 2 vyhlášky dostatočne nevyjadruje následky, ktoré sú
do budúcnosti v dôsledku poškodenia trvalo obmedzené alebo stratené, a to najmä v prípadoch, kedy

zapojeniepoškodenéhodospoločenského(napr.kultúrneho,športového,pracovnéhopolitického)života
je v dôsledku poškodenia zdravia veľmi výrazne obmedzené alebo úplne stratené v porovnaní s jeho
významnými aktivitami pred vznikom škody (rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/29/2007 zo dňa 30.01.2008,
rozsudok NS SR sp. zn. 7Cdo/196/2013 zo dňa 06.08.2014). Na základe týchto čiastkových záverov
mal súd prvej inštancie naďalej za to, že u žalobkyne sú splnené dôvody pre priznanie mimoriadneho

odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb.. Žalobkyňa
po zmene žaloby urobenej podaním zo dňa 08.04.2009 považovala za dôvodné zvýšenie odškodnenia
za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu až na 40-násobok základného bodového ohodnotenia
určeného znaleckým posudkom MUDr. Slavomíra Kovalčíka č. 30/2009 zo dňa 10.08.2009, t. j. 1350bodov, pri sume 60,- Sk za jeden bod, t. j. zvýšenie odškodnenia za bolesť v celkovej peňažnej sume
107.548,29 eur (40 x 1350 bodov x 60,- Sk / bod = 3.240.000,- Sk = 107.548,29 eur). Pri určovaní
rozsahu mimoriadneho odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sa súd prvej inštancie

riadil spôsobom v zmysle už spomenutého rozsudku sp. zn. 3Cdo/149/2007 zo dňa 27.11.2008, podľa
ktorého: „Odškodnenie, o zvýšení ktorého rozhoduje súd v zmysle ustanovenia § 7 ods. 3 vyhlášky č.
32/1965 Zb., je výsledkom násobku základného bodového ohodnotenia podľa znaleckého posudku a
peňažnej hodnoty za jeden bod.“. Súd prvej inštancie považoval za primerané mimoriadne zvýšenie
odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne až na 10-násobok základného bodového

ohodnotenia určeného znaleckým posudkom MUDr. Slavomíra Kovalčíka č. 30/2009 zo dňa 10.08.2009
pri sume 60,- Sk za jeden bod. V kontexte o primeranosti sumy mimoriadneho odškodnenia za sťaženie
spoločenského uplatnenia zodpovedajúcej 10-násobku základného bodového ohodnotenia poukázal
na rozsudok NS SR 7Cdo/196/2013 zo dňa 06.08.2014, v ktorom NS SR konštatoval správnosť úvah
odvolacieho súdu - Krajského súdu v Košiciach, ktorý v odôvodnení svojho rozsudku zdôraznil, že
„...výrazné zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (približne okolo 10 násobku) je

vyhradené predovšetkým prípadom, kedy je poškodený na následky úrazu takmer úplne vyradený
zo života a kedy jeho predpoklady pre uplatnenie v spoločnosti sú takmer alebo úplne stratené, nie
je schopný sa sám obslúžiť, či dokonca upadne do stavu prostého vegetatívneho prežívania ... .“.
Ďalej súd poukazuje na niektoré rozhodnutia NS SR, kde možno nájsť oporu pre úvahy súdu v
prejednávanej veci, ktoré súd viedli k záveru o primeranosti mimoriadneho odškodnenia za sťaženie

spoločenského uplatnenia žalobkyne podľa § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. zodpovedajúceho 10-
násobku základného bodového ohodnotenia. Napokon opätovne súd prvej inštancie dal do pozornosti
aj pri uplatnenom nároku na mimoriadne odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa §
7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., že neobstojí argumentácia žalobkyne uvedená v samotnej žalobe
zo dňa 08.07.2002, ktorou odôvodňovala priznanie tohto nároku súdom až do výšky 40-násobku

základného bodového ohodnotenia, že základné ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa
zastaranej vyhlášky č. 32/1965 Zb. nezodpovedá súčasnej sociálno-ekonomickej situácii. V danom
prípade považoval za primerané mimoriadne odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa
§ 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. u žalobkyne v sume 26.887,07 eur (10 x 1350 bodov x 60,- Sk / bod
= 810.000,- Sk = 26.887,07 eur). Preto pokiaľ sa žalobkyňa v ďalšom konaní po rozhodnutí NS SR -

uznesení č. k. 2MCdo/24/2012-473 zo dňa 31.10.2013 domáhala titulom mimoriadneho odškodnenia
za bolesť zaplatenia celkovo sumy 97.141,99 eur (po zmene žaloby zo dňa 08.04.2009 žalovaná suma
107.548,29 eur - rozsudkom zo dňa 12.03.2010 priznaná suma 10.406,30 eur = 97.141,99 eur), súd
už bez ďalšieho opätovne zamietol žalobu v tejto časti v rozsahu sumy 80.661,22 eur [97.141,99 eur -
(26.887,07 eur - 10.406,30 eur) = 97.141,99 eur - 16.480,77 eur = 80.661,22 eur].

5. Súd prvej inštancie sa v ďalšom opakovane zaoberal žalovaným 1/ a intervenientom na strane
žalovaného 2/ vznesenou námietkou premlčania časti žalovaného nároku na mimoriadne odškodnenie
za sťaženie spoločenského uplatnenia, zodpovedajúcej časti, o ktorú žalobkyňa rozšírila žalobu
podaním zo dňa 08.04.2009, a to v subjektívnej premlčacej dobe podľa § 106 ods. 1 OZ. Súd obdobne
ako pri posudzovaní žalobkyňou uplatneného nároku na odškodnenie za bolesť poukazuje na to, že

žalovaný 1/ (ako strana sporu) vzniesol túto námietku na pojednávaní dňa 12.07.2016, pričom súčasne
túto námietku vzniesol aj ako intervenient na strane žalovaného 2/ v podaní zo dňa 02.09.2009 (t. j. v tom
čase ešte ako vedľajší účastník na strane pôvodne žalovanej 1/ a žalovaného 2/). V čase vznesenia tejto
námietky, t. j. ku dňu 02.09.2009 (tento deň bolo podanie intervenienta na strane žalovaného 2/ zo dňa
02.09.2009 doručené súdu), nebol pre úkony vedľajšieho účastníka podľa v tom čase účinného § 93 ods.

4 O.s.p. potrebný akýkoľvek súhlas strany sporu, na podporu ktorej vedľajší účastník do konania vstúpil,
pričom podľa § 470 ods. 2 CSP zostali zachované právne účinky úkonu - podania zo dňa 02.09.2009
aj po nadobudnutí účinnosti CSP, t. j. po 01.07.2016. Pri posudzovaní práva na náhradu škody titulom
odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia platí, že poškodený sa dozvedel o škode v deň, kedy
bolo možné z lekárskeho hľadiska posudzovať jeho zdravotný stav za ustálený, a to bez ohľadu na to,

kedy vyhotoví ošetrujúci lekár posudok o sťažení spoločenského uplatnenia s poukazom na rozsudok
NS ČSR s. zn. 1Cz 23/1983 zo dňa 29.07.1983 (publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov
pod publikačným č. R 9/1986), v ktorého odôvodnení sa udáva: „Pritom treba brať do úvahy, že celkový
nárok na náhradu škody na zdraví sa skladá z niekoľkých čiastkových (relatívne samostatných) nárokov,
ktorými je okrem iného aj nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Pretože k ustáleniu

zdravotného stavu poškodeného z hľadiska sťaženia spoločenského uplatnenia môže dôjsť (a často
tiež dochádza) v rozdielnej dobe, môže u každého z čiastkových nárokov začať plynúť subjektívne
premlčacia doba podľa ustanovenia § 106 ods. 1 OZ v inom okamihu. Poškodenému môže vzniknúť viac
nárokov (ktoré sú z hľadiska posúdenia otázky premlčania samostatné), a teda v prípade neskoršiehozhoršenia už ustáleného zdravotného stavu aj ďalší nárok na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia. Posúdenie otázky, kedy je možné zdravotný stav poškodeného považovať za ustálený z
hľadiska jednotlivých nárokov na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, je závislé na vyjadrení

lekára. Z toho vyplýva, že v tomto prípade bolo potrebné posudzovať začiatok plynutia premlčacej
doby pre uplatnenie týchto čiastkových nárokov (§ 106 ods. 1 OZ). Pokiaľ išlo o posúdenie začiatku
plynutia premlčacej doby pri nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, rozhodujúcim
bol okamih, kedy sa po úraze a liečení ustálil zdravotný stav poškodeného natoľko, že bolo zrejmé, či
a v akom rozsahu došlo ku sťaženiu spoločenského uplatnenia (pozri § 9 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965

Zb.)“. Nepremlčanej časti žalovaného nároku na mimoriadne odškodnenie za sťaženie spoločenského
uplatnenia zo súdom určeného primeraného rozsahu práva žalobkyne na mimoriadne odškodnenie za
sťaženie spoločenského uplatnenia (t. j. 10-násobku základného bodového ohodnotenia) tak podľa súdu
prvej inštancie zodpovedala časť žalovaného nároku v rozsahu zaplatenia sumy 14.439,36 eur (10 x
725 bodov x 60,- Sk / bod = 435.000,- Sk = 14.439,36 eur). Súd s odkazom na vyššie uvedený (v odseku
114 rozsudku) spôsob odškodňovania škody na zdraví podľa § 444 OZ korešpondujúci s charakterom

odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia ako jednorazového odškodnenia opäť považoval
za nevyhnutné, ako to žiadal žalovaný 1/ a zároveň intervenient na strane žalovaného 2/, zohľadniť aj
na tento nárok už poskytnuté plnenia.
6. Súd tak v ďalšom rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a 2 CSP týmto rozsudkom aj o nároku na
náhradu trov konania, pričom vychádzal v zmysle § 255 ods. 2 CSP z toho, že strany sporu mali v

konaní úspech len čiastočný, pričom obaja žalovaní mali čistý úspech v spore v rozsahu 68 % [pri
žalobkyňou uplatňovaných nárokoch v celkovej sume 162.318,26 eur a úspechu žalobkyne jednak podľa
výroku rozsudku, ako aj časti výroku rozsudku zo dňa 12.03.2010, v ktorej tento rozsudok nadobudol
právoplatnosť, t. j. v celkovej sume 25.368,46 eur (17.202,75 eur + 8.165,71 eur) bol pomer úspechu
žalobkyne 16 % (25.368,46 eur / 162.318,26 eur = 0,1563; 0,1563 x 100 % = 15,63 % po zaokrúhlení

16 %, z čoho vyplýva pomer úspechu oboch žalovaných 84 % = 100 % - úspech žalobkyne 16 % a
súčasne čistý pomer úspechu žalovaných 68 % = úspech žalovaných 84 % - úspech žalobkyne 16 %]. Z
uvedeného dôvodu priznal každému zo žalovaných I. a II. podľa § 255 ods. 2 CSP nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 68 %. S poukazom na čistý úspech žalovaného 2/, na ktorého podporu vystupoval
intervenient na jeho strane, súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP (ktoré upravuje priznanie nároku na náhradu

trov konania len strane sporu), zohľadniac princípy podľa čl. 4 ods. 2 CSP, priznal nárok na náhradu trov
konania aj intervenientovi na strane žalovaného 2/ rovnako v rozsahu 68 %.
7. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. V odvolaní poukázala na to, že nárok na priznanie
mimoriadneho zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 7 ods. 3 Vyhlášky č.
32/1965Zb.,musísúdhodnotiťkomplexne,apretonemôžebyťčiastočnepremlčanývzmysle§106ods.

1 OZ. Uviedla tiež, že v konaní sa dozvedela o výške škody nad rámec pôvodných lekárskych posudkov
až na základe znaleckého dokazovania. Ďalej poukázala na to, že odškodnenie bolesti sa neposkytuje
za jednotlivé položky bolestného hodnotené v lekárskom posudku, ale sa v zmysle § 2 ods. 1 cit.
vyhl. poskytuje priamo za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním
jeho následkov. Bodové hodnotenie bolestného je podľa odvolateľky len nástrojom, ktorým sa toto

odškodnenie kvantifikuje za pomoci bodového systému upraveného v prílohe cit. vyhl.. Nesúhlasí
taktiež so záverom okresného súdu, že po podaní znaleckého posudku vymedzila inak skutkový základ
podanej žaloby, keďže sa domáhala odškodnenia stále tých istých bolestí a tých istých nepriaznivých
dôsledkov poškodenia zdravia, ako pri samotnom podaní žaloby. Podľa odvolateľky okresný súd
nesprávne posúdil aj dôvodnosť výšky mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť a odškodnenia za

sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorých sa žalobkyňa domáhala vo výške 40-násobku základného
odškodnenia. Poukázala na to, že preukázala existenciu mimoriadnych okolností v prípade poškodenia
zdravia, jeho liečenia a odstraňovania jeho následkov, ktoré odôvodňovali priznanie mimoriadneho
40-násobného zvýšenia odškodnenia za bolesť. Za výnimočné okolnosti považovala najmä to, že
pri nehode utrpela závažné poškodenie zdravia, ktoré ohrozilo a poškodilo životne dôležitý orgán -

miechu a okrem bolesti paralyzovalo celé telo. Za primerané podľa odvolateľky nemožno považovať
ani súdom priznané 10-násobné zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia. Úraz
žalobkyne a jeho následky znamenali pre žalobkyňu nepochybne zásadnú zmenu kvality jej života v
porovnaní s jej stavom pred úrazom a vznik zásadných obmedzení, pričom je zásadne obmedzená v
takých základných ľudských úkonoch, ako je chôdza, keď vôbec nemôže pobehnúť, nemôže riadne

pohybovať krkom, čo ju zásadne obmedzuje pri všetkých bežných činnostiach. Za nesprávny považuje
výrok okresného súdu o nepriznaní náhrady trov konania. Podľa žalobkyne pre priznanie práva na
náhradu trov konania je rozhodujúci úspech vo veci. Tento úspech strany v konaní nemožno hodnotiť
mechanicky, bez ohľadu na predmet konania, druh uplatneného nároku a okolnosti prípadu. Hodnotenieúspechu musí byť individuálne s prihliadnutím na konkrétnu právnu úpravu, vzťahujúcu sa k samotnému
uplatnenému nároku, ako aj na všetky okolnosti prípadu. Poukázala na to, že si v konaní uplatnila nárok
na mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť a odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia,

pričom v prípadoch osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženia spoločenského
uplatnenia primerane zvýšiť. Z uvedeného je zrejmé, že výška nároku nie je presne definovaná a presne
ju môže stanoviť až súd. Predpoklady priznania tohto nároku sú stanovené právne neurčitým pojmom,
ktorý žiaden právny predpis nedefinuje a nepodáva jeho legálnu definíciu. Za týchto okolností nemôže
byť za procesný neúspech považovaná skutočnosť, že ak súd stanoví nižšiu výšku mimoriadneho

zvýšenia odškodnenia, ako si žalobkyňa uplatnila.
8. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrili žalovaný 1/ a intervenient na strane žalovaného 2/, ktorí
sa stotožnili so skutkovými a právnymi závermi napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa a žiadali
rozsudok potvrdiť ako vecne správny.
9. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ustanovením § 379 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP)

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy
136.949,80 eur zamietol, postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
Výroku, ktorým žalovanému 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni titulom
odškodnenia za bolesť sumu 8.165,71 eur, sa nedotkol, keďže tento nebol napadnutý odvolaním. Výrok
rozsudku prvej inštancie, ktorým žalovaným 1/ a 2/, ako aj intervenientovi na strane žalovaného 2/ priznal

nárok na náhradu trov konania, každému v rozsahu 68 %, zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP a vec
mu vrátil v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol

a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených
dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
11. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa

svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP). Hodnotením dôkazov je
činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre
rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a
s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného

hodnotenia dôkazov.
12. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré
na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom
dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať

za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov
sa súd prvej inštancie neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu,
a preto rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko odvolacie dôvody boli
neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd
prihliada z úradnej povinnosti (pokiaľ majú vplyv na vecnú správnosť v rozhodnutí vo veci samej), tento

potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny.
13. Odvolací súd však zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalovaným 1/ a 2/, ako
aj intervenientovi na strane žalovaného 2/ priznal nárok na náhradu trov konania, každému v rozsahu
68 % v zmysle § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, keďže súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu
trov konania tak, ako keby išlo o jeden samostatne uplatnený nárok. V danom prípade však o jeden

samostatný nárok nešlo a v takom prípade sa postupuje pri rozhodovaní o náhrade trov konania pri
každom nároku samostatne. Trovy, ktoré strana súčasne vynaložila na viac spoločne prejednávaných
nárokov, je potrebné rozdeliť podľa pomeru výšky jednotlivých nárokov (podľa toho, ako sa tá-ktorá
vec zo spoločne prejednávaných vecí podieľala na vzniku týchto trov). Okrem toho zásadu úspechu
vo veci obsiahnutú v § 255 CSP treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy

súdu alebo od znaleckého posudku, a to napriek tomu, že Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie
obdobné ustanoveniu § 142 ods. 3 O.s.p., ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k § 142 ods.
2 O.s.p. V tomto prípade však nejde o procesne neúspešnú žalobkyňu, ak jej bola priznaná aspoň časť
žalobou uplatnených nárokov. Platí totiž, že v obdobných prípadoch takúto žalobkyňu nemožno zaťažiťprocesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku konania na základe úvahy súdu alebo znaleckej
činnosti.
14. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania u

každého spoločne uplatneného nároku samostatne so zohľadnením zásady procesného úspechu vo
veci tak, že trovy, ktoré strana sporu súčasne vynaložila na viac spoločne prejednávaných nárokov,
rozdelí podľa pomeru výšky jednotlivých nárokov. Závery, ktoré príjme, primerane vysvetlí tak, aby z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplývala jednostrannosť, a ani taká aplikácia príslušných
ustanovení právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

(§ 428 CSP)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)