Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. september 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/315/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817200719
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3817200719.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho, sudkyne Mgr.

Zuzany Holúbkovej a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobkyne: O.. W. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T. E. XXX/X, H., zastúpená: Advokátskou kanceláriou AK-KRUPA s.r.o., so sídlom Hurbanova
1, Nové Mesto nad Váhom, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom Pribinova č.
25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so
sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, o zaplatenie 1 462,98 eur, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 10. apríla 2017, č.k. 12Csp/10/2017-61, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodoval o nároku žalobkyne na zaplatenie sumy
predstavujúcej úroky a poplatky zo spotrebiteľského úveru, ktoré žalobkyňa ako dlžníčka zaplatila
žalovanému ako veriteľovi nad rámec poskytnutej istiny, i keď bolo potrebné predmetný úver považovať
za bezúročný a bez poplatkov v zmysle právnej úpravy spotrebiteľského úveru. Žalobe vyhovel a
žalovaného zaviazal k zaplateniu žalovanej istiny s príslušenstvom a k náhrade 100% trov konania

žalobkyni. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný, ako veriteľ poskytol žalobkyni ako dlžníčke
spotrebiteľský úver, pričom v úverovej zmluve neuviedol údaj vyžadovaný príslušnými ustanoveniami §
9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., v dôsledku čoho bol poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov podľa
§ 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z.) a plnenie uhradené žalobkyňou nad poskytnutú istinu predstavuje
bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, k vydaniu ktorého súd prvej inštancie žalovaného
zaviazal podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ. Vzhľadom na podanie žaloby dňa 20.01.2017 nepovažoval súd
prvej inštancie za dôvodnú žalovaným vznesenú námietku premlčania, ktorú posúdil podľa § 107 ods.

1 a 2 OZ. Subjektívnu premlčaciu dobu nepovažoval za uplynutú, pretože o vzniku bezdôvodného
obohatenia na strane žalovaného sa žalobkyňa dozvedela až od svojho právneho zástupcu pri prevzatí
zastúpenia dňa 14.12.2016. Za uplynutú nepovažoval okresný súd ani objektívnu premlčaciu dobu,
pretože začala plynúť 18.02.2014, kedy začala žalobkyňa nesporne plniť nad rámec istiny a do podania
žaloby 20.01.2017 tak neuplynuli ani tri roky. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal

napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie alebo zmeniť tak, že
návrh bude v celom rozsahu zamietnutý. Namietal porušenie práva na spravodlivý proces, inú vadu s
následkom nesprávneho rozhodnutia vo veci a nesprávne právne posúdenie.3. Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

4. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 378 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu

podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné
podľa § 388 CSP zmeniť.

5. Rovnako, ako súd prvej inštancie, sa aj odvolací súd v prvom rade zaoberal otázkou správneho
právneho posúdenia otázky premlčania a zistil, že túto otázku súd prvej inštancie neposúdil správne, v

dôsledku čoho vo veci nesprávne rozhodol.

6. Krajský súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného okresným súdom takto: Dňa 22.08.2012
uzavrela žalobkyňa ako dlžník so žalovaným ako veriteľom zmluvu o úvere, na základe ktorej žalovaný
poskytol žalobkyni úver, ktorého istinu žalobkyňa splatila do 18.02.2014 a od tohto dňa platila žalobkyňa

žalovanému zmluvné plnenia nad rámec poskytnutej istiny. Žaloba bola podaná 20.01.2017.

7. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

8. Pre posúdenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby je významná skutočná vedomosť
oprávneného a nie len možnosť vedomosti o vzniku bezdôvodného obohatenia. Vychádzajúc z
uvedeného, je však skutočnú vedomosť žalobkyne o vzniku bezdôvodného obohatenia potrebné vidieť
v inom okamžiku ako v oboznámení sa so skutočnosťou, že úverová zmluva nie je v súlade s právom, v
dôsledku čoho je bezúročná a bez poplatkov, s ktorou skutočnosťou mala byť žalobkyňa oboznámená

zo strany svojho právneho zástupcu až dňa 14.12.2016, kedy došlo k prevzatiu zastúpenia.

9. Pre uplatnený nárok založený na bezdôvodnom plnení nad rámec poskytnutej istiny úveru, sú
podstatné tri zložky, o ktorých musela žalobkyňa vedieť, aby na jej strane mohlo byť usudzované na
vedomosť o bezdôvodnom obohatení:

1.Vedomosťotom,ževdôsledkuneuvedenianáležitostípodľa§9ods.2zák. č.129/2010Z.z.vzmluve
o spotrebiteľskom úvere je poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov, teda vedomosť o obsahu práva.
2. Vedomosť o obsahu zmluvy, teda že zmluva niektoré údaje podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.
neobsahuje.
3. Vedomosť o tom, že zo strany žalobkyne došlo pri splácaní úveru k plneniu nad rámec poskytnutej

istiny.

Ad 1. Vedomosť o obsahu práva je ovládaná zásadou „Neznalosť práva neospravedlňuje.“ Znalosť
práva sa u jeho adresátov nevyvratiteľne predpokladá a inak tomu nemôže byť ani v prípade
posudzovania jeho znalosti, ako východiska pre vedomosť o bezdôvodnom obohatení. Za okamžik

vznikuskutočnejvedomostioobsahuprávajepotrebnépovažovaťdeňúčinnostiprávnehopredpisu.Pre
uvedenú zložku vedomia oprávneného o bezdôvodnom obohatení platí, že aj pri posudzovaní skutočnej
vedomosti oprávneného o bezdôvodnom obohatení v zmysle § 107 ods. 1 OZ je potrebné vychádzať z
normatívnych konštrukcií právnych domnienok a nimi predpokladaný stav je potrené považovať za daný
aj z hľadiska skutočnej vedomosti oprávneného. V prípade právnej domnienky, akou je znalosť práva

dokonca nevyvratiteľne.

Ad 2. Vedomosť o tom, že zmluva neobsahuje údaje podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. je potrebné
na strane žalobkyne viazať k okamžiku podpisu zmluvy. Podpis predstavuje prejav súhlasu s písomným
právnym úkonom. Ako prejav súhlasu teda logicky zahŕňa aj prejav znalosti obsahu.

Ad 3. Pre posúdenie okamžiku vzniku vedomosti žalobkyne o tom, že žalovanému uhrádza platby nad
rámec poskytnutej istiny je významné, kedy žalobkyňa preukázateľne získala informácie, na základe
ktorých si mohla urobiť dostatočný úsudok o tom, že jej platby titulom predmetnej úverovej zmluvy
presiahli v úhrne výšku istiny úveru poskytnutej zo strany žalovaného. Tým, že splátky úveru uhrádza

sám dlžník v jemu známej výške, je možné úsudok o okamžiku zaplatenia sumy zodpovedajúcej istine
urobiť na základe jednoduchého matematického výpočtu. Preto sa dlžník musí dozvedieť o tom, že platí
veriteľovi nad rámec poskytnutej istiny súčasne s okamžikom, kedy uhradí splátku, ktorou poskytnutúistinu prvýkrát preplatí. V danom prípade začiatok platieb nad rámec poskytnutej istiny od 18.02.2014
prezentovala žalobkyňa priamo ako tvrdenie žaloby.

10. Vzhľadom na uvedené nebol správny záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa sa o bezdôvodnom
obohatení na strane žalovaného dozvedela až pri návšteve právneho zástupcu. Vedomosť dlžníka o
bezdôvodnom obohatení spočívajúcom v platbách na úroky a poplatky úveru, ktorý bol bezúročný a bez
poplatkov v dôsledku sankcie zakotvenej v právnej úprave spotrebiteľských úverov, vzniká v zásade v
okamihu prvej platby dlžníka nad rámec poskytnutej istiny. Rovnaký právny záver prijal odvolací súd už

v rozhodnutí sp. zn. 17Co/372/2015 zo dňa 27.04.2016.

11. Vychádzajúc v posudzovanom prípade zo skutočnosti, že žalobkyňa do 18.02.2014 splatila istinu
poskytnutého úveru a od tohto dátumu plnila nad rámec istiny, je zrejmé, že dvojročná subjektívna
premlčacia doba podľa ust. § 107 ods. 1 OZ ku dňu podania návrhu 20.01.2017 uplynula.
12. Vzhľadom na to, že uplynutie subjektívnej premlčacej doby je samo osebe dostatočným dôvodom,

pre ktorý nebolo možné žalobe vyhovieť, nezaoberal sa odvolací súd danosťou ďalších odvolacích
dôvodov a napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol.

13. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a 2 v spojení s § 262 ods.
1 a § 255 ods. 1 CSP. Z dôvodu plného úspechu žalovaného v prvoinštančnom i v odvolacom konaní,

mu patrí voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (§396 ods. 1 v spojení
s § 262 ods. 1 CSP).

14. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).