Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. február 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/134/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114217385
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2114217385.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudcov:
JUDr. Ľubica Spálová a Mgr. Lucia Mizerová, v právnej veci žalobcu: P. Q., nar. X.X.XXXX, adresa O. XX,
zastúpeného advokátkou: JUDr. Magdaléna Lesayová, so sídlom Trnava, Hlavná 27/A, proti žalovaným:
1. F. Q., nar. XX.X.XXXX, adresa Česká republika, O. - W., N. XX a 2. AGROPO, s. r. o., so sídlom
Zvončín 107, IČO: 34 125 795, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 8C/139/2014-124 zo dňa 22.3.2017, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1. a 2. p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu v celom rozsahu zamietol, výrokom II.
rozhodol, že žalovaný 1. má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% a výrokom

III. rozhodol, že žalovaný 2. má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a ust. § 123, § 124, § 126 ods. 1,
§ 132 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a vecne tým, že
vykonaným dokazovaním mal preukázané, že na základe dedičského rozhodnutia sp. zn.
20D/2729/2004, 3D not 420/04-35 z 23.6.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 23.6.2005, žalobca

zdedil spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam, a to parcele E KN č. 959/1 - orná pôda o
výmere 4740 m2, E KN č. 959/2 - orná pôda o výmere 24.806 m2, E KN č. 959/3 - orná
pôda o výmere 4755 m2, E KN č. 960/1 - orná pôda o výmere 7190 m2, E KN č. 960/2 - orná pôda
o výmere 36711 m2, v spoluvlastníckom podiele 3640/16800- in; avšak z listu vlastníctva č.XXXX pre
kat. úz. N. vyplýva, že ako vlastník predmetných parciel bol namiesto žalobcu zapísaný žalovaný 1., a
to práve na základe uvedeného dedičského rozhodnutia. Vychádzajúc z rozhodnutí Okresného úradu -
katastrálny odbor mal súd tiež za to, že žalobca by bol zapísaný ako vlastník novovytvorených parciel,

keby bol stihol lehotu na opravu, t. j. 5 rokov od schválenia pozemkových úprav - komasácie pozemkov.
Podľa listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. N. v súčasnosti pozemky, ktorých určenia vlastníctva sa
žalobca domáha vlastní žalovaný 2. Bolo tiež zistené, že žalobca prenajal pozemky, ktoré vlastnil
pred komasáciou a ktoré sú predmetom žaloby žalovanému 2., s ktorým bol vo vzťahu prenajímateľ -
nájomca.Zobsahukópiíkatastrálnejmapysúdzistil,žeparcely,ktoréžalobcavlastnilpredpozemkovými
úpravami nie sú pozemkami, ktoré mu boli pridelené v rámci komasácie. Žalobca sa teda v konaní

domáha určenia vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré by mal vlastniť z dôvodu, že ich mal nadobudnúť
v rámci pozemkových úprav. Súd na základe všetkých zistení uzavrel, že nie je možné určiť vlastnícke
právo žalobcu k pozemkom, ktoré žalobca nikdy nevlastnil. Súd tiež prihliadol na dobromyseľnosťžalovaného2.,ktorýnemoholvedieťonesprávnezapísanomvlastníctvežalovaného1.,ktorémusvedčal
zápis v katastri nehnuteľností. K námietke žalobcu, že žalovaný mal uzatvorenú nájomnú zmluvu, súd
konštatoval, že zmluva sa dotýkala iných pozemkov, ktoré žalovaný 2. pri náležitej odbornej starostlivosti

nemohol zohľadniť. Žalovaný nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe právoplatného
rozhodnutia štátneho orgánu, ktoré nebolo v zákonnej lehote napadnuté. Súd uviedol, že nedbalosť
žalobcu pri ochrane jeho vlastníckeho práva nemožno klásť za vinu žalovanému 2., pričom poukázal
tiež na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015 zo 16.3. 2016. Vzhľadom na uvedené súd
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

3. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že náhradu trov konania priznal žalovaným, ako plne úspešným v konaní.

4. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho
zastúpenia v celom jeho rozsahu odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak,

že žalobe vyhovie, alternatívne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. S poukazom na ust. § 185 CSP dôvodil, že súd vychádza výlučne z dôkazov,
ktoré mu navrhli strany sporu, pričom sám rozhodne, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná. Žalobca si
pritom svoju povinnosť procesného útoku plnil riadne a včas, čo však neplatí v prípade žalovaného 1. ani
žalovaného 2., ktoré strany si prostriedky procesného útoku neuplatnili včas, ani vôbec. Poukazoval tiež

na ust. § 151 ods. 1 CSP podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa
považujú za nesporné. Uviedol, že podmienkou základných princípov sudcovskej koncentrácie konania
a zákonnej koncentrácie konania je, aby súd v rozhodnutí v merite veci náležite odôvodnil neprihliadnutie
na včas neuplatnené prostriedky, čo súd prvej inštancie neurobil. Ďalej žalobca poukazoval na pripojený
spis Okresného úradu - katastrálneho odboru v Trnave číslo Xo 4/14, a to na číslo listu X 116/13-16

z 21.2.2014, kde je v treťom odseku uvedené: „ Nakoľko v liste zo dňa 21.10.2013 F. Q. uvádzal, že
nemal k dispozícii potrebné listiny, OÚ KO mu zaslal ako prílohu k rozhodnutiu o oprave v KN - kópiu
Osvedčenia o dedičstve č. 20 D 2729/2004, 3 D not 420/04-35 po poručiteľke U. Q., rod. T. a kópiu
pôvodného LV č. XXXX - originálu (správny) a výpis z LV č. XXXX z PC (nesprávny) z obdobia pred
PPÚ, z ktorých vyplývala zrejmá chyba medzi zápismi v originály a vo výpise z LV.“ Podľa žalobcu z

toho vyplýva, že žalovaný 1. po doručení rozhodnutia o oprave v KN (v prospech žalobcu) už koncom
roka 2013 vedel, že pri zapisovaní do LV č. XXXX došlo k omylu, o čom svedčí aj to, že žalovaný 1. na
pojednávaní dňa 6.10.2015 predložil počítačovo vyhotovený výpis z LV č. XXXX z 19.10.2005, v ktorom
je v časti B/1 označený ako vlastník predmetných nehnuteľností on, pričom však originál LV č. XXXX
súdu nepredložil, čím sa mu podarilo dostať do omylu aj súd, keď z napadnutého rozsudku vyplýva, že

aj súd si osvojil, že žalovaný 1. predložil súdu originál LV č. XXXX. Žalobca však poukazoval na to, že
originál LV č. XXXX sa v spise nenachádza, na č.l. 116 - 117 spisu je len výpis z LV č. XXXX z 19.10.2005
vyhotovenýSprávoukatastraTrnavapočítačovoutechnikou.Žalobcasapripodávanížalobyz23.6.2014
opieral o tvrdenia uvedené v rozhodnutí Okresného úradu Trnava katastrálneho odboru o oprave údajov
katastra v katastrálnom operáte zo dňa 10.12.2013 číslo X 116/2013 a v rozhodnutí Okresného úradu

Trnava odboru opravných prostriedkov zo dňa 19.3.2014 zn. Xo 4/2014, v ktorých bolo uvedené, že
Osvedčenie o dedičstve sp. zn. 20 D 2729/2004, 3 D not 420/04-35 zo dňa 23.6.2005 bolo chybou
pracovníkov katastra nesprávne zapísané tak, že do papierového originálu listu vlastníctva č. XXXX
pre kat. úz. N., bol zapísaný správny vlastník - žalobca P. Q., nar. X.X.XXXX, ktorý zdedil predmetné
pozemky, avšak pri zadávaní údajov do počítača sa uviedli nesprávne údaje a namiesto žalobcu P. Q.

bol zapísaný žalovaný 1. F. Q.. Nesprávny zápis na elektronickom LV bol katastrom poskytnutý ako
podklad spracovateľovi projektu pozemkových úprav, ktorý nesprávne údaje zapracoval do projektu
a vo výsledku priznal žalovanému F. Q. pozemky vo výmere zahŕňajúcej aj podiel žalobcu P. Q.
vyplývajúci z osvedčenia o dedičstve. Žalobca nemal dôvod pochybovať o pravdivosti údajov uvedených
v oboch vyššie uvedených rozhodnutiach okresného úradu. Žalovaný o týchto skutočnostiach vedel z

korešpondencie s Okresným úradom, čo dokazuje, že súdu účelovo predložil iba výpis LV č. XXXX z
PC (nesprávny) z obdobia pred PPÚ, a to napriek tomu, že bol nesporne v zlom zdravotnom stave, no
nezabránilo mu to v tom, aby pozemky nadobudnuté na základe pochybenia pracovníkov štátnej správy
predal tretej osobe. Originál listu vlastníctva je v pripojenom spise OÚ TT číslo Xo 4/14 na čísle listu X
116/13-11. Žalobca ďalej uviedol, že skutočnosti uvedené v ods. 6 rozsudku nevie zaradiť k predmetnej

veci a sú pre neho nepreskúmateľné.

5. Žalobca tiež dôvodil tým, že žalovaný 2. nebol pri nadobúdaní vlastníckeho práva k predmetným
pozemkom dobromyseľný, čo vyplýva zo zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov z 23.8.2005,ktorú žalovaný 2. uzavrel so žalobcom a nie so žalovaným 1. Žalovaný 2. sa preto aj zabezpečil a
žalovanému 1. dal podpísať prehlásenie, že predmet predaja nie je predmetom súdneho sporu, čo
žalovaný 1. aj podpísal, a to v kúpnej zmluve uzavretej medzi žalovaným 1. a žalovaným 2. dňa

14.5.2015 (čl. III. ods. písm. c/). Žalovaný 1. nemal zábrany prehlásiť, že predmetné pozemky nie sú
predmetom súdneho sporu a obaja žalovaní si pre prípad, že prehlásenia uvedené v čl. III. ods. 1 a 2 sa
ukážuakonepravdivé,dohodlimožnosťodstúpeniakupujúcehoodkúpnejzmluvyopredajipredmetných
pozemkov. Súd v napadnutom rozsudku v ods. 16 uviedol, že má za preukázané, že keby žalobca
stihol päťročnú lehotu na opravu údajov v katastri, bol by zapísaný ako vlastník novovytvorených parciel

žalobca a v ods. 18 uviedol, že má za preukázané, že pozemky pred komasáciou žalobca prenajímal
žalovanému 2., s ktorým bol vo vzťahu prenajímateľ - nájomca. Žalobca s argumentáciou súdu v ods.
20 rozsudku nesúhlasí, a to najmä s jeho konštatovaním, že nemôže určiť vlastnícke právo žalobcu
k pozemkom z toho dôvodu, že ich žalobca nikdy nevlastnil. Toto presvedčenie súdu nemá oporu
vo vykonanom dokazovaní a je vytrhnuté z kontextu, pretože na jednej strane súd tvrdí, že nemôže
určiť vlastnícke právo žalobcu k pozemkom, ktoré žalobca nikdy nevlastnil, avšak na druhej strane mu

neprekáža skutočnosť, že žalovaný 1. nadobudol pozemky, ktoré tak isto nikdy nevlastnil na základe
vážneho pochybenia, ktorého sa dopustili pracovníci vtedajšej Správy katastra Trnava, keď pri zadávaní
údajov z dedičstva do elektronickej formy LV zapísali nesprávne údaje dediča a namiesto P. Q. zapísali
jeho brata F. Q.. Pri spracovaní Projektu pozemkových úprav (PPÚ) v roku 2007 neporovnali údaje v
elektronickom výpise z LV s originálnym LV a vychádzali iba z údajov uvedených v elektronickej podobe

a na základe tejto chyby bol žalovanému 1. pridelený aj novovytvorený pozemok parc. č. 1092/56 vo
výmere 17760 m2, zápis bol následne vykonaný do LV č. XXXX. Po zistení tejto chyby začal katastrálny
odbor Okresného úradu v Trnave z vlastného podnetu konanie a dňa 10.12.2013 vydal rozhodnutie
číslo: X 116/2013, ktorým opravil údaje katastra v katastrálnom operáte tak, že v LV č. XXXX v k. ú.
N. zrušil zápis parcely registra C KN č. 1092/56 a zapísal ju do novozaloženého LV tak, že do ČASTI

A zapísal parc. registra C KN č. 1095/56 - orná pôda vo výmere 17760 m2, pričom žalovanému F. Q.
pripísal spoluvlastnícky podiel 867/10000 vzhľadom k celku a žalobcovi P. Q. pripísal spoluvlastnícky
podiel 9133/10000 vzhľadom k celku. Toto rozhodnutie bolo však na základe odvolania žalovaného 1.
zrušené a žalobcovi bolo doporučené, aby sa ochrany svojho vlastníckeho práva dožadoval na súde,
ktorý ako jediný v tomto štádiu konania môže jeho vlastníctvo ochrániť.

6. Žalobca považuje názor súdu, že v konaní žalobcu pri ochrane jeho vlastníckeho práva ide o
nedbalosť za nespravodlivý, pretože súd svojím rozhodnutím neochránil jeho oprávnené záujmy, ale
naopak ochranu poskytol subjektom, ktoré získali vlastníctvo dotknutých nehnuteľností pokútnym, ak
nie protiprávnym spôsobom. Žalobca teda považuje rozsudok na nesprávny a nespravodlivý, keďže súd

nerešpektoval základné princípy sudcovskej koncentrácie konania a zákonnej koncentrácie konania,
na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozsudok vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci a navyše je v niektorých častiach nepreskúmateľný pre
nezrozumiteľnosť.

7. Žalovaný 1. odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalobcu podal písomné vyjadrenie
v ktorom uviedol, že nič nezavinil, aktívne vždy konal v súlade s úradnými dokumentmi. Vo veci
vybavovania pozostalosti po matke U. Q. ho zastupoval brat P. Q.. Je mu ľúto, že spor má ďalšie
pokračovanie.

8. Žalovaný 2. odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalobcu podal písomné vyjadrenie, v
ktorom uviedol, že predmetné nehnuteľnosti odkúpil v dobrej viere na základe relevantných dokladov o
vlastníctve od žalovaného 1., a to konkrétne parc. reg. C KN č. 986/2 o výmere 11008 m2 a parc. reg. C
KN č. 1092/56 o výmere 17760 m2. Žalovanému 2. nebolo známe, že by prebiehalo v predmetnej veci
súdne alebo iné správne konanie. Naviac žalovaný 2. uvedené nehnuteľnosti na základe právoplatnej

nájomnejzmluvyuzavretejsožalovaným1.viacrokovužíval.Nazákladedobrýchvzťahovsožalovaným
1., došlo k odkúpeniu predmetných nehnuteľností. Okresný úrad Trnava, katastrálny odbor, uvedený
vklad vlastníckeho práva do katastra schválil. Žalovaný 2. preto považuje napadnutý rozsudok za
správny a žalobu proti nemu za neopodstatnenú. Preto navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
v plnom rozsahu potvrdil.

9. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania

pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §
363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez

potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keď rozsudok súdu prvej
inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v
zmysle § 387 CSP.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na
odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či prvoinštančný súd rozhodol vecne správne,
keď zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - parc.
reg. „C“ č. 1092/56 - orná pôda o výmere 17760 m2 zapísanej na LV č. XXX pre kat. úz. N.

v podiele 9133/10000-in, a to na tom základe, že nie je možné určiť vlastnícke právo žalobcu k
pozemkom, ktoré nikdy nevlastnil, keď žalovaný 1. nadobudol vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti
na základe právoplatného rozhodnutia štátneho orgánu, ktoré nebolo v zákonnej lehote napadnuté,
ako aj s ohľadom na dobromyseľnosť žalovaného 2., ktorý je aktuálnym vlastníkom daného pozemku.
Argumentácia žalobcu v podanom odvolaní smeruje predovšetkým proti nesprávnemu vyhodnoteniu

zisteného skutkového stavu, nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, nepreskúmateľnosti napadnutého
rozhodnutia, ako aj nedodržaniu procesnej normy ohľadom sudcovskej a zákonnej koncentrácie
konania.

12. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie a zhodne aj odvolacím súdom pritom

vyplýva, že na základe Osvedčenia o dedičstve č. k. 20D 2729/2004, 3D not 420/04-35 zo dňa
23.6.2005, právoplatného dňa 23.6.2005, v dedičskej veci po poručiteľke U. Q., nadobudol žalobca do
vlastníctva nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX pre kat. úz. N., ako parc. č. 959/1 - orná pôda
o výmere 4740 m2, parc. č. 959/2 - orná pôda vo výmere 24806 m2, parc. č. 959/3 - orná pôda
vo výmere 4755 m2, parc. č. 960/1 - orná pôda o výmere 7190 m2, parc. č. 960/2 - orná pôda o

výmere 36711 m2, v podiele 3640/16800-in. Tieto však boli nesprávne v elektronicky vedenom liste
vlastníctva zapísané na žalovaného 1. Predmetný elektronický LV bol ďalej použitý ako podklad projektu
pozemkovýchúpravpodľazákonač.330/1991Zb.opozemkovýchúpravách,usporiadanípozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení
neskorších predpisov, na základe čoho boli žalovanému 1. po vykonaných pozemkových úpravách

pridelené nové pozemky vo výmere zahŕňajúcej aj podiel žalobcu vyplývajúci z osvedčenia o dedičstve.
Rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Trnave č. K 2007/00100 o schválení vykonania projektu
pozemkových úprav nadobudlo právoplatnosť dňa 27.11.2007. Tieto skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce
pre správne právne posúdenie danej právnej veci, v podstate zopakoval aj žalobca v podanom odvolaní.

13. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú
podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná.
Prvoinštančný súd pritom s poukazom najmä na znenie ust. § 126 ods. 1 a § 132 ods. 1 a 2 OZ
dospel k záveru, že žalobca sa nemôže domáhať určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré
predtýmnikdynevlastnil,keďžalovaný1.nadobudolvlastníckeprávokpredmetnýmnehnuteľnostiamna

základe právoplatného rozhodnutia štátneho orgánu. Odvolací súd na základe nižšie uvedeného dospel
k záveru, že právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v tejto otázke bolo jednoznačne správne.

14. Základnou spornou otázkou vzhľadom na špecifikum danej právnej veci bolo posúdiť, či sa
skutočný vlastník pôvodného pozemku, ktorý zanikol v rámci pozemkových úprav vykonaných v zmysle

zák. č. 330/1991 Zb., môže po právoplatnosti rozhodnutia o schválení projektu pozemkových úprav,
domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva určením vlastníctva k pozemkom novovytvoreným v rámci
pozemkových úprav vo výmere pôvodného pozemku, a to vo vzťahu k tomu, komu boli novovytvorené
pozemky rozhodnutím správneho orgánu pridelené, resp. voči jeho právnemu nástupcovi.15. V zmysle ust. § 132 ods. 1 a 2 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo
inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených

zákonom (ods. 1). Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo
dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia (ods. 2).

16. V zmysle § 14 ods. 4 veta prvá zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,
usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových

spoločenstvách v znení neskorších predpisov, dňom právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania
projektu pozemkových úprav alebo neskorším dňom určenom v rozhodnutí nadobudne sa vlastníctvo
k novým pozemkom (§ 11 ods. 2), alebo právo na vyrovnanie v peniazoch podľa rozdeľovacieho plánu
vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu; dňom nadobudnutia vlastníctva k novým pozemkom
alebo práva na vyrovnanie v peniazoch sa pozemkové úpravy považujú za ukončené.

17. Občiansky zákonník vo svojom ust. § 132, upravuje spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva,
pričomjednýmznichjeajnadobudnutievlastníckehoprávarozhodnutímštátnehoorgánu.Ideoosobitný
spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, pričom pod štátnym orgánom má Občiansky zákonník na
mysli súd a správny orgán. Podľa § 132 ods. 2 OZ sa vlastníctvo v takom prípade nadobúda dňom
určeným v rozhodnutí štátneho orgánu a ak nie je ten deň určený, dňom právoplatnosti rozhodnutia. V

prípade nadobudnutia nehnuteľnosti sa potom vykoná záznam takto nadobudnutého vlastníckeho práva
v katastri nehnuteľností (§ 34 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností). Takýmto spôsobom
nadobudol vlastníctvo danej nehnuteľnosti - parc. reg. „C“ č. 1092/56 - orná pôda o výmere 17760 m2
zapísanej na LV č. XXX pre kat. úz. N. v podiele 9133/10000-in i žalovaný 1.

18. Podstatné je, že nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe pozemkových úprav,
predstavuje spôsob originárneho nadobudnutia vlastníckeho práva, čo znamená, že nadobúdateľ
neodvodzuje svoje vlastníctvo k pozemkom od vlastníckeho práva skoršieho vlastníka, ale nadobúda
ho nezávisle od neho, prípadne originárny vlastník je prvým vlastníkom veci. Je to teda rozdiel od
derivatívneho spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pri ktorom odvodzuje vlastník

svoje vlastnícke právo od skoršieho vlastníka a nadobúda vlastníctvo len vtedy, ak jeho predchodca
bol vlastníkom. Rozlišovanie medzi originárnym a derivatívnym nadobúdaním vlastníctva má v danom
prípadenielenteoretickýaleizásadnýpraktickývýznam.Platítotiž,žektoodvodzujesvojevlastníctvood
jeho originárneho nadobudnutia, nemôže byť dotknutý tým, že jemu predchádzajúci vlastníci vlastníctvo
k danej veci riadne nenadobudli. Inak povedané, ak teda vlastník nadobudol vlastníctvo originárne, je

v prípade vlastníckeho sporu bez právneho významu spochybnenie nadobudnutia vlastníctva zo strany
jemu predchádzajúcich vlastníkov, resp. v danom prípade je bez právneho významu, že prípadne nebol
vlastníkom pôvodných pozemkov, ktoré pri pozemkových úpravách zanikli.

19. V dôsledku pozemkových úprav podľa zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,

usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových
spoločenstvách, dochádza totiž k zániku pôvodných pozemkov (pôvodného predmetu vlastníctva),
ktorýchvlastnícizískavajúdovlastníctvanovépozemky.Tátozmenajepritomodlišnáodbežnéhozániku
pozemku rozdelením alebo zlúčením, pri ktorom možno vysledovať osud pôvodného pozemku, keďže
pri týchto úkonoch musia byť dodržané určité podmienky, najmä podmienka rovnakého vlastníckeho

režimu zlučovaných pozemkov, keďže spoluvlastníctvo je v slovenskom právnom poriadku postavené
na ideálnom a nie reálnom vymedzení spoluvlastníckych podielov.

20. Pri pozemkových úpravách však dochádza k vytvoreniu nových pozemkov bez ohľadu na to, z
koľkých pozemkov a s akým spoluvlastníckym režimom boli tieto vytvorené. Tieto nové pozemky musia

byť primerané (§ 11 ods. 3 až 5), pričom vlastníctvo k nim sa nadobúda dňom právoplatnosti rozhodnutia
o schválení vykonania projektu pozemkových úprav alebo neskorším dňom určeným v rozhodnutí (§
14 ods. 4).

21. Tým, že pozemkové úpravy predstavujú originárny spôsob nadobudnutia vlastníctva, je vlastník

pozemku získaného v pozemkových úpravách oprostený od právnej neistoty spojenej s prípadným
vlastníctvom skorších vlastníkov. Súčasne by tomuto vlastníkovi malo byť zrejmé jeho vlastníctvo aj
na mieste samom, keďže výsledkom pozemkových úprav je nielen nové katastrálne mapovanie, ale
i zameranie nových pozemkov v teréne. V dôsledku pozemkových úprav dochádza tiež k zánikupozemkov registra „E“ (ako to bolo i v danom prípade), teda pozemkov evidovaných na mape
určeného operátu v obvode pozemkových úprav. Zápisom rozhodnutia o schválení vykonania projektu
pozemkových úprav a rozdeľovacieho plánu vo forme geometrického plánu alebo obnovy katastrálneho

operátunovýmmapovaním(§14ods.4druháveta)dokatastranehnuteľnostízáznamom,satotižvšetky
pozemky evidujú na dotknutom území len ako parcely registra „C“, t. j. zobrazujúce sa na katastrálnej
mape.

22. Všetky vyššie uvedené právno-teoretické východiská znamenajú, že právoplatnosťou rozhodnutia

o schválení projektu pozemkových úprav a prípadne aj márnym uplynutím lehoty piatich rokov od
schválenia tohto projektu na vykonanie prípadnej opravy v zmysle ust. § 42c zák. č. 330/1991 Zb.,
nemožno už súdom určiť vlastníctvo skutočného vlastníka pôvodného pozemku zaniknutého v dôsledku
pozemkových úprav. Nejde totiž o totožný predmet vlastníckeho práva. Pôvodné pozemky schválením
projektu pozemkových úprav zanikli. Boli vytvorené celkom iné nehnuteľnosti, s odlišným umiestnením a
právoplatným rozhodnutím správneho orgánu (§ 132 ods. 1 a 2 OZ) boli pridelené určeným vlastníkom.

Rozhodnutím o schválení vykonania projektu pozemkových úprav je súd viazaný aj v zmysle ust. § 194
CSP, a to najmä novými vlastníckymi vzťahmi ním založenými, nie je teda oprávnený posudzovať ako
predbežnú otázku vlastníctvo nehnuteľností, alebo sa odchýliť pri posúdení otázky kto je jej vlastníkom,
od stavu na základe takéhoto rozhodnutia zaevidovaného v katastri nehnuteľností. Súd tomto v civilnom
sporovom konaní nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia správneho orgánu -

rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Trnave č. K 2007/00100 o schválení vykonania projektu
pozemkových úprav. Uvedené rozhodnutie mohlo byť predmetom súdneho prieskumu len v rámci
príslušných inštitútov správneho súdnictva. Civilnému súdu tak neprináleží akokoľvek zasahovať do
právnych vzťahov založených právoplatným rozhodnutím správneho orgánu. V tomto smere neobstojí
ani argumentácia žalobcu v podanom odvolaní, že rozhodnutie súdu považuje za nespravodlivé, pretože

súd neochránil jeho oprávnené záujmy. Žalobca mal k dispozícii viacero možností a právnych nástrojov,
ako dosiahnuť ochranu svojho vlastníckeho práva, či už po nesprávnom zápise osvedčenia o dedičstve
do katastra nehnuteľností, alebo voči príslušnému projektu pozemkových úprav v daných zákonných
lehotách,akosprávnepodotkolprvoinštančnýsúd,najneskôrvlehotepiatichrokovnavykonanieopravy.
Žalobou na určenie vlastníckeho práva k novovytvoreným pozemkom v rámci pozemkových úprav,

ktoré žalobca nikdy pred tým nevlastnil, však požadovaný cieľ žalobca nemôže dosiahnuť, pretože
základným predpokladom úspešnosti žaloby na určenie vlastníckeho práva, je preukázanie žalobcovho
vlastníckeho práva k predmetu určenia. Nakoľko žalobca nikdy vlastníkom pozemku - parc. reg. „C“ č.
1092/56 - orná pôda o výmere 17760 m2 zapísanej na LV č. XXX pre kat. úz. N. v podiele 9133/10000-
in nebol, nie je splnený ani len primárny predpoklad pre úspešnosť jeho žaloby. V súčasnosti zrejme

jediným východiskom pre žalobcu by mohol byť len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré
bolo získané bez právneho dôvodu. Keďže jeho predmetom by bol pozemok, ktorý ako vec zanikol, mala
by byť potom náhrada poskytnutá v peňažnej forme v zmysle § 458 ods. 1 OZ.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené, rozhodol prvoinštančný súd vecne správne pokiaľ žalobu žalobcu v

celom rozsahu zamietol. Bez významu je potom už odvolacia argumentácia žalobcu, že súd dôsledne
neuplatnil princípy zákonnej a sudcovskej koncentrácie konania, nakoľko v predmetnej veci bolo
podstatné vyššie uvedené právne posúdenie, pričom súd vychádzal zo skutkového stavu tak, ako
ho opísal žalobca. Žalovaní s nárokom žalobcu nesúhlasili, pričom uviedli vlastné skutkové tvrdenia
odôvodňujúce tento nesúhlas a podľa odvolacieho súdu ich aj uviedli včas, teda k porušeniu ust.

§ 153 a § 154 CSP prvoinštančným súdom nedošlo. Tiež odvolacia argumentácia poukazujúca na
nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia je vzhľadom na prijaté právne závery irelevantná, hoci je
zrejmé, že celý ods. 6 odôvodnenia napadnutého rozsudku, sa zrejme len chybou v písaní dostal
do napadnutého rozsudku, avšak táto okolnosť nie je spôsobilá zvrátiť vecnú správnosť napadnutého
rozhodnutia.

24. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu považoval odvolací súd pre rozhodnutie vo veci samej už
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami
prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

25. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo
veci samej, vrátane vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania, odvolaním žiadnej zo
strán osobitne nenapadnutého, s použitím § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

26. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP,
rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešným
žalovaným 1. a 2. priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi. O
výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

27. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).