Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Galanta

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Foltánová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15Cb/89/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310217775
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Foltánová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2310217775.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Foltánovou v spore žalobcu: EXOBRAZ-

COMERCIAL EXPORTADORA E IMPORTADORA LTDA., so sídlom Rua da Consolacau, 386 - 16
Andar, CEP: 01302-000 Sao Paulo, Brazílska federatívna republika, proti žalovanému: DUSLO, a.s.,
IČO: 35 826 487, so sídlom Administratívna budova 1236, Šaľa, právne zast.: Agner & partners, s.r.o.,
Špitálska 10, Bratislava, o zaplatenie sumy 209.962,17 USD, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 100 % trov konania, ktorú sumu určenú

samostatným uznesením je povinný zaplatiť žalobca žalovanému do troch dní od právoplatnosti
uznesenia o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou na tunajší súd 9. septembra 2010 žiadal zaviazať žalovaného zaplatiť
žalobcovi 209 926,17,-USD s 9 % úrokom z omeškania od 15. októbra 2006 a uplatnil si náhradu trov
konania. V priebehu konania žiadal pripustiť zmenu žalobného petitu z uplatnených 209 926,17,-USD
na sumu 210 839,71,-USD s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % p. a. od 19. januára 2008, teda od
času jednostranného odstúpenia od spolupráce zo strany žalovaného. Súd na pojednávaní konanom
17. januára 2012 za prítomnosti strán pripustil zmenu žalobného petitu / § 95 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku v tom čase platného a účinného /. Žalobca žalobu podal na tom skutkovom základe,
že so žalovaným na základe ústne uzatvorenej zmluvy o sprostredkovaní vykonával pre žalovaného
činnosť, ktorá spočívala v sprostredkovaní obchodov pre žalovaného, pričom za uzavretie obchodov
žalovaný vyplácal žalobcovi provízie vo výške 1 % až 3 %, v závislosti o ktorého odberateľa sa jednalo
a objemu obchodu. Žalobca udržiaval obchodné styky pre žalovaného so spoločnosťami K. G.X., K. J.
N..M..F..U.. N. N. U. XXXX, XXXX S., M., K. I., N. N. U. J. A., D. U., N.. S. O. K..F..U..X. N. N. M.. O.
M.V. XXX, G. X- G. O. Y., XXXXXXXX I. G.. Spolupráca zahŕňala umiestňovanie tovarov žalovaného,

a to: Dusantox a Dusplin P. Spolupráca v zmysle dohody fungovala do polovice roku 2006, po ktorom
období sa spolupráca narušila tak, že žalovaný vystavil návrhy províznych listov na províziu nižšiu ako
bola dohodnutá a k časti obchodov žalovaný nevystavil žiadne provízne listy.
2. Na základe zisteného skutkového stavu vo veci tunajší súd rozhodol 19. apríla 2012 tak, že žalobu
zamietol. Krajský súd v Trnave rozhodnutím zo 14. marca 2013 vo veci č. k. 31Cob/45/2012-23, ktoré
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 30. apríla 2013 prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí vyslovil právny názor, že v rámci univerzálnej sukcesie prešli

všetky práva a povinnosti zanikajúcej spoločnosti I. a.s. najskôr na spoločnosť K. a.s. a následne
od 1. augusta 2009 na žalovaného. Podľa názoru Krajského súdu do 1. januára 2008 spolupráca
medzi žalobcom a žalovaným existovala a bola určovaná dohodou zmluvných strán z právneho vzťahu
zrušenej spoločnosti I. a.s. a žalobcu. Je nevysvetliteľné, prečo I. stupňový súd paušálne zamietolžalobu bez toho, že by vysvetlil neakceptáciu výšky provízie 1 %, ktorú navrhoval žalovaný a ktorú
žalobca neakceptoval. Minimálne táto výška provízie mohla byť považovaná za obvyklú výšku provízie
pre dojednané obchody /pokiaľ nedošlo k platnému zrušeniu dohody.

3. Tunajší súd rozsudkom z 15. júla 2013 č. k. 15Cb/89/2010-273 rozhodol tak, že zaviazal žalovaného
žalobcovi zaplatiť 209 926,17,-USD so 14,25 % ročným úrokom z omeškania od 19. januára 2008
do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V ostatnej časti súd žalobu zamietol. Súd
priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 8 940,14,-Eur pre advokátku Z.. D. Ľ. do troch dní
od právoplatnosti rozsudku a žalovaného zaviazal zaplatiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok

vo výške 9 661,40,-Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Krajský súd v Trnave uznesením z
30. októbra 2014 č. k. 31 Cob/98/2013-323 rozsudok prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 16. februára 2015. Druhostupňový súd vyslovil vo
svojom uznesení právny záver, že súd rozhodol bez toho, aby po prvom zrušujúcom uznesení súd
vykonal dokazovanie za účelom preukázania a unesenia dôkazného bremena v časti žaloby, ktorou by
žalobca presne špecifikoval o aké konkrétne úkony smerujúce odberateľom produktov žalovaného išlo

a aká je bežná a obvyklá odplata za vykonané úkony. Z tohto dôvodu súd nemohol stanoviť v akej výške
je nárok žalobcu oprávnený, lebo nevedel stanoviť za aké konkrétne úkony a za akú činnosť žalobcovi
patrí odplata a v akej výške má byť táto odplata realizovaná. Súdu prvého stupňa prikázal vyhodnotiť
jednotlivé obchody v súvislosti s vystavenými províznymi listami a vysporiadať sa s otázkou provízie vo
výške 3 % na províznych listoch, ktoré žalobca nepotvrdil, s otázkou výšky provízie jedno percento, na

ktoré boli provízne listy žalobcom vystavené. Ďalej jednoznačne určiť aké činnosti žalobca vykonával
pre žalovaného za obdobie od 1. júla 2006 do 18. januára 2008 a aké nároky pre žalobcu z tejto
činnosti vyplývali. Pri jednotlivých obchodoch treba vyhodnotiť príčinnú súvislosť medzi konaním žalobcu
a následným uzatváraním zmlúv medzi žalovaným a tretími osobami a v tejto súvislosti aj s otázkou
potreby odsúhlasenia obchodov centrálou z pohľadu oprávnenosti žalobcu na vyplatenie provízie za

tieto obchody.
4. Právny zástupca žalobcu po zrušujúcom rozhodnutí sa písomne vyjadril 15. mája 2015, v zmysle
ktorého podľa názoru žalobcu nie je potrebné skúmať výšku obvyklej provízie, ktoré je pre toto konanie
irelevantné, lebo výška provízie vo výške 1 % a 3 % bola zmluvne dohodnutá v závislosti od odberateľa
a produktu. Tiež je irelevantné skúmať provízne listy vystavené žalovaným v relevantnom čase s

ohľadom na výšku provízie, keď práve nevystavenie províznych listov žalovaným, je protiprávnym
konaním žalovaného. K príčinnej súvislosti medzi konaním žalobcu a následným uzatvorením zmlúv
medzi žalovaným a odberateľmi uviedol, že činnosť ku vzťahu k obchodom, bola činnosť dohodnutá
podľa zmluvy, ktorú žalobca vykonával a nebyť jeho, žalovaný by sa nedostal do právneho vzťahu
s odberateľmi. Riešenie externého právneho vzťahu alebo iného právneho vzťahu je bezpredmetné.

Súčasne žalobca žiadal zmeniť žalobný petit, ktorým rozšíril žalobný návrh o sumu 671,40,-Eur spolu
s úrokom z omeškania na základe faktúr vo vzťahu k objednávke produktu č. XXXXXXX N. H. K. S.,
kvantity 8 a objednávka č. XXXXXXX na produkt s kódom MP00410 kvantity 10. Súd na pojednávaní
konanom 1. októbra 2015 nepripustil zmenu žaloby.
5. Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu zamietnuť alternatívne zaviazať žalovaného žalobcovi

zaplatiť 75 668,21,-USD a vo zvyšnej časti žalobu zamietnuť z dôvodu nepreukázania všetkých
skutočností uvedených v rozhodnutí druhostupňového súdu.
6. Právny zástupca žalobcu žiadal rozhodnúť čiastočným rozsudkom, ktorým súd zaviaže žalovaného
žalobcovi zaplatiť 79 913,50,-USD so 14,25 % ročným úrokom z omeškania od 19. januára 2018 do
zaplatenia. Žalovaný s vyhlásením čiastočného rozsudku nesúhlasil, pretože uznal nárok žalobcu len

do výšky, ale nie do základu. Žalovaný považoval návrh žalobcu na vydanie čiastočného rozsudku za
skutkovo a právne neopodstatnený. Okrem toho uviedol, že popiera uzavretie sprostredkovateľskej
zmluvy a mailovou komunikáciou žalobca preukázal maximálne uzavretie inominátnej zmluvy / o
spolupráci /, na základe ktorej žalobca vykonával pre žalovaného podpornú logistickú činnosť v
rámci obchodov dohodnutých a uzatvorených medzi žalovaným a zákazníkmi v Latinskej Amerike

bez súčinnosti žalobcu. Na základe nesúhlasu žalovaného s vyhlásením čiastočného rozsudku, súd
nevyhlásil čiastočný rozsudok podľa § 153a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku účinného a platného
v čase rozhodovania o čiastočnom rozsudku.
7. Za účelom zistenia skutkového stavu vo veci súd vypočul konateľa žalobcu, právneho zástupcu
žalobcu, právneho zástupcu žalovaného, svedkov, oboznámil sa s podstatným obsahom spisu.

8. Konateľ žalobcu sa vyjadril zhodne s podanou žalobou s tým, že k ukončeniu spolupráce došlo 18.
januára 2010 na základe jednostranného odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného. Napriek tomu, že
pre žalovaného v zmysle dohody vykonával činnosť aj v roku 2008 za túto činnosť si neuplatnil provízie.Na pojednávaní konanom 15. júla 2013 žalobu v časti rozšíreného petitu zobral späť so súhlasom
žalovaného.
9. Právny zástupca žalobcu žiadal žalobnému návrhu vyhovieť na základe zisteného a preukázaného

skutkového stavu s poukazom na platne uzatvorenú zmluvu o sprostredkovaní, preukázanej výške
provízií, ktoré žalovaným neboli vyplatené.
10. Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu zamietnuť. Zdôraznil, že žalobca mal uzatvorenú
zmluvu do druhej polovice roku 2006 so spoločnosťou I. a.s. Od 30. júna 2006 žalobca vykonával
pre žalovaného určité drobné administratívne úkony. Poukázal na to, že žalobca neuniesol dôkazné

bremeno a nepreukázal oprávnenosť svojho uplatneného nároku. Nepreukázal príčinnú súvislosť medzi
aktivitami žalobcu a vznikom obchodov medzi žalovaným a odberateľmi v Južnej Amerike. Dokonca
nepreukázal o akú činnosť sa jednalo, v akom rozsahu a zostala sporná otázka odplaty. Poukázal na
potvrdenie spoločnosti S., ktorá aktivitu žalobcu poprela.
11. Žalobca je právnickou osobou založenou podľa Brazílskej federatívnej republiky, ktorej konateľom
a spoločníkom je K. K. , generálny honorálny konzul SR Brazílskej federatívnej republike. Právny

predchodcažalovanéhospoločnosťI.,M..s.v90-tichrokoch20.storočiauzatvorilasožalobcomdohodu,
v zmysle ktorej žalobca mal pre žalovaného v krajinách Južnej Ameriky vykonávať pravidelnú činnosť,
ktorá spočívala v sprostredkovaní obchodov pre žalovaného, pričom za uzavretie obchodov žalobcovi
vyplácal provízie na základe vystavených províznych listov zo strany žalovaného a podpísaných
žalobcom. V rámci spolupráce žalobca udržiaval pravidelné obchodné styky so spoločnosťami v Južnej

Amerike, ktoré súd vyššie uviedol. Žalobca vykonával pre žalovaného činnosť, ktorá spočívala vo
vyhľadávanímožnostínaumiestňovanieproduktovnavybranýchtrhochJužnejAmerikyvuskutočňovaní
činnosti, ktoré smerovali k tomu, aby mal žalovaný príležitosť uzatvárať obchody, týkajúce sa dodávok
produktov v poskytovaní súčinnosti pri realizácii obchodov žalovaného, ďalej uskutočňovaní činností,
aby žalovaný mohol uzatvoriť obchody s tretími osobami, v udržiavaní obchodných vzťahov s

obchodnými partnermi žalovaného pre účely možnej realizácie ďalších obchodov so žalovaným. Ako už
súd vyššie uviedol, cena provízií závisela od objemu obchodu a od odberateľa v celkovej výške od 1 %
do 3 %. Spolupráca medzi stranami fungovala bezproblémovo do polovice r. 2006, od ktorej doby došlo
k narušeniu spolupráce, pričom žalovaný mienil za činnosti prevedené žalobcom vyplácať 1 % z provízií,
s ktorou skutočnosťou žalobca nesúhlasil. K uzatvoreniu dohody o zmene vyplácania výšky provízie

nedošlo, napriek snahe vyvinutej od Ing. V. a vypočutej svedkyne pani G.. Žalobca naďalej vykonával
pre žalovaného činnosti v zmysle pôvodnej dohody avšak provízie za tieto obchody vyplatené neboli.
Žalobca v konaní preukazoval jednotlivé obchody prevedené pre žalovaného dokladmi založenými v
spise a rozsiahlou mailovou komunikáciou medzi žalobcom a žalovaným.
12. Štatutárny zástupca žalobcu JUDr. K. K. žije v Brazílii podľa jeho udania od r. 1968. V r.

1993 navštívila Brazíliu delegácia Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, ktorej členmi boli
generálny riaditeľ žalovaného Ing. H. a odborník na chemický priemysel Ing. Rybanský. Menovanými
bol požiadaný, aby využil svoje kontakty na zabezpečenie umiestnenia výrobkov žalovaného pre
gumárenský priemysel na trhoch Latinskej Ameriky. Výška provízie závisela od množstva odobraných
výrobkov a pohybovala sa v závislosti od objemov vo výške 2 - 4 %. Žalobca dohodol kontrakty pre

spoločnostiuvádzanévyššie.Spoluprácador.2006prebiehalatak,žežalobcaprijímalobjednávky,ktoré
postupoval žalovanému. Žalovaný vystavoval provízne listy a tovar na základe objednával expedoval.
Po vyplatení ceny platba výšky provízie bola žalobcovi poukázaná na jeho účet. Od 1. júla 2006
žalovaný začal vystavoval provízne listy vo výške 1 % namiesto dohodnutých 3 %. Žalovaný zmenu v
spolupráci odôvodňoval zavedením celosvetového systému nákupnej politiky. V dôsledku tejto činnosti

bola žalobcovi ponúknutá výška provízie 1 %. Podľa tvrdenia žalovaného žalobcova činnosť sa mala
obmedziť len na sledovanie expedície tovaru a sledovanie úhrad za dodaný tovar. Údajne túto činnosť
mal vykonávať iba na území Brazílie. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní konanom 15. júla
2013 tvrdil, že žalobca v tomto období vykonával len drobné administratívne úkony. Žalobca tvrdenie
žalovanéhoodmietolpretožejehočinnosťsanemohlaobmedziťnasledovanieexpedícietovaru,pretože

vzhľadom na vzdialenosť sídla žalobcu a žalovaného /2 000 km/ nemal ani teoreticky možnosť sledovať
expedíciu v Šali. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že žalovaný vystavoval provízne listy od
júla 2006 tak za dodávky v K. G. M. M. I. s vystavením výšky provízie 1 %. Následne žalovaný tvrdil,
že aj v tomto období žalobca vykonával určité činnosti pre žalovaného v rozsahu a na základe jeho
požiadaviek, avšak nevykonával aktívnu činnosť za účelom získavania nových zákazníkov. Žalovaný

bez toho, aby skúmal aká výška odmeny je obvyklá pre takúto činnosť na danom teritóriu navrhol
žalobcovi províziu vo výške 1 %. Podľa názoru žalovaného od 2. polovice roku 2006 bol so žalobcom
uzatvorený nový zmluvný vzťah pretože došlo k určeniu subjektov zmluvy, k vymedzeniu činnosti, ktorá
sa má uskutočniť pričom k dohode o odplate nedošlo, a preto je potrebné skúmať výšku odmeny obvyklúza obdobnú činnosť, ktorú žalobca uskutočnil pre žalovaného. Zmenu dohody žalobca neprijal, čoho
dôkazom je odmietnutie prijatia províznych listov, ktoré nepodpísal a žalovaný nevyplatil. Dokonca v
niektorých prípadoch provízne listy žalovaný nevystavil. V prvom prípade sa jedná o objednávky č.

XXXXXXXXXXX-X, Q. Č.. XXXXXXXXXX-X, Q. Č.. XXXXXXXXXXX-XX, Q. Č.. XXXXXXXXXXX-X, Q.
Č.. XXXXXXXXXXX-X, Q.I. Č.. XXXXXXXXXXX-X, Q. Č.. XXXXXXXXXXX-X, Q. Č.. XXXXXXXXXX-X,
Q. Č.. XXXXXXXXXX-X. V druhom prípade sa jednalo o objednávky pre K. M. Č.. XXXXXXXXXX, Q.
Č.. XXXXXXXXXX M. Q. Č.. XXXXXXXXXX.
13. Žalovaný súdu predložil rámcovú zmluvu o výhradnom predaji a distribúcii tovaru z 23. júna 1997

uzatvorenú medzi I., a. s. a Duslo, a. s., predmetom ktorej bola úprava vzájomných vzťahov pri predaji
a distribúcii tovaru - DUSANTOX , IPPD, DUSANTOX 6 PPD, DUSANTOX 86, DUSLIN P, DISLIN
PP, DUSLIN G-80. Dodatkom č. 1 z 27. júna 1997 bola dohodnutá splatnosť faktúr, dodatkom č. 2
z 29. novembra 1999 sa strany dohodli, že v období od podpisu do 31. decembra 2000 bude pri
predaji a distribúcii tovaru, ako aj pri nákupe surovín platiť mandátne usporiadanie vzájomných vzťahov.
Dodatkomč.3z24.novembra2005sizmluvnéstranydohodliďalšiedojednaniaazmenudobysplatnosti

zmluvy a zmenu doby platnosti mandátneho usporiadania zmluvných vzťahov. Dodatkom č. 4 z 30. júna
2006 sa strany dohodli, že obchody budú uskutočňovať do 30. júna 2006.
14. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I. odd. Sa, vložka č. 1432/B vyplýva,
že I., M.. N.. N. N. N. X, G. bola vymazaná k 1. júlu 2006. Spoločnosť bola zrušená k 30. júnu 2006 a
zlúčená so spoločnosťou K., a. s. s tým, že ako univerzálny právny nástupca prebral celé imanie, všetky

práva a povinnosti, záväzky i pohľadávky i neznáme. N. K., a. s. /M. N., M.. N../ existovala do 1. augusta
2009 kedy sa zlúčila so žalovaným s tým, že aj v tomto prípade žalovaný prebral celé imanie zanikajúcej
spoločnosti bez likvidácie, všetky práva a povinnosti, záväzky a pohľadávky i neznáme.
15. Svedkyňa F.. M. G. potvrdila, že v roku 2006 sa stretla so štatutárnym zástupcom žalobcu, kedy malo
dôjsť k dohode o vyplácaní provízie vo výške 1 %- K uzatvoreniu dohody nedošlo. Zúčastnila sa rokovaní

v centrály firiem K. v Miláne a firmy S.. Z rokovaní vyplynul záver, že tieto spoločnosti nemajú záujem
na činnosti obchodných zástupcov. V prejednávanej veci sa písomne vyjadril Ing. Ľ. V. 17. januára 2012
k výške provízie, v ktorom potvrdil, že žalobcovi bola vyplácaná za zrealizované obchody 3 % provízia.
V roku 2006 štatutárny zástupca žalobcu pomáhal v odvíjaní obchodu, komunikáciou s konkrétnym
závodom vo veciach, požadované termíny lodení, sledovanie úhrad faktúr za zrealizované dodávky. Z

tohto dôvodu mu bola navrhnutá provízia vo výške 1 %. Tento princíp platí aj pre spoločnosti S. M. K. a to
tak, že s centrálou sa dohodne o dodanom množstve tovaru na určitý kvartál a následne už samostatný
závod požaduje kedy má byť tovar dodaný do Brazílie. V rokoch 2006-2008 došlo k zmene procesu
obchodovania a žalobca nesprostredkovával obchody. Konateľ žalobcu nechodil na proces akvizície v
týchto rokoch. Ďalej svedok potvrdil, že od roku 2005 obchody dohadovala centrála.

16. Svedok S. Š. je pracovníkom žalovaného od roku 1990 v čase výsluchu sa zaoberal predajom
produktov žalovaného. Konateľa žalobcu pozná a veľakrát sa s ním stretol. Potvrdil, že v roku 2004-2006
došlo k zmene systému obchodovania u žalovaného a v rámci tejto činnosti sa prehodnocovala
spolupráca s jednotlivými sprostredkovateľmi. Uviedol, že pri spolupráci s celosvetovou pôsobnosťou
obchod prebieha tak, že najprv dôjde k odsúhlaseniu kvality, ktorý začína skúšobnou vzorkou v

množstve v príslušných laboratóriách a následne prebehne prevádzkový pokus. Po jeho vyhodnotení
je oficiálne kvalita odsúhlasená a môže sa produkt ponúkať. Vylúčil, že by žalobca v inkriminovaných
rokoch sprostredkoval jednotlivé obchody, pričom sa oboznámil s jednotlivými mailami predloženými
žalobcom a povedal, že žalobca bol využívaný v tomto období na preklenutie jazykovej bariéry a
časového posunu.

17.SúdzamietolnávrhžalovanéhonavýsluchF..V.,ktoréhožiadalvypočuťprávnyzástupcažalovaného
v prípade, ak súd nebude prihliadať na jeho písomné vyjadrenia. Súdu sa javil výsluch navrhnutého
svedka za neúčelný, pretože súd sa musí vysporiadať s každým dôkazom založeným v spise.
18. K 1. augustu 2008 generálny riaditeľ Ing. Macko ukončil listom spoluprácu, ktorú žalovaný
akceptoval.

19. Spoločnosť K. G. potvrdila, že žalobca pôsobil ako obchodný zástupca a sprostredkovateľ pre
predaj chemických výrobkov slovenskej spoločnosti Duslo, a. s. pre K. G.. Žiadny nákup výrobkov
od spoločnosti Duslo, a. s. nebol uskutočnený od K. G. M. M.J. v rokoch 2001/2008 vo všetkých
objednávkach, technických informáciách, zmenách v objednávkach, informáciách o lodení a vylodení,
kontroly platieb bez činnosti žalobcu.

20. Počas konania žalovaný vzniesol námietku premlčania v časti rozšíreného návrhu o 914 USD.
Vznesenou námietkou sa súd nezaoberal z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti.
21. Na základe zisteného skutkového stavu súd právne vec uzatvára:22. Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom
ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske
spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie

majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú
implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa článku 120 ods. 2 článku 7 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky.
23. V zmysle článku 17 Dohovore o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, otvorení na podpis v Ríme
19. júna 1980 tento dohovor sa v zmluvnom štáte uplatní na zmluvy uzatvorené po nadobudnutí platnosti

dohovoru pre tento štát. V zmysle článku 1 ustanovenia tohto dohovoru sa uplatnia na záväzky vo
veciach s medzinárodným právom.
24. Zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu,
aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť
sprostredkovateľovi odplatu (províziu) / § 642 obchodného zákonníka / ďalej len Ob.Z. /.
25. Sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom

sprostredkovania / § 644 Ob. Z. /.
26. Sprostredkovateľ má nárok na dojednanú províziu, inak obvyklú za sprostredkovanie obdobných
zmlúv v čase uzavretia zmluvy o sprostredkovaní. Sprostredkovateľovi však nevzniká nárok na províziu,
ak zmluva s treťou osobou bola uzavretá bez jeho súčinnosti alebo ak v rozpore so zmluvou bol činný
ako sprostredkovateľ tiež pre osobu, s ktorou sa uzavrela sprostredkúvaná zmluva / § 647 ods. 1 Ob. Z. /.

27. Zmluva o sprostredkovaní zaniká, ak zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania, nie je uzavretá
v čase určenom v zmluve o sprostredkovaní. Ak nie je tento čas takto určený, môže ktorákoľvek strana
zmluvu ukončiť tým, že to oznámi druhej strane / § 650 Ob. Z. /.
28. V rámci prejednávanej veci sa súd v l. rade zaoberal právomocou slovenského súdu na konanie
a rozhodnutie veci z dôvodu, že stranami sú obchodné spoločnosti so sídlami v rôznych štátoch sveta

a žalobca vykonával činnosť pre žalovaného v rôznych štátoch Južnej Ameriky /Argentína, Brazília,
Venezuela/. Rozhodnou skutočnosť pre určenie právomoci slovenského súdu bola skutočnosť, že
žalovaný má sídlo v členskom štáte Európskej únie. V prípade právnických osôb sa za bydlisko považuje
okrem iného aj registrované sídlo právnickej osoby. Žalovaný má v zmysle výpisu z Obchodného registra
sídlo v Šali, to znamená v obvode Okresného súdu Galanta.

29. Ďalej sa súd zaoberal otázkou právneho vzťahu, ktorý vznikol na základe ústnej dohody medzi
žalobcomažalovaným.Súdvpredošlýchrozsudkochuzavrel,žestranyuzatvorilispotrebiteľskúzmluvu,
v zmysle ktorej sa jedna strana /sprostredkovateľ/ zaviazal vyvíjať činnosť, ktorá vedie k tomu, aby
druhá strana /záujemca/ mala príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou a záujemca sa zaväzuje
poskytnúť sprostredkovateľovi odmenu, ak činnosťou sprostredkovateľa došlo k uzatvoreniu zmluvy. Na

základe predloženia potvrdenia pani O. G. vyplýva, že žalobca, resp. konateľ žalobcu vystupoval ako
obchodný zástupca a sprostredkovateľ pri predaji chemických výrobkov. Na základe tohto potvrdenia
žalovaný mal za to, že žalobca so žalovaným neuzavrel sprostredkovateľskú zmluvu, ale len zmluvu
o spolupráci, teda inominátnu zmluvu. Obchodný zákonník v ustanovení § 269 ods. 2 ustanovuje, že
strany môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Potvrdením predloženým

žalobcom, žalobca sám spochybnil právny vzťah uzavretý s právnym predchodcom žalovaného.
30. Krajský súd v Trnave rozhodnutím z 30. októbra 2014 č. k. 31Cob/98/2013-323 prvostupňovému
súdu nariadil doplniť dokazovanie vo vyhodnotení jednotlivých obchodov v súvislosti s vystavenými
províznymi listami a vysporiadať sa s otázkou uplatnenej provízie vo výške 3 % na províznych
listoch, ktoré žalobca nepotvrdil, s otázkou výšky provízie jedno percento, na ktoré boli tieto provízne

listy vystavené. Ďalej povinnosťou súdu bolo jednoznačne určiť aké činnosti vykonával žalobca pre
žalovaného v období od 1. júla 2006 do 18. januára 2008 a aké nároky pre žalobcu z týchto činností od
žalovaného vyplývali a tiež súd musí ustáliť jednoznačne o akú dohodu medzi právnymi predchodcami
žalovaného a žalobcom išlo, najmä z pohľadu jej trvania a či táto dohoda bola alebo nebola platne
ukončená. Pri jednotlivých obchodoch treba vyhodnotiť príčinnú súvislosť medzi konaním žalobcu a

následným uzavretím kúpnych zmlúv medzi žalovaným a tretími osobami a zistiť, či žalobca vykonával
rovnakúčinnosťprežalovaného,akovykonávalprespoločnosťI.,a.s.aspoločnosťK.,a.s.,resp.M.N.,
a. s. a aj v tejto súvislosti vyhodnotiť výšku oprávnenosti provízie. Právny názor vyslovený v rozhodnutí
druhého stupňa je záväzný pre prvostupňový súd, ktorý sa musí týmto názorom riadiť.
31. Právny zástupca žalobcu už pri prvom úkone po zrušujúcom rozsudku sa vyslovil, že je irelevantné

skúmať jednotlivé obchody ako aj provízne listy vystavené žalovaným s ohľadom na výšku provízie. V
ďalšom konaní žalobca súdu predložil množstvo mailovej komunikácie, z ktorej sa žalobcovi nepodarilo
preukázať jednotlivé obchody v súvislosti s vystavenými províznymi listami. Nie je úlohou súdu a ani jeho
povinnosťou, aby si sám priraďoval jednotlivé obchody k predloženým províznym listom. Túto úlohu simal splniť žalobca pri podaní žaloby. Na základe tejto skutočnosti žalobca následne nepreukázal ďalšie
otázky, ktoré v zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Trnave mal preukázať, keď chcel byť úspešný v
konaní, a to otázku uplatnenej provízie vo výške 3 % na províznych listoch, ktoré žalobca nepotvrdil, s

otázkou výšky provízie jedno percento, na ktoré boli tieto provízne listy vystavené. Ďalej povinnosťou
žalobcu bolo jednoznačne určiť aké činnosti vykonával žalobca pre žalovaného v období od 1. júla 2006
do 18. januára 2008 a aké nároky pre žalobcu z týchto činností od žalovaného vyplývali. Pri jednotlivých
obchodoch žalobca mal preukázať príčinnú súvislosť medzi konaním žalobcu a následným uzavretím
kúpnych zmlúv medzi žalovaným a tretími osobami a preukázať, či žalobca vykonával rovnakú činnosť

pre žalovaného, ako vykonával pre spoločnosť I., a. s. a spoločnosť K., a. s., resp. M. N., a. s. a aj v
tejto súvislosti mal žalobca preukázať výšku oprávnenosti provízie.
32. Žalobca pre spochybnenie právneho vzťahu, nepreukázal jednoznačne ani o aký právny vzťah s
právnym predchodcom žalovaného uzavrel.
33. Z týchto dôvodov súd žalobu ako neopodstatnene podanú zamietol.
34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne

po právoplatnosti rozsudku súdny úradník samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Galanta.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.