Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/17/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118212627
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5118212627.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej
a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti: S. S., nar. XX.XX.XXXX a S. S., nar. XX.XX.XXXX, maloleté deti zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov: matky M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.
XXXX/XXA, Y. J. I., zastúpenej JUDr. Nikoletou Sekerákovou, advokátkou, so sídlom X.. S. XX, L. a

otca S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. X, L., zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr.
Chlapík, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, Žilina, IČO: 47 232 072, o úpravu práv a povinností rodičov
k maloletým deťom, v štádiu rozhodovania o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o
odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 30P/226/2018-142 zo dňa 26. februára 2019,
takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 30P/226/2018-142 zo dňa 26. februára 2019

p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým žiadala uložiť otcovi povinnosť prispievať na výživu každého maloletého dieťaťa sumou 450,00
Eur mesačne.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia okresný súd poukázal na skutočnosť, že na Okresnom súde Žilina
pod sp.zn. 30P/226/2018 sa vedie konanie na návrh matky o úpravu práv a povinností rodičov k
maloletým deťom, keďže rodičia, ktorí nie sú manželia, od júla 2018 nežijú v spoločnej domácnosť. Dňa
31. januára 2019 podala matka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom uviedla, že sa
riadne a osobne stará o obidve maloleté deti, jej mesačný príjem je približne 260,00 Eur a pozostáva
z rodičovského príspevku a prídavkov na deti. Tento príjem je nepostačujúci, pričom otec maloletých

detí prvý polrok roku 2018 pracoval v Nemecku a druhý polrok 2018 pracoval v Holandsku, kde jeho
hodinová mzda dosahovala výšku 22,00 Eur. Matka zo svojho príjmu nie je schopná zabezpečiť všetky
potreby maloletých detí, keď naviac maloletý S. je po dvoch operáciách mozgu, čo vyžaduje pravidelné
neurologické vyšetrenia. Navrhovala, aby súd neodkladným opatrením uložil otcovi povinnosť prispievať
na výživu každého dieťaťa sumou 450,00 Eur mesačne. Suma, ktorú otec zasiela na výživu detí, je
nepostačujúca a nepokrýva ich reálne náklady.

3. Otec k návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia podaním zo dňa 18.02.2019 zdôraznil,
že jeho čistý ročný príjem za rok 2018 dosahoval sumu 9.667,97 Eur, čo predstavuje mesačne sumu
805,66 Eur. Pracovný kontrakt v zahraničí uzatváral len na obdobie 6-tich mesiacov a zvyšných 6
mesiacov je striedavo doma alebo si hľadá prácu v inej krajine. Okrem maloletého S. a maloletého S. má
ešte vyživovaciu povinnosť k dcére N. H., nar. XX.XX.XXXX, na výživu ktorej prispieva sumou 100,00

Eur mesačne. Aktuálne býva u svojich rodičov, ktorým prispieva na stravu a bývanie čiastkou 200,00
Eur mesačne. Na výživu maloletého S. a S. prispieva čiastkou 250,00 Eur mesačne, čo dokladovalvýpismi z účtu. Nie je v súčasnosti v jeho schopnostiach a možnostiach uhrádzať väčšiu sumu. Návrh na
nariadenieneodkladnéhoopatreniažiadalzamietnuťstým,žeovyživovacejpovinnostibuderozhodnuté
vo veci samej.

4. Súd prvej inštancie citujúc ust. § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok
(ďalej len CMP), § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 3, § 331 ods. 1 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), v nadväznosti na ustanovenia zákona č.
36/2005 Z. z. o rodine konštatoval, že v prejednávanej veci nemal preukázané (osvedčené) žiadne

skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že záujem maloletých detí alebo maloleté deti samotné sú
ohrozené,alebožebyutrpeli,prípadneimhrozilanejakáujmazostranyjednéhozrodičov.Výpismizúčtu
otec dokladoval, že na výživu detí vložil na účet matky mesačne čiastku 250,00 Eur, a to konkrétne za
mesiaceseptember,október,november,decemberroku2018ataktiežvmesiacochjanuárafebruárroku
2019. Z prehlásenia S. S., nar. XX.XX.XXXX, vyplýva, že matke maloletých detí v mesiaci august 2018
odovzdal do vlastných rúk sumu 341,70 Eur z poverenia svojho syna (otca maloletých detí). Je pravdou,

že maloleté deti sa v súčasnosti nachádzajú v starostlivosti matky, ktorá je na rodičovskej dovolenke a
poberá rodičovský príspevok a prídavky na dve maloleté deti. Otec výpismi z účtov preukázal, že buď
sám alebo prostredníctvom I. S. uhrádza matke výživné na maloleté deti vo výške 250,00 Eur mesačne,
čo potvrdila aj samotná matka v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Vyživovacia povinnosť k
maloletým deťom otcovi vyplýva priamo zo zákona, a teda ju môže plniť aj dobrovoľne bez rozhodnutia

súdu. Neodkladným opatrením je možné uložiť platiť výživné len v nevyhnutnej miere a takto určené
výživné slúži na uspokojovanie základných osobných (životných) potrieb maloletých detí. Pokiaľ otec
maloletých detí sám dobrovoľne prispieva na ich výživu čiastkou 250,00 Eur mesačne, súd návrh matky
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pretože v danom štádiu konania nie je rozhodujúce, že
povinná osoba (otec) je schopná platiť prípadne vyššiu sumu výživného. Okresný súd bude ďalej konať

vo veci samej, v ktorom rozhodne aj o výške výživného na maloleté deti.

5. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka, ktorá žiadala
rozhodnutie okresného súdu zmeniť a jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, teda
žiadala uložiť otcovi povinnosť prispievať na výživu detí v sume 450,00

Eur mesačne na každé dieťa, prípadne stanoviť vyššiu čiastku na výživné ako je suma 250,00 Eur na
obidve maloleté deti, ktorú čiastku otec dobrovoľne platí. Namietala, že čiastka 341,70 Eur, ktorú jej
odovzdal S. S. bola materská dávka zo Sociálnej poisťovne za mesiac júl, a teda nejednalo sa o výživné
v pravom slova zmysle. V ďalšej časti odvolania bližšie popísala, akou mierou sa otec spolupodieľal
na nákladoch na operáciu syna S., dala do pozornosti, že otec jej v tomto smere nepomohol v ničom,

ani finančne, ani neprišiel sa postarať o staršieho syna S.. Dala do pozornosti, že ani starí rodičia zo
strany otca sa o svojich vnukov nezaujímajú a nie sú jej v ničom nápomocní. Otec detí pracuje väčšinu
času v zahraničí, chodil na 5-týždňové turnusy, a preto spochybnila, že otec prispieva svojim rodičom
na stravu a bývanie čiastkou 200,00 Eur mesačne. Rozporovala tvrdený príjem otca v sume 805,66 Eur
mesačne, pretože kvôli takému príjmu by určite nechodil otec pracovať do zahraničia, pretože takúto

čiastku je schopný zarobiť aj vo firmách na Slovensku. Zdôraznila, že syn S. je pod neustálym dohľadom
neurológov a neurochirurgov a ešte nenavštevuje materskú škôlku. Keďže nemá ani jedného z rodičov,
nemá jej kto s deťmi pomôcť, aby si mohla privyrobiť aspoň brigádnicky. Z mesačného príjmu 260,00
Eur mesačne nie je schopná deti vyživiť a viesť chod domácnosti. Náklady na bývanie dosahujú sumu
330,00 Eur mesačne, taktiež musí platiť synovi materskú škôlku, a tak sa každým mesiacom viac a viac

zadlžuje pôžičkami. Po zaplatení všetkých nevyhnutných výdavkov jej zostáva suma asi 100,00 Eur na
stravu pre tri osoby. Počas zimného obdobia boli deti viac chorľavé, a tak si musela požičiavať na lieky a
vitamíny. Pokiaľ je na materskej dovolenke, otec je povinný postarať sa o deti a poskytnúť im adekvátne
podmienky na život. Pokiaľ sa chce otec s deťmi stretávať, trvala na jej účasti počas styku, pretože v
minulosti deti videli otca chodiť domov opitého, v noci robil krik, urážal ju ako matku a dokonca ju aj

fyzicky napadol. Uviedla tiež, že otec mal v minulosti problémy s drogami, hazardom a alkoholom. Z
uvedených dôvodov bude trvať na tom, aby styk prebiehal len za jej prítomnosti. K odvolaniu pripojila
prílohy, v ktorých vyčíslila výšku nákladov na výživu maloletých detí.

6. Odvolací súd podľa § 329 ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP umožnil otcovi a kolíznemu

opatrovníkovi maloletých detí, aby sa vyjadrili k odvolaniu matky a k návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Otcovi bola výzva na vyjadrenie doručená prostredníctvom splnomocneného zástupcu
dňa 03.04.2019 a kolíznemu opatrovníkovi maloletých detí dňa 02.04.2019, na ktorú výzvu písomne
nereagovali.7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 65 CMP a

toto rozhodnutie v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

8. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom
rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení,

vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 236 CSP. Odôvodnenie
rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.
Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

9. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Na účely Civilného mimosporového poriadku sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh
na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie, ak z povahy veci nevyplýva inak
(§ 2 ods. 2 CMP).

11. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu nepredstavuje
rozhodnutie vo veci samej, ale jedná sa o rozhodnutie súdu v štádiu konania o návrhu na nariadenia
neodkladného opatrenia. Dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním
v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto

teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd
prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o
návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na
všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je
to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš

pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej
šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom
vydaného neodkladného opatrenia.

12. Odvolací súd sa plne stotožnil so záverom okresného súdu, že návrh matky na nariadenie

neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Matka aktuálne zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti, je na
rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok. Otec pracuje v zahraničí na turnusy a prispieva
na výživu maloletých detí sumou 250,00 Eur mesačne. Uvedenú skutočnosť matka nerozporovala a
samotná túto skutočnosť potvrdila aj v podanom odvolaní.

13. Treba zdôrazniť, že rozsah výživného v neodkladnom opatrení sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu
v konečnom rozhodnutí. Výživné v neodkladnom opatrení je určené len na uspokojovanie základných
životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky
výživného. Samotný zákon obmedzuje rozsah určeného výživného len na nevyhnutnú mieru, ktorá vo
vzťahu k rodičovi dieťaťa znamená jeho zaviazanie len na úhradu základných potrieb oprávnenej osoby

- v danom prípade maloletých detí. V konaní neboli zistené žiadne mimoriadne okolnosti, ktoré by mohli
mať vplyv na určenie výšky vyživovacej povinnosti v takom rozsahu, ako to požadovala matka v návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, resp. v odvolaní. Pre zabezpečenie základnej výživy maloletých
detípostačujevýživné,ktoréotecposieladobrovoľne,bezrozhodnutiasúduvsume250,00Eurmesačne
na obidve deti. V uvedenej súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že pri určení výšky výživného

formou neodkladného opatrenia je potrebné vychádzať z minimálneho výživného upraveného v ust. §
62 ods. 3 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona (§ 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení

niektorých zákonov; v súčasnosti v zmysle § 2 písm. c/ citovaného zákona za životné minimum fyzickej
osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma 93,61
Eur mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa). Z uvedeného vyplýva,
že postup okresného súdu, ktorý zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, bolsprávny, pretože zo strany otca je výživné poukazované dobrovoľne, bez rozhodnutia súdu v rozsahu
potrebnom na zabezpečenie základných životných potrieb maloletých detí.

14. Odvolací súd v danom prípade nevidel v odvolacích námietkach matky týkajúcich sa nedostatočnej
starostlivosti otca, resp. jeho rodičov o maloleté deti, relevantný dôvod pre zmenu napadnutého
rozhodnutia, keďže otázka výchovy, výživy a styku otca s maloletými deťmi bude predmetom
dokazovania v konaní o veci samej. Záverom odvolací súd dodáva, že závery konštatované v
tomto rozhodnutí neprejudikujú rozhodnutie vo veci samej, v ktorom môžu byť vykonané dôkazy

v širšom rozsahu na preukázanie tvrdených skutočností. Komplexné posúdenie dôvodnosti návrhu
matky maloletých detí vo veci samej bude predmetom konania vo veci samej, pričom pri meritórnom
rozhodovaní sa bude prvoinštančný súd v plnej miere zaoberať aj všetkými tvrdeniami účastníkov
konania, ktoré boli produkované v tomto štádiu odvolacieho konania (o neodkladnom opatrení).

15. O trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, pretože prebieha aktuálne aj konanie o

veci samej, ktoré doposiaľ nie je skončené (§ 262 ods. 1 CSP).

16. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu (§ 77 CMP).

Ak nebude povinnosť vyplývajúca z rozhodnutia okresného súdu v nadväznosti na potvrdzujúce

rozhodnutie odvolacieho súdu dobrovoľne splnená, možno sa domáhať výkonu rozhodnutia postupom
podľa § 370 a nasl. CMP na súde príslušnom podľa miesta bydliska maloletého.