Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. júl 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716204398
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8716204398.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu
JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu P. - R.., so sídlom L. M. XX/b,
XXX XX Q., I.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátom Mgr. Miroslav Hanec, so sídlom Hruštiny
602, 010 01 Žilina, proti žalovanej T. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX U.,
právne zastúpená JUDr. Julián Lapšanský, advokátska kancelária, spol. s.r.o., so sídlom Zelinárska 8,

821 08 Bratislava, o zaplatenie 7.385,12 Eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Poprad, č.k. 11C/96/2016-78, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 7.385,12 eur s úrokom z omeškania vo výške

5,05% ročne zo sumy 7.385,12 eur od 21.11.2014 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, o výške tejto náhrady
bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 82 ods. 1 písm. d), 2, 3, § 59 ods. 2, 3 zákona č. 251/2012 Z. z. o
energetike, § 95 ods. 1 písm. i), § 15 ods. 5 písm. d) zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii, vyhláška č.
499/2012 Z. z. ktorou sa stanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu,
§ 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporivý poriadok.

3. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 7.385,12 Eur s prísl. z dôvodu, že žalovaná

odoberala plyn na odbernom mieste U. W. A., M. C. XX, kde pri kontrole odberného miesta dňa
XX.XX.XXXX nadobudol podozrenie, že žalovaná odoberá zemný plyn meradlom, na ktorom bola
porušená plomba - overovacia a zabezpečovacia značka číselníka meradla, o čom bol vyhotovený
zápis. Plynomer bol demontovaný a odoslaný na posúdenie znalcovi, ktorý znaleckým posudkom č.
XXX/PL-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX potvrdil porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii.
S uvedenou žalobou nesúhlasila žalovaná, a to z toho dôvodu, že nehnuteľnosť nadobudla v roku

2012, kedy pri preberaní nehnuteľnosti od predávajúceho nadobudol jej manžel podozrenie, že meradlo
vykazuje známky manipulovania plomby, preto pri prehlasovaní odberateľa plynu na Zákazníckom
centre P. túto skutočnosť uviedol spolu s realitnou maklérkou, ktorá zabezpečovala predaj nehnuteľnosti.
Na základe uvedeného bola kontaktová žalobkyňa pánom U., ktorý na mieste zistil, že plomby na úchyte
plynomeru súd v poriadku, ale manžel žalovanej upozornil, že sa nejedná o žlté plomby, ale o plomby
na číselníku meradla, čo sa potvrdilo, že bolo ňou manipulované, avšak pán U. uviedol, že on nie je

oprávnený toto posúdiť a musí sa na to pozrieť iný technik.4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že prijatý záver, že odber plynu meradlom na ktorom bolo
porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii sa považuje za neoprávnený odber a odberateľ
je povinný nahradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu. Uviedol, že v prípade škody spôsobenej

neoprávneným odberom, odberateľ zodpovedá za neporušenosť meracieho zariadenia bez ohľadu na
zavinenie (je irelevantné, či neoprávnený odber zavinil), a teda pre vznik zodpovednosti za neoprávnený
odber dodávateľ nemá povinnosť preukázať, že zaistenie proti neoprávnenej manipulácii porušil
(zavinil) sám odberateľ. Táto legislatívna konštrukcia zvýhodňuje odberateľa plynu, čo je odôvodnené
predovšetkým ochranou dodávateľa proti neoprávneným odberom a verejným záujmom na celkovej

stabilite rozvodovej sústavy. Dodávateľ je preto pre tento prípad zodpovednostného vzťahu povinný
tvrdiť a preukázať existenciu zmluvného vzťahu v konkrétnom odbernom mieste s odberateľom,
neoprávnenosť odberu v podobe porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na meracom
zariadení a že takýmto spôsobom meraný odber odoberal odoberateľ, čím vznikla dodávateľovi škoda.
Naopak odberateľ sa môže zodpovednosti za neoprávnený odber zbaviť, ak by tvrdil a preukázal,
že poškodenie plynomeru spôsobila tretia osoba, prípadne, že k poškodeniu došlo mimo sféru jeho

zodpovednosti, k čomu v súdenej veci nedošlo. Uviedol, že problematiku náhrady škody spôsobenej
neoprávnenýmodberomplynuriešilNajvyššísúdvrozhodnutízodňa12.03.2015,sp.zn.9Cdo99/2012,
od záveru ktorého nie je dôvod sa odkloniť ani v prejednávanom prípade, v zmysle ktorého možno
uzavrieť, že vyššie citovaný zákon vychádza z objektívnej zodpovednosti odberateľa plynu za odber s
meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Poukázal tiež na

skutočnosť, že dňa 14.01.2012 bol vykonaný prepis odberateľa a zároveň podľa tvrdenia žalovanej
bolo oznámené porušenie plomby. Ďalšie konanie zo strany žalovanej nesmerovalo k tomu, aby riešila
existujúci stav porušenia plomby, nakoľko žalovanej bolo známe, že takéto porušenie je. Žalovaná
nechala plynúť naďalej stav, aký bol a až v roku 2014 prišli zamestnanci P. vymeniť plynomer. Súd čo sa
týka návrhu v tomto vyhovel v celom rozsahu. Uviedol, že sa nestotožnil s vyjadrením žalovanej, že v

uvedenom prípade má byť uhradená len skutočná škoda a nestotožnil sa ani s vyjadrením, že žalobca
uviedol fiktívnu ujmu a škodu a fiktívny výpočet. Súd mal za preukázane znaleckým posudkom, že kryt
číselníka je možné demontovať bez dodatočného poškodenia plomby a že plomba osadená v kryte
číselníka bola mechanicky poškodená a následne zlepená. Nezistil poškodenie krytu ako ani meradla.

5. Čo sa týka aktívnej legitimácie žalobcu, tak obchodná spoločnosť P. distribúcia, a.s. postúpila časť
pohľadávky v sume 1.061,47 Eur, a to P., a.s. a zvyšná časť istiny 7.385,12 Eur, zostala pôvodnému
veriteľovi, čo vyplýva aj z oznámenia o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 08.10.2015. Súd
má za to, že ak žalovaná vedela o tom, že plomba je poškodená. Tak mala oznámiť to písomne
inštitúcii, s ktorou má uzatvorenú zmluvu o dodávke plynu a tá by postúpila oprávnenej osobe na

odstránenie takéhoto stavu, čo zo strany žalovanej nebolo potvrdené, ani preukázané, že ďalej v
uvedenej veci konala. Žalovaná sa nezbavuje zodpovednosti tým, že nie je znalá právnych predpisov
a že nepozná zákon o energetike. Súd poukázal na tú skutočnosť, že sa jedná o bežnú činnosť, ktorú
je potrebné písomne oznámiť a v prípade, ak by tak žalovaná aj urobila, tak by odstránenie tohto stavu
bolo zabezpečené. Súd návrhu na vykonanie dôkazu - výsluchu svedka U. C. nevyhovel. Uviedol, že

znaleckým posudkom jednoznačne poukázal žalobca na porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej
manipulácii a následne nastáva objektívna zodpovednosť za škodu u žalovaného z hľadiska § 82 ods. 2
zákona. Súd návrhu vyhovel v celom rozsahu a rozhodol tak, že zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny
spolu s úrokom z omeškania.

6. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca bol v spore úspešnou stranou, preto mu súd priznal nárok
na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu vo výške 100%.

7. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, a to v celom rozsahu. Odvolanie právne
odôvodnila ust. § 365 ods. 1 písm. e) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

„C.s.p.“). Namietala, že súd sa nedostatočne vysporiadal so splnením zákonných predpokladov vzniku
zodpovednostizaškodu.Uviedla,ženikdynetvrdilaaninetvrdí,žezodpovednosťzaneoprávnenýodber
plynu je založená a princípe subjektívnej zodpovednosti. Naopak vo svojich podaniach sa zamerala na
vyvrátenie splnenia predpokladov vzniku objektívnej zodpovednosti za škodu. Mala za to, že žalobca
nepreukázal ani jednu zo základných podmienok vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu,

práve naopak, ona preukázala, že odber plynu na odbernom mieste je v jednotlivých rokoch konštantný
a aj keď predchádzajúci vlastník alebo akákoľvek iná osoba poškodili plombu, nedošlo k poškodeniu
správnej funkcie meradla. Posudzované meradlo tak meralo reálnu spotrebu, aj keď plomba bola
poškodená. Z uvedeného dôvodu tak ani na jednej strane nevznikla žiadna škoda a neexistuje ani žiadendôvod, aby žalovaná uhradila dodatočných vyše 7.000,- Eur keď riadne a včas uhradila reálnu spotrebu
plynu. Uviedla, že nie sú naplnené všetky predpoklady objektívnej zodpovednosti žalovanej za škodu a
preto je rozsudok založený na nesprávnom právnom posúdení. Ďalej namietala, že súd nevykonal ňou

navrhnuté dôkazy, čím zaťažil konanie vadou, pre ktorú musí byť rozsudok zrušený. Rovnako namietala,
že sa nezaoberal ani odôvodnenými námietkami postupu zamestnanca žalobcu. V tejto súvislosti dala
do pozornosti aj investigatívnu reláciu D. vysielanú slovenskou televíziou dňa XX.XX.XXXX. Navrhla,
aby odvolací súd rozsudok v celom rozsahu zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie.

8. K odvolaniu sa vyjadril žalobca tak, že tvrdenia žalovanej v odvolaní neuznáva a nesprávne nimi
interpretuje skutkový stav, právnu úpravu a aj znalecký posudok. Mal za to, že všetky predpoklady vzniku
občiansko-právnej zodpovednosti žalovanej boli splnené. Zdôraznil, že plyn bol odoberaný meradlom
na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a vznik škody neodvodzuje od
domnienok manipulácie, ale od zisteného porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii a
odberu plynu takýmto meradlom. Netvrdil, že žalovaná zásah do plynomera vykonala, ale táto účelne

spája objektívnu zodpovednosť so subjektívnou zodpovednosťou. Uviedol, že u žalovanej preukázal
splnenie všetkých predpokladov zodpovednosti za vzniknutú škodu. K nevykonaniu dôkazov uviedol,
že výsluch svedkov by žiadnym spôsobom nemal vplyv na závery dokazovania vykonaného v priebehu
konania. K tvrdeniam o postupe ich zamestnanca uviedol, že ide o vykonštruované a vyfabulované a
ničím nepodložené účelové tvrdenia. K investigatívnej relácii uviedol, že predmetné tvrdenie žalovaná

uviedla vôbec po prvý krát v rámci sporu a tiež že je potrebné vnímať reportáž v rámci celého kontextu.
Mal za to, že súd vec posúdil správne na základe skutkových tvrdení sporových strán a predložených
dôkazov a rozsudok vo výrokovej časti plne korešponduje s odôvodnením a tým je vecne správny.
Navrhol, aby odvolací súd žalobe v celej časti vyhovel a priznal m tiež voči žalovanej náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

9. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná tak, že sa dovoľuje odvolať aj na základné princípy
právneho štátu a s tým spojené vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri
opakovaní rovnakých podmienok dáva rovnaká odpoveď. Poukázala na to, že aj zo znaleckého posudku
vyplýva, že zásah bol vykonaný do plomby, ne do meradla, ktoré tak vykonávalo meranie spotreby

plynu rovnakým spôsobom ako pred zistením porušenia plomby. Uviedla, že žalobca nepreukázal, že
odber plynu bol pred porušením plomby od predchádzajúcej kontroly nižší alebo vyšší ako odber v
predchádzajúcich alebo nasledujúcich obdobiach. K nevykonaniu dôkazov uviedla, že odľa jej názoru
by výsluch svedkov pomohol k preukázaniu zodpovednosti žalobcu za vznik škody tým, že pri výmene
meradla nepostupoval v súlade so zákonom o energetike. Zároveň dala do pozornosti, že v relácii D.

žalobca sám potvrdil, že vie o tom, že ich zamestnanci porušovali plomby na číselníkoch a zakladali
napodobeniny. Mala za to, že dostatočným spôsobom preukázala, že doplatila na protiprávne konanie
predchádzajúceho vlastníka domu a tiež, že poškodenie plomby na meradle po jeho zistení reklamovala
na zákazníckom centre P. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vrátil
súdu prvej inštancie na nové konanie.

10. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej uviedol, že rozhodnutia súdov, na ktoré žalovaná vo svojom
vyjadrení poukázala právo neaplikujú, ale vytvárajú. Poukázal na to, že žalovaná zamieňa rôzne
skutkové podstaty neoprávneného odberu plynu, avšak žalobca si uplatňuje náhradu za škodu podľa
skutkovejpodstatyuvedenejv§82ods.1písm.d)zákonaoenergetike.Poukázalnato,žepodľazákona

č. 142/2000 Z. z. o metrológii platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak bola plomba poškodená,
porušená alebo ak bolo iným spôsobom zasiahnuté do takéhoto zabezpečovacieho zariadenia. Je
nepochybné, že v období neoprávneného odberu bol na predmetnom odbernom mieste plyn odoberaný.
Nie je však možné zistiť v akom množstve, lebo sa odoberal plynomerom, na ktorom bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Tvrdenia ohľadom investigatívnej relácie D. považuje za

obštrukcie, ktorými sa snaží vinu za neoprávnený odber preniesť na zamestnancov žalobcu, a to bez
akýchkoľvek relevantných dôkazov. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok potvrdil ako vecne správny a
zaviazal žalovanú nahradiť trovy konania v rozsahu 100%.

11. Žalovaná sa k podanému vyjadreniu žalobcu ďalej nevyjadrila.

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie
§ 34 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásadvyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p.
a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

13. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nevykonaním navrhnutých dôkazov a nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

15. K námietke nevykonania navrhnutých dôkazov odvolací súd uvádza, že navrhovanie dôkazov
predstavuje jedno z práv ale zároveň i povinností strany sporového konania, pričom navrhnutie dôkazu
automaticky nezakladá povinnosť súdu takýto dôkaz aj vykonať. Len súd rozhoduje, ktorý z navrhnutých

dôkazov vykoná, a to z dôvodu aby sa tak predišlo vykonávaniu tých dôkazov, ktoré sú pre prejednanie a
rozhodnutieveciirelevantné.Vykonávanímvšetkých(ajnepodstatnýchdôkazov)byzároveňdochádzalo
i k mareniu rýchlosti a hospodárnosti konania. V prípade, ak súd nevykoná navrhnuté dôkazy, musí
v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo ich nevykonal. V takomto prípade samotné neakceptovanie
vykonania navrhnutých dôkazov samo o sebe nemôže znamenať porušenie práva strany sporu. Zásah

do základného práva na súdnu ochranu či do práva na spravodlivé súdne konanie by mohol nastať
len vtedy, ak by takýto záver súdu o nevykonaní navrhnutého dôkazu bol zjavne nedôvodný alebo by
takémuto záveru chýbala predchádzajúca racionálna úvaha súdu vychádzajúca z priebehu konania a
stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by bola strana sporu nevykonaním navrhnutého dôkazu
postavená do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana sporu v konaní. Odvolací súd má za

to, že táto odvolacia námietka bola naplnená, pretože súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia
dostatočne nevysporiadal s odôvodnením, prečo zamietol návrh žalovanej na výsluch navrhnutých
svedkov.

16. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Odvolací

súd má za to, že táto odvolacia námietka bola naplnená, pretože sa súd prvej inštancie pri posúdení
objektívnej zodpovednosti za škodu detailnejšie nezaoberal tým, či sú v predmetnom prípade splnené
podmienky na liberáciu v zmysle zákonných ustanovení.

17. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe v celom rozsahu, pretože mal za preukázané, že v predmetnom

prípade boli kumulatívne splnené podmienky objektívnej zodpovednosti za škodu, a to v prípade
neoprávneného odberu plynu žalovanou. S uvedeným záverom však žalovaná nesúhlasila, nakoľko
mala za to, že neboli splnené všetky predpoklady objektívnej zodpovednosti za škodu.

18. Zákon o energetike v ust. § 82 ods. 1 upravuje niekoľko skutkových podstát neoprávneného odberu

plynu, pričom pre posúdenie z hľadiska druhu zodpovednosti (objektívnej či subjektívnej) je potrebné
rozlišovať na podklade ktorej takto vymedzenej skutkovej podstaty dodávateľ uplatňuje svoje právo na
náhradu škody. Rozdiel medzi subjektívnou a objektívnou zodpovednosťou za vznik škody spočíva v
otázke zavinenia. V prípade objektívnej zodpovednosti možno hovoriť o zodpovednosti bez ohľadu na
zavinenie, tzn. že odberateľ je zodpovedný už len za to, že neoprávnene odoberal plyn a to bez ohľadu

na to, ako ku poškodeniu meradla došlo, teda bez ohľadu na to, či meradlo bolo poškodené samotným
odberateľom alebo treťou osobou.19. Skutková podstata neoprávneného odberu plynu definovaná v § 82 ods. 1 písm. d) Zákona
o energetike je z pohľadu druhu zodpovednosti objektívnou zodpovednosťou, tzn. že na naplnenie
skutkovej podstaty takéhoto neoprávneného odberu plynu nie je potrebné, resp. nie je dôležité zaoberať

sa otázkou, kto meradlo na odber plynu poškodil. Odvolací súd však poukazuje na to, že aj napriek
kumulatívnemu splneniu predpokladov objektívnej zodpovednosti za škodu existuje možnosť tzv.
liberácie, t.j. zbavenia sa zodpovednosti za škodu. V prípade skutkovej podstaty upravenej v § 82 ods. 1
písm. d) zákona o energetike môže liberácia nastať len v dvoch prípadoch, na ktoré poukázal aj samotný
súdprvejinštancievosvojomodôvodnení,ato:(i)odberateľpreukáže,žepoškodeniemeradlaspôsobila

tretia osoba, alebo (ii) k poškodeniu došlo mimo sféry zodpovednosti odberateľa (napr. meradlo bolo
poškodené,ažpojehodemontovanízamestnancomdodávateľa).Vpredmetnomprípade,všaksúdprvej
inštancie len stroho skonštatoval, že k preukázaniu ani jedného prípadu nedošlo. S uvedeným záverom
súdu prvej inštancie však nie je možné súhlasiť. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaná v priebehu
celého konania poukazovala na to, že o uvedenej skutočnosti sa dozvedela pri kúpe nehnuteľností a
podozrenie na prípadné poškodenie meradla nahlásila pri prepise na Zákazníckom centre P., čo bolo

potvrdené aj čestným vyhlásením realitnej maklérky, ktorá bola na prepis splnomocnená predávajúcim
nehnuteľnosti. Už len uvedená skutočnosť indikuje to, že sú tu predpoklady pre liberáciu z objektívnej
zodpovednosti za škodu pri neoprávnenom odbere plynu, a to bez ohľadu na to, či uvedená skutočnosť
bola nahlásená dodávateľovi plynu alebo zmluvnej strane zmluvy o dodávke plynu. Z uvedeného
dôvodu bolo preto potrebné, aby sa súd prvej inštancie v konaní bližšie a konkrétnejšie zaoberal

uvedenými tvrdeniami žalovanej, a v tom zmysle vykonal aj potrebné dokazovanie, čo však súd prvej
inštancie neuskutočnil a uspokojil sa len s tvrdeniami žalobcu, a to s poukazom na princíp objektívnej
zodpovednosti. Naviac odvolací súd poukazuje na to, že v prípade nevykonania návrhu vykonania
dôkazu výsluchom svedkov, ktorí boli pri prepise nehnuteľnosti prítomní, vôbec neuviedol, prečo takto
navrhnutý dôkaz nevykonal.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené teda možno konštatovať, že súd prvej inštancie v odôvodnení
rozhodnutia len nekriticky prevzal argumentáciu žalobcu, pričom sa vôbec nevysporiadal s
argumentáciou žalovanej a dôvodmi, prečo v konaní nevykonal navrhnuté dôkazy, čím zaťažil svoje
rozhodnutie vadami a tiež sa bližšie nezaoberal ani liberačnými dôvodmi.

21. Odvolací súd preto s poukazom na vyššie uvedené postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) C.s.p.
zrušil napadnutý rozsudok a postupom podľa § 391 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

22. Úlohou súdu prvej inštancie tak bude znova vo veci konať v intenciách naznačených odvolacím
súdom - posúdiť naplnenie predpokladov pre liberáciu v prípade objektívnej zodpovednosti, overiť
postup zo strany žalobcu po nahlásení porušenia plomby a v prípade zistenia liberačného dôvodu a
nepreukázania opaku žalobu zamietnuť.

23. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie taktiež o trovách celého konania vrátane trov
odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).