Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. február 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13Csp/9/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217200350
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Aradská
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4217200350.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpený spoločnosťou TOMÁŠ
KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovaným: 1. H. Z., nar. X.X.XXXX, 2. G.
Z., nar. XX.X.XXXX, obaja žalovaní bytom X., časť Ď. D., R. Ž. XXX/X, o zaplatenie 10.213,04 eur s
príslušenstvom a iné

r o z h o d o l :

Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu
9.722,41 eur s vyčísleným úrokom vo výške 63,33 eur a s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
10.132,84 eur od 31.1.2014 do 16.4.2014, s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 9.968,56 eur
od 17.4.2014 do 9.5.2014, s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 9.953,12 eur od 10.5.2014
do 16.5.2014, s 8,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 9.722,41 eur od 17.5.2014 do zaplatenia,
to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu v časti prevyšujúcej sumu 9.722,41 eur ako aj v prevyšujúcej časti vyčísleného zmluvného
úroku, v časti vyčísleného úroku z omeškania, v časti zmluvného úroku vo výške 7,15 % ročne od
16.1.2014 do zaplatenia a prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamieta.

Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 85,66 %
náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, o ktorej súd

rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

ulov D., R. železnici XXX/X,,lžbeta Z., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom X.
__________________________________________1. Žalobou doručenou súdu dňa 12.1.2017 sa
Československá obchodná banka, a.s. ako pôvodný žalobca (ďalej ČSOB) domáhala zaviazania
žalovaných na spoločné a nerozdielne zaplatenie sumy 10.213,04 eur, úroku vo výške 317,58 eur, úroku
z omeškania vo výške 13,40 eur, s úrokom vo výške 7,15% ročne zo súm a období špecifikovaných
v žalobe, s 8,25% úrokom z omeškania ročne zo súm a období špecifikovaných v žalobe ako aj

s 8,25% úrokom z omeškania ročne z úroku vyčísleného sumou vo výške 317,58 eur od 16.1.2014
do zaplatenia. Uplatnený nárok ČSOB odôvodnila tým, že so žalovanými uzavrela dňa 14.10.2009
Zmluvu o poskytnutí úveru č. 122508, na základe ktorej poskytla žalovaným úver hypotekárneho typu
vo výške 15.000,- eur bez uvedenia účelu. Na zabezpečenie pohľadávky z uvedenej úverovej zmluvy
uzavreli súčasne zmluvné strany aj Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č. 122508/
Zal/1. Žalovaní opakovane porušovali zmluvné a obchodné podmienky, a tak ČSOB vyhlásila dňa

15.1.2014 predčasnú splatnosť úveru. ČSOB pristúpila aj k výkonu záložného práva predajom zálohu
prostredníctvom dobrovoľnej dražby, avšak založená nehnuteľnosť nebola doposiaľ vydražená. Ku dňu
15.1.2014 dlh žalovaných predstavoval sumu vo výške 10.959,78 eur, ktorá pozostávala z istiny vovýške 10.628,80 eur, úroku vo výške 317,58 eur, úroku z omeškania vo výške 13,40 eur. Žalovaní po
vyhlásení predčasnej splatnosti úveru uhradili sumu vo výške 415,76 eur, ktorú ČSOB započítala na
istinu úveru. Istina úveru ku dňu podania žaloby predstavuje sumu vo výške 10.213,04 eur, ktorá je s

poukazom na čl. III zmluvy o úvere úročená zmluvným úrokom 7,15% ročne. Za dôkaz ČSOB označila
zmluvu o poskytnutí úveru ako aj zmluvu o zriadení záložného práva, poslednú výzvu, oznámenie o
zosplatnení úveru, oznámenie o začatí výkonu záložného práva, špecifikáciu dlžnej sumy k 27.1.2014
a prehľad úhrad.

2. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok z 12.9.2017 uzavretej medzi ČSOB, a.s. ako postupcom
a spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako postupníkom, postupca postúpil okrem iného uvedenej
spoločnosti postupníka aj pohľadávku voči žalovaným. Súd na návrh postupcu uznesením z 3.11.2017
pripustil zmenu na strane žalobcu tak, že na miesto pôvodného žalobcu vstúpila spoločnosť EOS KSI
Slovensko, s.r.o.

3.Žalovanívpodanídoručenomsúdu5.2.2018poukazovalinaskutočnosť,žezmluvuoúvere uzatvárali
akofyzickéosobyacitovali§52ods.1,2,3,4 OZakoaj§54ods.1OZ,§299ods.2CSP.Taktiežuviedli,
že namietajú príslušenstvo pohľadávky nárokované žalobcom a konštatovali, že k 15.1.2014 došlo
k vyhláseniu pohľadávky za predčasne splatnú. Žalovaní tvrdili, že vyhlásením predčasnej splatnosti
zo strany veriteľa v zmysle § 565 OZ zaniká zmluva o spotrebiteľskom úvere, a tak zaniká povinnosť

spotrebiteľa splácať veriteľovi poskytnutý spotrebiteľský úver v dohodnutých splátkach a platiť mu z
poskytnutej istiny ďalšie úroky. V súvislosti s tým poukázali na § 121 ods. 3 OZ a uviedli, že ak hlavný
záväzok zanikne, zaniká aj akcesorický záväzok a pretrváva len povinnosť nahradiť už splatné úroky.
Žalovaní sa dovolali aj premlčania pohľadávky a nároku žalobcu uplatňovať si plnenie z premlčanej
pohľadávky. Do omeškania sa žalovaní dostali v júli 2013 a ich veriteľ mohol a mal svoje právo na

vyhlásenie predčasnej splatnosti pohľadávky využiť už v auguste 2013 a nie v januári 2014. Premlčacia
doba z dôvodu omeškania splátok začala plynúť 16.8.2013 a uplynula 16.8.2016. Žaloba bola na súd
podaná až 12.1.2017, teda po márnom uplynutí 3 ročnej premlčacej doby. Žalovaní namietali postúpenie
pohľadávky a spochybnili aj aktívnu legitimáciu žalobcu, keď bez zmluvy o postúpení nie je jasné kedy
a či vôbec nastala účinnosť zmluvy. Žalobu žalovaní navrhli zamietnuť.

4. Súd otvoril vo veci pojednávanie dňa 6.2.2018 s tým, že pojednával v neprítomnosti riadne
predvolaných žalovaných.

5. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že nesúhlasí s názorom žalovaných,

podľa ktorého vyhlásením mimoriadnej splatnosti dochádza k zániku úverovej zmluvy. Dochádza
tým len k mimoriadnej splatnosti úveru po doručení oznámenia o zosplatnení. V danom prípade sa
začalo aj s výkonom záložného práva, ktoré zabezpečovalo čerpaný úver, no dobrovoľná dražba
doteraz neprebehla a žalovaní po zosplatnení úveru uhradili 16.1.2014 sumu 5,33 eur, 16.4.2014 sumu
164,28 eur, 9.5.2014 sumu 15,45 eur a 16.5.2014 uhradili sumu 230,71 eur. Ďalšie úhrady žalovaní

nerealizovali. Zotrval na podanej žalobe, ktorej navrhol v celom rozsahu vyhovieť.

6. Súd v súlade s § 181 ods. 2 CSP určil, že medzi stranami nie je sporné uzavretie zmluvy, sporný je
rozsah uplatneného nároku, či už z dôvodu premlčania splátok splatných do 12.1.2014, ako aj z dôvodu,
že podľa názoru súdu vyhlásením predčasnej splatnosti úveru sa stalo splatné aj príslušenstvo úveru

v podobe úroku, a preto žalobcovi nevznikol nárok na zmluvný úrok z dlžnej a nepremlčanej istiny
po vyhlásení predčasnej splatnosti. Súd súčasne uviedol, že vykoná dokazovanie oboznámením sa s
listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu.

7. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle

Obchodného zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom
prípade sa jedná o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní
ktorej boli žalovaní v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že ČSOB, má v predmete
svojej činnosti aj poskytovanie úverov. Je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o pôvodným žalobcom
vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu, ktorej obsah žalovaní nemali možnosť reálne

ovplyvniť. Súd teda vzťah strán sporu posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a
nasl. OZ ako aj podľa ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.8. Súd mal z dokazovania vykonaného v súlade s § 295 CSP preukázané, že medzi ČSOB a žalovanými
bola dňa 14.10.2009 uzavretá Zmluva o poskytnutí úveru č. 122508, na základe ktorej sa ČSOB
zaviazala poskytnúť žalovaným ako dlžníkom úver vo výške 15.000,- eur bez uvedenia účelu, ktorého

splatnosť bola najneskôr do 10 rokov od termínu jeho dočerpania, mesačnými anuitnými splátkami po
175,32 eur, splatnými k 15. dňu kalendárneho mesiaca, pri úrokovej sadzbe vo výške 7,15% ročne
fixovanej do 15.10.2019, pri RPMN 7,99% a celkových nákladoch 6.514,17 eur. Priemerná hodnota
RPMN je 9,58%.

Prípisom z 24.7.2013 ČSOB vyzývala každého zo žalovaných k zaplateniu dlžnej sumy vo výške 326,-
eur, vrátane poplatku za upomienku, pričom každého zo žalovaných súčasne upozornila, že v prípade
neuhradeniadlžnejsumybudeúvervyhlásenýzasplatnýacelýdlhvovýške11.266,53eurbudepovinný
uhradiť.

Prípisom zo 16.1.2014 ČSOB oznámila každému zo žalovaných, že dňom 15.1.2014 vyhlásila svoju

pohľadávku zo zmluvy o hypotekárnom úvere č. 122508 za splatnú. Každého zo žalovaných súčasne
vyzvala uhradiť celú sumu, vyčíslenú k 19.1.2014, vo výške 10.965,85 eur do 30.1.2014. Podľa fotokópií
doručeniek, žalovaný v 1. rade si prevzal zásielku ČSOB dňa 21.1.2014 a žalovaná v 2. rade dňa
24.1.2014.

9. K tvrdeniu žalovaných, podľa ktorého vyhlásením predčasnej splatnosti úveru podľa § 565 OZ
dochádza k zániku zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd uvádza, že žalovanými tvrdený dôvod zániku
zmluvy o spotrebiteľskom úvere nepozná ani zákon č. 258/2001 Z.z. a ani Občiansky zákonník, ktorý
zánik záväzkov upravuje v ustanoveniach § 559 a nasl. Je nepochybné, že vyhlásením predčasnej
splatnosti úveru podľa § 565 OZ dochádza len k zmene obsahu záväzku dlžníka z úverovej zmluvy v

rozsahu termínu jeho splatnosti, nepochybne však nie k zániku záväzku.

10. Podľa tabuľky vyhotovenej ČSOB na čl. 16 súdneho spisu, žalovaní realizovali nepravidelne platby
na splátky splatné od 16.11.2009 do 16.12.2013 Ku dňu predčasného zosplatnenia úveru (15.1.2014)
ČSOB podľa uvedenej tabuľky evidovala dlh žalovaných vo výške 10.959,78 eur, ktorý pozostával

z istiny zahrnutej v dlžných splátkach vo výške 490,63 eur, predčasne zosplatnenej istiny vo výške
10.138,17 eur, úroku zahrnutého v dlžných splátkach vo výške 254,25 eur a zo splátky splatnej
15.1.2014 vo výške 63,33 eur, dlžného úroku z omeškania vo výške 13,40 eur. Podľa prehľadu úhrad
na čl. 17 súdneho spisu žalovaní uhradili dňa 16.1.2014 sumu vo výške 5,33 eur, dňa 16.4.2014 uhradili
sumu vo výške 164,28 eur, dňa 9.5.2014 uhradili sumu vo výške 15,44 eur, dňa 16.5.2014 uhradili sumu

vo výške 230,71 eur, a tak žalovaní po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru uhradili úhrnom sumu
vo výške 415,76 eur, ktorú súd započítal na predčasne zosplatnenú úverovú istinu vyčíslenú vo výške
10.138,17 eur. Táto v dôsledku úhrad žalovaných klesla na dlžnú sumu istiny vo výške 9.722,41 eur, v
ktorej časti súd uplatnený nárok žalobcu považoval za dôvodný.

11. Pokiaľ žaloba vo veci bola súdu doručená dňa 12.1.2017, s poukazom na žalovanými vznesenú
námietku premlčania súd prihliadol na premlčanie nároku žalobcu podľa § 100 ods. 1 OZ, § 101 OZ a
§ 103 OZ v časti dlžných splátok splatných do 12.1.2014, v ktorých bola zahrnutá splatná dlžná istina
vo výške 490,63 eur, dlžný úrok vo výške 254,25 eur a dlžný úrok z omeškania vo výške 8,30 eur, v
ktorých častiach súd žalobu zamietol, keď do podania žaloby uplynula premlčacia doba podľa § 101 OZ

na ich úspešné uplatnenie. Súd s poukazom na § 110 ods. 3 OZ žalobcovi priznal z vyčísleného úroku
len dlžný nepremlčaný úrok vo výške 63,33 eur, splatný v splátke splatnej 15.1.2014 a v prevyšujúcej
časti vyčísleného úroku, ale aj v časti zostatku vyčísleného úroku z omeškania (z omeškaných, avšak
premlčaných splátok) žalobu zamietol.

12. Žalobca si uplatnil popri vyčíslenom úroku aj nárok na ďalší úrok vo výške 7,15% ročne od 26.1.2014
do 16.4.2014 zo sumy 10.623,47 eur, od 17.4.2014 do 9.5.2014 zo sumy 10.459,19 eur, od 10.5.2014
do 16.5.2014 zo sumy 10.443,75 eur a zo sumy 10.213,04 eur od 17.5.2014 do zaplatenia.

Pokiaľ si zmluvné strany v zmluve dohodli úrokovú sadzbu 7,15% ročne, pričom žalobca vyhlásil

predčasnú splatnosť úveru k 15.1.2014, podľa názoru súdu zostal nepreukázaným nárok žalobcu
prevyšujúci dlžnú nepremlčanú splátku úroku splatnú v deň vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru.
Riadny úrok z úveru predstavuje odplatu pre veriteľa za užívanie istiny úveru dlžníkom po dohodnutú
dobu - do konečnej splatnosti úveru. Využitím práva predčasného zosplatnenia úveru zo strany veriteľadochádza k zmene obsahu záväzku spotrebiteľa ako dlžníka, ktorý stráca výhodu splátok splatných do
termínu konečnej splatnosti, teda čerpané peňažné prostriedky už nemá právo užívať po dobu pôvodne
dohodnutú-dokonečnejsplatnosti,aledlžnúsumučerpaniamusívrátiťveriteľovipredčasne,beznároku

na zmluvne dohodnutú odmenu v podobe úroku splatného po predčasnom zosplatnení úveru. Navyše,
je už notoricky známe, že podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaného
pod R 59/98 veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov iba do
splatnosti dlhu, v danom prípade do 15.1.2014 (deň ku ktorému bola vyhlásená predčasná splatnosť
úveru veriteľom dlžníka). Po uvedenom dni žalobcovi podľa názoru súdu už nevznikol ďalší nárok na

úrok z úveru.

Názorkonajúcehosúduo(ne)dôvodnostinárokužalobcuna(ďalší)úrokzúverupovyhlásenípredčasnej
splatnosti úveru je v súlade s rozhodnutiami iných (a vyšších) súdov, napr. rozsudok Krajského súdu
v Nitre č.k. 25Co/307/2013-51 z 22.1.2014, rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. 5Co/175/2013-146
z 30.4.2014, ale aj rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1 Co 30/2012-145 z 30. 5. 2012 a v

súvislosti s ním aj uznesenie Ústavného súdu SR č.k. IV. ÚS 476/2012-14 z 18.9.2012, v ktorých
bola právoplatne riešená otázka nároku veriteľa na úrok z úveru po splatnosti úveru. Názor konajúceho
súdu je zhodný s názorom zaujatým aj v odbornej právnickej literatúre - PAGÁČ, Ľ. Komentár k
§ 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka. In: Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko,
F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník II. § 451 ? 880. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015 str.

2293 („Podľa ustálenej súdnej praxe dohodnuté úroky z poskytovaných peňažných prostriedkov patria
len do splatnosti dlhu, od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úrok z omeškania. Takýto záver je
logický,pretožezpodstatyzmluvnéhoúrokuvyplýva,žejeodplatouzaužívaniefinančnýchprostriedkov,
ktoré sa poskytujú veriteľovi do doby splatnosti. V opačnom prípade by na ťarchu účastníka dochádzalo
k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z pôžičky, jednak úrokov z omeškania, čo

by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Nie je rozhodujúce, či splatnosť
pohľadávky nastane v dohodnutej dobe, alebo ak veriteľ využije právo požadovať celý dlh pre nesplnenie
niektorej splátky na základe dohody podľa § 565 OZ. Po splatnosti pohľadávky možno požadovať len
úroky z omeškania. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou, podľa ktorej má veriteľ právo na zmluvné
úroky aj počas doby, po ktorú je dlžník v omeškaní s vrátením pôžičky, pretože aj počas tejto doby

veriteľ nemá možnosť so svojimi prostriedkami nakladať a dlžník by mal mať povinnosť kompenzovať
veriteľa za celý čas, po ktorý istinu skutočne užíval až do jej faktického vrátenia veriteľovi. Sankciou
za omeškanie dlžníka, motiváciou, čo najskôr pohľadávku zaplatiť, ale aj kompenzáciou veriteľa za
nemožnosť používať istinu, sú od okamihu, ako sa dlžník dostane do omeškania, úroky z omeškania.
Aj dohody, ktoré obsahujú právo veriteľa na zmluvné úroky za čas omeškania dlžníka, odporujú účelu

zákona, a preto ich treba považovať za neprípustné.“).

Podľa § 503 ods. 1 prvá a posledná veta Obchodného zákonníka Záväzok platiť úroky je splatný spolu so
záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných
prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Uvedenú právnu úpravu nemožno vykladať tak,

že veriteľovi dlžníka vzniká za dobu po predčasnom zosplatnení (dlžnej) sumy čerpaných úverových
prostriedkov nárok na (ďalší) úrok, keďže citované zákonné ustanovenie jednoznačne upravuje moment
splatnosti úrokov. Veriteľovi žalovaného ku dňu predčasného zosplatnenia úveru podľa § 565 OZ
vzniká nárok na dovtedy (nepremlčané) neuhradené splátky úveru, splatné do vyhlásenia predčasnej
splatnosti, vrátane dovtedy splatného a neuhradeného úroku z čerpanej úverovej istiny, ale aj nárok

na predčasne zosplatnenú istinu úveru zahrnutú pôvodne v splátkach splatných po dni predčasného
zosplatnenia úveru. Z uvedeného vyplýva, že splatnosť úrokov súvisí so záväzkom (predčasne) vrátiť
čerpanépeňažnéprostriedkyaniesmomentomreálnehozaplateniačerpanýchpeňažnýchprostriedkov.

13. S poukazom na uvedené súd žalobcovi priznal len nárok na nepremlčaný úrok splatný v deň

vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (63,33 eur) a nárok žalobcu na osobitne žalovaný 7,15% úrok
ročne od 16.1.2014 do zaplatenia (dlžnej istiny) zamietol.
14. Žalobcovi vznikol nárok aj na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, v spojení s § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., z dlžnej sumy predčasne zosplatnenej a nepremlčanej istiny úveru.
Podľa Oznámenia o predčasnom zosplatnení bol predčasne zosplatnený úver splatný do 26.1.2014 (v

prípade žalovaného v 1. rade) a do 30.1.2014 (v prípade žalovaného v 2. rade). Pokiaľ žalovaní do
30.1.2014 neplnili, pričom išlo o spoločný záväzok oboch žalovaných, žalovaní sa dostali do omeškania
s úhradou sumy dlžnej, predčasne zosplatnenej istiny úveru vyčíslenej vo výške 10.132,84 eur dňom
31.1.2014, pričom suma dlžnej istiny klesala v dôsledku úhrad žalovaných až na sumu prísudku vo výške9.722,41 eur. Žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky. Výška základnej úrokovej sadzby ECB k 31.1.2014 bola
0,25%, a tak súd o úroku z omeškania rozhodol tak, ako to uviedol vo výroku tohto rozsudku a v

prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu zamietol.

Branie úroku z úroku bolo zakázané už v rímskom práve, tzv. anatocizmus, a tento zákaz pretrváva aj
naďalej,spoukazomna§121ods.3OZ,podľaktoréhoajúrokaajúrokzomeškaniasúpríslušenstvoma
nie vecou hlavnou. Tento záver je súladný aj s judikatúrou Najvyššieho súdu Českej republiky - rozsudok

veľkého senátu obchodného kolégia Najvyššieho súdu Českej republiky z 24. 3. 2004 sp. zn. 35 Odo
101/2002, uverejnený pod číslom 5/2006 zelenej „Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek“ ( R 5/2006),
ale aj s uznesením Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. US 1893/08 z 13.11.2008. Z dôvodu
zákazu anatocizmu, súd zamietol žalobu aj v časti nároku žalobcu na 8,25% úroku z omeškania ročne zo
sumy vyčísleného úroku vo výške 317,58 eur od 16.1.2014 do zaplatenia, najmä keď je zakázané brať
úrok (z omeškania) aj z vyčísleného úroku. Keby tomu tak nebolo, bolo by možné brať úrok z omeškania

aj z vyčísleného úroku z omeškania.

15. V spore bol žalobca len čiastočne úspešný (92,83%), pričom neúspech žalobcu v časti istiny,
vyčísleného úroku a úroku z omeškania, ako aj v časti osobitne žalovaného 7,15 % úroku ročne od
16.1.2014, či v časti 8,25 % úroku z omeškania ročne z úroku, je úspechom žalovaných (7,17%), ktorý

sa odrátava od úspechu žalobcu. S poukazom na § 262 ods. 1 CSP súd o náhrade trov konania rozhodol
podľa § 255 ods. 1, 2 CSP tak, že procesne úspešnejšiemu žalobcovi priznal 85,66% náhradu trov
konania.

16. Lehotu na plnenie súd žalovaným určil v súlade s § 232 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno,
na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu

vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv narozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.