Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. február 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/158/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116218216
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6116218216.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a
členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Márie Podhorovej, v právnej veci žalobcu: F.. B. G.. P. O.,
I.., nar. XX. XX. XXXX, A. M. XXXX, XXX XX N., C. H., proti žalovaným 1/ T.. G.. B. O., I.., nar. XX.
XX. XXXX, F. I. X, XXX XX W., 2/ Q. O., nar. XX. XX. XXXX, W. XX, XXX XX W. W., právne zastúpenej
advokátomJUDr.JánomVinarčíkom,PodRybou5,97401BanskáBystrica,IČO:37950550,ozrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovanej 1/ a o odvolaní žalovanej 2/ proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/198/2016-233 z 24. januára 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 9C/198/2016-233 zo dňa 24. 01. 2018 v prvom,
druhom a treťom výroku p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok Okresného súdu vo štvrtom výroku o trovách konania mení tak, že žalovaná 2/ je povinná

zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia
o výške trov konania, žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej 1/ n e p r i z n á v a.

III. Žalovaná 2/ je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %
v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia o výške trov konania.

IV. Žalovanej 1/ náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „súd prvej inštancie") rozhodol tak,
že zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu, žalovanej v 1/ rade a žalovanej v 2/ rade k bytu č. X,
nachádzajúcemu sa na X. poschodí, vo vchode č. XX, v obytnom dome so súpisným číslom XXXX, v
W. W., postavenom na parcelách CKN č. XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX a XXXX, na ulici XX. Y. XXXX/

XX, ako aj k spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti XXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach obytného domu, v ktorom sa byt nachádza, postavenom na parcele CKN č. XXXX, XXXX/
X, XXXX, XXXX a XXXX v kat. úz. W. W., všetko zapísané v katastri nehnuteľností Slovenskej republiky,
vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu v W. W., na LV č. XXXX, okres W. W., obec W. W.,
kat. úz. W. W. (výrok I.)
Súd prikázal byt č. X, na X. poschodí, vo vchode č. XX, v obytnom dome súpisné číslo XXXX v W.

W., postavenom na parcelách CKN č. XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX a XXXX, na ulici XX. Y. XXXX/
XX, vrátane spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti XXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach obytného domu, v ktorom sa byt nachádza, postavenom na parcele CKN č. XXXX, XXXX/
X, XXXX, XXXX a XXXX v kat. úz. W. W., všetko zapísané v katastri nehnuteľností Slovenskej republiky,
vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu v Banskej Bystrici, na LV č. XXXX, okres W. W., obec
W. W., kat. úz. W. W., do výlučného vlastníctva žalobcu (výrok II.) .Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalovanej v 1/ rade
a žalovanej v 2/ rade každej po 23 900,- Eur v lehote 90 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok
III.).

2. O trovách konania súd rozhodol osobitným štvrtým výrokom tak, že žalobcovi priznal voči žalovanej
1/ a žalovanej 2/ právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa svojou žalobou domáhal zrušenia

podielového spoluvlastníctva k bytu č. X nachádzajúceho sa v W. W. na ulici XX. Y. XX, ako aj k
spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu s tým,
aby bol súdom prikázaný do jeho výlučného vlastníctva a aby mu bola uložená povinnosť vyplatiť
ostatných spoluvlastníkov každému po 23.900 Eur v zmysle znaleckého posudku G.. W. M. č. 30/2016.
Súd prvej inštancie v ďalšom konštatoval, že po vykonanom dokazovaní mal preukázané z listinných
dôkazov a tvrdení sporových strán, že predmetná nehnuteľnosť, ktorej vyporiadania podielového

spoluvlastníctva sa žalobca domáha - byt, patrila rodičom žalobcu. Po smrti matky v dedičskom konaní
nadobudol rovnako žalobca ako žalovaná 1 a manžel žalovanej 2 spoluvlastnícky podiel k predmetnej
nehnuteľnosti, každý v jednej tretine. Od uvedenej doby t. j. cca. 10 rokov predmetný byt nemôže
žalobca so žalovanou 1 riadne užívať, keďže ich brat - manžel žalovanej 2/ trikrát vymenil zámok
na byte a neznáma osoba zalepila dvere. Manžel žalovanej 2/ (ich brat) odpojil byt od plynu, vody

elektriky a z uvedených dôvodov došlo k znehodnoteniu bytu, ktorý naďalej chátra. Z dôvodu dlhodobo
pretrvávajúcich zlých vzťahov a vyššie uvedených skutočností žalobca už nemá záujem zotrvávať
naďalej v spoluvlastníckom vzťahu, a rovnako zlyhali i všetky jeho pokusy o mimosúdne vyporiadania
spoluvlastníctva. Prikázať predmetný byt do výlučného vlastníctva žiadal z dôvodu, že v súčasnej dobe
je dôchodca, žil v tomto byte 18 rokov, strávil tu roky štúdia na základnej škole, strednej škole, ako aj v

priebehu 90. rokov, keď pracoval v W. W.. Stále má trvalý pobyt na tejto adrese. Má k nemu silnú citovú
väzbu a vôľu tento byt nerušene užívať. Súd prvej inštancie poukázal v ďalšom obsahu odôvodnenia
na ustanovenie § 123 Občianskeho zákonníka, § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 139 ods. 2 OZ
a § 141 ods. 1 a § 142 ods. 1. Konštatoval, že vzhľadom k charakteru predmetnej nehnuteľnosti, ako
aj vyjadrenia strán je zrejmé, že do úvahy neprichádza reálna deľba bytu. Nenastala ani situácia, že

by ani jeden zo spoluvlastníkov predmetný byt nechcel. V zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 OZ potom
prichádzalo do úvahy jedine prikázanie bytu do výlučného vlastníctva jednému zo spoluvlastníkov za
primeranú náhradu. Vo vzťahu k prikázaniu bytu do výlučného vlastníctva žalovanej 2/ žalobca, ako aj
žalovaná 1/ poukázali na násilné správanie sa pôvodného spoluvlastníka - ich brata (manžela žalovanej
2/), ako aj samotnej žalovanej 2/, ktorí uzamkli predmetný byt už v roku 2007 a od tej doby bránia

ostatným spoluvlastníkom vo výkone ich spoluvlastníckeho práva v rozpore s ustanovením § 123 a
§ 137 ods. 1 OZ. Z uvedených dôvodov potom súd neuvažoval o alternatívnom návrhu žalovanej 2/
na prikázanie predmetného bytu do jej výlučného vlastníctva. Vzhľadom k vyjadreniu žalovanej 1/ na
poslednom pojednávaní po ohliadke bytu súd po zrušení podielového spoluvlastníctva k predmetnému
bytu tento prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu. Hlavný spor medzi stranami bol v otázke výšky

trhovej ceny bytu pre účely výplaty z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Žalobca na
preukázanie výšky všeobecnej (trhovej) hodnoty predmetnej nehnuteľnosti pripojil znalecký posudok
vypracovaný znalcom zapísaným v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti, ktorý spĺňal všetky
obsahové a formálne náležitosti vyžadované zákonom č. 382/2004 Z. z., ako aj vyhláškou č. 490/2004.
Žalovaná 2/ neuviedla žiadne konkrétne námietky k postupu znalca pri vypracovaní znaleckej úlohy ani k

vybranej použitej znaleckej metóde. Napádala len záver znaleckého posudku s poukazom na pripojené
stanoviská realitných kancelárií. Pokiaľ poukazovala na skutočnosť že znalecký posudok vypracovala
osoba blízka k právnemu zástupcovi žalobcu, táto skutočnosť sama osebe neznamená, že by znalecký
posudok nemohol byť použitý v konaní ako hodnoverný dôkaz. V konaní bol predložený predmetný
znaleckýposudokakosúkromnýznaleckýposudokvzmysle§209ods.1CSP,pričomnebolosporné,že

znalec svoj posudok vypracoval na základe ohliadky bytu, z ktorej vykonal fotodokumentáciu pripojenú
k posudku, vychádzal teda z reálneho stavu. Pri výpočte všeobecnej hodnoty bytu v zmysle prílohy
3 zvolil znalec porovnávaciu metódu, u ktorej hlavné faktory porovnávania predstavujú ekonomické,
polohové a konštrukčné. Pri tejto metóde je potrebné vychádzať z dokladov o prevode alebo prechode
porovnateľných nehnuteľností v danom čase a mieste, pričom u obdobných bytov v danej lokalite môže

zohrávať výraznú úlohu pri stanovení trhovej ceny aj orientácia bytu, poschodie, vybavenosť domu a
bytu a jeho štandard. Žalovaná v 2. rade pripojila len jeden takýto dôkaz - potvrdenie realitnej kancelárie
R. o zrealizovaní predaja bytu v rovnakom bytovom dome v roku 2017 na rovnakom poschodí za
kúpnu cenu 81.000 Eur. Žalobca však spochybnil tento dôkaz, keď uviedol, že sa jednalo o čiastočnezrekonštruovaný byt s balkónom, užívaný s funkčnými radiátormi, elektrinou, plynom a vodou. Súd prvej
inštancie zvýraznil, že ponuka predaja nehnuteľností prostredníctvom realitnej kancelárie v sebe zahŕňa
aj odmenu realitnej kancelárie, pričom ten, kto mieni predať nehnuteľnosť, ako aj samotná realitná

kancelária má záujem ponúkať nehnuteľnosť za čo najvyššiu cenu, ktorá však nemusí byť konečnou
cenou, za ktorú sa táto nehnuteľnosť aj v skutočnosti predá. Žalovaná 1/ doložila ňou vypracovaný
prehľad cien porovnateľných bytov v W. W. za obdobie január až október 2017 (č. l. 166 spisu), kde
sa jednalo všetko o čiastočne zrekonštruované byty, u ktorých porovnateľný s predmetným bytom by
mohol byť ponúkaný byt na X., S. X. v pôvodnom stave, za 72.000 Eur, ktorý však mal nové plastové

okná, prípadne byt na X. - J. Q. o výmere 76 m2 za 78.000 Eur, ktorý mal však tiež vymenené plastové
okná, pričom sa jedná o zateplený dom. Žalovaná 2/ ďalej poukazovala na reálnych záujemcov o kúpu
predmetného bytu manželov M., ktorí mali záujem byt odkúpiť za sumu 79.602 Eur. Ako dôkaz pripojila
nepodpísanú zmluvu, pričom v prípade potreby mala za to, že súd môže týchto svedkov vypočuť v
konaní. Ich účasť na pojednávaní ani svedeckú výpoveď nezabezpečila. Súd jej vyjadrenie nemohol
považovať za návrh na výsluch svedka v zmysle § 197 ods. 1 a 2 CSP. Súd vo veci rozhodol po

absolvovaní ohliadky stavu predmetného bytu. Na tejto bolo zistené, že byt bol v čase rozhodovania
súdu vyprataný a to manželom žalovanej 2/. Oproti stavu v čase posudzovania jeho hodnoty znalcom
bola povala predsiene zatečená, ako aj časť kúpeľne. Vybavenie bytu bolo nezmenené od roku 1957, t. j.
od jeho odovzdania do užívania právnym predchodcom strán. Elektrické vedenia z rozvodnej skrine boli
vytrhnuté, okná pôvodné, rovnako aj všetky dvere, vrátane vstupných. Podlaha v kuchyni je xylolitová,

sporák na tuhé palivo v nej už chýbal. Je tak nesporné, že vlastník tohto bytu, ktorý by chcel predmetný
byt užívať, musí nevyhnutne vykonať rozsiahlu a finančne náročnú rekonštrukciu. Štandard tohto bytu,
tak ako bol zistený súdom pri jeho hliadke, nemôže dosahovať trhovú hodnotu porovnateľných bytov.
Z týchto dôvodov potom súd neprihliadol k správam realitných kancelárií pripojených žalovanými, ktoré
mali preukazovať všeobecnú cenu porovnateľného bytu, keďže mal (súd) za to, že takýto byt nemožno

porovnávať s bytmi, ktoré boli bežne udržiavané a obývané, aj keď v pôvodnom stave, ale čiastočne
zrekonštruovanom, t. j. ani k správe realitnej kancelárie R.. Ďalej súd poukázal na listinné dôkazy
predložené žalovanými, a to realitnou kanceláriou H. H., riadkovú inzerciu F. a inzeráty inzerované
v kancelárii S. H., pričom v uvedených boli inzerované byty po kompletnej alebo aspoň čiastočnej
rekonštrukcii. Z uvedených dôvodov potom súd považoval žalobný návrh žalobcu aj vo vzťahu k hodnote

výplaty podielových spoluvlastníkov z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetnému
bytu za dôvodný a aj v tejto časti žalobe vyhovel. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na
ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, keď úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalovaným 1/ a 2/. Súd vychádzal z toho, že vznik sporu zapríčinila v prevažnej miere žalovaná 2/,
ktorá dlhodobo bránila vo výkone spoluvlastníckeho práva ako aj dohode spoluvlastníkov ohľadom

predmetného bytu. Žalovaná 1/ rovnako v priebehu sporu zmenila svoj postoj vo vzťahu k žalobe a až
na poslednom pojednávaní s touto žalobou súhlasila.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná 2/ prostredníctvom právneho zástupcu,
resp. jeho advokátskeho koncipienta, dňa 12. 03. 2018, t.j. v zákonom stanovenej lehote. Odvolanie

zdôvodnila dôvodmi v zmysle § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Namietala, že prvostupňový súd v
prejednávanej veci mal za to, že z jej strany malo dôjsť k znehodnoteniu bytu, ktorý je predmetom sporu.
Poukázal na zabraňovanie prístupu do predmetného bytu, čo malo mať za následok vznik nezvratných
dodatočných nákladov a finančných strát za hod bytu. Žalovaná 2/ namietala, že uvedený záver súdu
nie je pravdivý. Prvostupňový súd nemôže oprieť svoje rozhodnutie o tvrdenie o priebehu konania a

rozhodnutie prvostupňového súdu v inom konaní, ktoré ešte nie je právoplatné (15C/16/2008). V zmysle
záverov v tomto konaní predložených správ o elektrických zariadeniach a plynových zariadeniach bolo
technikmi konštatované, že skúšané zariadenia nie sú schopné bezpečnej prevádzky, pričom technik
odporučil nový rozvod plynu v byte. Žalovaná 2/ zvýraznila, že uvedené nebol nikoho výmysel ani
rozmar, a preto konštatovanie prvostupňového súdu nie je správne a odvolací súd by mal na uvedené

prihliadnuť. Taktiež zdôraznila, že ani ona, ani jej manžel nijak nebránili žalobcovi ani žalovanej 1/
užívať predmetný byt, stačilo sa dohodnúť na potrebných revíziách, odstrániť nedostatky a spoločne
ich uhradiť. Ďalej žalovaná 2/ namietala rozhodnutie súdu prvej inštancie o cene/hodnote predmetného
bytu. Súd prvej inštancie konštatoval, že pre súd je rozhodujúci stav ku dňu rozhodovania, pričom
však prvostupňový súd vychádzal zo všeobecnej trhovej hodnoty predmetného bytu zo znaleckého

posudku, ktorý bol vypracovaný dňa 21. 09. 2016, čo je v čase rozhodovania prvostupňového súdu
rok aj 4 mesiace po vyhotovení predmetného znaleckého posudku. Žalovaná 2/ má za to, že ceny
nehnuteľností na slovenskom trhu stále stúpajú a dosahujú minimálne hodnotu 1.000 Eur za m2 a viac.
Na uvedené upozorňovala na pojednávaniach, čo prvostupňový súd vôbec nezohľadnil. Nezohľadnilani tú skutočnosť, že žalovaná 2/ našla reálnych kupcov na predmetný byt, a to za oveľa vyššiu cenu,
ako ponúkal žalobca a ktorú určil prvostupňový súd. Uvedeným sa prvostupňový súd vôbec nezaoberal.
Stanovisko realitnej kancelárie R. považuje za hodnoverné, sama kancelária uviedla v stanovisku, že

predmetný byt má hodnotu cca. 81.000 Eur, kde bol zohľadnený aj jeho pôvodný stav bez balkóna.
Vyjadrenie žalobcu tak žalovaná 2/ považuje za irelevantné, nezakladajúce sa na pravde, pričom si ho
však prvostupňový súd osvojil. Žalovaná má za to, že predmetný byt má oveľa vyššiu hodnotu ako určil
súd prvej inštancie podľa znaleckého posudku jeden a pol roka starého. Podľa jej názoru je potrebné
vychádzať z reálnych trhových cien nehnuteľností v čase rozhodovania súdu, ktoré sú na trhu oveľa

vyššie. Berúc do úvahy aj reálneho záujemcu o kúpu bytu manželov M., podiel a primeraná suma pre
jednotlivýchspoluvlastníkovzreálnejhodnotynehnuteľnosti79.602Eur, jeprekaždéhovovýške26.534
Eur. Zvýraznila, že pokiaľ sa týka výplaty, musí ísť o náhradu, ktorá predstavuje objektívnu a reálnu cenu,
za ktorú by vec bolo možné predať. V danom prípade mali manželia M. záujem o byt za cenu vo výške
79.602 Eur. Ďalej žalovaná 2/ namietala i záver súdu prvej inštancie obsiahnutý v časti odôvodnenia
rozhodnutia o trovách konania, v bodoch 56 a 57, kedy mal súd prvej inštancie za to, že vznik sporu v

prevažnej miere zapríčinila žalovaná 2/, ktorá mala dlhodobo brániť vo výkone spoluvlastníckeho práva,
ako aj dohode spoluvlastníkom. Žalovaná 2/ namietala tento záver súdu prvej inštancie, ktorý sa reálne
premietol do rozhodnutia o trovách konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Žalovaná 2/ uviedla, že sa vždy
chcela s ostatnými spoluvlastníkmi dohodnúť, rovnako ako jej manžel - brat žalobcu, ale mala za to, že
ceny nehnuteľností sú oveľa vyššie, ako vždy tvrdili žalobca aj žalovaná. Nikto nechce byť ukrátený na

svojich právach, preto žalovaná 2/ hľadala alternatívy a riešenia, s ktorými žalobca ani žalovaná 1/ nikdy
nechceli súhlasiť, a práve oni tento spor predlžovali. Aj pre túto skutočnosť žiada trovy konania žalobcovi
nepriznať a naopak v prípade úspechu si žalovaná 2/ uplatnila trovy konania. Poukázala, že taktiež
žalovaná 2/ jasne pripustila hodnotu bytu za oveľa vyššiu cenu, ako určil prvostupňový súd. S poukazom
na tieto dôvody navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že síce zruší

podielové spoluvlastníctvo žalobcu žalovanej 1/ a žalovanej 2/, avšak prikáže byt č. X na F. poschodí vo
vchodeč.XX dovýlučnéhovlastníctvažalovanej2/,pričomzároveňuložížalovanej2/povinnosťzaplatiť
z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalovanej 1/ a žalobcovi každému po 26.534 v lehote
90 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, a zároveň prizná žalovanej právo na náhradu trov konania v
rozsahu 100 % voči žalovanej 1/ a žalobcovi. Alternatívne navrhla podielové spoluvlastníctvo sporových

strán zrušiť, predmetný byt prikázať do výlučného vlastníctva žalobcu a tomuto uložiť povinnosť zaplatiť
z titulu vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalovanej 1/ a žalovanej 2/ každej po 26.534 Eur
v lehote 90 dní od právoplatnosti rozhodnutia, prípadne navrhla rozsudok Okresného súdu Banská
Bystrica zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie i žalovaná
1/, pričom upresnila, že odvolanie podáva len voči štvrtému výroku uvedeného rozsudku (o trovách
konania), a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) Civilného sporového poriadku. Poukázala
na ustanovenie § 257 CSP a uviedla, že je toho názoru, že súd mal prihliadať na osobitné okolnosti
tohto konkrétneho prípadu, ktoré majú výnimočný charakter a ktoré sa týkajú náhrady trov konania

žalobcovi zo strany žalovanej 1/. Žalovaná 1/ má za to, že svojím správaním vznik sporu nezavinila ani
len čiastočne, naopak snažila sa jeho vzniku vyhnúť a predísť. Bola v rovnakom právnom postavení ako
žalobca, pokiaľ ide o spoluvlastníctvo, užívanie a spoluzodpovednosť za byt, pričom musela znášať a
čeliť rovnakému protiprávnemu a násilnému správaniu zo strany žalovanej 2/ ako žalobca. Skutočnosť,
že v danej veci vystupuje ako žalovaná 1/ je len z dôvodu splnenia formálno-procesných podmienok,

aby vec mohla byť prejednaná a rozhodnutá a nič viac. Skutočnosť, že bude musieť platiť náhradu
trov konania za súdny poplatok a náhradu trov právneho zastúpenia žalobcu (sumu po vyčíslení, ktorá
môže dosiahnuť niekoľko tisíc eur), rovnako ako žalovaná 2/, ktorá vznik celého sporu vyvolala a
svojím postupom počas konania bránila jeho skoršiemu ukončeniu, je neobyčajne tvrdá voči jej osobe a
nespravodlivá. Výlučný podiel na vzniku sporu nesie žalovaná 2/ a jej manžel P. O.. Už len skutočnosť,

že dvere do bytu boli zalepené stavebným lepidlom, sama osebe svedčí o extrémnom, násilnom
správaní, ktoré bolo primárnou príčinou vzniku sporu. Po nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu na
byte žalovanou 2/ toto správanie pokračovalo, stalo sa neúnosným, a to bezprostredne vyvolalo daný
spor. Žalovaná 1/ uviedla, že znášala rovnakú finančnú stratu a náklady za byt ako žalobca. Poukázala
tiež na povahu a okolnosti tohto konkrétneho prípadu, pričom uviedla, že sa jedná o dlhotrvajúci spor,

už cca. 11 rokov. Počas existencie spoluvlastníctva sa žalovaná 2/ s jej manželom správali násilne,
arogantne a celkom protiprávne nielen voči žalobcovi, ale aj voči žalovanej 1/. V neposlednom rade
poukázala tiež na svoje osobné pomery a pomery žalovanej 2/. Ona sama (žalovaná 1/) má XX rokov,
je F. T., ktorá pomaly úplne prestane pracovať, pričom má zdravotné problémy najmä s O., len ťažkosa pohybuje a celý súdny spor je pre ňu veľkou psychickou záťažou, ktorá by bola iba znásobená, ak
by ju súd zaviazal na náhradu trov konania rovnako ako žalovanú 2/. Naopak žalovaná 2/ je mladšia,
stále F., má ďaleko vyšší príjem z F. ako žalovaná 1/. Navyše, je predpoklad, že pokiaľ by obe boli

solidárne zaviazané na náhradu trov konania žalobcovi, žalovaná 2/ by nezaplatila nič, resp. by robila
maximálne obštrukcie a prekážky a zrejme by celú náhradu trov konania musela platiť žalovaná 1/.
Nesprávny procesný postup prvoinštančného súdu odvolateľka preto videla v tej okolnosti, že súd sa
nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami, pokiaľ ide o nárok na náhradu trov. Súd riadne
neodôvodnil rozhodnutie pokiaľ ide o nárok na trovy. Rozhodnutie je v tomto smere nepreskúmateľné.

Súd ďalej dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov, že žalovaná 2/
zapríčinila vznik sporu v prevažnej miere, čo je nesprávne. Vznik sporu podľa odvolateľky zapríčinila
výlučne žalovaná 2/ a jej manžel. Odvolateľka má tak za to, že súd mal namiesto ustanovenia § 255 ods.
1 CSP aplikovať ustanovenie § 257 CSP, čo neurobil a ani nezdôvodnil, prečo neprihliadol na okolnosti
hodné osobitného zreteľa, hoci zo zhrnutia skutkových záverov v rámci odôvodnenia rozsudku vyplýva,
že súd zistil existenciu takýchto skutočností výnimočného charakteru a tieto boli preukázané. Žalovaná

1/ tak navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu v napadnutom štvrtom výroku tak,
že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej 2/ v rozsahu 100 % a žalobcovi súd voči
žalovanej 1/ náhradu trov konania nepriznáva. V ostatnom žalovaná 1/ rozsudok súdu prvej inštancie
nenapadla.

6. Dňa 01. 06. 2018 t. j. zjavne po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na podanie odvolania, ktorá
žalovanej 2/ uplynula dňa 13. 03. 2018, bolo Krajskému súdu v Banskej Bystrici doručené podanie
právneho zástupcu žalovanej 2/, resp. podanie advokátskej koncipientky označené ako „Doplnenie
odvolania proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 24. 01. 2018 č. k. 9C/198/2016-233",
ktorého prílohou bol i znalecký posudok č. 100/2018.

7. Dňa 14. 06. 2018 bolo Okresnému súdu Banská Bystrica doručené vyjadrenie žalobcu k odvolaniu
žalovanej v 1. rade a žalovanej v 2. rade voči rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici. Žalobca
uviedol, že argumentácia žalovanej 2/ Q. O. v odvolaní je rovnako ako v jej predchádzajúcom vyjadrení
nepravdivá, zavádzajúca a účelová. S poukazom na jej vyjadrenia poukázal na to, že najvhodnejším

nástrojom k dosiahnutiu riešenie sporu medzi spoluvlastníkmi je v ponímaní žalovanej 2/ uzamknutie
daného bytu pred ostatnými spoluvlastníkmi a predmetný byt im vyše 11 rokov nesprístupniť. Manžel
žalovanej 2/ dal navyše bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov odpojiť, vymontovať a reálne odstrániť
rozvodové skrine a merače elektrického prúdu, plynu a zablendovať prívod vody, čo žalobca považuje
za dlhotrvajúce násilné správanie sa voči dvojtretinovým spoluvlastníkom predmetného bytu a za

právne neakceptovateľný postup. Žalovaná 2/ taktiež nikdy a nijakými vecne a dôkazovo podloženými
protiargumentmi nevyvrátila dôkazy, ktoré súdu žalobca predložil, a rovnako v odvolaní tieto namieta
bez predloženia hodnoverného dôkazu. Žalobca ďalej popísal ostatné okolnosti svedčiace o tom, akým
spôsobom žalovaná 2/ bránila v užívaní bytu ostatným spoluvlastníkom a akým spôsobom predlžovala
sporohľadomvyporiadaniaspoluvlastníctva.Námietkažalovanej2/onesprávnosticenybytunazáklade

„starého znaleckého posudku" nie je podľa žalobcu namieste predovšetkým preto, pretože ak s cenou
podľa jej názoru nesprávne určenou nesúhlasila, mala možnosť dňa 24. 01. 2018 na pojednávaní
požiadať o nový znalecký posudok z dôvodu, ktorý uvádza - iné ceny na trhu v porovnaní s koncom
septembra 2016. Žalovaná 2/ tak však neučinila a sama nezložila ani preddavok na trovy znaleckého
posudku, ktorý pôvodne sama navrhla. Keďže tieto jej možnosti na iné ocenenie bytu ako ocenenie

predložené súdnym znalcom nevyužila, je podľa názoru žalobcu neakceptovateľné, aby po vyše roku
po ich nevyužití spochybňovala jeho výšku. Pokiaľ sa týka záujemcov o kúpu bytu, manželov M.,
tento argument žalobca odmieta ako účelové tvrdenie, keďže slovenský právny systém takúto možnosť
v danej veci explicitne vylučuje, keď v § 142 OZ stanovuje, že pokiaľ o spoločnú nehnuteľnosť má
záujem jeden zo spoluvlastníkov, nie je možné predať takúto nehnuteľnosť žiadnej tretej osobe, inej

ako spoluvlastníkovi bytu. Pokiaľ žalovaná 2/ uviedla, že našla viacerých kupcov na byt, neuviedla
už súdu, že to bolo až v lete 2017, teda až vtedy, keď sa kvôli správaniu jej a jej manžela žalobca
obrátil na vyriešenie tohto neakceptovateľného stavu na advokátsku kanceláriu. Manželia M. žalobcu ani
žalovanú 1/ ako podielových spoluvlastníkov nikdy neoslovili, teda ťažko hovoriť o reálnych záujemcoch.
Žalovaná 2/ síce zaslala bývalému právnemu zástupcovi žalobcu návrh kúpnej zmluvy, ale nebola

ochotná akceptovať ani len základné legitímne požiadavky, ako je úhrada kúpnej ceny prostredníctvom
notárskej úschovy, celkom bežná pri prevode nehnuteľností. Aj preto tvrdenia žalovanej 2/, že sa chcela
so žalobcom a žalovanou 1/ dohodnúť, považuje žalobca za nepravdivé.8. K odvolaniu žalovanej 1/ (do výroku o trovách konania) žalobca uviedol, že v princípe súhlasí s
tvrdeniami žalovanej 1/,ktoré majú vplyv na priznanie nároku na náhradu trov konania v danej veci.
Podanie žaloby zavinila výlučne žalovaná 2/ a jej manžel a žalovaná 1/ B. O. je v pozícii žalovanej iba z

dôvodu splnenia formálno-procesných podmienok, aby sa súdne konanie mohlo uskutočniť (ako počas
pojednávania uviedol aj samotný žalobca). Žalobca sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi, pre ktoré
žalovaná žiada náhradu trov konania priznať žalobcovi iba voči žalovanej 2/, ako aj s výnimočnosťou
uvedených dôvodov, teda s okolnosťami hodnými osobitného zreteľa. V prípade, ak by odvolací súd
zmenil výrok napadnutého rozhodnutia o náhrade trov konania tak, že mu prizná plnú náhradu trov

konania iba voči žalovanej 2/, s takýmto rozhodnutím vo veci by žalobca súhlasil a jeho majetková
situácia by tým v zásade ovplyvnená nebola. Poukázal na to, že žalovaná Q. O. má dostatok finančných
prostriedkov na to, aby trovy konania v danej veci zaplatila v plnom rozsahu.

9. K vyjadreniu žalovanej 2/ sa písomným podaním zo dňa 23. 06. 2018 vyjadrila žalovaná 1/. Uviedla, že
žalovaná 2/ svoje tvrdenia o havarijnom stave predmetného bytu opiera o dôvod bezpečnosti všetkých

ostatných osôb v bytovke, ako aj ochranu majetku. Svoje tvrdenia podporuje závermi zo správy o revízii
elektrických zariadení a plynových zariadení, ktoré však boli vykonané až prakticky 10 rokov po odpojení
rozvodov elektrickej energie a plynu od verejných sietí. Toto odpojenie „zabezpečil" manžel žalovanej
ešte v roku 2007, cca. 3 mesiace po smrti majiteľky bytu v čase, keď všetky dotknuté zariadenia boli
funkčné a boli počas občasného pobytu žalovanej 1/ v byte v tomto období normálne používané. Preto

zdôvodnenie odvolania žalovanej 2/ vyjadrením revízneho technika je očividne irelevantné, nakoľko
uvedená vyhláška, na ktorú odkazuje žalovaná 2/ nadobudla platnosť až 2 roky po odpojení bytu od
energetických sietí. Preto ani žiadna zo „skúšok uvedených revíznych technikov" nie je dôveryhodná,
nakoľko nie je možné skúšať funkčnosť zariadení bez napojenia na príslušnú energetickú sieť a podľa
iných predpisov ako platili v čase užívania bytu. V doručenom odvolaní ďalej žalovaná 2/ napáda cenu

bytu, pričom poukazuje na fakt, že ceny bytov v ostatnom období stále rastú a že cena stanovená
znaleckým posudkom nie je reálna. K tomuto, ako aj k cenám bytov podľa realitných kancelárií sa už
žalovaná 1/ vyjadrila vo vyjadrení zo dňa 16. 11. 2011. Zvýraznila, že nerastú len ceny bytov ale rastú aj
ceny stavebných materiálov a stavebných prác potrebných na odstránenie technického znefunkčnenia
bytu, ktoré bolo spôsobené práve uvedeným odpojením bytu od energetických sietí. Uvedené je aj

dôvod, prečo po obhliadke bytu dňa 24. 01. 2018 odstúpila žalovaná 1/ od jej návrhu na prikázanie bytu
súdom do jej výlučného vlastníctva s akceptovaním ceny ponúknutej žalovanou 2/. Žalovaná 1/ si sama
vie rozhodnúť a zvážiť, koľko času, práce a nákladov bude musieť vynaložiť na správu svojho majetku
a jeho využívanie, a preto cenu stanovenú znaleckým posudkom predloženým v konaní žalobcom,
považuje za primeranú. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd, pokiaľ ide o výroky vo veci

samej, potvrdil rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici ako vecne správny a pokiaľ ide o výrok o
trovách konania, aby rozhodol v zmysle odvolania žalovanej 1/.

10. Dňa 18. 07. 2018 sa žalovaná 1/ vyjadrila k vyjadreniu žalobcu zo dňa 08. 06. 2018, pričom sa
odkázalanasvojevyjadreniezodňa23.06.2018atohtosavpodstatnomobsahupridŕžala.Kstanovisku

žalobcu k svojmu odvolaniu uviedla, že k tomuto nemá námietky.

11. K podaniu žalovanej 2/ označenému ako doplnenie odvolania žalovanej 2/ proti rozsudku sa
prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril žalobca, pričom uviedol, že v rámci doplnenia
odvolania žalovaná navrhla vykonať nový dôkaz, a to znalecký posudok G.. Q.. Nové prostriedky

procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany však možno použiť v odvolacom konaní len za
podmienok uvedených v ustanovení § 366 CSP. V tejto súvislosti poukázal na to, že žiadna z uvedených
podmienok splnená v prejednávanej veci nebola. Žalovaná 2/ napáda posudok G.. M., pričom toto však
mohla a mala urobiť v konaní na súde prvej inštancie, a rovnako tak mala možnosť aj predložiť znalecký
posudok G.. Q.. Znalecký posudok G.. M. spĺňa všetky zákonné náležitosti, ako aj všetky podmienky v

zmysle § 209 CSP, a preto je nutné pri jeho vykonávaní postupovať ako pri posudku súdom stanoveného
znalca. Žalovaná 2/ mohla predložiť vlastný znalecký posudok v konaní na súde prvej inštancie, čo
neurobila, dokonca ani nezložila trovy na jeho vykonanie, keď ju k tomu vyzval súd. Okrem iného
právny zástupca žalobcu uviedol, že samotné odvolanie aj doplnenie odvolania bolo podané U.. P. H.,
advokátskou koncipientkou JUDr. Jána Vinarčíka, pričom plná moc bola žalovanou udelená práve JUDr.

Vinarčíkovi. Navrhol preto, aby odvolací súd skúmal, či bolo spolu s predmetnými podaniami (odvolaním
a doplnením odvolania) predložené súdu aj splnomocnenie JUDr. Vinarčíka pre U.. H. na ich podanie.
V prípade, ak takéto splnomocnenie chýba navrhli, aby odvolací súd tieto podania odmietol. Na základe
uvedených skutočností a pokiaľ súd odvolanie, ako aj doplnenie odvolania neodmietne z dôvodu, že tietomohli byť podané neoprávnenou osobou a doplnenie odvolania navyše po uplynutí lehoty na podanie
odvolania navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny a
žalovanú 2/ zaviazal súd na náhradu trov odvolacieho konania.

12. Dňa 04. 09. 2018 sa k vyjadreniu žalovanej 2/ zo dňa 10. 08. 2018 vyjadril žalobca. Poukázal na
ustanovenie § 185 CSP, podľa ktorého je každá strana sporu povinná označiť sporné alebo nepravdivé
tvrdenia protistrany v priebehu prvostupňového konania do ukončenia dokazovania. Podľa názoru
žalobcu až teraz - 10. 08. 2018 žalovaná 2/ pripojila množstvo nových hrubých neprávd a vyložených

lží, jednak o celej situácii, a to až po skončení dokazovania v rámci prvostupňového konania. Opätovne
sa vyjadril k jednotlivým skutkovým tvrdeniam žalovanej 2/ a vecne sa pridŕžal popisu skutkového stavu
podaného vo svojich predchádzajúcich podaniach a vyjadreniach, pričom zvýraznil, že neexistuje žiaden
relevantný dôvod a ani nový dôkaz v zmysle § 365 a 366 CSP, ktorý by poukazoval na nesprávny
procesný postup súdu prvej inštancie, či na nesprávne vyhodnotenie dôkazov prvostupňovým súdom
v tomto smere. Preto neexistuje ani žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by mal odvolací súd zmeniť

rozsudok prvostupňového súdu. Navrhol opätovne, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil ako vecne správny.

13. V dôsledku podaného odvolania žalovanej 1/ a žalovanej 2/ krajský súd, ako súd odvolací (§ 34
zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok), vec preskúmal v medziach daných ustanovením

§ 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario
rozsudok súdu prvej inštancie napadnutý odvolaním vo výrokoch vo veci samej I. až III. postupom podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správny a vo výroku o trovách konania (IV. výroku rozsudku)
rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

14. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

15. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Na základe podaného odvolania žalovanej 1/ a žalovanej 2/ tak v rozsahu podaného odvolania v
zmysle § 379 CSP a dôvodov podaného odvolania podľa § 380 CSP po preskúmaní rozsudku súdu

prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie
v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 2 CSP,
rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti
podľa § 220 ods. 2 CSP. S prihliadnutím na rozsah odvolania žalovaných 1/ a 2/ a odvolacie dôvody
uvedené v odvolaní žalovaných, odvolací súd konštatuje, že odvolanie žalovanej 2/ do meritórnej časti

rozsudku nie je dôvodné. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vyslovením v napadnutom
rozhodnutí vo veci samej, ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto poukazuje, pričom zároveň
konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil
žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré by sa týkali procesných podmienok;
pokiaľ sa týka preskúmania veci samej, v dôsledku odvolania žalovanej 2/, odvolací súd dospel k

záveru, že súd prvej inštancie z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcu dospel k správnym
skutkovýmaprávnymzáveromarozsudoksúdujevecnesprávny.Skutkovézisteniasúduprvejinštancie
nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov.

17. Osobitne sa odvolací súd zaoberal odvolaním žalovanej 2/, nakoľko táto napadla vecnú správnosť

rozsudku okresného súdu a rozsudok napadla v rozsahu druhého, tretieho a štvrtého výroku, kedy
podaným odvolaním navrhovala po zrušení podielového spoluvlastníctva, prikázanie predmetného bytu
do jej výlučného vlastníctva s uložením povinnosti výplaty náhrady alebo alternatívne navrhovala po
zrušení spoluvlastníctva prikázať byt, ktorý je predmetom konania žalobcovi do výlučného vlastníctva,
tak ako to rozhodol súd prvej inštancie, avšak pri uložení povinnosti výplaty žalovanej 1/ a žalovanej 2/

v sume po 26.534 Eur pre každú zo žalovaných (oproti 23.900 Eur ako rozhodol súd prvej inštancie).

18. Pred vecným posúdením odvolania žalovanej 2/ odvolací súd predovšetkým považuje za potrebné
uviesť, že rozsudok súdu prvej inštancie bol právnemu zástupcovi žalovanej 2/ JUDr. Vinarčíkovidoručený dňa 26. 02. 2018. Od nasledujúceho dňa začala žalovanej 2/ plynúť 15 dňová zákonná
lehota na podanie odvolania, pričom posledným dňom tejto lehoty bol 13. marec 2018. Podľa ust. § 364
CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. Vzhľadom na uvedené ustanovenie Civilného sporového poriadku odvolací súd posudzoval
výlučne odvolanie podané advokátom, resp. advokátskou koncipientkou za žalovanú 2/ dňa 12. 03. 2018
a na podanie obsahujúce tiež znalecký posudok G.. Q., doručené Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa
01. 06. 2018 odvolací súd neprihliadol, nakoľko uvedené bolo podané zjavne po uplynutí zákonnej lehoty
na podanie odvolania, pričom obsahuje i rozšírenie rozsahu pôvodne podaného odvolania. Z uvedených

dôvodov odvolací súd na doplnenie odvolania proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa
30. 05. 2018 doručené odvolaciemu súdu dňa 01. 06. 2018 nemohol prihliadnuť

19. Rovnako odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že odvolanie žalovanej 2/ bolo vypracované
a podané advokátskou koncipientkou JUDr. Jána Vinarčíka, právneho zástupcu žalovanej 2/,
pričom prílohou podaného odvolania nebolo udelené plnomocenstvo pre úkon podania odvolania

advokátskemu koncipientovi. Odvolací súd pred rozhodnutím vo veci samej, v určenej lehote vyzval
právneho zástupcu JUDr. Jána Vinarčíka na predloženie plnomocenstva advokátskemu koncipientovi
- U.. P. H. na podanie odvolania za žalovanú 2/. Na výzvu súdu JUDr. Ján Vinarčík (hoci zjavne po
uplynutí súdom určenej lehoty) odvolaciemu súdu predložil substitučné plnomocenstvo udelené JUDr.
Jánom Vinarčíkom U.. P. H. „na podanie odvolania za stranu žalovanej 2/ proti rozsudku Okresného

súdu Banská Bystrica zo dňa 24. 01. 2018, č.k. 9C/198/2016 - 233."

20. Následne sa odvolací súd zaoberal podaným odvolaním vecne, a to predovšetkým s prihliadnutím
na odvolaciu námietku žalovanej 2/, ktorá navrhovala (po zrušení podielového spoluvlastníctva, s ktorým
súhlasila), prikázanie predmetného bytu do jej výlučného vlastníctva. Uvedenou otázkou sa prioritne

zaoberal už súd prvej inštancie, pričom táto argumentácia je obsiahnutá na strane 5 odôvodnenia
napadnutého rozsudku, kde súd prvej inštancie konštatoval, že ako žalovaná 1/, tak aj žalobca
poukazovali v konaní na násilné správanie sa pôvodného spoluvlastníka - ich brata, a zároveň manžela
žalovanej 2/, ako aj samotnej žalovanej 2/, ktorí uzamkli predmetný byt už v roku 2007 a od tej doby
bránia ostatným spoluvlastníkom vo výkone ich spoluvlastníckeho práva v rozpore s ust. § 123 a §

137 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedená skutočnosť (uzamknutia a zneprístupnenia bytu) nebola v
konaní sporná a vyplynula aj z rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica 15C/16/2008. Z uvedených
dôvodov potom ani súd prvej inštancie neuvažoval o alternatívnom návrhu žalovanej 2/ na prikázanie
predmetného bytu do jej výlučného vlastníctva.

21. Odvolací súd sa s uvedenou argumentáciou stotožňuje, na túto poukazuje a konštatuje, že nemá
pochybnosti o správnosti uvedeného záveru, a zároveň ani v odvolacom konaní nebol preukázaný opak.
Uvedená okolnosť nevyplýva len z tvrdení sporových strán učinených v rámci predmetného konania,
ale vyplýva aj z okolností, ktoré nastali a udiali sa v priebehu prejednávania veci. Z obsahu spisového
materiálu vyplýva, že i na ohliadke vykonanej súdom prvej inštancie bolo konštatované, že vchodové

dvere do predmetného bytu boli i v čase ohliadky zalepené, resp. zatmelené, pričom žalobca, ako ani
žalovaná 1/ nemali kľúče od predmetného bytu, a teda nemali umožnený prístup ako spoluvlastníci
nehnuteľnosti, ktorá im (spoluvlastnícky) patrila, pričom týmito disponoval výlučne právny zástupca
žalovanej 2/. Nebola sporná ani tá okolnosť, že to bol práve manžel žalovanej 2/, t. j. brat žalobcu a
žalovanej 1/, ktorý cca. 3 mesiace po smrti matky sporových strán v roku 2007 odpojil predmetný byt

od energií (elektrickej, plynu), a taktiež odpojil od prívodu vody, pričom tak konal výrazne nešetrným
spôsobom, v dôsledku čoho predmetný byt celkom zjavne znehodnotil, a zároveň tak obmedzil v užívaní
bytu ostatných spoluvlastníkov, t. j. žalobcu a žalovanú 1/, hoci títo tam i po smrti matky občasne
chodievali a mali úmysel tak príležitostne robiť i naďalej. Vyššie uvedené okolnosti boli zároveň i
predmetom iného konania, vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 15C/16/2008 vo

veci žalobcov: 1/ F.. G.. P. O., I.. a 2/ T.. G.. B. O. proti žalovanej Q. O., o uvedenie bytu do stavu
spôsobilého riadneho užívania a umožnenia žalobcom jeho obvyklého užívania. V predmetnom konaní
súdprvejinštancierozsudkomzodňa02.02.2017uložilžalovanejpovinnosťuviesťbytč.XnaX. posch.
v obytnom dome súp. č. XXXX na Ul. XX. Y. v W. W. do stavu spôsobilého riadneho užívania (po závere
vyplynuvšom z dokazovania, že súčasný stav spôsobila práve žalovaná 2/ s manželom) a umožniť

žalobcom 1/, 2/ jeho obvyklé užívanie v rozsahu ich spoluvlastníckych podielov. V dôsledku podaného
odvolania vo veci rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací a rozsudkom sp. zn.
14Co/224/2017 zo dňa 15. mája 2018 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Ako súdu prvej inštancie,
tak aj odvolaciemu súdu sú tak i z vlastnej rozhodovacej činnosti známe dlhotrvajúce spory medziúčastníkmikonania(sporovýmistranami)atiežokolnostitvrdené,aleipreukázanévsúdnychkonaniach.
Už i vzhľadom na výsledok právoplatne skončeného konania Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
15C/16/2008 a pre násilné správanie jedného zo spoluvlastníkov, značne obmedzujúce rozsah užívania

vlastníckeho práva ostatnými spoluvlastníkmi preukázané i v prejednávanej veci, je čiastkový záver súdu
prvej inštancie v otázke prikázania bytu do vlastníctva žalobcu (a nie žalovanej 2/) správny, v súlade so
zákonom a tiež spravodlivý.

22. Na dôvažok a pre úplnosť odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že byt, ktorý je predmetom

sporu bol pôvodne bytom matky žalobcu a žalovanej 1/, v tomto byte uvedení reálne bývali, strávili svoje
detstvo, ako i roky mladosti a vzhľadom k tomu, že sa jedná o rodičovský byt majú k nemu nepochybne
silnécitovéväzby,navyšežalobca1/mávuvedenomievidovanýtrvalýpobyt.Nastranedruhejžalovaná
2/ k predmetnému bytu nemá žiadny osobný vzťah, v tomto nikdy nebývala, spoluvlastnícky podiel 1/3
k nemu bol na ňu prevedený jej manželom, a to na základe darovacej zmluvy až počas prebiehajúceho
súdneho sporu o užívanie bytu. I uvedená okolnosť bráni rozhodnutiu o prikázaní predmetného bytu

žalovanej 2/ do jej výlučného vlastníctva z uvedených dôvodov, preto odvolací súd uvedenú odvolaciu
námietku žalovanej 2/ vyhodnotil ako nedôvodnú.

23. Pokiaľ sa týka námietky žalovanej 2/ prednesenej v podanom odvolaní ohľadom všeobecnej ceny
bytu, ktorú tak, ako bola ustálená znaleckým posudkom G.. M., považovala za neprimerane nízku,

uvedenounámietkousazaoberalužsúdprvejinštancie,ktorýpoukázalnapredloženýznaleckýposudok
žalobcu, ktorý žalovaná 2/ nerozporovala, pokiaľ sa týka metód jeho vypracovania, avšak hodnotu
určenú znalcom považovala za neprimerane nízku. Na strane druhej znalecký posudok protistrany, t.
j. súkromný znalecký posudok v zmysle ust. § 209 CSP, žalovaná ako prostriedok procesnej obrany
v celom konaní pred súdom prvej inštancie nepredložila, jej obrana spočívala v predložení potvrdenia

realitnej kancelárie R. o zrealizovaní predaja bytu v rovnakom bytovom dome za kúpnu cenu 81.000
Eur a neskôr v predložení návrhu kúpnej zmluvy s manželmi M.. K uvedenému je potrebné uviesť,
že znalec pri vypracovaní znaleckého posudku a určení ceny bytu odbornou činnosťou zohľadnil
všetky individuálne faktory, ktoré majú potenciál ovplyvniť cenu bytu a znalecký posudok vypracoval
po ohliadke bytu na mieste samom, pričom pri uvedenej výslednej sume je bezpochyby zohľadnená

i tá skutočnosť, že predmetný byt bol 10 rokov odpojený od akejkoľvek energie, v tom dôsledku bol
neobývaný, neobývateľný, a teda neudržiavaný, v dôsledku čoho jeho cena je výrazne nižšia oproti
ostatným porovnateľným bytom, porovnateľnej polohy, veku a výmery. Rozhodujúcimi faktormi, ktoré
v danom prípade negatívne ovplyvnili cenu bytu, je práve jeho pôvodný stav, vybavenosť bytu a jeho
poškodenie, jeho štandard. S prihliadnutím na uvedené nie je možné zvrátiť závery konštatované

znalcom v znaleckom posudku poukazom na potvrdenie realitnej kancelárie o zrealizovaní predaja
obdobného bytu v rovnakom bytovom dome v roku 2017, nakoľko uvedené byty sa podstatným
spôsobom môžu odlišovať práve vo faktore vybavenosti bytu, stavu bytu (s prihliadnutím na jeho
poškodenia) a jeho štandardu. Odvolací súd takisto zvýrazňuje, že znalecký posudok G.. W. M. bol
predložený súdu zároveň so žalobou žalobcu ako súkromný znalecký posudok v zmysle ust. § 209 CSP,

pričom tento bol zaslaný spolu so žalobou na vyjadrenie i žalovanej 2/. K uvedenému sa po doručení
vyjadrila žalovaná 2/ podaním zo dňa 05. 12. 2016, kde namietala len vypracovanie znaleckého posudku
príbuzným a na porovnanie priložila stanovenie trhovej ceny hodnoty bytu od realitnej kancelárie H. H.
sumou 81.000 Eur. Žalovaná 2/ v konaní pred súdom prvej inštancie ako prostriedok procesnej obrany
nepredložila žiadny iný vypracovaný znalecký posudok, a teda nevyvrátila odborné závery konajúceho

znalca v znaleckom posudku predloženom žalobcom. Odvolací súd tiež zvýrazňuje, že cieľom právnej
úpravy obsiahnutej v § 209 Civilného sporového poriadku je zhospodárnenie konania v tom zmysle,
že pokiaľ si strana už dala vypracovať znalecký posudok, v ktorom sú zodpovedané relevantné
otázky aj pre prebiehajúce súdne konanie, je namieste, aby bol tento znalecký posudok použitý aj v
súdnom konaní a vykonávaný a hodnotený ako znalecký posudok (v zmysle § 208 Civilného sporového

poriadku). Možno teda konštatovať zrovnoprávnenie vykonávania obidvoch znaleckých posudkov v
zmysle § 208 Civilného sporového poriadku a podľa § 209 Civilného sporového poriadku. Pokiaľ teda
cena predmetnej nehnuteľnosti závisela od odborného posúdenia a odborných znalostí a vedomostí
príslušného znalca, táto bola v konaní určená výlučne (jediným) znaleckým posudkom predloženým
žalobcom, pričom v konaní iný znalecký posudok predložený nebol a žalovaná 2/, ktorá závery

ohľadom ceny nehnuteľností namietala, v priebehu konania nezložila ani zálohu na trovy znaleckého
dokazovania, prípadne nariadeného súdom (ktoré ona sama navrhla), na ktoré ju vyzval súd prvej
inštancie. V dôsledku nezloženia zálohy na trovy znaleckého dokazovania, uvedené súdom nariadené
nebolo. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti záverovvypracovaného znaleckého posudku, nakoľko tieto neboli adekvátnym odborným spôsobom vyvrátené
ani spochybnené, napríklad odlišným vypracovaným znaleckým posudkom, pričom uvedenú „dôkaznú
silu" nemajú vyjadrenia, odhady realitných kancelárií, nakoľko po odbornej stránke nezohľadňujú všetky

faktory ovplyvňujúce cenu toho - ktorého konkrétneho bytu. Pokiaľ v podanom odvolaní žalovaná 2/
namietala neaktuálnosť vypracovaného znaleckého posudku, na ktorý súd prihliadol a podľa ktorého
určil cenu predmetného bytu cca. po roku a 4 mesiacoch od podania žaloby (a zároveň i znaleckého
posudku) na súd, odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že i postojom žalovanej, ktorá sa opakovane
nedostavovala na pojednávania nariadené vo veci (napríklad z dôvodu avizovanej PN, alebo z dôvodu

potreby starostlivosti o vnúčatá), bolo potrebné pojednávanie vytýčené vo veci odročovať, a i v dôsledku
nesúčinnosti na strane žalovanej 2/ nebolo možné vo veci rozhodnúť urýchlene po jej prejednaní.

24. Správnosť záverov obsiahnutých v znaleckom posudku ohľadom ceny bytu nie je spôsobilá vyvrátiť
ani žalovanou 2/ predkladaná kúpna zmluva svedčiaca o záujme manželov M., ako potenciálnych
kupujúcich o kúpu predmetného bytu za cenu 79 602,- Eur, nakoľko predmetný dôkaz bol súdu

prekladaný ako návrh kúpnej zmluvy, pričom so žalobcom a žalovanou 1/ (ako potenciálnymi
predávajúcimi) nebolo ohľadom uzatvárania takejto zmluvy komunikované (resp. nebol konsenzus v
podstatnýchnáležitostiachzmluvy),pretoniejecelkompresvedčivopreukázané,čijepredkladanýnávrh
zmluvy mienený vážne a či by za v ňom upravených podmienok skutočne došlo k predaju predmetného
bytu za uvedenú cenu. Uvedenú nejasnosť bolo možné odstrániť výsluchom svedkov M., ale keďže

ide o okolnosť tvrdenú žalovanou 2/, ktorá i výsluch vyššie uvedených svedkov navrhovala, bolo jej
(procesnou) zodpovednosťou v zmysle ust. § 191 ods. 1 CSP zabezpečiť prítomnosť svedkov na
pojednávaní. Žalovaná 2/ tak nekonala a ani súdu neuviedla, prečo nebolo možné postupovať podľa
vyššie uvedeného zákonného ustanovenia, v prípade, ak by žiadala o predvolanie svedkov cestou súdu
(čo však neučinila). Zhrnúc vyššie uvedené, odvolací súd konštatuje, že odborné závery týkajúce sa

ceny predmetného bytu obsiahnuté v znaleckom posudku G.. W. M. neboli vyvrátené, ani spochybnené
iným znaleckým posudkom a ani žiadnym iným dôkazom.

25. Pre úplnosť odvolací súd konštatuje i záver vyplývajúci zo spisu, že cena predmetného bytu určená
znaleckým posudkom už v čase vykonania ohliadky súdom prvej inštancie nemusela byť aktuálna,

nakoľko v byte boli s odstupom času zistené i ďalšie závažné opotrebenia a poškodenia, ako napríklad
jeho zatečenie, v dôsledku čoho si uvedenie bytu do stavu spôsobilého na užívanie vyžiada ešte ďalšie
dodatočné finančné náklady a teda reálna cena bytu môže byť ešte nižšia, než bola určená vyššie
uvedeným znaleckým posudkom. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie vo výrokoch I., II. a III. potvrdil ako vecne správny.

26. Pokiaľ sa týka výroku o trovách (prvoinštančného konania), odvolací súd pristúpil k zmene rozsudku
v tejto časti (vo štvrtom výroku napadnutého rozsudku), a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa,
ktoré vzhliadol predovšetkým v okolnostiach vedeného predmetného konania, keď. sporovými stranami
boli súrodenci (žalobca a žalovaná 1/), ako dedičia predmetného bytu po svojej matke, pričom žalobca

a žalovaná 1/ ako podieloví spoluvlastníci sa užívania bytu v rozsahu im prislúchajúcich práv museli
domáhať cestou súdu ktorá skutočnosť je známa súdu z jeho činnosti (viď konanie vedené Okresným
súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 15C/16/2008). Správanie sa žalovanej 2/ (manželky brata žalobcu
a žalovanej 1/), porušujúce a obmedzujúce oprávnenia žalobcu a žalovanej 1/ vyplývajúce z ich
(spolu)vlastníckeho práva, násilné odpojenie predmetného bytu od energií, zamedzenie prístupu do

predmetného bytu, ako i zalepenie, resp. zatmelenie vchodových dverí, objektívne zabraňujúce vstupu
a užívaniu bytu jeho ďalšími spoluvlastníkmi, predstavuje v prejednávanej veci skutočne dôvody hodné
osobitného zreteľa na to, aby povinnosť náhrady trov konania bola uložená žalovanej 2/ ako pôvodcovi
(resp. jej manžel, ktorý však už v konaní nefiguruje) týchto zásahov, a to v celom rozsahu. Žalovaná
1/, ako správne uviedla, bola uvedená na strane žalovanej z dôvodu naplnenia procesno-formálnych

podmienok preto, aby mohla byť uvedená vec súdom prejednaná a rozhodnutá, pričom v postoji
žalovanej 1/ odvolací súd nevzhliadol dôvody, pre ktoré by bolo možné konštatovať jej procesný
neúspech, nakoľko bolo rozhodnuté v súlade s návrhom žalobcu, s ktorým od počiatku konania žalovaná
1/ súhlasila. Pokiaľ v určitom momente v priebehu konania pred súdom prvej inštancie žalovaná 1/
uviedla, že navrhuje prikázať byt i do jej výlučného vlastníctva, uvedené možno chápať i ako snahu

žalovanej 1/ o ukončenie sporu o nehnuteľnosť, pričom na uvedené mala ako podielová spoluvlastníčka
v 1/3 rovnakú možnosť a právo ako napríklad žalobca. Vzhľadom k tomu, že žalobca a žalovaná
1/ v otázke vyporiadania podielového spoluvlastníctva vzájomne spolupracovali, rešpektovali svoje
vzájomné návrhy a podania, boli ochotní kompromisu a dohode vedúcej k ukončeniu sporu, a tiež spoukazom na zhodne uvádzané tvrdenia, ako zo strany žalobcu, tak aj zo strany žalovanej 2/ o násilnom
správaní žalovanej 2/ obmedzujúcom ich vlastnícke práva, odvolací súd rozsudok Okresného súdu
v časti o trovách konania zmenil tak, že povinnosť náhrady trov konania uložil výlučne žalovanej 2/.

Žalobcovi ako procesne úspešnej strane sporu, ktorému by inak vznikol nárok na náhradu trov konania
i voči žalovanej 1/, z dôvodov hodných osobitného zreteľa voči žalovanej 1/ náhradu trov konania
nepriznal. Prihliadol pri tom i na súhlasné stanovisko žalobcu obsiahnuté k tejto otázke vo vyjadrení k
odvolaniu žalovanej 1/. Takýmto spôsobom je rozhodnutie o trovách konania i spravodlivé, reflektujúce i
vzájomné vzťahy medzi sporovými stranami, keď povinnosť náhrady trov konania je chápaná a uložená

ako sankcia procesne neúspešnému účastníkovi konania, resp. strane sporu vzhľadom na jej postoj v
konaní, i na správanie sa žalovanej 2/ vedúce k neprimeranému predlžovaniu predmetného konania.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na ustanovenia § 396 ods. 1
Civilného sporového poriadku, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Odvolanie
vo veci podala žalovaná 2/, ktorá napadla rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a odvolanie

podala i žalovaná 1/, avšak len proti výroku rozsudku o náhrade trov konania. Žalovaná 2/ v odvolacom
konaní nebola úspešná ani sčasti, keďže odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP a preto protistrane, t.j. žalobcovi, ako procesnej strane
úspešnej v odvolacom konaní v celom rozsahu, vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
pričom v súvislosti s odvolacím konaním žalobcovi i reálne vznikli trovy právneho zastúpenia, preto

odvolací súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP uložil žalovanej 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia
o výške trov konania.

28. Pokiaľ sa týka procesného úspechu žalovanej 1/ v odvolacom konaní, tento u nej možno konštatovať

v otázke trov konania v celom rozsahu, avšak rozhodnutie o trovách konania podľa § 257 CSP
(ktorej aplikácie sa žalovaná v podanom odvolaní domáhala) závisí jednak od úvahy súdu, či v danej
veci objektívne vzhliadne dôvody hodné osobitného zreteľa, a jednak odvolací súd prihliadol v tejto
čiastkovej otázke i na vyjadrenie samotného žalobcu, ktorý (vo vyjadrení k odvolaniu) uviedol, že súhlasí
s nepriznaním nároku na náhradu trov konania voči žalovanej 1/. Na uvedené okolnosti, ako aj na

skutočnosť, že žalovanej 1/ v súvislosti s odvolacím konaním trovy reálne nevznikli (nebola právne
zastúpená) odvolací súd prihliadol, keď rozhodol tak, že žalovanej 1/ ako procesne úspešnej strane
sporu v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznal.

29. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).