Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Yvetta Dzugasová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/37/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617207587
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5617207587.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Yvetty
Dzugasovej a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, vo veci starostlivosti súdu
o maloleté dieťa: T. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Námestovo, dieťa rodičov: matka - B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX a otec - T.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., okres C. L., toho času Ústav na výkon väzby a Ústav na výkon trestu

odňatia slobody Prešov, o návrhu otca na zníženie výživného, v konaní o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Námestovo č. k. 2P/9/2018-50 zo dňa 29. januára 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 2P/9/2018-50 zo dňa 29. januára 2019 p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh otca zo dňa 13.12.2017, ktorým sa domáhal
zníženia výživného na maloletého T. zo sumy 75,00 Eur na sumu zákonom stanoveného minimálneho

výživného, pretože od 23.11.2017 je vo výkone trestu odňatia slobody. Žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na náhradu trov konania.

2. Okresný súd vychádzal z preukázaných skutočností, že rozsudkom Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č. k. 10C/223/2010-43 zo dňa XX.XX.XXXX bolo manželstvo rodičov maloletého T. rozvedené
a otcovi bola uložená povinnosť platiť na jeho výživu sumou 75,00 Eur mesačne. Maloletý T. bol vtedy

žiakom X. ročníka základnej školy. Okrem toho mal otec vyživovaciu povinnosť k dcére R., na výživu
ktorej bol v tom čase zaviazaný platiť výživné vo výške 90,00 Eur mesačne. Rozsudkom Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10P/16/2014-27 zo dňa 14. mája 2014 okresný súd naposledy rozhodoval
o otázke výživného na maloletého T., a to tak, že návrh otca na zníženie výživného zamietol. V čase
posledného rozhodovania súd vychádzal pri posudzovaní schopností a možností otca platiť súdom
stanovené výživné z predpokladanej minimálnej mzdy, ktorú by otec vzhľadom na svoje schopnosti a
pracovné spôsobilosti mohol dosahovať (stavebná činnosť). Pri rozhodovaní o návrhu na

zníženie výživného súd vyhodnotil postoj otca k plneniu si vyživovacej povinnosti ako nezodpovedný,
konštatoval, že bol odsúdený za neplnenie si vyživovacej povinnosti, nevykonával živnosť, nepoberal
žiaden príjem, čo nemôže ísť na úkor maloletého dieťa. Po rozvode manželstva sa mu narodilo z
partnerského vzťahu dňa XX.XX.XXXX dieťa, maloletá L. B..

3. Z vykonaného dokazovania okresný súd mal preukázané, že v súčasnosti maloletý T. navštevuje

X. ročník Technického lýcea SPŠ v Tvrdošíne. Otec sa o syna nezaujíma už 9 rokov, a keďže otec
neplatí riadne výživné, matka poberá náhradné výživné, ktoré je vyplácané namiesto navrhovateľa.
Matka pracuje ako chyžná s príjmom 476,00 Eur. Spolu so synom býva v spoločnej domácnostis priateľom, ktorý jej finančne vypomáha. Matka nesúhlasila so znížením výživného, pretože syn má
problémy so zubami a taktiež sa mu vrátila astma. Pokiaľ aj v minulosti chcela syna uživiť, bola nútená
zamestnať sa v zahraničí, pracovala v Rakúsku. Matka má vyživovaciu povinnosť aktuálne už iba voči

maloletému T., dcéra je dospelá a má vlastnú rodinu. Otec maloletého T. je vo výkone trestu odňatia
slobody od 23.11.2017 a koniec trestu má stanovený na deň 23.07.2020. Vo výkone trestu momentálne
nie je pracovne zaradený a vykonáva trest za úmyselné trestné činy podľa § 323 Trestného zákona -
útok na verejného činiteľa, § 207 Trestného zákona - zanedbanie povinnej výživy. Okrem maloletého T.
má ešte vyživovaciu povinnosť voči maloletej L. B..

4. S poukazom na ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 5, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine v spojení s § 157
CMP konštatoval, že návrhu otca na zníženie výživného nie je možné vyhovieť. Výživné na maloletého
T. vo výške 75,00 Eur mesačne nezodpovedá ani na krytie základných potrieb s prihliadnutím
na jeho vek a veku zodpovedajúce odôvodnené potreby. Navrhovateľ je síce vo výkone trestu odňatia
slobody, ťaživú situáciu, do ktorej sa však dostal, si spôsobil výlučne svojím zavinením, vo výkone trestu

je za úmyselné trestné činy, a to dokonca aj pre trestný čin zanedbania povinnej výživy. Navrhovateľ
svojím dlhodobo nezodpovedným prístupom sa pripravil o možný príjem a takéto jeho správanie nemôže
byť hodnotené na úkor maloletého dieťaťa, a to už vôbec nie, keď príjem matky, ktorá vykonáva osobnú
starostlivosť o maloletého syna, sa pohybuje na úrovni životného minima, keďže matka spĺňa podmienky
na poberanie náhradného výživného.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, v ktorom dal do pozornosti,
že tento návrh na zníženie výživného je už druhý v poradí, pričom do nepriaznivej finančnej

situácie sa v minulosti dostal v dôsledku nevyplácania faktúr dodávateľskými firmami. Aktuálne nemá
žiadne finančné prostriedky, nie je pracovne zaradený, pretože bol dlhšiu dobu v liečbe. Vždy však chcel
pracovať a aj do budúcna má za to, že pokiaľ si odpyká trest, bude možné následne pristúpiť k
zvýšeniu výživného. So synom sa nestretával práve kvôli nezhodám s bývalou manželkou.
Verí v to, že v júli 2019 bude mať možnosť podmienečného prepustenia, a pokiaľ nedôjde k zníženiu

výživného, bude mať stále problémy s exekútormi. Jeho životná úroveň je momentálne veľmi nízka, čo
rešpektoval aj súd v Prešove, pokiaľ znížil výživné na maloletú L. B. na sumu 30 % zo sumy výživného
minima. Mal za to, že takáto výška výživného, teda v sume minimálneho, by mala prislúchať aj jeho
synovi T.. Návrh na zníženie výživného podával z dôvodu neschopnosti momentálne platiť výživné v
súdom stanovenej výške.

7. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok okresného
súdu ako vecne správny potvrdiť, pretože zníženie výživného nie je v záujme a v prospech maloletého
dieťaťa. Otec si dlhodobo a opakovane neplní svoju vyživovaciu povinnosť, v dôsledku čoho matka
poberá náhradné výživné, ktoré je nepostačujúce už v súčasnej dobe.

8. Matka vo vyjadrení k podanému odvolaniu nesúhlasila so znížením výživného, pretože otec si nikdy
svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplnil. Nebol ochotný platiť ani súdom určené výživné v sume 75,00
Eur mesačne. Od rozvodu manželstva prešlo už 10 rokov, maloletý T. má XX rokov a je zrejmé, že
podstatne sa zvýšili jeho bežné životné náklady, náklady spojené so štúdiom na strednej škole. Výživné

určenépred10rokminepokrývaanizákladnépotrebyspojenéscestovanímčištúdiom.Štátjejposkytuje
náhradné výživné, ktoré dostáva už 6 mesiacov, keďže otec dieťaťa nemá záujem podieľať sa na platení
výživného voči synovi.

9.Otecmaloletéhodieťaťanavyjadreniematkyreagovalpodanímzodňa30.mája2019,vktoromzotrval

na dôvodoch podaného odvolania. Zdôraznil, že v odvolaní nepísal, že bude podmienečne prepustený,
ale iba, že má nárok na podmienečne prepustenie. Dal do pozornosti, že má
ďalšie maloleté dieťa, a to L. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je momentálne v náhradnej starostlivosti u
svojej starej matky, pričom toto dieťa ide do X. ročníka základnej školy.

10.Vpodanízodňa30.mája2019otecreagovalajnavyjadreniekolíznehoopatrovníkakjehoodvolaniu
a k tomuto vyjadreniu zdôraznil, že už v roku 2016 sa domáhal zníženia výživného, avšak neúspešne.
Výživné si v minulosti neplnil z dôvodu, že mu neboli uhrádzané faktúry. Nemožno hovoriť, že výživné
neplatil úmyselne.11. Vyjadrenie otca bolo doručené matke dňa 10.06.2019 a kolíznemu opatrovníkovi dňa 04.06.2019.
Ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu na toto vyjadrenie títo účastníci konania písomne nereagovali.

12. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcomzust.§65CMPstým,žeodvolacímidôvodminiejeviazaný(§66CMP),atotorozhodnutie
bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP v
zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

13. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a
svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov

sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

14. Na doplnenie považoval súd druhej inštancie za potrebné reagovať na odvolacie námietky otca
formulované v podanom opravnom prostriedku.

15. Zákon o rodine v ust.§ 62 a nasl. upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného rodiča voči
dieťaťu. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane
povinného rodiča. Podľa súdnej praxe pre určenie výšky výživného k dieťaťu sú rozhodujúce reálne
zárobkové schopnosti a možnosti povinného rodiča, ktoré sú dané jeho subjektívnymi vlastnosťami

(fyzickou zdatnosťou, zdravotným stavom, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami), ale aj okolnosťami
objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam povinného
rodiča. Na stanovenie výšky výživného je potrebné skúmať majetkové pomery, životnú úroveň,
počet iných vyživovacích povinností povinného rodiča. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov

povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Výživné stanovuje súd podľa stavu, ktorý tu bol v čase rozhodovania. Po rozhodnutí môže dôjsť
k zmene odôvodnených potrieb oprávneného (napr. v súvislosti s pribúdajúcim vekom, začínajúcou
školskou dochádzkou, prípravou na budúce povolanie, atď.), môže nastať i zmena v možnostiach a

schopnostiachpovinného(napr.vdôsledkuzmenyzárobku,pribudnutiačizánikuvyživovacejpovinnosti,
atď.). Ak sa tak stane, je možné previesť novú úpravu výšky výživného, a to buď jeho zvýšením alebo
znížením, alebo dokonca zrušením vyživovacej povinnosti. Zmena rozsudku v zmysle § 78 ods. 1
Zákona o rodine je prípustná od doby, kedy došlo k zmene pomerov. Zmena pomerov sa musí týkať
skutočností, na ktorých bolo založené prechádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej

povinnosti rodičov k dieťaťu. Súd, ktorý má rozhodovať o novej úprave výživného, musí spoľahlivo zistiť,
kedy došlo k zmene pomerov, rozhodnutie, ktorým sa mení pôvodné rozhodnutie, musí nadväzovať na
pôvodné rozhodnutie vo svojom obsahu, ale i vo svojom výroku.

17. Z hľadiska právneho rozmeru posudzovanej veci krajský súd sa stotožnil s úvahami súdu prvej

inštancie pri hodnotení zistených skutočností, ako aj s jeho závermi. Tak ako správne konštatoval
okresný súd, s poukazom na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine (citovaného v napadnutom rozhodnutí)
nebolo možné prihliadať na aktuálny pokles príjmu otca z dôvodu výkonu trestu odňatia slobody, ktorý
(okrem iného) vykonáva za prečin zanedbania povinnej výživy.

18. V nadväznosti na dôvody odvolania krajský súd považoval za potrebné zdôrazniť, že
pokiaľ sa rodič zbavil svojím úmyselným konaním, kvôli ktorému bol odsúdený na trest odňatia slobody,
objektívnej možnosti plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu, nemožno túto
skutočnosť vykladať na ťarchu tohto dieťaťa, ktoré má podľa čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a
slobôd základné právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť.

19. Keďže v odvolacom konaní neboli zistené a preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by odvodňovali
zmenu rozhodnutia, krajský súd na základe zisteného skutkového a skutočného stavu, prihliadajúc na
citovanú právnu úpravu, rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.20. Súčasne odvolací súd konštatuje aj správnosť napadnutého rozhodnutia v jeho výrokovej časti o
trovách konania, ktoré plne zodpovedá ust. § 52 CMP.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP.

22. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach
neoprávneného premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Dovolanieniejeprípustnéprotirozsudku,ktorýmsavyslovilo,žesamanželstvorozvádza,žejeneplatné,
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach

neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu. (§ 77 CMP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný
poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).

Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým
alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia
domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370
a nasl. CMP.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.