Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. jún 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/191/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416210079
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6416210079.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej

a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v právnej veci žalobcu: Y. J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. F. XXX, XXX XX M. F., zastúpeného splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária
JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému:
POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie 424,75 Eur s prísl.,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 24Csp/130/2016-65 zo
dňa 01. februára 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu 305,79 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 305,79 Eur od
17.01.2017 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a súvisiacom výroku o trovách
konania p o t r d z u j e.

II. Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne

súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
305,79 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 305,79 Eur od 17.01.2017 do
zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (výrok I.).
Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.). O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods.
2 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej v texte len „CSP“) tak, že žalobcovi
priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 44 % (výrok III.). V odôvodnení predmetného rozsudku
okresný súd uviedol, že žalobca si podanou žalobou uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy

424,75 Eur spolu s úrokom z omeškania špecifikovaným v petite žaloby titulom vydania bezdôvodného
obohatenia. V žalobe uplatnený nárok odôvodnil tým, že dňa 04.04.2007 uzatvoril so žalovaným Zmluvu
o úvere č. 6371075, na základe ktorej mu žalovaný poskytol finančné prostriedky vo výške 531,10 Eur.
Odplata za poskytnutie úveru označená v zmluve ako „príslušný poplatok“ bola dohodnutá v sume
515,51 Eur. Žalobca v žalobe argumentoval tým, že Zmluva o úvere č. 6371075 je predtlačený formulár,
ktorý žalovaný bežne používa na tento účel bez akejkoľvek možnosti meniť zmluvné podmienky, ktoré
boli pripravené vopred žalovaným. Žalobca si bral úver ako fyzická osoba, pre svoje osobné potreby. V

zmluve je úver identifikovaný uvedením mena a priezviska, rodného čísla a bydliska a číslom dokladu
totožnosti, z čoho jednoznačne vyplýva, že pri uzatváraní zmluvy konal ako fyzická osoba. Zmluva o
úvere č. 6371075 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným nemá náležitosť podľa § 4 ods. 2 zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia predmetnejúverovej zmluvy (ďalej aj „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), a to údaj o ročnej percentuálnej miere
nákladov, preto sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca na účet žalovaného
zaplatil sumu vo výške 2 720,94 Eur, to znamená o 2 189,84 Eur viac, než mal žalovaný nárok. V rozsahu

sumy 2 189,84 Eur tak došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného. Žalobca si podanou žalobou
uplatnil voči žalovanému z titulu bezdôvodného obohatenia nárok na zaplatenie sumy 424,75 Eur
zodpovedajúcej splátkam úverupripísaným naúčetžalovanéhovobdobíod31.10.2013do22.09.2015.

1.1 Okresný súd v odôvodení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že pred začatím

pojednávania skúmal, či sú v danej veci splnené podmienky konania a zaoberal sa aj žalovaným
vznesenou námietkou veci právoplatne rozhodnutej (res iudicata) a dospel k záveru, že uvedená
námietka žalovaného nie je dôvodná. Uviedol, že prekážka právoplatne rozsúdenej veci nastáva vtedy,
ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten
istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, ak sa týka rovnakého predmetu konania
a tých istých účastníkov konania. V danom prípade ide síce o rovnaký okruh účastníkov konania, pričom

účastníci konania vystupujú v inom procesnom postavení ako v konaní pred Stálym rozhodcovským
súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s. so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 04024/08, avšak
nejde o totožný predmet konania. V konaní pred Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská
rozhodcovská, a. s. sp. zn. SR 04024/08 si žalobca uplatňoval nárok vyplývajúci zo zmluvy o úvere a
v tomto súdnom konaní si žalobca (spotrebiteľ) uplatňuje svoj nárok z titulu vydania bezdôvodného

obohatenia, ktoré malo vzniknúť žalovanému v súvislosti s tým, že získal od žalobcu majetkový prospech
plnením bez právneho dôvodu. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal
v uvedenej súvislosti aj na tú skutočnosť, že predmetný rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu bol
vydaný na podklade rozhodcovskej doložky, ktorá nebola dojednaná platným spôsobom, pretože
ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Pritom len platná rozhodcovská doložka zakladá oprávnenie

rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi konania. V danom prípade bola
rozhodcovskádoložkadojednanávoVšeobecnýchpodmienkachposkytnutiaúveru(bod17),pričomtoto
dojednanie bolo skryté v množstve neprehľadných podmienok všeobecného charakteru, ktoré žalobca
ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru
boli pripojené k zmluve o úvere bez toho, aby spotrebiteľ mal možnosť nejakým spôsobom ovplyvniť

ich obsah. Na neprijateľnom charaktere tejto zmluvnej podmienky nič nemení ani fakt, že jej obsah
umožňoval alternatívnu voľbu medzi právomocou rozhodcovského a všeobecného súdu, nakoľko táto
voľba prislúcha výhradne iba žalujúcej strane a nebolo ju možné následne meniť.

1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že sa tiež zaoberal

vznesenou námietkou premlčania, pričom dospel k záveru, že pri premlčaní práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba a to kratšia subjektívna
dvojročná a dlhšia objektívna trojročná alebo desaťročná. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť
a končia nezávisle od seba. Počiatok subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia je stanovený od získania subjektívnej vedomosti oprávneného o tom, že k

bezdôvodnému obohateniu došlo a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Oba tieto predpoklady
musia byť splnené súčasne a až týmto časovým okamihom dochádza k zrodu žalobného práva
oprávneného. Objektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa, kedy k bezdôvodnému obohateniu
došlo. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca vedomosť o tom,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto zaň zodpovedá získal až v roku 2016 a teda k uplynutiu

dvojročnej subjektívnej premlčacej doby ku dňu podania žaloby t.j. k 2.11.2016 vo vzťahu k žalobcom
uplatnenému nároku nedošlo. Pokiaľ ide o plynutie trojročnej objektívnej premlčacej doby, k jej uplynutiu
pri bezdôvodnom obohatení získanom žalovaným na základe predmetnej zmluvy o úvere podľa súdu
prvej inštancie došlo vo vzťahu k splátkam žalobcu do dňa 31.10.2013 v celkovej výške 118,96 Eur,
a preto súd žalobu v tejto časti zamietol. K uplynutiu objektívnej premlčacej doby pri bezdôvodnom

obohatení získanom žalovaným na základe splátok žalobcu uskutočnených v období od 29.11.2013
do 22.09.2015 nedošlo. V závere odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súd prvej inštancie
uviedol, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi žalobcom ako spotrebiteľom a
žalovaným ako veriteľom bola dňa 04.04.2017 uzavretá Zmluva o úvere č. 6371075, z obsahu ktorej
vyplýva, že žalovaný pri uzavretí zmluvy konal v rámci svojho predmetu podnikania. Žalobca uzavrel

zmluvu ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti a ktorej úver nebol poskytnutý za účelom výkonu zamestnania,
povolania alebo podnikania. Podľa obsahu predmetnej zmluvy o úvere a pripojených Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru sa dá usúdiť, že ide o tzv. typovú alebo formulárovú zmluvu, vyhotovenúpre širší, neurčený okruh spotrebiteľov s minimálnou možnosťou zasiahnuť do obsahu zmluvy alebo
do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru a tak podstatným spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy.
Okresný súd po preskúmaní obsahu a predmetu zmluvy ako aj postavenia účastníkov zmluvy dospel

k záveru, že právny vzťah založený predmetnou zmluvou o úvere je potrebné považovať za vzťah
spotrebiteľský a Zmluvu o úvere č. 6371075 je potrebné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere
v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z.. Zdôraznil, že zásadný význam v zmluvných vzťahoch týkajúcich
sa spotrebiteľov má potrebné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch,
ktoré z neho vyplývajú. Z uvedeného dôvodu zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch

stanovuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, medzi ktoré patrí aj ročná percentuálna
miera nákladov (ďalej len RPMN). RPMN je možno považovať za jeden z najpodstatnejších inštitútov
slúžiacich na orientáciu spotrebiteľa na trhu spotrebiteľských úverov, ktorý (údaj) vyjadruje hodnotu
všetkých záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pomocou RPMN môže spotrebiteľ
pomerne jednoducho zistiť, ktorý úver, resp. pôžička je pre neho výhodnejší. V Zmluve o úvere č.
6371075 údaj o RPMN absentuje, a preto sa uvedený úver poskytnutý na základe tejto zmluvy v zmysle

ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g/ zákona č. 258/2001 Z. z. považuje za bezúročný a bez poplatkov.
V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že
predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na koho úkor sa získal. V dôsledku toho, že
úver poskytnutý žalobcovi na základe Zmluvy o úvere č. 6371075 je bezúročný a bez poplatkov, vznikla
žalovanému povinnosť vrátiť žalobcovi majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu

vo výške 305,79 Eur, vypočítaný ako súčet žalobcom uhradených nepremlčaných splátok zo dňa
29.11.2013 vo výške 33,07 Eur, dňa 30.12.2013 vo výške 33,07 Eur, dňa 31.01.2014 vo výške 26,07 Eur,
dňa 30.06.2015 vo výške 58,48 Eur a dňa 22. 09. 2015 vo výške 155,10 Eur. Na základe uvedených
skutočností súd prvej inštancie žalobe vyhovel v rozsahu, tak ako je uvedené vo výroku jeho rozsudku.
Zároveň priznal žalobcovi aj úrok z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 a nariadenia vlády č.

87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka; vo zvyšku žalobu
zamietol.

2.Protipredmetnémurozsudkusúduprvejinštanciesažalovanýodvolalavodolaníuviedol,žerozsudok
súdu prvej inštancie nepovažuje za vecne správny, a preto podáva proti jeho výroku I. a III. odvolanie,

nakoľko v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k vadám uvedeným v § 365 ods. 1 písm. d/,
písm. f/ a písm. h/ CSP a to k takým, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je
v žalobe vyhovujúcej časti nedostatočne odôvodnený, pretože „súd prvej inštancie sa nevysporiadal
s argumentáciou žalovaného a iba nekriticky prevzal argumentáciu žalobcu“, čím odňal žalovanému
možnosť konať pred súdom, ďalej k takým vydám, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež k takým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Pokiaľideoodvolaciunámietkužalovanéhotýkajúcu
sa nedostatočného odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, žalovaný v odvolaní zdôraznil, že v
uvedenej súvislosti namieta hlavne to ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s jeho námietkou res
iudicata, pričom poukázal na to, že ide o neodstrániteľnú prekážku konania, na ktorú je súd povinný

počas ktorejkoľvek časti konania prihliadať. Poukázal pritom na ustanovenie § 161 CSP, § 230 CSP a na
ustanovenie § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Ďalej uviedol, že odmieta, že by
na jeho strane došlo k bezdôvodnému obohateniu. Všetky finančné prostriedky pripísané k predmetnej
zmluve o úvere predstavujú zrážky poukazované súdnym exekútorom, ktoré vymohol v exekučnom
konaní, pričom predmetná exekúcia nebola zastavená alebo vyhlásená za neprípustnú a skončila sa

vymožením vymáhanej sumy. Pokiaľ žalobca požadovanú sumu bezdôvodného obohatenia vyčíslil na
podklade súm zrazených mu v exekučnom konaní je potrebné podľa žalovaného poukázať na § 61
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, Exekučného poriadku, podľa
ktorého navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené. Žalovaný v odvolaní ďalej
uviedol, že ak by sa súd priklonil k záverom o spotrebiteľskom charaktere zmluvy a o „neaplikácii

ustanovenia § 61 Exekučného poriadku“ považuje za potrebné uviesť, že uplatnený nárok žalobcu zo
zmluvy o úvere sa stal premlčaný v subjektívnej premlčacej dobe v celom rozsahu dňa 31. 01. 2016,
„okrem splátky uhradenej dňa 30. 06. 2015 vo výške 58,48 Eur a splátky uhradenej dňa 22. 09. 2015 vo
výške 155,10 Eur, nakoľko posledná premlčaná splátka v subjektívnej premlčacej dobe z predmetnej
zmluvy bola zo dňa 31. 1. 2014“. Skutočná vedomosť žalobcu o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne

obohatil a v akej výške predstavuje vedomosť o rozhodujúcich skutkových okolnostiach. Vedomosť o
tom, že Zmluva o úvere č. 6371075 zo dňa 04. 04. 2007 neobsahuje požadované údaje, je potrebné
viazať k okamihu podpisu zmluvy. Podpis zmluvy predstavuje prejav súhlasu s písomným právnym
úkonom a ako prejav súhlasu logicky zahŕňa aj prejav znalosti jeho obsahu. Pre začiatok plynutiasubjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného
obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil vtedy, keď skutočne zistí skutkové

okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, t. j. nadobudne
vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že
sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť skôr. To kedy oprávnený získal informácie o právnej
stránke možnosti domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia a o tom ako sa môže kvalifikovať
jeho nárok, nie je pri posudzovanom okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby podľa

žalovaného vôbec relevantné - „rozhodujúcim je zákon č. 129/2010 Z. z., ktorý priamo ustanovuje, kedy
sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov“. Bolo by neprimeranou ochranou práv spotrebiteľa
a porušením základnej zásady Civilného sporového poriadku, ktorou je rovnosť strán, pokiaľ by bol
začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby posunutý na deň, kedy sa žalobca od svojho právneho
zástupcu dozvedel, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. K rovnakým záverom dospel
aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo 121/2009, ktorý v odôvodnení svojho

rozhodnutia konštatoval, že pre začiatok behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci
deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu
bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. V uvedenej súvislosti žalovaný v odvolaní uviedol, že žalobca
od svojho právneho zástupcu iba získal vedomosť o právnom posúdení veci, čo však nemožno stotožniť
s dozvedením sa o rozhodujúcich skutkových okolnostiach pre účely vzniku bezdôvodného obohatenia.

Na základe tejto skutočnosti začala podľa žalovaného plynúť subjektívna premlčacia doba zaplatením
príslušnej splátky úveru nad rámec zákonom ustanovenej povinnosti. V závere odvolania žalovaný
navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie pokiaľ ide o výrok I. a III.
zrušil a podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie.

3. K obsahu doručeného odvolania žalovaného sa vyjadril žalobca, tak že uviedol, že súd prvej inštancie
posúdil námietku žalovaného o res iudicata správne a zdôraznil, že nesúhlasí s názorom žalovaného, že
len platným zrušením rozhodcovského rozsudku všeobecným súdom na základe podanej žaloby možno
považovať nároky vyplývajúce z rozhodcovského rozsudku za neexistujúce. O tom, že podanie takejto
žaloby nie je potrebné a nulitný akt zostáva nulitným aktom svedčia podľa žalobcu aj viaceré rozhodnutia

všeobecných súdov, kde súdy vyjadrili takýto názor. Ak exekučný súd nemôže pripustiť exekúcie
na základe takýchto rozhodcovských rozsudkov, neexistuje právny dôvod považovať tieto rozsudky za
platné mimo exekučného konania, napr. v konaní o uplatnenie nárokov z úverových spotrebiteľských
zmlúv. V súvislosti s vyššie uvedeným poukázal žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného na
uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 27/2011 zo dňa 29.01.2015, kde sa najvyšší súd zaoberal otázkou, či

môže byť právoplatný a vykonateľný rozsudok rozhodcovského súdu prekážkou veci rozsúdenej pre
občianske súdne konanie, v ktorom sa žalobca domáha určenia, že spotrebiteľská zmluva je neplatná.
Najvyššísúdvtomtorozhodnutívysvetlil,žeoprávneniesúduskúmať,čirozhodcovskékonanieprebehlo
na základe uzavretej rozhodcovskej doložky nevedie k posudzovaniu vecnej správnosti rozsudku
rozhodcovského súdu, súvisí však s potrebou vyriešiť otázku, či a aké právne účinky má vydaný

rozhodcovský rozsudok. Pri posudzovaní či v občianskom súdom konaní predložený rozhodcovský
rozsudok má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu,
môže súd pristúpiť k riešeniu platnosti rozhodcovskej doložky nielen v exekučnom konaní ale aj v iných
konaniach, napr. pri riešení otázky, či vydaný rozhodcovský rozsudok zakladá pre občianske súdne
konanie prekážku res iudicata. Najvyšší súd v tomto rozhodnutí dospel k záveru, že aj rozhodcovský

rozsudok ukladajúci povinnosť niečo plniť podľa spotrebiteľskej zmluvy môže predstavovať prekážku
veci rozsúdenej pre občianske súdne konanie, v ktorom sa žalobca domáha určenia, že spotrebiteľská
zmluva je neplatná, ale tento právny záver je opodstatnený len vtedy, ak bol rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, pretože iba
platná rozhodcovská doložka alebo rozhodcovská zmluva zakladá oprávnenie rozhodcovského súdu

prejednať a rozhodnúť spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu
žalovaného poukázal ďalej na rozhodnutia NS SR sp. zn. 4MCdo 6/2012, sp. zn. 6MCdo 9/2012 ako
aj sp. zn. 6MCdo 14/20012, v ktorých najvyšší súd zaujal stanovisko, že „v prípade ak exekučným
titulom má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, považuje
právna teória i súdna prax takéto rozhodnutie za zdanlivé, ničotné a nulitné, a teda z právneho

hľadiska za neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného
orgánu ak tento orgán nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna úprava nevylučuje. „Rozhodnutie
postihnuté nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je spôsobilé ani založiť prekážku res
iudicata“. Žalobca poukázal ďalej na to, že totožné stanovisko zaujal najvyšší súd aj v uznesení sp. zn.6Cdo 31/2013, pričom v uznesení sp. zn. 7Cdo 85/2013 najvyšší súd uviedol: že „skutková podstata
bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez právneho dôvodu, ktorý odpadol, dopadá na tie
prípady, kedy v čase poskytnutia plnenia existoval právny dôvod plnenia, ktorý však následne v dôsledku

ďalšej právnej skutočnosti odpadol. Majúc ale na zreteli, že bezdôvodné obohatenie vzniká za splnenia
určitých zákonom stanovených podmienok a teda na jeho vznik stačí, že k obohateniu došlo bez právom
uznaného dôvodu alebo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva, súdu rozhodujúcemu o žalobe
na splnenie povinnosti na jeho vydanie naisto nepostačuje zistenie, že rozhodnutie na základe ktorého
bolo plnené, bolo následne zrušené, resp. došlo podľa procesných predpisov k strate jeho účinnosti.

Ak sa totiž domáha vrátenia plnenia ten, kto plnil povinnosť uloženú mu súdom, závisí dôvodnosť jeho
návrhu na slnenie povinnosti vrátiť plnenie od toho, či právny dôvod jeho plnenia spočíva na reálne
existujúcom hmotno-právnom základe. Ak právny dôvod plnenia podľa hmotného práva tu bol, tak potom
trvá naďalej bez ohľadu na to, či právoplatný a vykonateľný rozsudok bol či nebol zrušený. Otázku,
či tu bola povinnosť plniť podľa hmotného práva a rozsah tejto povinnosti rieši súd v konaní o návrhu
na vydanie bezdôvodného obohatenia ako predbežnú. Zrušením rozhodnutia, na základe ktorého bolo

plnené, by došlo k bezdôvodnému obohateniu toho, komu bolo plnené len vtedy ak by právny dôvod
plnenia reálne nespočíval v hmotnom práve“. Žalobca ďalej vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zaujal
stanovisko k vznesenej námietke premlčania, k bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru a v závere
vyjadrenia poukázal nato, že súčasťou práva na spravodlivý proces je dodržanie zásady právnej istoty,
ktorá znamená aj to, že súdy v identických prípadoch rozhodujú rovnako. Uvedené vyplýva aj z Civilného

sporového poriadku, v ktorom je zásada právnej istoty uvedená v základných princípoch, ktoré majú
vyjadrovať a obhajovať základné hodnoty v právnych vzťahoch, ktoré sa zákonodarca prijatím tohto
zákona usiluje chrániť (Čl. 2 ods. 2 ) Základných princípov. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancii v odvolaním napadnutých výrokoch ako vecne správny
potvrdil.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného podľa ust. § 379 a § 380
CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 395 ods. 1 CSP (a contrário) a rozsudok súdu
prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 305,79 Eur spolu s úrokom z omeškania špecifikovaným vo výroku rozsudku

a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny
potvrdil; vo zvyšnej časti zostal rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie z hľadiska
odvolacích námietok žalovaného, ktorý súdu prvej inštancie v odvolaní vytkol, že jeho rozhodnutie je

nedostatočne odôvodnené (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), že na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovom zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a že jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

6. K jednotlivým odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o odvolaciu

námietku žalovaného týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku
súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej časti, tak odvolací súd má za to, že táto odvolacia námietka
žalovaného je neopodstatnená. Z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie je v súlade s ustanovením § 220 CSP zrejmé, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označil, aké prostriedky procesného

útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd prvej
inštancie jasne a výstižne vysvetlil ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán,
ktoré skutočnosti považoval za preukázané, ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil, pričom dbal o to, aby v odôvodnení svojho
rozsudku vysvetlil aké úvahy ho viedli k tomu, že žalobe čiastočne vyhovel. Súčasťou týchto úvah

bolo aj vyhodnotenie námietky res iudicata, ktorej podstatou bolo tvrdenie žalovaného, že vo veci
týkajúcej sa predmetnej Zmluvy o úvere č. 6371075 zo dňa 04. 04. 2007 bol už vydaný právoplatný
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s., Karloveské rameno
8, 841 04 Bratislava sp. zn. SR 04024/08 z 13. 05. 2008 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“), na
základe ktorého prebehla exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. pod sp.

zn. Ex 7682/08, ktorá nebola ani zastavená ani vyhlásená za neprípustnú, teda v danej veci existuje
neodstrániteľná procesná prekážka res iudicata, v dôsledku existencie ktorej nemal súd prvej inštancie
podľa žalovaného vôbec konať a ani rozhodnúť. Z podstaty uvedenej odvolacej námietky žalovaného je
zrejmé, že žalovaný v rámci námietky o nedostatočnom odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudkunamieta vlastne právne posúdenie jeho procesnej námietky o prekážke právoplatne rozsúdenej veci
súdom prvej inštancie, čo neobstojí, pretože to, že sa súd prvej inštancie ináč vysporiadal s námietkou
právoplatne rozsúdenej veci ako ju poňal žalovaný, pričom úvahy s tým spojené v odôvodnení svojho

rozsudku riadne vysvetlil, nezakladá nedostatočné odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku,
pokiaľ toto obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom, čo je aj tento prípad. Z uvedených dôvodov
neobstojí odvolacia námietka žalovaného, že nedostatočným odôvodnením svojho rozhodnutia súd
prvej inštancie znemožnil žalovanému, aby uskutočňovali jemu patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.

6.1 Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd k uvedenej odvolacej námietke žalovaného
uvádza, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v takom rozsahu, aby náležite zistil skutkový stav
veci súvisiaci s tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobe a obranou žalovaného proti týmto tvrdeniam.
Tak ako vyplýva z obsahu žaloby, žalobca si uplatnil voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia, nakoľko dospel k záveru, že Zmluva o úvere č. 6371075 zo dňa 04. 04. 2007 neobsahuje
údaj o RPMN a teda úver na základe tejto zmluvy poskytnutý je v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2
písm. g/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase vzniku
zmluvy, potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu si žalobca uplatnil
voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré mu vzniklo tým, že na základe

predmetnej úverovej zmluvy vrátil žalobca žalovanému plnenie vo väčšom rozsahu ako zodpovedalo
poskytnutej istine úveru bez úrokov a bez poplatkov. Vo vzťahu k takto uplatnenému nároku žalobcu
vykonal súd prvej inštancie všetky potrebné dôkazy, na základe ktorých zistil kedy bola Zmluva o úvere
č. 6371075 uzatvorená, aké údaje a náležitosti obsahovala, aký je charakter zmluvy, aké plnenie na
základe uvedenej zmluvy poskytol žalobcovi žalovaný a aké plnenie poskytol žalovanému žalobca,

pričom sa zaoberal vo vzťahu k namietanému premlčaniu aj tým, aké sú skutkové východiská danej
veci z hľadiska aplikácie ustanovenia § 107 Občianskeho zákonníka. Z obsahu odvolania žalovaného
nevyplýva v čom sú skutkové zistenia súdu prvej inštancie nesprávne, čo konkrétne malo iný skutkový
základnežakozistilvykonanýmdokazovanímokresný súd-žalovanýajvrámcitejtoodvolacejnámietky
namieta v podstate nesprávne právne posúdenie toho, že bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného

vzniklo a že nárok z neho vyplývajúci nie je v časti priznanej súdom prvej inštancie premlčaný, preto
nie je ani odvolacia námietka žalovaného, týkajúca sa nesprávnych skutkových zistení súdom prvej
inštancie, opodstatnená.

6.2 Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia a) existencie prekážky právoplatne rozsúdenej veci (res iudicata),
b) vzniku bezdôvodného obohatenia a c) premlčania priznanej časti plnenia zodpovedajúceho
bezdôvodnému obohateniu, odvolací súd uvádza, že zhodne so závermi súdu prvej inštancie má
za to, že pre rozhodnutie súdu prvej inštancie v danej veci týkajúcej sa vydania bezdôvodného
obohatenia predmetný rozhodcovský rozsudok netvoril prekážku právoplatne rozhodnutej veci, pretože

rozhodcovská doložka obsiahnutá v bode 17 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, na základe
ktorej rozhodcovský súd vo veci konal a rozhodol je neprijateľná zmluvná podmienka, pretože tak
ako je koncipovaná spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu rozhodcovský rozsudok ako nulitný právny akt (viď rozhodnutia NS
SR sp. zn. 4MCdo 6/2012, 6MCdo 9/2012 a 6MCdo 14/2012) nemôže tvoriť prekážku právoplatne

rozsúdenej veci a to bez ohľadu na to, že na jeho základe prebehla exekúcia, v rámci ktorej bolo
vymožená pohľadávka žalovaného (v exekučnom konaní oprávneného), na vrátenie časti ktorej si z titulu
vydania bezdôvodného obohatenia uplatnil žalobca podaním žaloby v tomto konaní nárok, ktorý oprel o
zistenie o bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru, ktorý mu bol poskytnutý žalovaným na základe Zmluvy
o úvere č. 6371075 zo dňa 04. 04. 2007. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že argumentácia

žalovaného o tom, že podľa ustanovenia § 61 Exekučného poriadku nie je možné navrátenie do
predošlého stavu a teda nie možné titulom vydania bezdôvodného obohatenia domáhať sa vrátenia
zexekvovaných splátok úveru, odvolací súd uvádza, že ustanovenie upravujúce nemožnosť navrátenia
do predošlého stavu sa týka výlučne exekučného konania a vo svojich dôsledkoch neznamená, že by
si osoba oprávnená na vydanie bezdôvodného obohatenia nemohla uplatniť nárok na vrátenie toho, čo

bez opory v zákone plnila, a to bez ohľadu na to akým spôsobom plnila - dobrovoľne alebo na základe
exekúcie. V súvislosti so záverom o bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru poskytnutého žalobcovi
žalovaným na základe Zmluvy o úvere č. 6371075 zo dňa 04. 04. 2007 odvolací súd uvádza, že
žalovaný v odvolaní nesprávne poukázal na zákon č. 129/2010 Z. z., ktorý nebol platný a účinný včase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy; v tom čase bol platný a účinný zákon č. 258/2001 Z.
z.. Rovnako nesprávna je aj argumentácia žalovaného týkajúca sa tvrdenia, že na strane žalovaného
bezdôvodné obohatenie v žiadnom prípade nevzniklo, pretože pokiaľ žalovanému v zmysle § 4 ods. 2

písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. nevznikol nárok na úroky a poplatky súvisiace s poskytnutím úveru
na základe Zmluvy o úvere č. 6371075 zo dňa 04. 04. 2007 a žalobca mu napriek tomu takéto plnenie
poskytol, vzniklo na strane žalovaného plnením žalobcu bez právneho dôvodu v zmysle § 451 ods.
2 Občianskeho zákonníka bezdôvodné obohatenie a to bez ohľadu na to, či žalobca plnil dobrovoľne
alebo až na základe exekúcie. Pokiaľ ide o žalovaným namietané premlčanie odvolaním napadnutého

priznaného nároku žalobcu, odvolací súd uvádza, že žalovaný v odvolaní na jednej strane namieta
nesprávne právne posúdenie počiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby súdom prvej inštancie,
na druhej strane sa však jeho argumentácia uvedená v odvolaní týka objektívnej premlčacej doby
premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, keď v odvolaní výslovne uvádza, že:„ žalobca
sa dozvedel o bezdôvodnom obohatení dňom uhradenia sumy nad rámec istiny a teda nárok žalobcu je
premlčaný v subjektívnej premlčacej dobe v celom rozsahu“. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza,

že „deň uhradenia sumy nad rámec istiny“ (t. j. deň kedy k bezdôvodnému obohateniu skutočne došlo)
je podstatný pre počiatok plynutia objektívnej premlčacej doby a nie subjektívnej premlčacej doby, preto
nemožno považovať uvedenú odvolaciu argumentáciu žalovaného za správnu.

7. Na základe uvedených skutočností odvolací súd posúdil odvolanie žalovaného ako neopodstatnené

a preto rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 305,79 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 305,79 Eur od 17.01.2017 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia
a súvisiacom výroku o trovách konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

8. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v
nadväznosti na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 262 ods.
2 CSP samostatným uznesením.

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2
druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).