Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. február 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/102/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113216030
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7113216030.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a členov senátu

JUDr. Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu: Bytový podnik mesta Košice, s.
r. o. so sídlom Južné nábrežie 13, Košice, IČO: 44518684 proti žalovanému: Š. T., Q.. XX. XX. XXXX,
W. U. R. XX, K. X. - K., o zaplatenie sumy 1.643,13 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 13C/382/2013-120 zo dňa 29. septembra 2017

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej iba „súd prvej inštancie") rozsudkom uvedeným v záhlaví rozhodol v

nasledovnom znení:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 643,13 Eur spolu s 9,25 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 180,55 Eur od 1.7.2011 do zaplatenia, s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1
270,24Eurod1.7.2012dozaplatenia,s9%ročnýmúrokomzomeškaniazosumy31,24Eurod1.3.2010
do zaplatenia, zo sumy 32,26 Eur od 1.1.2011 do zaplatenia, s 9,5 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 32,26 eur od 1.8.2011 do zaplatenia, zo sumy 32,26 Eur od 1.10.2011 do zaplatenia, zo sumy
32,26 Eur od 1.11.2011 do zaplatenia a s 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 32,26 Eur od

1.12.2012 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. P r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému vo výške 100 %.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný je výlučným vlastníkom bytu č. X Q. X. R. Q. I. F. Č.. XX T.
X. s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckom podiele k
pozemku v podiele 174/10000-in. Správu tohto bytu zabezpečuje žalobca na základe zmluvy o výkone

správy, ktorú uzavrel s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov na ulici F. Č.. XX, XX, XX T. X. dňa
10. 6. 2010 v zmysle zákona č. 182/1993 Z. z. a k tejto zmluve pristúpil aj žalovaný pod poradovým
číslom X, kde sa nachádza jeho vlastnoručný podpis. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil
súdu vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie od 1. 1. 2011 do 31. 12. 2011
vyhotovené pre byt žalovaného, z ktorého súd zistil, že vo vyššie citovanom období vznikol žalovanému
nedoplatok vo výške 1.270,24 eur. Uvedené vyúčtovanie prevzal žalovaný dňa 15. 5. 2012, čo potvrdil
svojímvlastnoručnýmpodpisomnapodpisovejlistine.Ďalejžalobcapredložilsúduvyúčtovanienákladov

za služby spojené s bývaním pre byt žalovaného za obdobie od 1. 1. 2010 do 31. 12. 2010, z ktorého
vyplýva, že žalovanému vznikol nedoplatok vo výške 180,55 eur, vyúčtovanie prevzal žalovaný. Zo
žalobcom predložených mesačných zálohových predpisov platieb za užívanie bytu platných pre byt
žalovaného od 1. 3. 2010 súd zistil, že žalovaný bol povinný platiť zálohové platby do fondu prevádzky,údržby a opráv od 1. 3. 2010 vo výške 31,24 eur, od 1.1.2011 vo výške 32,06 eur, od 1. 8. 2011 vo výške
32,26 eur mesačne. Žalobca zaslal žalovanému dňa 24. 5. 2013 upomienku, v ktorej mu vyčíslil celkový
nedoplatok ku dňu 30. 4. 2013 vo výške 3.052,83 eur a vyzval ho, aby v lehote 7 dní od doručenia

tejto upomienky zaplatil istinu vo výške 3.052,83 eur a úroky vo výške 308,90 eur. Žalobca písomne
dňa 18. 11 .2015 upresnil žalobu v časti označenia žalobcu, kde pôvodne boli označení ako žalobcovia
vlastníci bytov a nebytových priestorov na ulici F. Č.. XX, XX, XX v X., zastúpení žalobcom, avšak
označenie upravil tak, že žalobcom je Bytový podnik mesta Košice, s. r. o., Južné nábrežie 13, Košice,
IČO:44518684atoodvolávajúcsanauznesenieNajvyššiehosúdu3Cdo/180/2008,rozsudokKrajského

súdu v Košiciach 6Co/29/2012 zo dňa 26. 2. 2013 a rozsudok Krajského súdu v Bratislave 6Co/471/2012
zo dňa 17. 6. 2013, podľa ktorých je správca - Bytový podnik mesta Košice, s. r. o. Košice povinný
vymáhať vzniknuté nedoplatky za vlastníkov bytov podľa § 8b ods. 2 písm. e) zákona č. 182/1993 Z.
z. Preto v ďalšom konaní už vystupoval ako žalobca správca bytu žalovaného - Bytový podnik mesta
Košice, s. r. o.

3. Po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci podľa ust. § 6 ods. 1, 2, § 8 ods. 1, § 8a
ods. 1, § 8b ods. 1 zákona. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov, § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho
zákonníka aplikujúc pre svoje rozhodnutie aj článok IV bod 2 a článku V. bod 2 a bod 4 Zmluvy o
výkone správy uzavretej medzi stranami v nadväznosti na nariadenie vlády č. 568/2008 Z.z. v platnom
znení a na § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka mal prvoinštančný súd preukázané, že žalovaný

je vlastníkom bytu č. X Q. X. R. Q. I. F. Č.. XX T. X. a spoluvlastníkom podielu na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníkom podielu k pozemku v podiele 174/10000-in, pričom
správu tohto bytu zabezpečuje žalobca ako správca bytu na základe Zmluvy o výkone správy uzavretej
vlastníkmi bytov a nebytových priestorov dňa 10. 6. 2010. Žalovaný nezaplatil nedoplatok, ktorý mu
vznikol vo vyúčtovaní za rok 2010 za služby spojené s užívaním bytu vo výške 180,55 eur a nedoplatok

z vyúčtovania za služby spojené s užívaním bytu za roku 2011 v sume 1 270,24 eur. Ďalej nezaplatil
zálohové platby do fondu údržby a opráv za mesiace marec 2010, január 2011, august 2011 a október až
december 2011. Týmto porušil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zmluvy o výkone správy, ako aj z
vyššie citovaného zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Hoci žalovaný
tvrdil, že svoj dlh voči žalobcovi dávno uhradil, nepredložil súdu žiaden dôkaz o tomto svojom tvrdení. Z

uvedeného dôvodu preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu 1.643,13 eur spolu
s príslušenstvom, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Úrok z omeškania súd priznal žalobcovi
tak ako žiadal, pretože ho žiadal v správnej výške, z vyúčtovaní i z platieb do fondu prevádzky a údržby.
Námietku premlčania, ktorú vzniesol žalovaný považoval prvoinštančný súd za nedôvodnú, pretože
žaloba bola podaná včas, keďže vyúčtovanie za rok 2010 bolo doručované žalovanému v roku 2011,

vyúčtovanie za rok 2011 mu bolo doručované v roku 2012, pričom žaloba bola podaná dňa 30. 5. 2013,
teda včas v zákonnej trojročnej lehote. Rovnako neboli premlčané ani zálohové platby do fondu, údržby
a opráv, preto túto námietku premlčania považoval súd za nedôvodnú. O trovách konania rozhodol podľa
ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. V danom prípade žalobca bol úspešný v plnom rozsahu, preto mu súd priznal právo

na náhradu trov konania vo výške 100 % voči neúspešnému žalovanému.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. V dôvodoch odvolania uviedol, že rozsudok súdu prvej
inštancie považuje za predčasný a nevychádzajúci z dostatočne zisteného skutkového stavu celej veci.
Prvoinštančný súd nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a následne vec

nesprávneprávneposúdil.Akozásadnépochybenieokresnéhosúdupovažujepostupsúdu,ktorýmbolo
žalovanému zabránené konať pred súdom. Prvoinštančný súd nepovažoval žalovaného za potrebné v
konaní ani len vypočuť. Týmto postupom bolo žalovanému upreté jeho ústavné právo na súdnu ochranu.
Je pravdou, že žalovaný je dlhodobo nemocný, má vážne problémy s chrbticou, ale svoju neúčasť na
pojednávaní súdu vždy riadne ospravedlnil a doložil lekárskymi správami. Účastnícku výpoveď treba

podľa žalovaného považovať za významný a účinný prostriedok obrany žalovaného v konaní, pričom
súd nepovažoval žalovaného za potrebné v konaní ani len vypočuť a vo veci rozhodol bez neho. Zároveň
namietal skutočnosť, že by mal byť žalobcovi niečo dlžný. Žaloba preto bola vo veci podaná predčasne
bez toho, aby žalobca vyzval žalovaného písomne na prípadne mimosúdnu pokonávku. Žalovaný bol
ochotný sa so žalobcom stretnúť a odsúhlasiť si vzájomné nároky, pričom ani toto nebolo postupom

súdu žalovanému umožnené Z opatrnosti opätovne namietal aj premlčanosť žalobou uplatňovaného
nároku. Namietal aj výšku úrokov z omeškania, keďže má vedomosť o tom, že súčasná úroveň
úrokov z omeškania sa pohybuje na úrovni 5 % ročne. Odvolaním zároveň napadol aj druhý výrok
rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške100 %. Okresný súd sa podľa odvolateľa nevysporiadal s otázkou, či na strane žalovaného neexistujú
dôvody hodné osobitného zreteľa na nepriznanie nároku trov konania žalobcovi, pritom žalovaný je
dlhodobo práceneschopný, lieči sa na chorobu chrbtice a lekári mu navrhujú operáciu. Zamestnať sa

nevie z dôvodu vysokej nezamestnanosti v regióne, ako aj svojho zdravotného stavu. Vyživuje jedno
maloleté dieťa - dcéru, ktorá je t. č. žiačkou základnej školy. Jediným príjmom žalovaného je dávka v
hmotnej núdzi. Preto navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Tvrdenia
žalovaného v odvolaní považuje žalobca za zavádzajúce a nepravdivé. Pojednávanie v tejto veci bolo
niekoľkokrát odročované z dôvodu práceneschopnosti žalovaného a to konkrétne pojednávanie zo dňa
18.11.2015,30.03.2016,22.06.2016a21.04.2016.Ažnáslednebolodňa29.09.2017rozhodnutévo
veci samej, pričom žalovaný svoju neúčasť na predmetnom pojednávaní riadne a včas neospravedlnil.
Zároveň mal žalovaný právo si zvoliť svojho zástupcu v prípade, ak vedel, že jeho zdravotný stav

mu neumožní osobnú účasť na pojednávaní. Je preto nepochopiteľné, ak žalovaný tvrdí, že mu bolo
zabránené pred súdom konať. Žalovaný mal zákonom stanovenú možnosť, aby sa v predmetom konaní
vyjadril. Zároveň dal žalobca do pozornosti ust. § 195 ods. 1 CSP.

6. Pokiaľ žalovaný v odvolaní uvádza, že žaloba bola podaná predčasne, poukázal žalobca v dôvodoch

vyjadrenia na to, že v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 zákona Č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní v súlade so zmluvou
o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu
prevádzky, údržby a opráv, pričom podľa ust. § 10 ods. 6 citovaného zákona sú vlastníci bytov a
nebytových priestorov v dome povinní úhrady za plnenia uhrádzať mesačne vopred na účet domu.

Žalovaný si riadne a včas neplnil svoje povinnosti a nebolo povinnosťou žalobcu uzatvárať so žalovaným
akúkoľvek mimosúdnu dohodu. Napriek tomu bol žalovaný písomne vyzvaný k úhrade pohľadávky dňa
26. 09. 2012, následne dňa 21. 08. 2014 a žalovanému bola zaslaná aj posledná výzva k úhrade
pohľadávky dňa 13. 11. 2014. Je teda preukázané, že žalovaný aj v tomto bode svojho odvolania
zavádza. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdí, že je ochotný sa so žalobcom stretnúť, akcentoval žalobca

na to, že žaloba bola podaná dňa 30. 05. 2013, pričom žalovaný ani raz neprejavil záujem sa
so žalobcom stretnúť, nevyvinul žiadnu aktivitu v tomto smere, a preto aj toto tvrdenie žalovaného
považuje žalobca za zavádzajúce. Pokiaľ žalovaný v odvolaní z opatrnosti namietal premlčanie žalobou
uplatňovaného nároku žalobcu, poukázal žalobca na to, že z tejto „opatrnosti" už žalovaný namietal
premlčanie v podanom odpore voči platobnému rozkazu dňa 08. 07. 2013, pričom konajúci súd sa už s

námietkou premlčania vysporiadal, námietku považoval za nedôvodnú, keďže žaloba bola podaná včas.
Vyúčtovanie za rok 2010 bolo doručované žalovanému v roku 2011, vyúčtovanie za rok 2011 mu bolo
doručované v roku 2012, pričom žaloba bola podaná dňa 30. 05. 2013, teda včas v zákonnej všeobecnej
premlčacej trojročnej lehote. Rovnako neboli premlčané ani zálohové platby do fondu údržby a opráv.
Žalovaný má vedomosť o tom, že žaloba bola podaná včas a preto je námietka premlčania bezdôvodná,

a preto považuje žalobca podanie tejto námietky žalovaným za nepochopiteľné a čisto účelové. Pokiaľ
žalovaný namieta aj výšku úrokov z omeškania, s touto problematikou sa vyporiadal konajúci súd vo
svojom zdôvodnení rozsudku.

7. Pokiaľ žalovaný napadá výrok, ktorým bol zaviazaný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške

100 %, poukázal žalobca na to, že žalovaný je vlastníkom bytu č. X Q. I. F. Č.. XX T. X.. Zároveň
akcentoval žalobca na to, že žalovaný neuviedol žiadne odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1
CSP. V odvolaní iba stroho konštatoval, že k meritu veci sa bližšie vyjadrí v rámci odvolacieho konania.
Podanie žalovaného považuje žalobca za tendenčné, v snahe oddialiť povinnosť splniť to, na čo bol
vyššie citovaným rozsudkom zaviazaný.

8. Žalovaný vo vyjadrení sa k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného (odvolacej replike) uviedol,
že je rozhodne pravdou, že žalovaný je ležiaci pacient, dlhodobo liečený na problémy chrbtice. Lekári
mu doporučujú operáciu chrbtice. Pokiaľ by mal súd o uvádzanom tvrdení pochybnosti, vie súdu
predložiť lekárske správy. Rovnako je pravdou, že vyživuje jedno maloleté dieťa - dcéru, ktorá už bola

súdom zverená do výchovy a opatery žalovanému. Je dlhodobo nezamestnaný a to z dôvodu vysokej
nezamestnanosti v regióne, tak aj z dôvodu zlého zdravotného stavu. Zastáva jednoznačný názor, že
výsluch procesnej strany je elementárnym dôkazom a prostriedkom, ktorý garantuje právo účastníka
vyjadriť sa k meritu veci. Nie je si vedomý toho, že by žalobca ho vyzval na mimosúdne vysporiadanie.Pokiaľ sa doposiaľ so žalobcom nestretol, bolo to spôsobené predovšetkým dlhotrvajúcim zlým
zdravotným stavom a imobilitou žalovaného. Na námietke premlčania uplatneného nároku naďalej trvá
a žiada, aby sa súd s ňou v konaní náležite vysporiadal. Rovnako trvá aj na námietke výšky a rozsahu

žalobcom uplatňovaných úrokov. Rovnako sú splnené podmienky pre nepriznanie náhrady trov konania
žalobcovi z dôvodov osobitného zreteľa pomerov na strane žalovaného - dlhodobú nezamestnanosť,
nízky sociálny príjem, zdravotný stav, výživa maloletej dcéry. Pokiaľ sa snaží žalobca súdu nahovoriť,
že žalovaný má majetok a síce byt v X. Q. I.. F., predmetný byt je t. č. vysoko zadlžený. Tatra banka
si uplatnila záložné právo k označenému bytu a vec je riešená súdne na Okresnom súde Bratislava II.

Preto navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie, alternatívne zmeniť
rozsudok a žalobu zamietnuť.

9. Žalobca sa k odvolacej replike žalovaného nevyjadril.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané

včas, oprávnenou osobou, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v
rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 CSP, z hľadísk podľa obsahu uplatnených odvolacích dôvodov v
zmysle § § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/ f/ a h/ CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je
opodstatnené.

11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 14. 02. 2019 o 09.15 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo
zverejnené dňa 07. 02. 2019 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. O naplnení odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/
CSP pôjde vtedy, ak celé konanie sa javí ako nespravodlivé.

13. Žalovaný v odvolaní namieta, že postupom súdu mu bolo upreté právo na súdnu ochranu. Navyše
súd ho nepovažoval za potrebné v konaní ani len vypočuť.

14. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle
§ 365 ods. 1 písm. b/ však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu

práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom že celé konanie sa javí ako
nespravodlivé.

15. Odvolací súd poukazuje na to, že pojednávanie v tejto veci pred prvoinštančným súdom bolo
niekoľkokrát odročované z dôvodu práceneschopnosti žalovaného, a to konkrétne pojednávanie zo dňa

18. 11. 2015, zo dňa 30. 03. 2016, zo dňa 22. 06. 2016 a zo dňa 21. 04. 2016. Až následne bolo dňa
29. 09. 2017 na pojednávaní rozhodnuté prvoinštančným súdom vo veci samej, pričom žalovaný svoju
neúčasť na predmetnom pojednávaní riadne a včas neospravedlnil.

16. Odvolací súd vzhľadom na tvrdené vážne zdravotné problémy žalovaného (ležiaci pacient)

poukazuje na odpoveď MUDr. Viery Bartákovej, praktickej lekárky pre dospelých, G. X, X., ktorá na
výzvu prvoinštančného súdu, či sa môže žalovaný zúčastňovať súdnych pojednávaní vzhľadom na
jeho zdravotný stav a či je dlhodobo práceneschopný, dňa 12. 07. 2016 odpovedala, že zdravotná
dokumentácia pacienta Š. T. neobsahuje záznamy svedčiace o riziku ohrozenia jeho života, o riziku
závažného zhoršenia jeho zdravotného stavu alebo o nebezpečnej nákazlivej ľudskej chorobe, ktoré by

mu bránili zúčastňovať sa pojednávaní. Menovaný je dlhodobo práceneschopný, a to len na doporučenie
ortopéda MUDr. Tibora Bruňanského, F. X, X., ktorý by súdu upresnil odpoveď na otázku, či môže sa
Š. T. zúčastňovať na súdnych pojednávaniach. Ortopéd MUDr. Tibor Bruňanský na dotaz súdu uviedol,
že liečba Š. T. prebieha naďalej, keďže pacient je liečený aj na ďalších odborných ambulanciách, avšak
prehľad o jeho komplexnej liečbe má jeho praktický obvodný lekár, u ktorých je vedený pacient ohľadne

práceneschopnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené je nutné, aby sa súd ohľadom možnosti zúčastniť sa
hlavného pojednávania obrátil na obvodného praktického lekára Š. T.u (žalovaného).17. Okresný súd Košice I na predposlednom pojednávaní dňa 21. 04. 2017, ktoré rovnako bolo
odročené na neurčito z dôvodu opätovného ospravedlnenia žalovaného z dôvodu jeho zdravotného
stavu a práceneschopnosti vyzval žalovaného, aby v lehote 30 dní oznámil súdu, či si zvolí zástupcu

na pojednávanie vzhľadom na dlhodobú práceneschopnosť. Žalovaný na túto výzvu nereagoval a na
pojednávanie vytýčené na deň 29. 09. 2017 sa nedostavil, pričom predvolanie na pojednávanie mu bolo
doručené dňa 27. 07. 2017.

18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP je daný vtedy, keď konanie má inú vadu, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek
pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody,
avšak len za predpokladu, ak mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie súdu.

19. Podľa § 195 ods. 1 CSP na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré
v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak; ustanovenie § 150 ods. 2 tým nie je dotknuté.

20. V civilnom sporovom konaní je výsluch strany na rozdiel od ustanovení predchádzajúceho
procesného predpisu Občianskeho súdneho poriadku iba podporným dôkazom. V civilnom sporovom
procese platí zásada prejednacia, podľa ktorej strany nesú zodpovednosť za unesenie dôkazného
bremena. Strana má povinnosť tvrdenia, dôkaznú povinnosť, povinnosť vyjadriť sa k veci, dôkazom

a pod. a tieto úkony môže vykonávať aj prostredníctvom svojho zástupcu. Výsluch strany ako dôkaz
je potrebné odlišovať od prednesu strany. Dôkaz je výsluch strany iba vtedy, ak ho súd ako procesný
prostriedok nariadi. Tento dôkazný prostriedok nariadi iba vtedy, ak to navrhne strana sporu a
preukázanie tvrdených skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, preukázanie ktorých nemožno iným
spôsobom.

21. Odvolací súd dodáva, že ust. § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných povinností
strán sporu, a to povinnosť tvrdiť, stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia. Procesnej povinnosti strany
sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti.
Skutkové tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku, skutkové tvrdenia žalovaného sú

prostriedkami procesnej obrany. Procesná obrana žalovaného vyplynula z obsahu námietok žalovaného
voči žalobe v podanom odpore, kde namietal 1. skutočnosť, že žaloba bola podaná predčasne, lebo
žalobca sa nepokúsil formou zmieru uzatvoriť vec mimosúdne. 2. Namietal premlčanosť uplatňovaného
nároku a vzniesol námietku premlčania. 3. Namietal výšku úrokovej sadzby, ktorú žalobca uplatnil ako
príslušenstvo pohľadávky, lebo nie je v súlade s právnou úpravou a po 4. Podľa vedomosti žalovaného

časť žaloby uhradil a žiadal súd, aby mu poskytol lehotu na porovnanie úhrad so žalobcom. V časti
úhrady podľa názoru žalovaného dlh zanikol, navrhol, aby súd vo veci podrobným výsluchom účastníkov
(strán sporu) ustálil a objektivizoval meritórny stav veci.

22. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný vtedy, ak súd nevykoná relevantné

navrhnuté dôkazy. Je pravdou, že prvoinštančný súd nenariadil výsluch žalovaného o tvrdených
skutočnostiach, keďže výsluch strany žalovaného nebol navrhnutý. Žalovaný sa pojednávaní vôbec
nezúčastňoval a preto jeho odvolacia námietka, že mu bolo zabránené pred súdom konať je nedôvodná.

23. Žaloba bola podaná na súd 30. 05. 2013 a žalovaný neprejavil záujem stretnúť sa so žalobcom,

prípadne dohodnúť sa na plnení v splátkach.

24. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je naplnený len vtedy, ak súd nevykoná relevantné
navrhnuté dôkazy. Tento odvolací dôvod žalovaným nie je naplnený. Rovnako odvolací súd uzatvára, že
nie sú dané podľa obsahu ani odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, teda, že súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne
právne posúdil.

25. Konajúci súd sa správne vysporiadal aj so vznesenou námietkou premlčania uplatneného nároku,
keďže žaloba na súd bola zo strany žalobcu podaná včas, vyúčtovanie za rok 2010 bolo doručené

žalovanému v roku 2011, vyúčtovanie za rok 2011 v roku 2012, pričom žaloba bola podaná na súd 30.
05. 2013 v zákonnej lehote (§ 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd po preskúmaní
veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie pokiaľ rozhodoval o vznesených námietkach premlčania,
postupoval v súlade s citovanými ustanoveniami Občianskeho zákonníka.26. Prvoinštančný súd sa vysporiadal aj s námietkou žalovaného obsiahnutou v odpore proti platobnému
rozkazu, kde namietal aj výšku úrokov z omeškania. Správne konštatoval, že pokiaľ záväzkový vzťah

vznikol pred 01. 02. 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. 01. 2013,
je za dobu omeškania po 31. 01. 2013. Priznaná výška úrokov z omeškania prvoinštančným súdom
je v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. a prvoinštančný súd správne aplikoval pre svoje
rozhodnutie ust. § 10c tohto nariadenia vlády.

27. Vecne správny je aj výrok rozsudku o trovách konania. Žalobcovi správne prvoinštančný súd priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré trovy predstavujú výšku zaplateného súdneho
poplatku zo žaloby.

28. Dôvody hodné osobitného zreteľa podľa ust. § 257 CSP spočívajú buď v dôvodoch týkajúcich sa
strany sporu alebo v okolnostiach prejednávaného sporu. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do

úvahy vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Odvolací súd dospel
k záveru, že nie sú splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 257 CSP.

29. Preto odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok vo výroku vo veci samej
vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP.

31. Žalobca bol plne úspešný aj v odvolacom konaní, avšak preukázateľné trovy odvolacieho mu

vzhľadom na skutočnosť, že nebol zastúpený advokátom nevznikli. Preto odvolací súd o trovách
odvolacieho konania rozhodol tak, že nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

32. TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).