Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. jún 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617216689
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ludvika Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7617216689.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu
o maloleté deti P. X. nar. XX.X.XXXX, Š. X. nar. XX.XX.XXXX a T. X. nar. XX.X.XXXX zastúpených
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi deti rodičov F. X.
nar. XX.X.XXXX trvale bývajúcej v B. č. XXX t.č. XX X. X., L., L. XXQP, V. B. zastúpená Mgr. Ivanom
Mazancom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Prešove na Metodovej ul. č.3331/12 a Š. X.
nar. XX.X.XXXX bývajúceho v B.H. č. XXX zastúpeného JUDr. Tiborom Bašistom advokátom so sídlom
Advokátskej kancelárie v Poprade na Štefánikovej ul. č. 8 v konaní o návrhu otca na zníženie výživného

oodvolaníotcaprotirozsudkuOkresnéhosúduSpišskáNováVesč.k.5P/307/2017-68z13.9.2018takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu prvej inštancie.

Náhradu trov odvolacieho konania matke n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 13.9.2018 č. k. 5P/307/2017-68 zamietol návrh otca, ktorým žiadal,
aby súd znížil výživné na každé dieťa, maloletého P., maloletú V. a maloletého T. na 50 Eur mesačne. O
trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Proti tomuto rozsudku
podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok

súdu prvej inštancie tak, že návrhu o zníženie výživného vyhovie v celom rozsahu, alternatívne zruší
rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vytkol konajúcemu súdu,
že jeho súčasné pomery, kedy je bez práce a dostatočného príjmu posúdil ako stav, ktorý si zavinil
vlastným nezodpovedným konaním a neprihliadol na okolnosti, ktoré prezentoval otec ako dôvody straty
zamestnania v Anglicku. Reálne dosahuje priemernú mesačnú mzdu 480 Eur, čo mu nepostačuje na
zabezpečenie vlastnej existencie a nie na výživné, ktoré bolo určené rozhodnutím súdu. Uviedol, že stav,
ktorý rozhodnutím prvoinštnančného súdu nastal spôsobil tú skutočnosť, že nebude schopný uhrádzať

určené výživné, a to či bežné, alebo dlžné a pravdepodobne bude musieť nastúpiť do výkonu trestu
odňatia slobody a nebude platiť žiadne výživné. Navrhol preto, aby odvolací súd akceptoval odvolacie
námietky otca a rozhodol v zmysle jeho návrhu.

2. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletých detí. Vyslovila presvedčenie, že súd
prvej inštancie vykonal dôsledné dokazovanie, ktoré správne vyhodnotil a následne správne právne
posúdil a správne rozhodol predovšetkým v prospech maloletých detí. Zdôraznila, že súčasná finančná

situácia otca je spôsobená výlučne jeho arogantným a nezodpovedným správaním, nezaujíma sa
o dennodenné potreby maloletých detí a ich budúcnosť. Zdôraznila predovšetkým skutočnosť, že
otec bol v Anglicku dlhodobo zamestnaný, pracoval prevažne v dvoch zamestnaniach a dostatočne
finančne rodinu zabezpečil. Krátko po rozvode manželstva prišiel o prácu vlastným zavinením, hrubýmporušením pracovnej disciplíny, pretože nastúpil do práce pod vplyvom alkoholu. Napriek tomu je toho
presvedčenia, že otec aj po návrate na Slovensko je schopný v prípade, ak dostatočne prejaví iniciatívu
a záujem zabezpečiť si zamestnanie, pretože je v jeho pracovných a rozumových schopnostiach získať

také zamestnanie, ktoré je na trhu práce stále žiadané. Okrem toho poukázala na skutočnosť, že má
informácie od spoločných rodinných známych a príslušníkov, že otec vykonáva prácu aj v Nemecku, o
čom svedčí aj skutočnosť, že v nemeckej banke má založený účet. Okrem toho má živnosť, pracuje ako
živnostník v oblasti stavebníctva a záhradníctva a je len na ňom aké bude mať zákazky a aké finančné
prostriedky mesačne získa. Zdôraznila, že neustály psychický nátlak otca na ňu ako matku a neplnenie

si rodičovských povinností ju vyčerpáva, žije v strachu o maloleté deti, ako ich finančne zabezpečiť,
keďže o nich otec nejaví záujem, negatívne reaguje na všetky návrhy matky smerujúce k vyriešeniu
tejto záležitosti, čo v v konečnom dôsledku veľmi zle vplýva na maloleté deti. Zdôraznila, že pracuje tak
isto v dvoch zamestnaniach a snaží sa, aby zabezpečila deti nielen po stráne osobnej výchovy, ale aj
finančnej. Je presvedčená, že táto povinnosť plynie aj pre otca a vyživovacia povinnosť má prednosť
pred všetkými inými finančnými nárokmi otca. Navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej

inštancie a matke priznal náhradu trov odvolacieho konania.

3. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdiť ako vecne správny, zákonný a v prospech maloletých detí.

4. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

5. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v
rozsahu vyplývajúcom z § 65, 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutočný
stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 CSP vyhodnotil dôkazy

a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, prihliadal na všetko čo vyšlo
za konania najavo, vrátene toho čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého
rozsudku predsvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa
dôsledne vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu
konania na súde prvej inštancie a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné

skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd je toho predsvedčenia, že v
priebehu konania na súde prvej inštancie boli nepochybne preukázané všetky okolnosti podstatné pre
rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti rozhodnutia
súdu prvej inštancie a zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania,
aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov a teda za porušenie

tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Odvolací
súd tiež dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie dôsledne vykonal dokazovanie, zistil
skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a právne závery zjavne nie

súsvojvoľné,neudržateľnéaanineboliprijatévzrejmomomylekonajúcehosúdu,ktorýbypoprelzmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie
obsahuje všetky náležitosti rozsudku podľa § 220 ods. 2 CSP a len odlišný názor účastníka vo vzťahu k
hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedených v odôvodnení rozsudku nečiní rozhodnutie nezákonným
a nepreskúmateľným.

6. Odvolací súd vo vzťahu k odvolacím námietkam otca zdôrazňuje, že plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona
o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery povinného medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu
vyživovacej povinnosti a rozširuje východiská na zisťovanie potencionality príjmov znamená, že princíp

potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané
majetkovériziká,ktorézahŕňajúajtakúčinnosť,ktoráohrozujedosiahnutiepríjmu,resp.priamovyvoláva
stratu a súčasne možnosť poskytovania primeraného výživného. Ak sa príjem javí ako nepravdivý, je
povinnosťou súdu prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmov povinnéhorodiča, t.j. v jeho zjavne nevyužitým schopnostiam. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike
nazakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom
je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje vyslovene povinnosť rodiča živiť svoje dieťa, takže

nemôže obstáť argumentácia, podľa ktorej rodič nepracuje, pretože sa nevie umiestniť na trhu práce
vo svojom odbore, alebo na pozícii adekvátnej svojim predstavám a preto nie je schopný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť buď vôbec, alebo v doterajšej miere. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti nie
je smerodajné, koľko si rodiť prácou zarobí, alebo či vôbec pracuje. Oveľa väčšiu výpovednú hodnotu
má zistenie jeho potencionálnej životnej úrovne, ktorá je limitovaná okrem majetkových pomerov aj jeho

finančnými nárokmi na zabezpečenie uspokojenia vlastných potrieb. Potencionálny príjem nie je to, čo
povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný
stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu
práce. Odvolací súd vychádzajúc zo skutočného stavu zisteného súdom prvej inštancie a uvedených
úvah je toho presvedčenia, že otec detí vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, svoje
manuálne zručnosti a doterajšie pracovné skúsenosti je schopný zabezpečiť si finančné prostriedky

na uspokojovanie si vlastných potrieb aspoň v minimálnom rozsahu, preto možno od neho spravodlivo
žiadať, aby rovnaký štandard umožnil svojim deťom formou výživného čo je v súlade so zásadou, že
životná úroveň dieťaťa má byť rovnaká, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Odvolací súd v danom
prípade zdôrazňuje a poukazuje na to, že otec, ktorý nemá v osobnej starostlivosti maloleté dieťa
môže a mohol by sa bez obmedzenia uchádzať o zamestnanie aj v iných regiónoch Slovenska, resp.

mimo Slovenskej republiky. V danom prípade je takáto možnosť u otca uľahčená aj tým, že v zahraničí
dlhodobo už pracoval. Zníženie výživného pre maloleté dieťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť by malo
byť výnimočné a založené na výsostne objektívnych dôvodoch, ktoré v prípade otca dieťaťa preukázané
neboli. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na časové obdobie, ktoré uplynulo od posledného
rozhodnutia súdu o výživnom, rozsudkom č. k. 5P/161/2016-46 z 3.8.2017, právoplatným 17.8.2017,

pričom otec podal návrh o zmenu tohto rozhodnutia už 3.11.2017. Je nepochybné, že u maloletých detí
za tak krátke obdobie nenastala žiadna zmena pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine.
Konajúci súd v odôvodnení svojho rozhodnutia správne konštatoval, že u otca nastala zmena pomerov
v dôsledku toho, že prišiel o zamestnanie, avšak okolnosti, za akých dostal výpoveď zo zamestnania
vyhodnotil ako okolnosti, ktoré si zapríčinil otec svojím nezodpovedným správaním, požitím alkoholu

v práci, čím sa dopustil hrubého porušenia pracovnej disciplíny. Túto skutočnosť správne vyhodnotil
podľa ust. § 75 ods. 1, kedy pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku a majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové

riziká, ktoré povinný na seba berie. Napriek preukázanému pochybeniu otca konajúci súd vykonal ďalšie
dokazovanie týkajúce sa získania ďalšieho zamestnania, resp. príjmu z podnikateľskej činnosti a mal za
dostatočnepreukázané,žejevotcovýchschopnostiachamožnostiachsiprácuzabezpečiťazabezpečiť
dostatočné množstvo finančných prostriedkov, aby si mohol aj naďalej vyživovaciu povinnosť plniť.

7. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd poznamenáva, že jeho argumentácia rozsahu
vlastných nevyhnutných výdavkov pôsobí vo faktickej a právnej rovine smerom k vyživovacej povinnosti
voči maloletým deťom nevyvážene a dovoľuje skôr záver, že subjektívne vnímanie vlastnej životnej
situácie otcovi bráni objektívne posúdiť rozsah odôvodnených potrieb maloletých detí preukázaných v
priebehu konania na súde prvej inštancie. Rovnako vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolací súd

dodáva, že doteraz určené výživné pokrýva životné náklady maloletých detí síce v minimálnom rozsahu
a je nepochybné, že podiel matky na výživnom voči maloletým deťom musí byť minimálne taký, ako je u
otca, pričom matka sa o deti osobne stará. V kontexte zisteného skutočného stavu súdom prvej inštancie
považoval odvolací súd námietky otca za účelovú obranu v snahe dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie
vo veci, ako na to vo svojej úvahe poukazoval aj súd prvej inštancie.

8. Odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnúť v súlade s odvolacím návrhom otca pre maloleté deti by v
tomto prípade znamenalo posunúť zodpovednosť za zdravie, resp. zdravý psychický a fyzický vývoj
maloletých detí výlučne na matku, ktorá sa navyše osobne stará o maloleté deti a dobrovoľne si plní
vyživovaciu povinnosť voči nim aj výkonom osobnej starostlivosti o deti a bolo by nepochybne v rozpore

so všetkými relevantnými ustanoveniami Zákona o rodine, morálkou a spravodlivosťou.

9. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil ako vecne správny a pretože sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutéhorozhodnutia, preto podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd nepriznal matke náhradu trov konania, ktoré žiadala, pretože v mimosporových
konaniach platí zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní
platil (§ 49 CMP) a každý z účastníkov si teda sám znáša trovy (§ 52 CMP).

11. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety

CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).