Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. máj 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/298/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116228968
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4116228968.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a

členiek senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcu: s
Autoleasing SK, s. r. o., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 46 806 491, zastúpený Advokátskou
kanceláriou JUDr. Juraj Klimčo a spol., s. r. o., so sídlom Pezinok 5, P. O. Box 10, IČO: 51 123 592, proti
žalovanému: B. X. nar. XX. XX. XXXX, bytom C. 2, Y. C., o zaplatenie 4.156,35 eura s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 16. marca 2018 č. k. 14Csp/186/2016-79
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu o zaplatenie 4.156,35 eura s príslušenstvom
zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil
ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 9 Občianskeho zákonníka, § 9 ods.
2, § 11 ods. 1 písm. a/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako
aj vykonaným dokazovaním.

1.1. Dňa 30. 05. 2013 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o úvere č.
UDTA13/61000434, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru na financovanie kúpy motorového vozidla.
Cena motorového vozidla bola určená sumou vo výške 4.553 eur, pričom žalovaný uhradil priamou
platbou sumu vo výške 800 eur, zvyšok 3.753 eur bol hradený z poskytnutého úveru. Celková výška
úveru bola v zmluve uvedená 5.141,61 eura, z toho na úhradu vozidla 3.753 eur a poplatok za uzavretie
1.388,61 eura. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver v 60 mesačných splátkach po 150,66 eura. Celková
čiastka zaplatená klientom tak bola 9.039,60 eura, doba trvania zmluvy 60 mesiacov, priemerná RPMN

22,96%, ročná úroková sadzba 20%, výška RPMN 51,12%. Dátum splatnosti prvej splátky je jeden
mesiac po prevzatí vozidla, dátum splatnosti ďalších splátok, počnúc druhou splátkou, je deň, ktorého
poradové číslo zodpovedá poradovému číslu dňu prevzatia vozidla, ak takýto deň nie je, pripadne
dátum splatnosti na posledný deň. Žalovaný sa zaviazal uhradiť žalobcovi poplatok za poskytnutie úveru
vo výške 800 eur. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy bol splátkový kalendár a všeobecné obchodné
podmienky. V zmysle Zmluvy žalobca a žalovaný uzavreli i Zmluvu o zabezpečovacom prevode
vlastníckeho práva k predmetu financovania. Žalobca vyzval žalovaného výzvou zo dňa 06. 04. 2016

na úhradu nedoplatku. Listom zo dňa 02. 05. 2016 vyzval žalobca žalovaného k odovzdaniu vozidla
Ford Mondeo do 07. 05. 2016, ktorý bol predmetom financovania z dôvodu, že je žalovaný v omeškaní s
úhradou splátky po dobu dlhšie ako 30 dní a zároveň ho informoval o začatí výkonu zabezpečovacieho
práva (žalovaný bol v omeškaní so splátkami splatnými 30. 03. 2016 a 30. 04. 2016). Listom zodňa 30. 06. 2016 žalovanému oznámil, že uplatnil právo okamžitého splatenia celého čerpaného
úveru žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátok splatných od 30. 03. 2016). Následne došlo k
predaju vozidla, výťažok z predaja 850 eur bol započítaný na nezaplatenú istinu úveru (cena, za

ktorú bolo vozidlo odpredané preukázaná nebola). Podľa priloženého protokolu konečného vyrovnania
zo dňa 18. 08. 2016 pohľadávka žalobcu v sume 4.156,35 eura predstavuje pohľadávky po lehote
splatnosti 2.295,06 eura (dlžné splátky úveru 602,64 eura, ostatná nesplatená istina 2.542,42 eura
mínus výťažok z predaja vozidla 850 eur), ostatné neuhradené záväzky klienta (úroky z omeškania
10,28 eura ostatné zmluvné pokuty 400 eur, zmluvná pokuta podľa bodu 5.1. písm. c) podmienok

383,21 eura, náklady spojené s vymáhaním nesplnených záväzkov klienta 834,80 eura, nesplatená
čiastka povinného zákonného poistenia po dátume predčasného ukončenia zmluvy 3 eurá, poplatok
za predčasné ukončenie zmluvy 200 eur, ostatné záväzky dlžníka 30 eur). Prílohou a neoddeliteľnou
súčasťou tejto zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky úverov poskytovaných spoločnosťou s
Autoleasing SK, s. r. o.

1.2. Pri posudzovaní jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy súd zistil, že zmluva neobsahuje v
rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona o spotrebiteľských úveroch termín konečnej splatnosti úveru.
V zmluve je síce uvedená doba trvania zmluvy 60 mesiacov, nie je však zrejmé, odkedy malo trvať
tých 60 mesiacov, resp. kedy táto lehota uplynie, čo nie je možné považovať za naplnenie požiadavky
uvedenej v citovanom ustanovení. Pre absenciu náležitosti sa podľa § 11 ods. 1 písm. b/ Zákona o

spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy predmetný spotrebiteľský úver
považuje za bezúročný a bez poplatkov.

1.3. Podľa názoru súdu je v zmluve nedostatočne zrozumiteľne uvedená aj celková výška
spotrebiteľského úveru, ktorá je uvedená v sume 5.141,64 eura, pričom žalovanému bola na kúpu

vozidla a úhradu kúpnej ceny poskytnutá len cena 3.753 eura. Zvyšok 1.388,61 eura predstavuje
poplatok za uzavretie zmluvy. Údaj o poskytnutej výške úveru je preto nesprávny, klamlivý a v rozpore
s vôľou žalovaného, pričom celková výška poskytnutá zo spotrebiteľského úveru musí zodpovedať jeho
kogentnému pojmovému vymedzeniu. V prejednávanej veci spotrebiteľský úver mal byť použitý na účel
financovania doplatku kúpnej ceny a predstavoval 3.753 eur, preto táto suma mala byť aj celkovou

výškou poskytnutého spotrebiteľského úveru. Z uvedeného vyplýva záver, že zmluva neobsahuje
náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. g/ Zákona o spotrebiteľských úveroch.

1.4. K namietanej absencii náležitosti žalovaným, konkrétne, že zmluva neobsahuje výšku, počet a
termín splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov, súd poukázal na uznesenie NS SR z 22. 02. 2018 sp.

zn. 3Cdo/146/2017, v zmysle ktorého nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala
číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej-ktorej anuitnej splátky.

1.5. Žalobca tak má z dôvodu vyhlásenia úveru za bezúročný a bez poplatkov právo na vrátenie
len skutočne poskytnutého plnenia v sume 3.753 eur. Žalobca tak nemá nárok na poplatok za

uzatvorenie zmluvy vo výške 1.388,61 eura, ani poplatky za upomienky vo výške 30 eur a poplatok
za predčasné ukončenie zmluvy vo výške 200 eur. Aj keby súd nevyslovil úver za bezúročný a bez
poplatkov, nie je možné priznať poplatok za uzavretie zmluvy vo výške 1.388,61 eura. Tento dohodnutý
poplatok predstavuje 37% hodnoty poskytnutého úveru. Požadovanie úhrady poplatku v takejto výške
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže dojednanie o poplatku na uzatvorenie zmluvy spôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods.
1 OZ), keďže dodávateľ vyžaduje od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu
po materiálnej stránke nie je dodané. Súd rovnako poukázal na spôsob úhrady poplatku, ktorý mal
byť automaticky odrátaný z poskytnutého úveru, teda sumu poplatku, ktorá podľa zmluvy mala tvoriť
časť úveru, nebola reálne poskytnutá, žalovaný ju neobdržal a nemohol ju použiť pre svoje ekonomické

potreby.

1.6. Podľa tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaný akceptoval, žalovaný uhradil 33 splátok po 150,66 eura, t. j.
4.971,78eura.Natútosumujepotrebnépripočítaťvýťažokzpredajapredmetufinancovaniaprirealizácii
zabezpečovacieho prevodu práve v sume 850 eur, poplatok 1.388,61 eura mal byť zrazený hneď pri

poskytnutí úveru, pričom nie je uvedený ako neuhradený, avšak z konštrukcie zmluvy a z platobných
podmienok vyplýva, že je zahrnutý v istine úveru, teda nemožno prisvedčiť žalovanému, že bol uhradený
hneď po poskytnutí úveru. Suma úhrad tak bola 5.821,71 eura (splátky 4.971,78 eura + predaj vozidla
850 eur), ktorá pokrýva istinu poskytnutého úveru 3.753 eur.1.7. Žalobca si uplatňoval ďalej aj zmluvné pokuty v celkovej výške 783,21 eura v zmysle bodu 5.1.
písm. b/ a c/ VOP.

Predmetné zmluvné dojednania týkajúce sa uplatňovaných zmluvných pokút podľa názoru súdu
jednoznačne spĺňajú kritériá neprijateľnosti, pretože spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiachvneprospechspotrebiteľaaodpočiatkuzmluvnéhovzťahupostihujúvýlučnejednustranu
- spotrebiteľa. Zmluvná pokuta vo výške 200 eur za nesplnenie povinnosti uhradiť splátky riadne a včas

nie je primeraná porušenej povinnosti, a to i vzhľadom na výšku dojednanej mesačnej splátky. Rovnako
zmluva za nepristavenie vozidla riadne a včas vo výške 200 eur je neprimeraná. Zmluvná pokuta vo
výške 383,21 eura nebola ani v doplnení žaloby na základe výzvy súdu špecifikovaná, a teda nie je
zrejmé, za aké porušenie povinnosti bola uplatnená. Takto dojednaná zmluvná pokuta je uzatvorená
neplatne pre jej neurčitosť podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ďalej súd mal za to, že zmluvná
pokuta nebola platne dojednaná z dôvodu nedostatku písomnej formy, nakoľko je zakomponovaná

do VOP, ktoré neboli žalovaným podpísané. Nemožno preto zmluvnú pokutu považovať za platne
uzatvorenú v súlade s § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka a v tejto súvislosti súd poukázal aj na nález
ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 3512/2011 zo dňa 11. 11. 2013.

1.8. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že neboli splnené podmienky na zosplatnenie úveru,

nakoľko z predložených dôkazov bolo preukázané dodržanie postupu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka, keď žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžných splátok, pričom právo na zosplatnenie
úveru uplatnil najneskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky - uplatnil ho
dňa 30. 06. 2016 z dôvodu omeškania dlžníka so splátkou splatnou dňa 30. 03. 2016.

1.9. Ustanovenie § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka zakazuje zabezpečiť pohľadávku zo
spotrebiteľskej zmluvy zabezpečovacím prevodom práva aj k hnuteľným veciam od 13. 06. 2014.
Prechodné ustanovenia k uvedenému paragrafu zavádzajú tradične princíp nepravej retroaktivity s tým,
že vznik týchto vzťahov, ako aj nárokov z nich plynúcich, ktoré vznikli a boli uplatnené pred účinnosťou
novej právnej úpravy sa upravujú podľa starej právnej úpravy. Zabezpečovací prevod vlastníckeho

práva k vozidlu dojednaný v čl. II. zmluvy bol v čase uzatvorenia zmluvy v súlade s platnou právnou
úpravou a veriteľ mohol v prípade, ak nastanú v zmluve dojednané skutočnosti, pristúpiť k jeho realizácii,
avšak len do nadobudnutia účinnosti zák. č. 102/2014 Z. z., teda do 13. 06. 2016, dokedy muselo byť
právo aj uplatnené. Žalobca pristúpil k výkonu zabezpečovacieho práva, avšak už v čase, keď zákon
takéto zabezpečenie pohľadávok zo spotrebiteľského vzťahu nepripúšťal. Na základe neprípustného

výkonutohtozabezpečovaciehoinštitútunemôžepožadovaťnáhradunákladov,ktorévynaložilapodložil
faktúrami v celkovej výške 834,80 eura. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že aj v prípade, ak by žalobca
mal nárok na náhradu nákladov za realizáciu zabezpečovacieho prevodu práva, náklady už boli plnením
žalovaného uhradené (žalovaný mal povinnosť vrátiť len poskytnutú istinu úveru 3.753 eur, pričom len
na prvých 33 splátkach zaplatil sumu 4.971,78 eura + na úver sa započítal výťažok z predaja auta 850

eur, čiže spolu bolo uhradených 5.821,78 eura (čo predstavuje preplatený rozdiel 2.068,78 eura).

V nezaplatenej čiastke povinného zákonného poistenia po dátume predčasného ukončenia zmluvy vo
výške 3 eurá súd uviedol, že táto suma pri pomere istiny, ktorú žalovaný mal zaplatiť a ktorú zaplatil,
mala za následok zánik pohľadávky.

1.10. Záverom súd konštatuje, že žalobca má z dôvodu vyhlásenia úveru za bezúročný a bez poplatkov
nárok na vrátenie istiny 3.753 eur, ktorú však žalovaný už uhradil. Z uvedeného dôvodu nemá žalobca
nárok na úroky, poplatky za uzavretie zmluvy, ako aj poplatky za upomienky a predčasné ukončenie
zmluvy o úvere. Nárok na zmluvné pokuty súd nemohol priznať z dôvodu jej neprijateľnosti a nedostatku

písomnej formy, na základe uvedeného žalobu v celom rozsahu zamietol.

1.11. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý síce bol v
konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, ktorý sa domáhal
jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Dôvodil
tým, že pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva o úvere neobsahuje požadované
náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poukázal na samotnú zmluvu,v ktorej je uvedené, že prílohou zmluvy je splátkový kalendár a Všeobecné obchodné podmienky
úverov poskytovaných spoločnosťou s Autoleasing SK, s. r. o. Termín konečnej splatnosti je uvedený a
zároveň vyjadrený termínom konečnej - poslednej splátky úveru, definovaným v splátkovom kalendári.

Zároveň poukázal na to, že žalovaný sa v deň podpisu zmluvy oboznámil aj s dokumentom Štandardnej
európskej informácie o spotrebiteľskom úvere, v rámci ktorého bol uvedený druh úveru, doba trvania
úveru v spotrebiteľskom úvere, výška splátok, počet splátok, úroková sadzba a RPMN. Predmetný
dokument takisto žalovaný vlastnoručne podpísal. Z uvedeného dôvodu je konečná splatnosť uvedená
v splátkovom kalendári a v tomto prípade došlo k prevzatiu motorového vozidla žalovaným dňa 30.

05. 2013 a konečná splatnosť úveru bola stanovená priamo v splátkovom kalendári. V zmluve bola
dojednaná doba trvania úverového vzťahu na 60 mesiacov, preto má za to, že predmetný údaj je
vyjadrený dostatočne jasne a zrozumiteľne, nakoľko každý spotrebiteľ musí vedieť, že kalendárny rok
má 12 mesiacov, a teda musí vedieť určiť aj dobu trvania zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na definíciu
priemerného spotrebiteľa, ako aj rozsudky NS ČR 23Cdo 1757/2012 zo dňa 26. 03. 2013 a 32Cdo
4661/2007 zo dňa 30. 05. 2007.

2.1. K tvrdeniu súdu prvej inštancie, že k úverovej zmluve je nedostatočne zrozumiteľne uvedená
celková výška spotrebiteľského úveru poukázal na žiadosť o úver na dopravnú techniku pre fyzické
osoby - nepodnikateľov zo dňa 29. 05. 2013, kedy žalovaný požiadal žalobcu o úver vo výške
5.141,61 eura, pričom v rovnakej výške bol žalovanému zo strany žalobcu aj poskytnutý. Poplatok

za zmluvu nebol poplatkom, ktorý by si v súvislosti so spracovaním úverovej zmluvy účtoval žalobca,
ale jednalo sa o poplatok tretej strany - predajcu vozidla, ktorý si tento poplatok účtoval v súvislosti
so spracovaním financovania vozidla prostredníctvom úveru. Uvedenú sumu, teda časť kúpnej ceny
financovanú prostredníctvom úveru vo výške 3.753 eur, ako aj poplatok vo výške 1.388,61 eura žalobca
uhradil predajcovi vozidla, čo vyplýva aj z dôkazov pripojených v žalobe. Je preto toho názoru, že

uvedený poplatok (nakoľko nie je poplatkom uplatňovaným zo strany žalobcu) nemôže byť zahrnutý do
celkovýchnákladovspotrebiteľaspojenýchsospotrebiteľskýmúverom,atedazáversúduprvejinštancie
o absencii náležitostí podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch je nesprávny.

2.2. K otázke primeranosti zmluvných pokút uplatňovaných v konaní poukázal na doterajšiu

rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít SR. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný opakovane a
podstatným spôsobom porušil ustanovenia zmluvy, na čo ho viackrát telefonicky, aj písomnými výzvami
upozorňoval. Je toho názoru, že aj vzhľadom na výšku pohľadávky a rozsahu porušenia povinností
žalovaného, výška zmluvných pokút bola primeraná a táto nepredstavuje nerovnováhu v právach v
neprospech spotrebiteľa. Uplatnený nárok na zaplatenie zmluvných pokút bol medzi zmluvnými stranami

slobodne a vážne dohodnutý a tieto boli formulované dostatočne jasne, zrozumiteľne a určite. Je
potrebné uviesť, že moderačné právo, resp. úvaha súdu o výške zmluvnej pokuty nie je svojvoľnou, ale
musí vychádzať priamo zo zákonnej úpravy, ktorá určuje podmienky pre prípadné krátenie tohto nároku.

2.3. Pokiaľ súd nepriznal náklady spojené s vymáhaním nesplnených záväzkov v celkovej výške 834,80

eura a nákladom na dopoistenie v sume 8 eur, považuje právny názor súdu prvej inštancie za nesprávny,
nakoľko nemá oporu v zákone. Z dokladov, ktoré predložil v konaní vyplýva, že tieto náklady boli riadne
preukázané faktúrami a potvrdeniami o úhradách vykonávaných žalobcom a jednalo sa teda o reálne
a priame jeho náklady, ktoré bol nútený vynaložiť v súvislosti s vymáhaním pohľadávky a predajom
motorového vozidla z dôvodu nesplnenia zmluvných povinností žalovaného riadne a včas. Uvedené

náklady teda vznikli žalobcovi v priamej súvislosti s konaním žalovaného v rozpore s jeho povinnosťami
definovanými v zmluve.

3. Žalovaný sa písomne k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v dôsledku podaného odvolania žalobcu, ktoré bolo podané včas a proti rozhodnutiu, proti ktorému
zákon odvolanie pripúšťa, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania podľa § 379 a § 380 CSP
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

5. Podľa § 387 odsek 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.6. Podľa § 387 odsek 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

7.Vzhľadomnato,žeodvolacísúdpreberásúdomprvejinštancieriadnezistenýskutkovýstav,pokiaľide
o preukázanie skutočností právne rozhodných pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože
sa v celom rozsahu stotožňuje i s právnymi závermi zaujatými súdom prvej inštancie v napadnutom

rozsudku, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia s poukazom na ust. § 387 ods.
2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné, správne a presvedčivé
odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd si neosvojil žiaden
odvolací dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových, či právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

8.Pokiaľžalovanývpodanomodvolanínamietalnesprávneprávneposúdenie,pokiaľsúdprvejinštancie
dospel k záveru, že úverová zmluva neobsahuje zákonné náležitosti ustanovené v § 9 ods. 2 Zákona o
spotrebiteľských úveroch, a preto sa považuje za bezúročnú a bezpoplatkovú, toto považoval odvolací
súd za nedôvodné.

9. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že Zmluva o úvere zo dňa 30. 05. 2013, predmetom ktorej
bolo poskytnutie úveru na financovanie kúpy motorového vozidla je bezpochyby v zmysle § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy zmluvou spotrebiteľskou, za ktorú
treba považovať každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Žalobca uzatváral zmluvu v pozícii dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaný

ju uzatváral v pozícii spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie teda
správne prioritne posúdil uvedenú zmluvu o úvere ako zmluvu spotrebiteľskú, ktorá podlieha právnej
úprave noriem tzv. spotrebiteľského práva, a preto správne na danú vec aplikoval nielen príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ale aj zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Súd prvej inštancie

správne postupoval, keď podrobil úverovú zmluvu súdnej kontrole z hľadiska obsahových náležitostí
zmluvy vyžadovaných v § 9 Zákona o spotrebiteľských úveroch.

10. V danej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 30. 05. 2013 uzavrel žalobca ako
veriteľ so žalovaným zmluvu o úvere, predmetom ktorého bolo poskytnutie úveru na financovanie kúpy

motorového vozidla. Cena motorového vozidla bola určená sumou 4.553 eur, pričom žalovaný priamou
platbouuhradilsumu800eurazvyšok3.753eurbolhradenýzposkytnutéhoúveru.Celkovávýškaúveru
bola v zmluve uvedená na sumu 5.141,61 eura, z toho na úhradu vozidla suma 3.753 eur a poplatok
za uzavretie 1.3888,61 eura. Žalobca sa zaviazal splatiť úver v 60-tich mesačných splátkach po 150,66
eura. Celková čiastka zaplatená klientom tak mala predstavovať sumu 9.039,60 eura a doba trvania

zmluvy 60 mesiacov pri priemernej RPMN 22,96% a ročnej úrokovej sadzbe 20%, výška RPMN 51,12%.
Na strane druhej úverovej zmluvy v Platobných podmienkach je uvedený dátum splatnosti prvej splátky,
ktorým má byť jeden mesiac po prevzatí vozidla klientom od predajcu. Dátumom splatnosti ďalších
splátok, počnúc druhou splátkou, sa rozumie deň, ktorého poradové číslo v rámci kalendárneho mesiaca
zodpovedá poradovému číslu dňa prevzatia vozidla. Žalobca k úverovej zmluve pripojil aj Štandardné

európske informácie o spotrebiteľskom úvere, ako aj splátkový kalendár. Ďalej bolo preukázané, že
strany sporu uzavreli i zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k predmetu financovania.
Keďže žalovaný sa dostal s úhradou splátky do omeškania po dobu dlhšiu ako 30 dní, bol informovaný
o začatí výkonu zabezpečovacieho práva. Listom zo dňa 30. 06. 2016 žalobca žalovanému oznámil,
že uplatnil právo okamžitého splatenia celého čerpaného úveru a následne došlo k predaju vozidla za

výťažok 850 eur.

11. Zákonné ustanovenie § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
stanovuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Výslovne neustanovuje formu, ako má byť
stanovený konečný termín splatnosti úveru, rozhodne však musí byť určený jasne a zrozumiteľne.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne uzavrel, že zmluva v rozpore s ust. § 9 ods.
2 písm. f/ Zákona o spotrebiteľských úveroch neobsahuje jednoznačné stanovenie doby trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, a teda dátum konečnej splatnosti úveru. V zmluve je len uvedené poradie avýška splátok úveru 1. až 60. pri počte splátok 60 a výška jednotlivej splátky 150,66 eura. Neobstojí
obrana žalobcu, ktorý tvrdí, že termín konečnej splatnosti úveru je uvedený v splátkovom kalendári. Sám
žalobca odkazuje na platobné podmienky, kde je uvedená splatnosť prvej splátky ako jeden mesiac po

prevzatí vozidla klientom, čo možno považovať za predpokladaný deň odovzdania motorového vozidla
žalovanému. Z toho dôvodu poukazuje na splátkový kalendár, v ktorom je uvedená konečná splatnosť
úveru. Odvolací súd má za to, že ust. § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona o spotrebiteľských úveroch nemožno
vykladať tak, že stačí, ak sa k termínu konečnej splatnosti úveru dá dospieť výkladom (iných) zmluvných
ustanovení. Termín konečnej splatnosti musí byť jasne, zrozumiteľne a presne vymedzený na jednom

mieste v zmluve, a to v jednom z jej základných ustanovení, čo v posudzovanej zmluve naplnené nebolo.

Vzhľadom na uvedené sa odvolací súd so záverom súdu prvej inštancie o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti predmetného úveru stotožňuje, keďže z obsahu úverovej zmluvy, ktorú súd
podrobil kontrole, vyplýva, že táto neobsahuje dobu trvania zmluvy o sprostredkovateľskom úvere a
predovšetkým neobsahuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f/

Zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. b/ je potrebné potom považovať
uvedený spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.

12.Rovnakozabezdôvodnúpovažovalodvolacísúdnámietkužalobcu,pokiaľsúdprvejinštanciedospel
kzáveru,ževúverovejzmluveniejedostatočneazrozumiteľneuvedenácelkovávýškaspotrebiteľského

úveru.

Zo samotnej úverovej zmluvy je nesporné, že žalobca poskytol úver na refinancovanie kúpy motorového
vozidla žalovanému pri kúpnej cene vozidla 4.553 eur. Časť kúpnej ceny uhradil žalovaný vo výške
800 eur, z čoho suma na úhradu vozidla predstavovala čiastku 3.753 eur. Ďalej je v zmluve uvedený

poplatok za uzavretie zmluvy vo výške 1.388,61 eura. Pokiaľ je v úverovej zmluve uvedená celková
výška úveru 5.141,61 eura, je potrebné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že ide o nesprávny a
klamlivý údaj uvádzaný žalobcom, pretože vôľou žalovaného bolo prefinancovať kúpnu cenu vozidla vo
výške 4.553 eur, z čoho časť kúpnej ceny 800 eur uhradil v hotovosti žalovaný. Samotný spotrebiteľský
úver, ktorý mal vôľu žalovaný použiť na účel financovania (doplatku) kúpnej ceny motorového vozidla

predstavovala sumu 3.753 eur. V zmluve uvedená celková výška úveru 5.141,61 eura preto obchádza
kogentné ustanovenia úverovej zmluvy, tak ako má na mysli ust. § 9 ods. 1, 2 Zákona o spotrebiteľských
úveroch.

13. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci i v prípade nepriznania zmluvných pokút v

celkovej výške 783,21 eura, poukazujúc na bod 5.1. písm. b/ a c/ Všeobecných obchodných podmienok
úverov poskytovaných spoločnosťou s Autoleasing SK, s. r. o.

Vychádzajúc z ust. § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúcich spotrebiteľské zmluvy, je z
nich nesporné, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrenéurčito,jasneazrozumiteľne,alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy a ak

nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa teda považujú najmä tie ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a
s ktorými sa nemá možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy a ktoré sa od neho požadujú, ak nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením záväzku.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Z predložených listín
žalobcu nie je zrejmé, či žalovaný bol poučený o následkoch porušenia svojich zmluvných povinností
v podobe zmluvnej pokuty a či vôbec mal reálnu možnosť znenia bodu 5.1. písm. b/ a c/ všeobecných
podmienok ovplyvniť. Žalobca v konaní nepreukázal, že ustanovenia o zmluvnej pokute, ktoré sú
zakomponované vo Všeobecných obchodných podmienkach a sú uvádzané nečitateľným, drobným

písmom boli dojednané individuálne, a preto v súlade s ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka ich nie je
možnépovažovaťzaindividuálnedojednané.Navyše,nebolidodržanéanizákonnépodmienkyuvedené
v ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Okrem
toho, samotná výška zmluvných pokút je neprimerane vysoká oproti výške samotného úveru. Odvolacísúd preto zhodne so záverom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že uplatnené zmluvné pokuty
sú neprijateľné, pretože v prípade, ak by uplatnená zmluvná pokuta mala byť právom akceptovateľná
ako prejav zmluvnej autonómie, musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Z

uvedených dôvodov preto odvolací súd posúdil aj túto odvolaciu námietku za nedôvodnú.

14. Napokon, za nedôvodnú považoval odvolací súd aj odvolaciu námietku žalovaného ohľadne
nepriznania nákladov spojených s vymáhaním nesplnených záväzkov žalovaného v celkovej výške
834,80 eura a nákladom na dopoistenie v sume 3 eurá. Odvolací súd sa v tejto súvislosti v celom

rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie v jeho bode 31., kde dospel k
záveru, že žalobca pristúpil k výkonu zabezpečovacieho prevodu práva už v čase, keď zákon takéto
zabezpečenie pohľadávok zo spotrebiteľského vzťahu nepripúšťal, a preto konal v rozpore so zákonom.
Na základe neprípustného výkonu takéhoto zabezpečovacieho inštitútu preto nemôže ani požadovať
náhradu nákladov, ktoré mu vznikli, ktoré vynaložil a podložil faktúrami vo výške 834,80 eura.

Záverom je potrebné len uviesť, že nárok žalobcu je absolútne nedôvodný, vzhľadom na skutočnosť, že
žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 3.753 eur, pričom 33-omi splátkami zaplatil sumu 4.971,78
eura, k čomu je potrebné započítať aj výťažok z predaja auta 850 eur. Z uvedeného je nesporné, že
žalovaný uhradil celkovo sumu 5.821,78 eura, pričom skutočné plnenie z úverovej zmluvy mu bolo
poskytnuté len vo výške 3.753 eur. Z uvedeného dôvodu potom nie je dôvodný ani nárok na zaplatenie 3

eur z titulu nesplatenej čiastky zákonného poistenia po dátume predčasného ukončenia zmluvy, keďže
žalovaný zaplatil viac ako zaplatiť mal.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné, a preto rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 v spojení
s § 396 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, tento
nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).