Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. september 2018

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 11T/130/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913010547
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Antal

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2018:6913010547.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota samosudcom Mgr. Ivanom Antalom v trestnej veci obžalovaných 1/ T.

T., W.. XX.XX.XXXX U. W. a 2/ K.. Ľ. T., W.. XX.XX.XXXX U. F.N., Č. C., pre prečin nezaplatenia dane
podľa § 278 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. septembra
2018, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní: 1/ T. T. C. E. U. H. E. , W.. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom U. C., T. XXX/XXX, okres M.,
2/ K.. Ľ. T. C. E. U. H. I. U. Á. , rod. T., nar. XX.XX.XXXX v F., Č. C., trvale bytom U. C., T. XXX/
XXX, okres M.,

sa spod obžaloby, ktorou im je kladené za vinu, že

ako konatelia daňového subjektu C., L..C..I.., S. XXX, Q., dňa 25.08.2008 v C. L. na Daňovom úrade
podali daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za mesiac júl 2008, v ktorom uznali daňovú povinnosť

vo výške 2.987.584,-Sk (99.169,62 eur), ktorú daňovú povinnosť si doposiaľ nesplnili aj napriek výzvam
zo strany Daňového úradu C. L., pričom podľa znaleckého posudku na jej uhradenie mali v spoločnosti
dostatok finančných prostriedkov a štátnemu rozpočtu Slovenskej republiky tak spôsobili škodu vo výške
nie menej ako 2.987.584,-Sk (99.169,62 eur),

t e d a

v značnom rozsahu mali nezaplatiť splatnú daň,

a t ý m m a l i s p á c h a ť

prečin nezaplatenia dane podľa § 278 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.

o s l o b o d z u j e podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku, pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota, sp.zn. 11T/130/2013 zo dňa 11.09.2017 boli obžalovaní
1/ T. T. a 2/ K.. Ľ. T. uznaní za vinných zo spáchania prečinu nezaplatenia dane podľa § 278 ods.1, ods. 2 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že ako konatelia daňového subjektu C., L..C..I.., S.
XXX, Q., dňa 25.08.2008 v C. L. na Daňovom úrade podali daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty
za mesiac júl 2008, v ktorom uznali daňovú povinnosť vo výške 2.987.584,-Sk (99.169,62 eur), ktorú

daňovú povinnosť si doposiaľ nesplnili aj napriek výzvam zo strany Daňového úradu C. L., pričom podľa
znaleckého posudku na jej uhradenie mali v spoločnosti dostatok finančných prostriedkov a štátnemu
rozpočtuSlovenskejrepublikytakspôsobiliškoduvovýškeniemenejako2.987.584,-Sk(99.169,62eur).

Za to bol obžalovanému 1/ T. T. uložený podľa § 278 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona

trestodňatiaslobodyvovýmere18mesiacov,výkonktoréhomubolpodmienečneodloženýnaskúšobnú
dobu vo výmere 18 mesiacov a obžalovanej 2/ K.. Ľ. T. podľa § 278 ods. 2 Tr. zákona s použitím §
38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, výkon ktorého jej bol podmienečne
odložený na skúšobnú dobu vo výmere 12 mesiacov.

Krajský súd v Banskej Bystrici na základe odvolania obžalovaného 1/ T. T. čo do viny a trestu, uznesením

č.k. 3Tpo/44/2018-633 zo dňa 18.04.2018 podľa § 321 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. poriadku zrušil
rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 11.09.2017, sp.zn. 11T/130/2013 u obžalovaného
T. T. a podľa § 324 Tr. poriadku aj v tom čase právoplatne odsúdenej K.. Ľ. T. v celom rozsahu a zároveň
podľa § 322 ods. 1 Tr. poriadku vec vrátil okresnému súdu aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

Krajský súd okresnému súdu vytkol, že tento sa dôsledne neriadil ustanoveniami § 2 ods. 9 Tr. poriadku,
§ 2 ods. 10 Tr. poriadku a § 2 ods. 11 Tr. poriadku, pretože sa v dostatočnom rozsahu nevysporiadal
s obhajobou obžalovaného a ani náležite nezistil skutkový stav veci, a preto ho správne nemohol ani
právne kvalifikovať a v dôsledku uvedeného považoval rozhodnutie za predčasné.

Odvolací súd prvostupňovému súdu v prvom rade vytkol, že nebola dodržaná zásada rovnosti strán,
resp. rovnosti zbraní, pretože prvostupňový súd bez vysvetlenia neakceptoval návrh obžalovaného na
vypočutie ďalších svedkov, a to konateľov spoločností RINOR, s.r.o. Prievidza a KORIDA Trade, s.r.o.
Košice. Zároveň mal prvostupňový súd zistiť reálnu (nie len účtovnú) platobnú schopnosť spoločnosti

C., L..C..I.. po 25.08.2008, čo je rozhodujúce pre posúdenie trestnej zodpovednosti obžalovaných, ako
aj pre zistenie, či sa svojím konaním dopustili prečinu nezaplatenia dane podľa § 278 ods. 1, ods. 2
Tr. zákona.

Na základe uvedených nedostatkov preto odvolací súd prvostupňovému súdu uložil na hlavnom

pojednávaní znova vypočuť oboch obžalovaných, ďalej svedkyňu K.. E. Š. a F.W. L. a taktiež svedkov
navrhnutých obžalovaným, ktorí neboli doposiaľ vypočutí a rovnako tak mu uložil znovu vypočuť aj
znalkyňu K.. Q. F. a ak by boli zistení, tak aj ďalších svedkov, ktorí by mohli objasniť, ako sa skutočne
realizovali platby C., L..C..I.., v akej výške, v akom rozsahu a najmä akou reálnou peňažnou hotovosťou
v rozhodnom období disponovali obžalovaní ako konatelia tejto spoločnosti.

Po vrátení veci sa okresný súd dôsledne riadil zrušujúcim uznesením krajského súdu a na hlavnom
pojednávaní opätovne vypočul obžalovaného 1/ T. T., znalkyňu K.. Q. F., svedkov K.. E. Š., T. R., F.
L.Ö., E. Č., F. F., Y. U., R.. Y. V.. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že okresnému súdu sa nepodarilo
vypočuť obžalovanú 2/ K.. Ľ. T., a to z dôvodu, že táto sa nedostavila na žiadne hlavné pojednávanie

vykonané po zrušení veci, pričom svoju neúčasť stále vopred písomne ospravedlnila a zároveň súhlasila
s tým, aby bolo hlavné pojednávanie vykonané podľa § 252 ods. 3 Tr. poriadku v jej neprítomnosti.

Okrem výsluchu obžalovaného a uvedených svedkov, súd podľa § 268 Tr. poriadku prečítal závery zo
znaleckého posudku č. 1/2013 z čl. 102 až 285, ďalej boli podľa § 269 Tr. poriadku prečítané: výpis z

obchodného registra spoločnosti C., L..C..I.. Q. z čl. 331 až 333, daňové priznanie z čl. 67 až 87, daňové
priznanie DPH z čl. 95, odpisy registra trestov a správy o priestupkoch na oboch obžalovaných z čl.
511 až 522, správy o povesti na oboch obžalovaných z čl. 523. Obžalovaný 1/ k prečítaným listinným
dôkazom nemal žiadne pripomienky.

Odvolací súd prvostupňovému súdu uložil, aby boli na hlavnom pojednávaní opätovne vypočutí okrem
znalkyne a už skôr uvedených svedkov aj obaja obžalovaní.Obžalovaný 1/ T. T. na hlavnom pojednávaní po vrátení veci na nové prejednanie uviedol len toľko, že
trvá na svojich predchádzajúcich výpovediach na hlavných pojednávaniach, ako aj pripomienkach, ktoré
vyjadril ešte pred zrušením pôvodného prvostupňového rozsudku.

Vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní pred zrušením pôvodného rozsudku k veci samej uviedol,
že v daňovom priznaní za rok 2007 spoločnosti C., L..C..I.. Q. sú zaevidované pôžičky od banky a
súkromných firiem. V tom čase však boli zablokované účty a v pokladni nebola finančná hotovosť, ktorou
bybolomožnéuhradiťDPHzarok2008.Tvrdiltiež,žepôžičkybolivysporiadanévzájomnýmizápočtami.

K obžalovanej 2/ K.. T. uviedol, že ide o jeho sestru, ktorá bola určitý čas tiež konateľkou spoločnosti
C., L..C..I.. Q., avšak ona nikdy reálne spoločnosť nezastupovala, ako konateľka bola len pre prípad, že
by on bol odcestovaný, tak vtedy ho mohla zastúpiť. Tvrdil o nej, že bola len radová zamestnankyňa, o
konkrétnych obchodoch nemala žiadnu vedomosť a informácie.

Na doplňujúce otázky uviedol, že za rok 2007 mala spoločnosť v daňovom priznaní zaevidované pôžičky

vo výškach 19.000.000,-Sk, 3.850.000,-Sk, 5.000.000,-Sk, 23.000.000,-Sk a 65.000.000,-Sk z banky,
ktoré boli vrátené v mesiacoch apríl až máj 2008 a v daňovom priznaní za rok 2008 už nie sú evidované.

Obžalovaná 2/ K.. Ľ. T., ako je už vyššie uvedené, sa hlavného pojednávania po zrušení pôvodného
rozsudku nezúčastnila a pred zrušením vo svojej výpovedi uviedla, že pre spoločnosť C., L..C..I..

vykonávala administratívne práce, vypracovávala rôzne tabuľky počítačom, potrebné pre výrobu a že
ako konateľka vystupovala len vtedy, keď nebol prítomný obžalovaný 1/ T. T. a keď jej dal k zastupovaniu
písomný príkaz. K svojej funkcii konateľky ďalej uviedla, že ona ako konateľka nikdy nevystupovala,
nemala o tom žiadne vedomosti, s daňovým úradom nikdy nič neriešila, k znaleckému posudku sa
vyjadriť nevedela s odôvodnením, že ho nečítala.

Znalkyňa K.. Q. F. zotrvala na záveroch svojho znaleckého posudku a na doplnenie uviedla, že pokiaľ
spoločnosť C., L..C..I.. robila nejaké zápočty pohľadávok, tak toto sa finančne do pokladne v reálnych
peniazoch nepremietne, lebo ide o vyrovnanie účtov.

Znalkyňa pri výsluchu na hlavnom pojednávaní po zrušení pôvodného rozsudku uviedla, že v záveroch
svojho znaleckého posudku zodpovedala všetky otázky, ktoré jej boli položené. Nevedela sa vyjadriť
ku skutočnému stavu pokladne s odôvodnením, že z účtovných dokladov, ktoré mala k dispozícii sa
to nedalo zistiť a dodala, že takáto otázka jej ani v súvislosti so znaleckým dokazovaním položená
nebola. Dodala tiež, že medzi dokladmi, ktoré mala k dispozícii a ktoré jej boli doručené, nebola doložená

inventarizácia pokladne a viackrát zopakovala, že ku skutočnému stavu pokladne sa v súčasnosti
vyjadriť nevie a nevedela by sa k tomu vyjadriť ani predtým, pretože nemala potrebné podklady.

Svedkyňa K.. E. Š. vypovedala o tom, že v tom čase vykonávala pre spoločnosť C., L..C..I.. externú
účtovníčku, vypracovala pre túto spoločnosť priznanie k DPH za predmetné obdobie a podklady

dostávala väčšinou od K.. T.. Na doplňujúcu otázku, čo v tom čase robili K.. T. a T., uviedla, že obaja
boli konatelia spoločnosti C., L..C..I.. Q.. Keď vyhotovila daňové priznanie, tak im to odovzdala a oni
ho následne odsúhlasili a podali. K finančnej situácii spoločnosti uviedla, že vedela o tom, že meškali
s nejakými platbami a že na všetkých účtoch boli asi v mínuse, avšak uviedla, že v pokladni bola stále
obrovská hotovosť, čo v ďalšom doplnila, že v pokladni bola finančná suma v miliónoch slovenských

korún a niekedy to bolo aj 30.000.000,-Sk. K tomu zároveň na doplňujúcu otázku samosudcu uviedla,
že o výške hotovosti v pokladni vie z dokladov, ktoré mala a ktoré zaúčtovala, teda z evidenčného stavu.

Na hlavnom pojednávaní po zrušení pôvodného rozsudku táto svedkyňa uviedla, že nikdy fyzicky
neprišla do styku s pokladňou spoločnosti C., L..C..I.. a ani sa nepamätá, či bola robená inventúra

pokladne, čo doplnila tým, že za rok 2008 určite inventúra pokladne nebola vykonaná a k iným rokom
sa vyjadriť nevedela. Na doplňujúcu otázku svedkyňa uviedla, že ona mala na starosti kompletné
účtovníctvo pre spoločnosť C., L..C..I.., a to nie len týkajúce sa DPH a tiež, že so skladovými zásobami
nemala nič spoločné.

Svedkyňa F. L. vo svojej výpovedi uviedla, že pre spoločnosť C., L..C..I.. pracovala v rokoch 2003 až
2009, pričom v mesiacoch júl až august 2008 mala na starosti vedenie skladu, riešila veci súvisiace s
predajom, pripravovala podklady pre účtovníctvo. Na doplňujúce otázky uviedla, že neboli vystavované
faktúry, ktoré by neboli doložené reálnym predajom tovaru, faktúru vyhotovila až po tom, ako dostalapodklady zo skladu. V tejto súvislosti doplnila, že má vedomosť o tom, že keď spoločnosť C.,
L..C..I.. končila svoju činnosť, tak sa zistilo, že tovar, ktorý bol predtým dodaný odberateľovi, sa hneď
nevyfakturoval a fakturovalo sa až dodatočne, avšak platby za tento tovar už nedostali. K výške sumy

takto dodatočne fakturovanej sa však vyjadriť nevedela. Na doplňujúcu otázku obžalovaného 1/ T., či má
vedomosťotom,žebyvpokladnivmesiacijúl2008bolinejaképeniazevhotovosti,sanevedelavyjadriť.

Táto svedkyňa po zrušení pôvodného rozsudku na hlavnom pojednávaní uviedla, že v roku 2008 mala v
spoločnosti v C., L..C..I.. na starosti predaj paliet a ich fakturáciu, pričom väčšina platieb od odberateľov

sa uhrádzala na účty, niektoré platby v menších čiastkach sa platili aj v hotovosti do pokladne, čo
preberala aj ona, pričom išlo o čiastky maximálne do výšky 20.000,-Sk a takto vybraté platby odovzdala
kolegyni E. Č., ktorá podľa nej mala na starosti pokladňu.

Na otázku obžalovaného, či v júli 2008 boli fakturované dodávky a či bol vtedy aj vydaný tovar, svedkyňa
uviedla, že tovar bol reálne vydaný odberateľom ešte pred touto fakturáciou.

Na hlavnom pojednávaní bola na základe opätovného výsluchu svedkyne L., ako svedkyňa vypočutá E.
Č., ktorá vypovedala o tom, že v spoločnosti C., L..C..I.. pracovala ako personalistka, mala na starosti aj
výplaty zamestnancov a veci súvisiace s administratívou zamestnancov. V rámci práce prišla do styku
aj s pokladňou, pri výpovedi uviedla, že niekedy prebrala peniaze, zapísala ich, vystavila bločky, avšak

nikdy neprišla do styku s veľkou hotovosťou. Tvrdila, že pokiaľ mala ona pokladňu, tak tam nikdy neboli
veľké hotovostné peniaze a že nikdy neprišla do styku s hotovosťou, ktorá by bola rádovo v státisícoch
alebo v miliónoch slovenských korún. Tiež uviedla, že nevie kto konkrétne mal na starosti pokladňu
spoločnosti.

Svedok F. F., konateľ spoločnosti H., L..C..I.. W. uviedol, že obžalovaných pozná, boli príbuzní. Jeho
spoločnosť obchodovala so spoločnosťou C., L..C..I.., od ktorej odoberali rezivo a za to im dávali
vyrobené palety, teda si platili vzájomne tovarom a potom si tieto záväzky vysporiadali započítaním.
Svedok uviedol, že len niekedy bol predaj aj za hotové, jednorazové sumy však boli maximálne vo výške
30.000,-Sk až 50.000,-Sk.

Ďalší svedok Y. U., konateľ spoločnosti C. tiež uviedol, že jeho spoločnosť obchodovala so spoločnosťou
C. a tento obchod spočítal v tom, že oni dodávali spoločnosti C. guľatinu, od spoločnosti C. odoberali
palety, ktoré následne predali a vzájomné záväzky si medzi sebou vysporiadali zápočtom. Svedok
vypovedal, že platby v hotovosti sa nerealizovali a že objemy obchodov boli niekedy rádovo aj v

státisícoch slovenských korún.

Na otázku obžalovaného T., či v júli a v auguste, keď bol fakturovaný tovar, či im tento tovar bol
aj reálne dodaný, svedok uviedol, že tovar vtedy dodaný nebol, ale dodaný bol skôr. Svedok ďalej
doplnil, že v mesiacoch júl a august 2008 už bolo veľmi zlé obdobie, lebo spoločnosť IKEA spôsobila

„pád“ spoločnosti C., a to tým, že IKEA chcela aby spoločnosť C. budovala priestory, modernizovala
technológiu, pretože boli dohodnuté veľké zákazky, avšak nakoniec IKEA odstúpila od dohody a
spôsobila krach spoločnosti C..

Svedok T. R., konateľ spoločnosti L. uviedol, že v roku 2008 mali obe spoločnosti obchodné vzťahy

týkajúce sa drevnej hmoty, nevedel sa presne vyjadriť k tomu, či jeho spoločnosť poskytla spoločnosti C.
nejaké hotovostné pôžičky, pripustil to však, potom dodal, že pôžičky sa postupne nabaľovali, keďže C.
prefinancovávali a nevysporiadaný zostatok bol zhruba 30.000.000,-Sk. K obchodovania ďalej uviedol,
že L. dodával spoločnosti C. surovinu, guľatinu, od C. brali palety, ktoré následne predávali, pretože to
bolo pre nich ziskovejšie.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok R.. Y. V., konateľ spoločnosti V. M., L..C..I.. V., ktorý
potvrdil, že aj oni mali so spoločnosťou C. obchodné vzťahy, predmetom ktorých boli dodávky tovaru a
prepravné služby, pričom vzájomné záväzky vysporadúvali bártrom, zápočtami, platbami na účet, ale aj
v hotovosti, nevedel však uviesť, ktorý spôsob prevažoval. Posledný obchod podľa svedka prebehol asi

v polovici roka 2008, avšak ako dodal, už od začiatku roka 2008 začala mať spoločnosť C. prevádzkové
problémy a vedel aj o tom, že tento problém spôsobila skutočnosť, že spoločnosti C. „padol“ nejaký veľký
kontrakt. Spoločnosť C. od nich odoberala guľatinu a oni naopak od C. europalety, nepamätal sa na to,
či jeho spoločnosť poskytla spoločnosti C. nejakú finančnú pôžičku.Svedok U. F., konateľ spoločnosti F., L..C..I.. uviedol len toľko, že jeho firma v určitom období
obchodovala so spoločnosťou C., L..C..I.., nepamätal sa však na to, či niekedy poskytli pre spoločnosť

C., L..C..I.. nejakú pôžičku. Nevedel odpovedať ani na otázku obžalovaného 1/ T., či mu tento niekedy
vyplácal nejaké peniaze v hotovosti.

V podanej obžalobe kládol prokurátor obom obžalovaným za vinu, že ako konatelia daňového subjektu
spoločnosti C., L..C..I.., S. XXX, Q. dňa 25.08.2008 podali na Daňovom úrade v C. L. daňové priznanie

k dani z pridanej hodnoty za mesiac júl 2008, v ktorom uznali daňovú povinnosť vo výške 2.987.584,-
Sk (po prepočte konverzným kurzom 99.169,62 eur), ktorú povinnosť si však napriek výzvam doposiaľ
nesplnili aj napriek tomu, že podľa znaleckého posudku mali v spoločnosti na jej uhradenie dostatok
finančných prostriedkov, čím sa mali dopustiť prečinu nezaplatenia dane podľa § 278 ods. 1, ods. 2 Tr.
zákona.

Obžalovaný 1/ T. T. počas hlavného pojednávania namietal a bránil sa tým, že daňovú povinnosť v
uvedenej výške nemohla spoločnosť uhradiť z dôvodu, že na to nemala potrebné finančné prostriedky.

Obžalovaná 2/ K.. T. bránila tým, že reálne žiadnu funkciu konateľky nevykonávala, čo potvrdzoval počas
konania aj spoluobžalovaný 1/ T..

Podľa § 278 ods. 1 Tr. zákona, kto vo väčšom rozsahu nezaplatí splatnú daň, poistné na sociálne
poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo príspevok na starobné dôchodkové sporenie, potrestá sa
odňatím slobody až na tri roky.

Podľa § 278 ods. 2 Tr. zákona, odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak
spácha čin uvedený v odseku 1 v značnom rozsahu.

Objektom tohto trestného činu je záujem štátu na včasnom zaplatení dane. Ide o trestnoprávny postih
za nesplnenie záväzku, ktorý vyplýva z príslušných daňových zákonov.

Daňou treba rozumieť povinnú, zákonom ustanovenú finančnú sumu, ktorú fyzická alebo právnická
osobaodvádzazosvojichpríjmovalebonazákladeinýchzákonomustanovenýchskutočností(napríklad
majetkových prevodov) v prospech verejných rozpočtov a účelových fondov na úhradu verejných
výdavkov vo vopred určenej výške a v ustanovených lehotách. Daň vyberajú orgány štátu a orgány

miestnej samosprávy.

Daň je splatná vo vopred určenej výške a v zákonom ustanovených lehotách, ktorú fyzická alebo
právnická osoba odvádza zo svojich príjmov na základe zákonom ustanovených skutočností, resp. po
tom, čo ju štátny orgán alebo orgán verejnej samosprávy vyrubil. Predpokladom trestnej zodpovednosti

je aj v tomto prípade solventnosť platiteľa dane.

Po zhodnotení dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní bolo bez akýchkoľvek pochýb
preukázané, že obžalovaní T. T. a K.. Ľ. T., ako konatelia daňového subjektu C., L..C..I.. Q., K.:
XXXXXXXX podali na Daňovom úrade v C. L. daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za mesiac júl

2008, pričom tomuto subjektu vznikla daňová povinnosť vo výške 2.987.584,-Sk (99.169,62 eur), ktorá
bola splatná dňa 25.08.2008 a ktorú doposiaľ nezaplatili. Taktiež z vykonaného dokazovania nebolo
pochybným, že obaja obžalovaní, ako konatelia spoločnosti, vedeli o tejto daňovej povinnosti.

Vykonaným dokazovaním sa však nepodarilo preukázať, či v rozhodnom období mali obžalovaní ako

konatelia uvedenej spoločnosti dostatok peňažných prostriedkov na zaplatenie splatnej dane v zistenom
rozsahu.

V tomto smere bolo na hlavnom pojednávaní vypočutých niekoľko svedkov, ktorí prišli do styku s
pokladňou, a to svedkyne L. E. Č., ktoré sa však k stavu pokladničnej hotovosti v rozhodnom období

vyjadriť nevedeli, a svedkyňa K.. Š., ktorá vykonávala účtovníctvo sa k evidenčnému stavu pokladne
tiež vyjadriť nevedela a naviac vypovedala o tom, že v roku 2008 s určitosťou nebola vykonávaná
inventarizácia pokladne a či tomu bolo v predchádzajúcich rokoch, sa vyjadriť nevedela.Opätovným výsluchom znalkyne K.. F. sa tiež nepodarilo zistiť aký bol stav hotovosti v pokladni a
znalkyňa opakovane uviedla, že v čase, keď vyhotovovala znalecký posudok, jej takáto otázka položená
nebola, avšak si pamätala a vyplýva to aj z jej znaleckého posudku, že z doručených dokladov jej nebola

doložená inventarizácia pokladne, preto by sa ani v čase vyhotovovania znaleckého posudku k otázke
evidenčného stavu pokladne vyjadriť nevedela a túto otázku nevie zodpovedať ani v súčasnosti.

Pokiaľ boli vo veci vypočutí ako svedkovia vyššie uvedení konatelia obchodných spoločností, ktorých
spoločnosti obchodovali so spoločnosťou C., L..C..I.., všetci uviedli, že po väčšine si za dodaný tovar

(guľatinu) pre spoločnosť C. odobrali palety vyrobené touto spoločnosťou a vzájomné záväzky si neskôr
započítali. K prípadným pôžičkám pre túto spoločnosť sa pre odstup času vyjadriť nevedeli. Naviac
svedok Y. U., konateľ spoločnosti C. potvrdil obranu obžalovaného T., ktorý od počiatku konania uvádzal,
že keď spoločnosť C. v júli a v auguste 2008 fakturovala, tak im nedodala žiadny reálny tovar, pretože
tento tovar im bol dodaný ešte skôr.
Zároveň sa výsluchom uvedených konateľov nepodarilo zistiť, či ich spoločnosti reálne poskytli

spoločnosti C., L..C..I.. finančné pôžičky, a v ktorom období a v akej výške im boli tieto pôžičky vrátené.

Prokurátor v skutkovej vete obžaloby tvrdí, že spoločnosť C., L..C..I.. Q. mala na zaplatenie daňovej
povinnosti dostatok finančných prostriedkov. Táto skutočnosť vyplýva aj zo záverov znaleckého posudku
znalkyne K.. F., ktorá v znaleckom posudku pri odpovedi na otázku 4/ uviedla, že stav pokladničnej

hotovostibolk31.08.200832.204.179,10Sk.Vsúladesozrušujúcimuznesenímkrajskéhosúdusavšak
doplnením dokazovania nepodarilo zistiť, aký bol reálny stav pokladničnej hotovosti spoločnosti C. v
rozhodnom období, t.j. ku koncu mesiaca august 2008, pretože splatnosť predmetnej daňovej povinnosti
nastaladňa25.08.2008. Vtejtosúvislostisaopätovnezdôrazňuje,žeznalkyňaK..F.prisvojomvýsluchu
na hlavnom pojednávaní uviedla, že medzi účtovnými dokladmi, ktoré mala k dispozícii absentovala

inventarizácia pokladne a svedkyňa K.. Š., ktorá vykonávala účtovníctvo, uviedla, že v roku 2008 nebola
vykonávaná v spoločnosti C. inventarizácia pokladne. Žiadni ďalší svedkovia vo veci vypočutí, a to aj tí,
ktorí prichádzali s pokladňou do styku, sa k reálnemu stavu pokladne vyjadriť nevedeli. Zo znaleckého
posudku, z výsluchu znalkyne a vyššie uvedených svedkov, ani zo zabezpečených listinných dôkazov
v rámci prípravného konania sa tak nepodarilo zistiť aký bol reálny stav peňažnej hotovosti v pokladni

spoločnosti C., L..C..I.. Q. koncom mesiaca august 2008.

Jedným z predpokladov trestnej zodpovednosti obžalovaných za žalovaný prečin nezaplatenia dane
podľa § 278 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona je solventnosť platiteľa dane, v danom prípade spoločnosti C.,
L..C..I.. Q., ako aj preukázanie subjektívnej stránky trestného činu u oboch obžalovaných. V súdenej

veci však súd na rozdiel od prokurátora dospel k záveru, že v danom prípade absentuje v prvom rade
podmienka trestnej zodpovednosti za žalovaný prečin, a to solventnosť platiteľa dane a zároveň aj
subjektívna stránka tohto trestného činu, t.j. úmysel.

Subjektívnou stránkou trestného činu je zavinenie (§ 15 Tr. zákona), ktorým sa rozumie vnútorný

psychický vzťah páchateľa k skutočnostiam tvoriacim trestný čin. Tvorí obligatórnu zložku subjektívnej
stránky trestného činu (ďalšou jej zložkou môže byť aj pohnútka). Zavinenie je podstatnou náležitosťou
trestnej zodpovednosti, čím je vyjadrená zásada, že bez zavinenia nie trestného činu ani trestu.
Zavinenie môže byť úmyselné alebo nedbanlivostné, pričom je stanovené (§ 17 Tr. zákona), že
k trestnosti činu spáchaného fyzickou osobou treba úmyselné zavinenie, ak tento zákon výslovne

neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti.

V súdenej veci sa mali obžalovaní dopustiť konaním popísaným v skutkovej vete prečinu nezaplatenia
dane podľa § 278 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona a v tomto prípade ide o úmyselný trestný čin, pričom úmysel
sa musí vzťahovať aj na okolnosť, že ide o nezaplatenie dane, ktorá je splatná.

Vykonaným dokazovaním sa však obžalobe nepodarilo preukázať úmysel obžalovaných ako konateľov
spoločnosti, nezaplatiť splatné dane. Na tomto mieste sa dáva do pozornosti aj názor odvolacieho súdu
vyjadrenývzrušujúcomuznesení,žepokiaľbymalaspoločnosťC.,L..C..I..Q.reálnevpokladnipeňažnú
hotovosť vo výške 32.204.179,10 Sk k 31.08.2008, bolo by zo strany konateľov nezmyselné, aby sa

kvôli nezaplateniu necelých 3.000.000,-Sk vystavili hrozbe trestného stíhania.

Z vyššie uvedených dôvodov boli obaja obžalovaní podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku oslobodení
spod predmetnej obžaloby prokurátora, pretože žalovaný skutok nie je trestným činom, keďže nebolpreukázaný jeden z obligatórnych znakov žalovaného prečinu nezaplatenia dane podľa § 278 ods.
1, ods. 2 Tr. zákona, a to subjektívna stránka (úmysel páchateľov) a ani ďalšia podmienka trestnej
zodpovednosti pri tomto konkrétnom prečine, a to solventnosť platiteľa dane.

v značnom rozsahu mali nezaplatiť splatnú daň,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Okresnom súde
Rimavská Sobota ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr.
poriadku).

Odvolanie môžu podať:
Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. poriadku), a to v neprospech i v
prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. poriadku). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj
proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. poriadku).
Obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. poriadku), a to len vo svoj

prospech (§ 308/2 Tr. poriadku).
Príbuzní obžalovaného v priamom rade (jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh) pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. poriadku).
Zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený

spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. poriadku).
Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, ako aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. poriadku).
Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c

Tr. poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. poriadku). Ak je poškodeným právnická
osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. poriadku).
Zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. poriadku a § 45/1 Tr. poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.