Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. jún 2019

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2T/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619010015
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Kráľová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2019:7619010015.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňou JUDr. Monikou Kráľovou na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 6. júna 2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný :

Z. N., nar. XX.X.XXXX v Spišskej Novej Vsi, okres Spišská Nová Ves, trvale
bytom Z., ul. R. č. XXXX/X, okres Spišská Nová Ves,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa 22. mája 2018 v čase okolo 17:00 hod. na ul. H. č. XXX v obci Z. okres Spišská Nová Ves,
preskočil 180 cm vysokú vstupnú bránu a bez povolenia vstúpil na súvisle oplotený dvor rodinného
domu, na ktorom sa v tom čase nachádzal poškodený S. G., ktorý je výhradným vlastníkom uvedenej
nehnuteľnosti, spolu so svojou dcérou F. G., bývalou družkou Z. N., ktorá je oprávnenou užívateľkou

uvedenej nehnuteľnosti, pričom Z. N. na uvedenom mieste najprv obom poškodeným vulgárne vynadal a
následne pristúpil k S. G. a fyzicky ho napadol bez spôsobenia zranenia, ktoré by si vyžadovali lekárske
ošetrenie, pričom po opakovaných výzvach poškodených, aby Z. N. uvedené miesto opustil, najprv na
tieto výzvy nereagoval, ale nakoniec po chvíli opäť preskočil vstupnú bránu a z miesta odišiel,

t e d a

neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval a čin spáchal prekonaním prekážky,
ktorej účelom je zabrániť vniknutiu,

č í m s p á ch a l

prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona a

z a t o m u u k l a d á

Podľa § 194 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l), n) Tr. zákona, § 37 písm. m) Tr. zákona, § 38

ods. 3 Tr. zákona, § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona peňažný trest vo výmere 350 (tristopäťdesiat) eur.Podľa § 57 ods. 3 Tr. zákona pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu mu súd ukladá
náhradný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves podal na tunajší súd obžalobu na obvineného Z.
N. pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona, pre skutok
popísaný vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný Z. N. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku vyhlásil, že je
vinný zo spáchania žalovaného skutku.

Na otázky uvedené v ustanovení § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. poriadku obžalovaný odpovedal
áno.

Na základe vyhlásenia obžalovaného Z. N., že je vinný zo spáchania žalovaného skutku a po zistení

stanoviska prokurátora, poškodených a obhajcu, súd na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 7, 8 Tr.
poriadku rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného prijíma a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom
obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná. Preto na hlavnom pojednávaní vykonal iba dôkazy
súvisiace s výrokom o treste.

Podľa § 269 Tr. poriadku na hlavnom pojednávaní boli prečítané nasledovné listinné dôkazy:

Z registra priestupkov vyplynulo, že obžalovaný Z. N. bol v roku 2015 a 2013 prejednaný pre priestupok
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. Z odpisu z registra
trestov bolo preukázané, že obžalovaný bol doposiaľ (od roku 1990) 11 krát súdne trestaný. Naposledy

bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 5T/69/2009 zo dňa 7.4.2010, právoplatného
9.4.2010 pre prečin podľa § 250a ods. 1 Tr. zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 3 (troch) mesiacov
s odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka, v ktorej sa osvedčil.

Zo správy trvalého pobytu obžalovaného (obec Smižany) vyplynulo, že zo strany občanov neboli

podávané žiadne písomné sťažnosti na obecný úrad.

Vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného Z. N., že je vinný zo spáchania žalovaného skutku, súd
ho uznal za vinného zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný Z. N. naplnil po objektívnej aj subjektívnej stránke skutkovú podstatu prečinu porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona, pretože neoprávnene vnikol do obydlia
iného a neoprávnene tam zotrval a čin spáchal prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu.
Uvedeného konania sa dopustil tým, že 22. mája 2018 v čase okolo 17.00 hod. na ul. H. v Z., preskočil
180 cm vysokú vstupnú bránu a bez povolenia vstúpil na dvor rodinného domu, pričom po opakovaných

výzvach, aby odišiel, najprv na tieto výzvy nereagoval, ale nakoniec po chvíli preskočil vstupnú bránu
a z miesta odišiel.

Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal z podmienok ukladania a účelu trestu vyjadrených v
ustanoveniach § 31 a § 34 ods. 1, 2, 3, 4 Tr. poriadku.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Pri ukladaní trestu obžalovanému Z. N. súd v zmysle § 34 Tr. zákona zohľadnil ako poľahčujúce
okolnosti v zmysle § 36 písm. l) Tr. zákona to, že k spáchaniu skutku sa priznal a úprimne ho
oľutoval a podľa § 36 písm. n) Tr. zákona, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným
orgánom, v tomto štádiu trestného konania tým, že uznal svoju vinu a nebolo potrebné vykonávať

ďalšie dôkazy súdom. Priťažujúcou okolnosťou je podľa § 37 písm. m) Tr. zákona to, že bol v minulostiodsúdený. Podľa § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd musí prihliadnuť
na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Ďalej súd prihliadol na osobu
obžalovaného a jeho osobné pomery. Obžalovaný má zaznamenaných viacero odsúdení, avšak jeho

posledné odsúdenie je zo 7.4.2010, kde mu bol uložený trest odňatia slobody s odkladom jeho výkonu
na skúšobnú dobu, v ktorej sa osvedčil a hľadí sa, akoby nebol odsúdený, a teda deväť rokov
nebol odsúdený za žiadnu trestnú činnosť. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal
i z hodnotenia spôsobu spáchania skutku, intenzity a dĺžky porušenia zákonom chráneného záujmu,
následkov protiprávneho konania, pohnútky obžalovaného. Obžalovaný sa pred samotným skutkom

nachádzal v domácnosti poškodených so súhlasom, pričom v dôsledku hádky s poškodenou túto
domácnosť opustil, bezprostredne potom, čo odišiel sa dopustil skutku a následne po výzvach dvor
poškodených dobrovoľne opustil, pričom jeho protiprávnym konaním nedošlo k spôsobeniu žiadneho
následku. Z uvedeného je zrejmé, že intenzita protiprávneho konania nebola vysoká a tiež protiprávny
stav vyvolaný obžalovaným netrval dlho.

Prihliadnuc tak na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery, postoj k samotnej veci a možnosť jeho
nápravy, dospel súd k záveru, že pre naplnenie účelu trestu u obžalovaného postačuje uloženie iného
ako trestu ako trestu odňatia slobody, a za splnenia podmienok podľa § 56 ods. 1, 2 Tr. zákona mu súd
uložil peňažný trest vo výmere 350,- eur.

Pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený, zároveň podľa § 57 ods. 3 Tr.
zákona ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere päť mesiacov.

Súd má za to, že už uložením peňažného trestu pri súčasnom uložení náhradného trestu odňatia

slobody v prípade úmyselného zmarenia peňažného trestu dôjde k naplneniu účelu trestu tým, že
bude zabezpečená prevýchova obžalovaného a zabráni mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti, teda
individuálnaprevenciaasúčasnenaplníprvokgenerálnejprevenciespočívajúcivovýchovnompôsobení
trestu na ostatných, a teda uložený trest je takto dostatočný a spravodlivý.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od
jeho oznámenia na Okresný súd Spišská Nová Ves.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku.

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku

uvedeného v obžalobe.
Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať
alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do
doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.