Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. júl 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516203011
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8516203011.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v sporovej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION,
a.s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr.
Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO:
50 361 368, proti žalovanej: T. H., Z.. XX.X.XXXX, B. E. XX, XXX XX X., zastúpenej JUDr. Martou
Konkoľovou, advokátkou, Jarmočná 79, Stará Ľubovňa, o zaplatenie 1.994,67 eur s prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.k. 8Csp/35/2016-122 z 12.1.2018, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaná m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanej
trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že dňa 3.9.2013 uzavrela žalovaná s právnym predchodcom žalobcu zmluvu
o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej peňažné
prostriedky vo výške 2.000,- eur. Podľa bodu 3 zmluvy mala žalovaná splatiť úver v 60 mesačných

splátkach po 62,29 eur vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc dňom 20.10.2013 a končiac dňom 20.9.2018.
Celková výška nákladov bola v zmluve uvedená vo výške 1.512,50 eur, ročná úroková sadzba bola
dohodnutá vo výške 24,50 % ročne, RPMN bola uvedená vo výške 27,43 % a priemerná RPMN vo výške
20,83 %. Žalovaná uhradila 1 splátku vo výške 65 eur dňa 15.10.2013. Právny predchodca žalobcu
zaslal žalovanej výzvu na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 24.6.2014, ktorá bola odoslaná na adresu
žalovanej dňa 25.6.2014. Touto výzvou právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že podstatne
porušila úverovú zmluvu, vyzval ju na úhradu dovtedy dlžných splátok úveru a upozornil ju na možnosť

vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Žalovaná aj napriek výzve neuhradila žiadnu splátku, preto
výzvou zo dňa 11.7.2014 oznámil právny predchodca žalobcu žalovanej, že ku dňu 11.7.2014 sa jej
úverová pohľadávka sa stáva predčasne splatnou. Žalovaná bola zároveň vyzvaná na jej úhradu do 10
dní od jej doručenia. Túto výzvu si žalovaná prevzala dňa 16.7.2014. Zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 13.6.2017 bola uplatnená pohľadávka postúpená na žalobcu. Súd sa v prvom rade zaoberal
otázkou aktívnej legitimácie, či boli splnené podmienky na postúpenie práv zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere upravené v § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. Jednou z podmienok je, že postupovaná pohľadávka

je splatná v celom rozsahu, teda že je buď po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru, t.j.
nastala splatnosť už aj poslednej splátky alebo ide o pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, t.j. pri ktorej bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru.
Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je zrejmé, že konečná splatnosť úveru mala nastať ažposlednousplátkousplatnoudňa20.9.2018,tedasplatnouvcelomrozsahumohlabyťvčasepostúpenia
pohľadávky iba z dôvodu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Podmienky na vyhlásenie predčasnej
splatnosti spotrebiteľskej zmluvy sú upravené v § 53 ods. 9 OZ, ktorý pred zosplatnením úveru vyžaduje

výzvu veriteľa adresovanú a doručovanú dlžníkovi s upozornením na aktuálny dlh a možnosť požadovať
zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia si povinností dlžníka. Právny predchodca
žalobcu doložil v priebehu konania výzvu, ktorou žalovanú ako dlžníka vyzval na úhradu dovtedy
omeškaných splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, ako aj výzvu,
ktorou oznámil žalovanej predčasné zosplatnenie úveru. Takisto pripojil doklady o odoslaní prvej výzvy

a o doručení druhej výzvy. Súd preto ďalej skúmal, či právny predchodca dodržal lehotu ustanovenú
zákonom, ktorá sa musí spotrebiteľovi - dlžníkovi poskytnúť na plnenie omeškaných splátok, t.j. 15 dní.
Výzva zo dňa 24.6.2014 (ktorá bola zasielaná pred zosplatnením úveru) bola odosielaná na adresu
žalovanej dňa 25.6.2014. Právny predchodca žalobcu, ani žalobca nepredložili doklad o výslovnom
doručení tejto výzvy, preto súd vychádzal z bežnej lehoty, počas ktorej sa doporučená zásielka dostane
do dispozičnej sféry adresáta, t.j. 2 dni (aj z dokladu o doručení ďalšej výzvy, ktorou bolo žalovanej

oznamované zosplatnenie úveru vyplýva, že bola odosielaná dňa 14.7.2014 a doručená dňa 16.7.2014,
t.j. po 2 dňoch). Za tejto situácie sa výzva na zaplatenie dovtedy dlžných splátok dostala do dispozičnej
sféry žalovanej dňa 27.6.2014. Právny predchodca výzvou zo dňa 11.7.2014 oznámil žalovanej, že úver
sa stal predčasne splatným dňa 11.7.2014. Z uvedených dátumov je zrejmé, že medzi výzvou pred
zosplatnením úveru a výzvou, ktorou bolo žalovanej oznámenie o zosplatnení úveru, neubehla zákonom

vyžadovaná lehota 15 dní. Ak právny predchodca žalobcu pristúpil k zosplatneniu úveru v lehote kratšej,
ako vyžaduje zákon, súd takéto zosplatnenie považoval za vykonané v rozpore so zákonom a takýto
právny úkon za neplatný. Ak úver nebol platne zosplatnený, následné postúpenie pohľadávky z celého
úveru bolo v rozpore s § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., s požiadavkou postúpiť úver buď po konečnej
splatnosti úveru alebo po jeho platnom vyhlásení za predčasne splatný. Súd teda nemal preukázané

podmienky na postúpenie pohľadávky podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ, ktorý je lex specialis k § 92 ods. 8
ZoB. Keďže neboli splnené podmienky na platné postúpenie pohľadávky podľa lex specialis, nebolo
potrebné sa zaoberať splnením podmienok podľa § 92 ods. 8 ZoB, keďže už nesplnenie podmienok na
platné postúpenie podľa § 17 ods. 1 ZoSÚ spôsobilo nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu. Z dôvodu
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd prvej inštancie žalobu zamietol.

3. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP.

4. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca.

5. Namietal, že výzva na splatenie úveru s príslušenstvom zo dňa 11.7.2014 bola zároveň písomnou
výzvou banky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalovaný bol v omeškaní nepretržite od
20.11.2013dovyhláseniapredčasnejsplatnostiúveru,pričomužlendovyhláseniapredčasnejsplatnosti
úveru s prísl. bol žalovaný v omeškaní viac ako 90 dní. Tvrdenie súdu o tom, že výzvy doručované
takmer 3 roky pred postúpením pohľadávky, nemožno považovať za výzvy doručované v primeranom

čase pred postúpením pohľadávky, nemá žiadnu oporu v zákone. Žalobca, resp. právny predchodca
žalobcu si splnil svoju povinnosť v zmysle § 53 ods. 9 OZ, ako aj v zmysle § 92 ods. 8 zákona o
bankách a došlo k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu. Podľa žalobcu je rozhodnutie súdu
prvej inštancie nepreskúmateľné, keď základom odôvodnenia súdneho rozhodnutia sú tie tvrdenia,
ktorými súd podopiera svoj záver. Žalobca má za to, že v konaní na súde prvého stupňa došlo k

porušeniu práva strany konania na spravodlivý súdny proces. Platnosť, či neplatnosť právneho úkonu
možno posudzovať len so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali v čase jeho vzniku. Pokiaľ ide o
aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka na plynutie premlčacej doby, resp. aplikáciu ustanovení
zákona o ochrane spotrebiteľa poukázal na skutočnosť, že na ust. § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník, sa vzťahuje zákaz retroaktivity, teda nie je možné toto ustanovenie aplikovať na

vzťahy, ktoré vznikli pred 1.4.2015. Na všetky úverové vzťahy, ktoré vznikli pred 1.4.2015 je nevyhnutné
aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Ochrana spotrebiteľa má svoje limity, pričom ochranu
spotrebiteľa nemožno ponímať ako obranu proti ľahkovážnosti a nezodpovednosti. Žalobca má za
to, že v tomto prípade ide, pod zámienkou narovnávania prirodzených nerovností medzi účastníkmi
občianskoprávnych vzťahov, prostredníctvom zákona alebo dokonca prostredníctvom judikatúry ESD,

dochádza k narušeniu princípu rovnosti strán konania. Súdy sú povinné skúmať konkrétne okolnosti
uzatvorenia zmluvy, aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nie je možné
chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Žalobca uzavrel zmluvu dobrovoľne, bez
pripomienok a nátlaku.6. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne, aby žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovanú zaviazal

na náhradu trov konania.

7. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, a to vyjadrením z 22.11.2018.

8. K strate výhod splátok a k vyhláseniu predčasnej splatnosti žalovaná uviedla, že na daný prípad,

sa s poukazom na nespornú skutočnosť, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, je pre vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru nutné splnenie podmienok podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Aj keď právny
predchodca žalobcu predložil súdu listinný dokument, resp. Upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej
časti úveru z 24.6.2014, nedošlo k riadnemu splneniu tzv. notifikačnej povinnosti, a to z toho dôvodu,
že zákonnou podmienkou účinného vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru je upozornenie dlžníka zo
strany veriteľa na uplatnenie práva v lehote nie kratšej ako 15 dní pred jeho uskutočnením. Až následne

po márnom uplynutí minimálne 15 dňovej lehoty môže veriteľ realizovať právo vyhlásiť predčasnú
splatnosť úveru. Navyše právny predchodca žalobcu a ani žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal,
aby sa uvedená výzva dostala do dispozičnej sféry žalovanej, teda aby bolo možné posúdiť, či v tomto
prípade došlo k poskytnutiu lehoty 15 dní od upozornenia na možnosť uplatnenia tohto práva až po
samotné uplatnenie tohto práva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ku ktorému malo dôjsť dňa

11.7.2014. Právny predchodca žalobcu, resp. žalobca nepreukázal, aby poskytol žalovanej lehotu 15
dní pred tým, ako vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, aby bola splnená podmienka podľa § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka. Opomenutím postupu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 565 Občianskeho zákonníka, nemohlo zo strany právneho predchodcu žalobcu dôjsť k platnému
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, čo následne v zmysle § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských

úveroch v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka zakladá neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky
a nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. K písomnej výzve právneho predchodcu žalobcu
žalovaná uviedla, že v danom prípade právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na zaplatenie celého
dlhu, teda aj tej časti, ktorá ešte splatná nebola, a nie len k zaplateniu omeškanej časti peňažného
záväzku, ktorej omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní tak, ako je to vyžadované

v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. V danom prípade neboli splnené ani ostatné podmienky pre
postúpenie pohľadávky ako celku v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách, a to platné vyhlásenie
predčasnej splatnosti úveru. Právny predchodca žalobcu v danom prípade nemohol vyhlásiť predčasnú
splatnosť úveru, ani vzhľadom na nepreukázanie splnenia postupu vyplývajúceho z § 11 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch, teda preto, že pred uzavretím úverovej zmluvy neposúdil s odbornou

starostlivosťouschopnosťspotrebiteľasplácaťspotrebiteľskýúver.Kodôvodneniurozhodnutiažalovaná
uviedla,žesúdnemusídaťodpoveďnavšetkyotázkynastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.
Ani v rámci judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sa nevyžaduje, aby na každý argument strany,
aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. S

relevantnými odvolacími dôvodmi, prezentovanými zo strany žalobcu, sa pritom súd prvej inštancie
náležite vysporiadal. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, na zistený skutkový stav správne
aplikoval právne predpisy a správne vo veci rozhodol.

9. S poukazom na uvedené žalovaná navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne

správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania.

10. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

11. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania,
pričom nemožno mať pochybnosti ani o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej

inštancie.

12. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.13. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, práva vyplývajúce zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak

prechádzaalebosapostupujepohľadávkasovšetkýmiprávamisňouspojenýmiaa)ideoprechodalebo
postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného
predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej
banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského
úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského

úveru.

14. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

15. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

16. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny

nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je súčasťou súdneho
konania.

18. Z obsahu písomného podania právneho predchodcu žalobcu zo dňa 11.7.2014 (č.l. 9 spisu) vyplýva,
že tento využil svoje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka a pre nesplatenie splátky požiadal o

zaplatenie celej pohľadávky.

19. Vychádzajúc z citovaného ust. § 53 ods. 9 OZ, dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce z § 565,
teda žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Toto právo však môže uplatniť iba za podmienky, že

naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní. Z tejto úpravy jednoznačne nevyplýva, od
akej udalosti treba túto lehotu počítať. Z kontextu zákonného ustanovenia však možno vyvodiť, že musí
uplynúť najmenej 15 dní odo dňa, keď dodávateľ upozornil spotrebiteľa, že uplatňuje právo na zaplatenie
celej pohľadávky, do dňa, keď má dôjsť k splatnosti celej pohľadávky, resp. do dňa, keď ju má spotrebiteľ
uhradiť.

20. Zo zmluvy o úvere z 3.9.2013 vyplýva, že konečná splatnosť úveru mala nastať 20.9.2018, z čoho
je zrejmé, že ku dňu postúpenia pohľadávky 13.6.2017 pohľadávka nebola postúpená po konečnej
splatnosti úveru. Nedošlo k postúpeniu ani pohľadávky, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej
splatnostiúveru,keďževyhláseniepredčasnejsplatnostiúveruneboloúčinné.Ajkeďprávnypredchodca

žalobcu predložil súdu upozornenie - výzvu na splatenie dlžnej časti úveru, nedošlo k riadnemu splneniu
tzv. notifíkačnej povinnosti z dôvodu, že v zmysle vyššie cit. ustanovenia je zákonnou podmienkou
účinného vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru upozornenie dlžníka zo strany veriteľa na uplatnenie
práva v lehote nie kratšej ako 15 dní pred jeho uskutočnením. Spotrebiteľ musí byť najskôr upozornený
na naplnenie podmienok vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, v lehote nie kratšej ako 15 dní, čím

mu je daná možnosť odvrátiť následky spočívajúce v zosplatnení celého úveru. Až následne po márnom
uplynutí minimálne 15 dňovej lehoty môže veriteľ realizovať právo vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru.
Právny predchodca žalobcu a ani žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, aby sa uvedená výzva
dostala do dispozičnej sféry žalovanej, teda aby bolo možné posúdiť, či došlo k poskytnutiu lehoty 15
dní od upozornenia na možnosť uplatnenia tohto práva až po samotné uplatnenie tohto práva podľa §

53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ku ktorému došlo dňa 11.7.2014.21. Právny predchodca žalobcu, resp. žalobca nepreukázal, aby poskytol žalovanej lehotu 15 dní pred
tým, ako vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, teda, aby bola splnená podmienka podľa § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka.

22. Ak by sa vychádzalo z predpokladu, že rovnakým spôsobom ako vyhlásenie predčasnej splatnosti,
bola zasielaná aj výzva na splatenie dlžnej časti úveru, resp., že bola doručená dva pracovné dni po
odoslaní, je zrejmé, že aj pri doručení tejto výzvy dňa 27.6.2014 do vyhlásenia predčasnej splatnosti
úveru, resp. do 11.7.2014 lehota 15 dní ubehnúť nemohla, teda 11.7.2014 ešte právny predchodca

žalobcu vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru nemohol.

23. Z kontextu ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka možno vyvodiť, že musí uplynúť
najmenej 15 dní odo dňa, keď dodávateľ upozornil spotrebiteľa, že uplatňuje právo na zaplatenie celej
pohľadávky,resp.navyhlásenímimoriadnejsplatnostiúveruaažpouplynutítejtolehotymôžedodávateľ
uplatniť toto právo.

24. Navyše aj v zmysle výzvy obsiahnutej v rámci výzvy na splatenie dlžnej časti úveru je žalovaná
vyzývaná na zaplatenie dlžnej časti úveru v lehote 15 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy dlžnej
časti. Zákonodarca mal podľa názoru odvolacieho súdu na mysli adresovanú písomnosť, ktorá sa musí
nevyhnutne dostať do sféry dispozície spotrebiteľa a z ktorej obsahu musí byť zrejmé jednak splnenie

zákonných podmienok uplatnenia režimu v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a jednak výslovné
upozornenie spotrebiteľa na vykonanie práva dodávateľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka v súlade
s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.

25. Keďže v prípade postupu žalobcu resp. jeho právneho predchodcu došlo k porušeniu tohto

zákonného ustanovenia, nemohli nastať predpokladané účinky vo forme splatnosti celého záväzku.
Opomenutím postupu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho
zákonníka aj s poukazom na účel daného ustanovenia, ktorým je umožnenie spotrebiteľovi dať mu
určitú poslednú možnosť k splateniu dlhu predtým, ako dodávateľ využije svoje právo, ktorým žiada
o zaplatenie celého dlhu naraz, nemohlo zo strany právneho predchodcu žalobcu dôjsť k platnému

vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, čo v zmysle § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch
v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka zakladá neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, a teda
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

26. Dôsledkom nesplnenia povinnosti žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu, uloženej mu

ustanoveniami Občianskeho zákonníka, na ochranu spotrebiteľa je neplatnosť právneho úkonu -
zmluvy o postúpení pohľadávky v zmysle § 39 OZ. Súd prvej inštancie tak správne zistil, že nebolo
preukázané, aby žalobca platne nadobudol pohľadávku uplatnenú v predmetom konaní od jeho
právneho predchodcu.

27. S ohľadom na túto skutočnosť odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že
žalobca nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia a žalobcom uplatnené v tomto konaní,
preto mu nie je možné toto právo priznať.

28. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (do porov. napr. uznesenie Ústavného súdu SR z
23.6.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na uvádzané skutočnosti má za to, že
rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám určeným v ust. § 220 ods. 2 CSP. Z rovnakých
dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami žalobcu, ktoré nemohli
spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

29. Za situácie, že správny je aj výrok o trovách konania strán sporu, odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1

CSP. Žalovaná s ohľadom na výsledok odvolacieho konania má nárok na náhradu trov, ktoré si uplatnila
v rámci vyjadrenia k odvolaniu žalobcu, preto bola žalovanej priznaná náhrada trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 % s tým, že o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie postupom podľa § 262
ods. 2 CSP.31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia

rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).