Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. október 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16C/130/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713205498
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tomáš

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:7713205498.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Tomášom, v právnej veci žalobcu O.

P.,nar.XX.XX.XXXX,bytomA.XXX/XXX,Z.G.,vkonaníprávnezastúpenéhoadvokátkouJUDr.Martou
Šuvadovou, so sídlom AK Floriánska 16, Košice, proti žalovanej Slovenská republika, zastúpenej v 1.
rade Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, v 2.
rade Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 3, Bratislava, v 3. rade Generálnou
prokuratúrou Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, o zaplatenie 71 632,50 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že nárok žalobcu voči žalovanému 1/ je daný.

Súd žalobu voči žalovaným 2/, 3/ z a m i e t a .

O náhrade trov konania žalovaných 2/, 3/ súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 08. 04. 2013 domáhal náhrady škody vo výške
71 632,50 Eur spôsobenej nezákonným rozhodnutím rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym
úradným postupom

Navrhovateľ sa v podaní vyjadril, že dňa 30. 06. 2004 v Banskej Bystrici vydal vyšetrovateľ Prezídia
policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, Odbor boja proti korupcii Stred, oddelenie vyšetrovania,
uznesenie o vznesení obvinenia sp. zn. ČVS: SJP-46/OVOZTČ-BB-2003 zo dňa 30. 06. 2004, ktorým
bolo proti navrhovateľovi vznesené obvinenie z trestného činu založenia, zosnovania a podporovania
zločineckej a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb a trestný čin podvodu
podľa § 250 ods. 1,5 TZ.

Uznesením prokurátora Krajskej prokuratúry sp. zn. Kv 82/03-381 v Trenčíne zo dňa 21. 07. 2004 bola
sťažnosť navrhovateľa zamietnutá.

Následneuznesením Okresného súduTrenčín zodňa04.07.2004sp.zn.2Tp/91/2004bolnavrhovateľ
vzatý do väzby s tým, že väzba začala plynúť dňom 01. 07. 2004 od 7.40h v ústave Leopoldov.

Uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR sp. zn. VII Gv 150/04-416 zo dňa 02. 01. 2005

prepustil navrhovateľa z väzby.Pozmeneprávnejkvalifikácieskutku dňa03.01.2008podalprokurátor Vojenskejobvodnej prokuratúry
Prešov dňa 02. 02. 2009 obžalobu pre skutok kvalifikovaný ako pokračovací trestný čin podľa § 158
ods. 1 písm. a) TZ.

Rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp. zn. 8T/16/2009 zo dňa 22. 07. 2010 bol navrhovateľ
oslobodený. Takisto aj odvolací súd dospel k záveru, že žiadnym konkrétnym dôkazom nebolo
preukázané, že sa stali skutky, ktoré sú uvedené v obžalobe.

Odporca 1/ sa k veci vyjadril, že uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané dňa 30. 06. 2004, t. j.
podľa z. č. 58/1969 Zb., teda právny vzťah sa spravuje podľa nezákonného rozhodnutia- vydaného
uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 30. 06. 2004. Podľa odporcu 1/ náhrada nemajetkovej ujmy
v peniazoch je vylúčená.

Odporca 2/ s návrhom nesúhlasil a uviedol, že v danej veci nie je orgánom oprávneným konať v

mene SR, pretože prokurátor zamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru a
podal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu. Podľa názoru odporcu 2/ je príslušný vo veci konať
Ministerstvo spravodlivosti SR, nakoľko uznesenie o vznesení obvinenia bolo vydané podľa z. č. 58/69
Zb., kedy jednoznačne zodpovedalo Ministerstvo spravodlivosti SR a takisto tento orgán zodpovedá za
rozhodnutie súdu o väzbe zo dňa 04. 07. 2004 v zmysle § 4 ods. 1 písm. a) z. č. 514/2003 Z. z..

Odporca 3/ sa k veci vyjadril, že nezákonným titulom je uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 30.
06. 2004, a preto je rozhodným právom z. č. 58/69 Zb., t. j. zodpovedným subjektom je Ministerstvo
spravodlivosti SR.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom a
odporcom, listinnými dôkazmi predloženými zamestnávateľom navrhovateľa, uznesením Prezídia
policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, Odbor boja proti korupcii Stred, oddelenie vyšetrovania,
uznesenie o vznesení obvinenia sp. zn. ČVS: PSJP-46/OVOZTČ-BB-2003 zo dňa 30. 06. 2004,
uznesením prokurátora Krajskej prokuratúry sp. zn. Kv 82/03-381 v Trenčíne zo dňa 21. 07. 2004,

uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 04. 07. 2004 sp. zn. 2Tp/91/2004, rozsudkom Okresného
súdu Michalovce sp. zn. 8T/16/2009 zo dňa 22. 07. 2010, výsluchom navrhovateľa, výsluchom odporcu
1/-3/, výsluchom svedkov spolu s ďalšími listinnými dôkazmi pripojenými v spise a zistil tento skutkový
stav:

Dňa 30. 06. 2004 v Banskej Bystrici vydal vyšetrovateľ Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti
korupcii, Odbor boja proti korupcii Stred, oddelenie vyšetrovania, uznesenie o vznesení obvinenia sp.
zn. ČVS: PSJP-46/OVOZTČ-BB-2003, ktorým bolo proti navrhovateľovi vznesené obvinenie z trestného
činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej a teroristickej skupiny podľa § 185a ods. 1
zákona č. 140/1961 Zb. Uznesením prokurátora Krajskej prokuratúry sp. zn. Kv 82/03-381 v Trenčíne

zo dňa 21. 07. 2004 bola sťažnosť navrhovateľa zamietnutá. Následne uznesením Okresného súdu
Trenčín zo dňa 04. 07. 2004 sp. zn. 2Tp/91/2004 bol navrhovateľ vzatý do väzby s tým, že väzba začala
plynúť dňom 01. 07. 2004 od 7.40h v ústave Leopoldov. Uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry GP
SR sp. zn. VII Gv 150/04-416 zo dňa 02. 01. 2005 prepustil navrhovateľa z väzby. Po zmene právnej
kvalifikácieskutku dňa02.02.2009podalprokurátor Vojenskejobvodnej prokuratúry Prešov obžalobu

pre skutok kvalifikovaný ako pokračovací trestný čin podľa § 158 ods. 1 písm. a) TZ. Rozsudkom
Okresného súdu Michalovce sp. zn. 8T/16/2009 zo dňa 22. 07. 2010 bol navrhovateľ oslobodený
spod obžaloby. Takisto aj odvolací súd dospel k záveru, že žiadnym konkrétnym dôkazom nebolo
preukázané, že sa stali skutky, ktoré sú uvedené v obžalobe.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím,
ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako
aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o
väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny orgán"). Štát
zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie

vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.

Podľa § 2 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú
tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.Podľa § 3 zákona č. 58/1969 Zb., ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti

nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím
tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má
voči štátu ten, na kom bola väzba vykonaná, ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené alebo ak
bol spod obžaloby oslobodený.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., prvá veta, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné
vopred prerokovať s ústredným orgánom.

Podľa § 10 zákona č. 58/1969 Zb., ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich
mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho

neuspokojenej časti na súde.

Prvoradým predpokladom pre zákonné použitie niektorého z dôvodov väzby vo vzťahu ku konkrétnej
trestne stíhanej osobe je existencia „konkrétnych skutočností“, ktoré robia reálnym nebezpečenstvo,
resp. obavu, že nastane niektorý z následkov. Samotný pojem „konkrétne skutočnosti“ vylučuje,

aby bol niektorý z dôvodov väzby použitý v trestnom konaní len na základe objektívnymi
zisteniami nepodložených, neistých, hmlistých a dostatočne neodôvodnených podozrení, domnienok
a predpokladov, pretože by to viedlo k neodôvodneným zásahom do Ústavou Slovenskej republiky
garantovanýchľudskýchprávaslobôdasúčasnekprocesno-právnemuprekročeniuprincípovriadneho
a spravodlivého procesu. Zákonom požadované „konkrétne skutočnosti“ musia mať teda takú povahu,

aby boli dostatočným a rozumným podkladom pre odôvodnenie obavy v priebehu konania. Vzhľadom
na to, že „konkrétne skutočnosti“ neboli v priebehu vyšetrovania preukázané, súd uznesením prepustil
navrhovateľa na slobodu.

Vznik zodpovednosti sa viaže na existenciu určitých skutočností alebo skutkových relácií, ktoré určuje

zákon a súhrn ktorých tvorí zákonnú skutkovú podstatu protiprávneho činu (zodpovednostnú skutkovú
podstatu). Prvkami skutkovej podstaty, naplnenie ktorej má za následok vznik zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím sú:
1. subjekt (orgán štátu),
2. predmet (nezákonným rozhodnutím porušený právny vzťah),

3. správanie subjektu (jeho rozhodnutie),
4. výsledok spočívajúci v škode,
5. príčinná súvislosť medzi správaním (rozhodnutím) a výsledkom (škodou) a
6. protiprávnosť - nezákonnosť.

Pre vznik tejto zodpovednosti musia byť splnené všetky zákonom vyžadované podmienky. Poškodený
musí využiť možnosť podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo
sťažnosť (§ 3 zákona č. 58/1969 Zb.) a musí ísť o rozhodnutie právoplatné, pretože len právoplatné
rozhodnutie zakladá zodpovednosť. Až právoplatnosť rozhodnutia vylučuje možnosť jeho nápravy
riadnym opravným prostriedkom a je definitívne a záväzné pre účastníkov aj orgány a vykonateľné (§

4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb.).

Čo sa týka naplnenia podmienok zodpovednosti, súd má za to, že v danom prípade je splnená
podmienka subjektu, t. j. orgánu štátu (orgán činný v trestnom konaní a súd), ktorý vydal rozhodnutie
(uznesenie o vznesení obvinenia a uznesenie o vzatí do väzby), čím prejavil svoje oprávnenie

a povinnosť rozhodovacieho charakteru, uplatňované pri ochrane porušených alebo ohrozených
subjektívnych práv jednotlivcov, fyzických alebo právnických osôb (splnenie 2. a 3. podmienky).Uznesenie o vznesení obvinenia a uznesenie o vzatí do väzby vydané orgánom činným v trestnom
konaní (policajtom - vyšetrovateľom) a súdom spôsobili navrhovateľovi škodu spočívajúcu v obrane jeho
práv a právom chránených záujmov (osobná sloboda), t. j. trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní,

čím bol splnený aj štvrtý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu.

Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, tá spočíva v tom, že bez vznesenia obvinenia by navrhovateľovi nebola
vznikla škoda spočívajúca vo formálnej obhajobe (obhajobe právnym zástupcom) s následnou náhradou
trov právneho zastúpenia s zásahov do ochrany osobnosti. Príčinná súvislosť predstavuje podmienku,

bez ktorej by následok vôbec nebol nastal (alebo nastal iným spôsobom), ak by nedošlo k prejavu vôle
(konaniu či opomenutiu).

Súd ako podstatné skúmal, či uznesenie o vznesení obvinenia bolo nezákonné. Zákon
pojem nezákonnosti rozhodnutia nedefinuje, preto je potrebné tento pojem vykladať vo vzťahu ku
konkrétnemu prípadu. Zákonnosť alebo nezákonnosť rozhodnutia je otázkou súladu rozhodnutia s

objektívnym právom a nie otázkou subjektívnych alebo objektívnych faktorov, ktoré viedli k porušeniu
tohtosúladu.Nezákonnosťjevýlučneotázkouvzťahurozhodnutiaazákona,atootázkounezhodymedzi
rozhodnutím a zákonom. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4MCdo
15/2009 zistenie nezákonnosti je vecou konkrétneho posúdenia okolností prípadu. Pri aplikácii sa treba
pridržiavať toho, že ide o všeobecný a obsahovo aj rozsahovo pružný pojem. Zároveň treba rešpektovať

aj skutočnosť, že tento pojem zákon osobitne neobmedzuje. Aj napriek tomu, že pojem nezákonné
rozhodnutie nie je v zákone definovaný, je však možné konštatovať, že pod nezákonným rozhodnutím
sa dá rozumieť akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom
Slovenskej republiky, alebo záväzkami Slovenskej republiky, vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej
zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná a bolo z dôvodu nezákonnosti zrušené alebo zmenené

príslušným orgánom.

Základným predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je
zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, a to pre jeho
nezákonnosť príslušným orgánom. Súd k tomuto dodáva, že podozrenie zo spáchania trestného činu

sa nepotvrdilo, čím vyšla v zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo/194/2010 nezákonnosť rozhodnutia
o začatí trestného stíhania o vznesení obvinenia.

Pre správnu interpretáciu tohto ustanovenia nestačí vychádzať len z jeho jazykového znenia,
ale je nevyhnutné uplatniť výklad systematický a teleologický. Z hľadiska výkladu teleologického,

vychádzajúceho zo zmyslu a účelu právneho predpisu, ktorým je v prípade uvedeného zákona ochrana
základného práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom v zmysle čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno lipnúť na formálnom zrušení
(zmene) tvrdeného nezákonného rozhodnutia, ale je potrebné splnenie tejto podmienky vykladať
extenzívne. Za ústavne konformný treba preto považovať výklad, podľa ktorého v prípade posudzovania

zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia,
zastavenie trestného stíhania, ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o
spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného
stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť.

Právoplatnosťou rozhodnutia trestné konanie končí. To znamená, že zanikajú účinky rozhodnutia o
začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, a zrušenie takéhoto rozhodnutia sa zároveň z tohto
dôvodu stáva bezpredmetným (nadbytočným). Výsledky trestného (prípravného) konania ukazujú, že
nejde o trestný čin, a zároveň to znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo
a vyšla tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia.

Ústavnoprávny základ nároku jednotlivca na náhradu škody v prípade trestného stíhania, ktoré je
skončenézastavenímtrestnéhostíhaniatrebahľadaťnielenvustanoveníčl.46ods.3ÚstavySlovenskej
republiky, ale vo všeobecnej rovine predovšetkým v čl. 1 ods. 1 tohto základného zákona, teda v
princípoch materiálneho právneho štátu. Ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát,
musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných

práv jednotlivca. Nemožno totiž prehliadnuť, že štát nemá slobodnú vôľu, ale je povinný striktne
dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii. Na jednej strane je povinnosťou
orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže
zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci dozákladnýchpráv.Vtakejsituáciiniejerozhodné,akoorgányčinnévtrestnomkonanívyhodnotilipôvodné
podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Nárok na náhradu škody spôsobenej
začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým

prípadom zodpovednosti štátu. Systematickým a logickým extenzívnym výkladom súdna judikatúra
dospela k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby,
treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal,
a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím
trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobnej nezákonným rozhodnutím.

Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonností) začatia (vedenia) trestného stíhania, je neskorší
výsledok trestného konania. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 183/2009)
Na základe vyššie uvedeného súd považuje uznesenie vyšetrovateľa Prezídia policajného zboru, Úradu
boja proti korupcii, Odbor boja proti korupcii Stred, oddelenie vyšetrovania, o vznesení obvinenia
sp. zn. ČVS: SJP-46/OVOZTČ-BB-2003 zo dňa 30. 06. 2004 za nezákonné rozhodnutie, ktorým bola
navrhovateľovi spôsobená škoda. Právoplatným oslobodením je nepochybné, že skutok nespáchal

navrhovateľ a že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Uznesenie o vznesení obvinenia tak bolo zrušené pre jeho nezákonnosť, pretože s prihliadnutím na
konkrétne okolnosti a dôvody navrhovateľ trestný čin nespáchal a trestné stíhanie proti nemu nemalo
byť začaté. Z vyššie opísaných skutočností súd považoval nárok navrhovateľa za dôvodný.

Čo sa týka použitia rozhodného práva a pasívnej vecnej legitimácie súd postupoval v zmysle zákona č.
58/1969 Zb., nakoľko za nezákonné považoval rozhodnutie o vznesení obvinenia zo dňa 30. 06. 2004,
čo bolo ešte v čase účinnosti predmetného zákona. Zodpovednostným subjektom v zmysle daného
zákona je výlučne štát zastúpený Ministerstvom spravodlivosti SR (§ 9 ods. 1 z. č. 58/1969 Zb.). Takisto

rozhodnutie o väzbe bolo vydané sudcom pre prípravné konanie Okresného súdu Trenčín sp. zn.
9T/2004 zo dňa 04. 07. 2004, za ktoré v zmysle § 4 ods. 1 písm. a) z. č. 514/2003 Z. z. zodpovedá
Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR. Z uvedených dôvodov súd žalobu
voči odporcovi 2/ a 3/ zamietol.

V ďalšej fáze konania pri rozhodovaní o výške odškodnenia žalobcu súd bude vychádzať z výpovedi
svedka L. P. a Z. A. s tým, že súd bude prihliadať na povahu trestnej veci, celkovú dĺžku obmedzenia
osobnej slobody a následky v osobnej sfére žalobcu, čo bude aj predmetom dokazovania.

Súd bude posudzovať rozsah následkov nezákonného rozhodnutia do osobnostných práv žalobcu.

Zodpovednosť za zásah do osobnostných práv vyplýva z ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane
osobnosti. Zodpovedným subjektom je Slovenská republika, ktorá zodpovedá aj za odškodnenie podľa
článku 5 ods. 5 Dohovoru (obeti zatknutia alebo zadržania), za predpokladu, že tieto boli nezákonné (čo
sa v danom konaní preukázalo).

Nakoľko v zmysle ustálenej judikatúry a súdnej praxe má v prípade žalobcu oslobodenie spod obžaloby
tie isté právne následky ako nezákonné rozhodnutie, potom Slovenská republika zodpovedá v oboch
nárokoch žalobcu - na ochranu osobnosti (zásah do osobnostnej sféry - narušenie dobrého mena,
povesti, cti, do osobnej slobody, do vážnosti na verejnosti, v rodine, podnikateľskej sfére, eskorta
za mediálnej pozornosti, novinové články, narušenie zdravotného stavu) a za nezákonné zadržanie

vo väzbe. V rozhodnutí Ústavného súdu Českej republiky - sp. zn. I.ÚS 85/04 bolo vyslovené: „bez
ohľadu na to, akým spôsobom obsahom inštitútu náhrady škody pracuje domáci zákonodarca, judikatúra
všeobecných súdov i súdu ústavného, prípadne domáca civilistická doktrína v oblasti vnútroštátnej
aplikácie Dohovoru, treba vyjsť z pojmu náhrady škody tak, ako s ním operujú národné európske ústavné
súdy a najvyššie súdy, v ktorých judikatúry vyrastá judikatúra ESLP. Pokiaľ ide špecificky o bežnú

zodpovednosť štátu za obmedzenie osobnostnej slobody, a teda vzťah domáceho reliktného civilného
práva a článku 5 ods. 5 Dohovoru, je situácia v jednotlivých európskych štátoch taká, že klasická
dogmatika civilno-právnych inštitútov ustúpila priamemu pôsobeniu článku 5 ods. 5 Dohovoru, ktorý je
vykladaný národnými súdmi celkom autonómne.“

Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku 4Cdo/177/2005 z 31. 05. 2007 vyslovil právny názor, v
ktorom uvádza, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy treba posudzovať aj súvislosti s článkom 5
ods.1 a ods. 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V odôvodnení tohto rozsudku
sa doslova uvádza, i keď článok 5 ods. 5 Dohovoru zaručuje odškodnenie za pozbavenie osobnejslobody v prípadoch podobných prípadom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím, možno podľa názoru dovolacieho súdu použiť
tento článok aj v prípadoch, v ktorých sú splnené podmienky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú

rozhodnutím o väzbe podľa zákona č. 58/69 Zb. Vzhľadom na vnútroštátnu úpravu, ktorá sankcionuje
štát zodpovednosťou za škodu spôsobenú rozhodnutím o väzbe, treba aj tieto prípady považovať
za prípady vadného pozbavenia osobnej slobody. Pretože Dohovor umožňuje v uvedenom článku
odškodnenie aj nemateriálnej ujmy, má jeho aplikácia, pokiaľ ide o obsah pojmu škoda, prednosť pred
vnútroštátnou úpravou. Náhrada nemajetkovej ujmy potom vyplýva priamo z článku 5 ods. 5 Dohovoru,

ktorý sú súdy povinné aplikovať prednostne pred zákonom. Súd potom z vyššie opísaných skutočností
mal za to, že nárok žalobcu je daný.

Súd o trovách konania rozhodne v zmysle § 151 OSP v konečnom rozhodnutí vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,

písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu
považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a

podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na

výkon exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení neskorších zákonov.