Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. január 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 8Csp/35/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516203011
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8516203011.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A,

831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, pr. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD.,
s.r.o., Martinčekova 13, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 361 368 proti žalovanej: T.
H., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX, XXX XX X. pr. zast.: JUDr, Marta Konkoľová, advokátka, Jarmočná
79, Stará Ľubovňa v konaní o zaplatenie 1 994,67 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorej výške bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu, Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO:
31 340 890, sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 10.8.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť mu sumu vo výške 1 994,67 eur, úroky vo výške 368,72 eur, úroky z omeškania vo
výške 1 071,44 eur, úrok vo výške 24,50 % ročne zo sumy 1 994,67 eur od 1.5.2016 do zaplatenia, úrok
z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1 994,67 eur od 1.5.2016 do zaplatenia, poplatky vo výške
49,15 eur a trovy konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 3.9.2013 bola medzi stranami sporu uzavretá zmluva o úvere č.
XXXXXXXXXX (ďalej aj „zmluva“), súčasťou ktorej boli Všeobecné obchodné podmienky (ďalej aj
„VOP“) a Obchodné podmienky (ďalej aj „OP“). Na základe zmluvy poskytol právny predchodca žalobcu
žalovanej úver podľa zmluvy, ktoré mala vrátiť v splátkach podľa zmluvy. V dobe od uzavretia zmluvy do
vyhlásenia predčasnej splatnosti žalovaná splnila svoj záväzok len čiastočne. V zmysle OP ak sa dlžník
dostane do omeškania s platením splátok, vznikne veriteľovi nárok požadovať predčasné splatenie
úveru. Právny predchodca žalobcu si toto právo uplatnil na základe výzvy adresovanej žalovanej. Po

vyhlásení predčasnej splatnosti žalovaná nezaplatila dlžnú pohľadávku. Žiadal preto žalobe vyhovieť.

3. Na preukázanie svojich tvrdení právny predchodca žalobcu k žalobe pripojil výpis označený ako
„Aktuálny stav úveru“ ku dňu 30.4.2016, sadzobník poplatkov platný od 10.8.2013, výzvu na úhradu
dlžnejsumyzodňa11.7.2014adoručenkupreukazujúcujejdoručenie,zmluvuoúvereč.XXXXXXXXXX
zo dňa 3.9.2013, OP účinné od 10.6.2013, VOP účinné od 15.7.2013.

4. Na výzvu súdu na predloženie výpočtu kapitalizovaných úrokov a úrokov z omeškania predložil právny
predchodca žalobcu spôsob ich výpočtu s tým, že riadne úroky počítal vo výške 24,50 % ročne a úrok
z omeškania v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Zároveň poukázal na skutočnosť, že listina
Aktuálny stav úveru je výpis z bankovej knihy, ktorý odsúhlasila Národná banka Slovenska. Takýtovýpis je v rámci bankovej praxe považovaný za verejnú listinu. Takisto poukázal na rozhodnutie ESD
č. C-42/2015 v tom smere, že zmluva o úvere nemusí presne uvádzať splatnosť každej splátky, ak
dátumy splatnosti spotrebiteľ vie bez ťažkostí identifikovať a vyjadril svoj názor na povahu úrokov z úveru

ako akcesorického plnenia a práva veriteľa požadovať ich zaplatenie nielen do vyhlásenia predčasnej
splatnosti, ale až do skutočného zaplatenia dlžnej sitiny s poukazom na § 503 ods. 3 Obchodného
zákonníka. K svojmu vyjadreniu opakovane pripojil Aktuálny stav úveru a amortizačnú tabuľku.

5. Žalovaná vo svojom vyjadrení prostredníctvom svojho právneho zástupcu považovala žalobu v

značnom rozsahu za nedôvodnú. Poukázala na prednostnú aplikáciu Občianskeho zákonníka (ďalej
len „OZ“), s to vzhľadom na znenie § 52 ods. 2 OZ. Ďalej mala za to, že neboli splnené podmienky na
zosplatnenie úveru v zmysle § 53 ods. 9 OZ. V danom prípade nebola splnená tzv. notifikačná povinnosť,
t.j. upozornenia dlžníka zo strany veriteľa na možnosť zosplatnenia. V zmysle § 53 ods. 9 OZ musí byť
spotrebiteľ pred zosplatnením úveru upozornený na túto možnosť a najskôr až po uplynutí 15 dní môže
pristúpiť k zosplatneniu úveru. Výzva predložená žalobcom nespĺňa náležitosti vyžadované uvedeným

zákonným ustanovením. V tomto smere namietla neprijateľnosť bodu 6.2. VOP, ktorý upravuje možnosť
zosplatnenia úveru pri omeškaní čo i len 1 splátky. Namietla ďalej, že k predčasnému zsoplatneniu
nemohlo dôjsť ani z dôvodu nedodržania odbornej starostlivosti veriteľa v zmysle § 11 ods. 2 zákon a o
spotrebiteľskýchúveroch,pretožežalobcaneskúmalsodbornoustarostlivosťoupomeryžalovanej.Ďalej
namietla, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie niektorých

podstatných náležitostí, a to vzhľadom na: (i) absenciu adresy predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ
uplatniť sťažnosť alebo reklamáciu (§ 9 ods. 2 písm. c) zák. 129/2010 Z.z.); (ii) nesprávnu výšku celkovej
čiastky, ktorú má žalovaná zaplatiť (§ 9 ods. 2 písm. j) zák. 129/2010 Z.z.), pretože pri odpočítaní
poskytnutejsumyodsúčinupočtusplátokavýškysplátkyuvedenýchvzmluvevychádzacelkováčiastka,
ktorú má žalovaná zaplatiť na 1 761,20 eur, nie na 1 521,50 eur, ako je uvedené v zmluve; (iii) chýbajúci

rozpis splátok na istinu, úroky a iné poplatky (§ 9 ods. 2 písm. k) zák. 129/2010 Z.z.), keďže zmluva
obsahuje iba celkovú splátku. V tomto smere poukázala na rozhodnutia slovenských súdov, rozhodnutie
Súdneho dvora Európskej Únie (ďalej aj SD EÚ) vo veci C 42-15 a v tejto súvislosti rozobrala priamy
a nepriamy účinok smerníc EÚ. Nečlenenie splátok považovala aj za neprijateľnú podmienku podľa
§ 53 ods. 4 písm. a) a o) OZ, pretože veriteľ si nekontrolovane priradzuje splátky a určuje, aká časť

sa použije na zaplatenie ktorého nároku. Žalovaná takisto namietala, že poistenie jej bolo nanútené v
rámci formulárovej zmluve, kde popri zmluve o úvere, o ktorú mala záujem, musela uzavrieť aj ďalšiu
zmluvu o poistení. Úverovú zmluvu nemohla uzavrieť bez poistenia s poukazom na vyplnené okienko
v bode 2 úverovej zmluvy. Išlo teda o prejav žalobcu, nie o jej prejav žalovanej. To spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej, v dôsledku čoho ide

o neplatnú poistnú zmluvu. Ide o neurčitý právny úkon a absentuje pri ňom vážna a slobodná vôľa, preto
je neplatný. Žalovaná namietala aj nesprávny výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len
„RPMN“) v neprospech nej ako spotrebiteľa, keďže správna výška RPMN má byť 32,33 % a nie 27,43
%, ako je uvedené v zmluve. Aj z tohto dôvodu sa úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zák. 129/2010
Z.z. považuje za bezúročný a bez poplatkov. Na záver žalovaná uviedla, že na úroky a poplatky nemá

žalobca nárok aj preto, že hrubo porušil odbornú starostlivosť pri posúdení jej bonity, keď neposúdil jej
schopnosť splácať úver. K vyjadreniu pripojila výpočet RPMN z kalkulačky na internete.

6. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovanej doručil súdu vyjadrenie prostredníctvom svojho právneho
zástupcu. Strany sporu uzavreli zmluvu o úvere, keďže žalovaná úver riadne nesplácala, bol úver

zosplatnený. Ďalej uviedol, že žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť aj úroky z úveru, a to s poukazom na
§ 497, § 499, § 502 ods. 1, § 503 ods. 2 a § 506 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“). Žalovaná bola
pred zosplatnením upozornená na možnosť zosplatnenia listom zo dňa 24.6.2014. Bonita žalovanej bola
prešetrená s odbornou starostlivosťou, žalobcu ju šetril v Sociálnej poisťovni. V tomto smere poukázal
na čl. 3 bod 4 zmluvy. K poisteniu uviedol, že bolo slobodne vybraté s poukazom na čl. 2 zmluvy o úvere.

V tomto smere uviedol, že zmluva sa ďalej riadi VOP, OP, Sadzobníkom poplatkov a ďalšími listinami.
Žalovaná potvrdila podpisom, že s nimi bola oboznámená a súhlasí s nimi. V súvislosti s poistením
citoval čl. 3 bod 12 zmluvy o úvere a čl. 11 body 1, 3, 5 a 6 OP. K absencii namietaných náležitosti
zmluvy o úvere uviedol nasledovné: (i) k absencii rozpisu splátok na istinu, úroky a iné poplatky poukázal
na odôvodnenie bodov 47 - 56 a na závery vyslovené v rozhodnutí SD EÚ C 42-15, ktorý vyslovil, že

smernica 2008/48 nevyžaduje povinnosť v zmluve o úvere zahrnúť rozpis splátok vo forme amortizačnej
tabuľky.Nestotožnilsapretosnázorom,žezmluvaneobsahujetútonáležitosťajepotrebnéjupovažovať
za bezúročnú a bez poplatkov, takisto nesúhlasil s názorom, že by absencia tejto náležitosti spôsobovala
neprijateľnosť nejakej zmluvnej podmienky; (ii) k absencii adresy predávajúceho poukázal znova narozhodnutie SD EÚ C 42-15 ohľadne riešenia otázky, či musia byť všetky náležitosti zmluvy o úvere
v jedinom dokumente, ktorú otázku SD EÚ v uvedenom rozhodnutí uzavrel tak, že všetky náležitosti
zmluvy o úvere nemusia byť v jedinom dokumente, ale všetky náležitosti musia byť na trvalom nosiči.

Adresa na reklamáciu je upravená v čl. 3 bod 2 zmluvy v spojení s čl. 12 bodom 12.6 OP a bodom 6.1.25
VOP; (iii) k nesprávnemu výpočtu RPMN v neprospech spotrebiteľa a povinnosti započítať do RPMN aj
náklady na poistenie uviedol, že splátka pozostávala z istiny a úroku vo výške 59 eur a poistného 3,29
eur. Keďže poistenie nebolo podmienkou poskytnutia úveru, nebolo potrebné poistenie započítať do
výpočtu RPMN. RPMN bola preto podľa jeho názoru vypočítaná správne. K celkovej čiastke, ktorú mala

žalovaná zaplatiť uviedol, že žalovaná mala zaplatiť 59 splátok po 59 eur a poslednú splátku vo výške
31,52 eur, teda celkom mala zaplatiť sumu 3 512,52 eur, nie ako uvádza žalovaná vo výške 3 761,40 eur.
Žalobca ďalej vyslovil názor, na aplikovateľnosť § 52 ods. 2 OZ, ktoré nemôže pôsobiť retroaktívne. Na
záver vyjadrenia vyjadril svoj názor na ochranu spotrebiteľa, ktorá má mať tiež svoje hranice a nemožno
ju dotiahnuť až do zvýhodňovania spotrebiteľa a zbavovania ho akejkoľvek zodpovednosti zo zmluvných
vzťahov, do ktorých vstúpil, čo má za následok narušenie rovnosti strán sporu. Takisto ju nie je možné

chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. K vyjadreniu pripojil 3 listiny označené ako
Dáta dopytu, z ktorej vyplýva zdroj zisťovania údajov o pomeroch, príjmoch a výdavkoch žalovanej,
kalkulačku pre výpočet RPMN, predpis splátok a výpočet úrokov a úrokov z omeškania.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie vytýčené na deň 8.8.2017, ktoré bolo odročené za účelom

mimosúdnej dohody, ku ktorej však nedošlo. Právny zástupca na ňom predložil výzvu Poštovej banky,
a.s. zo dňa 24.6.2014. Deň pred pojednávaním, t,j dňa 7.8.2017 bol súdu doručený návrh právneho
predchodcu žalobcu na zmenu žalobcu z dôvodu, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
13.6.2017 bola pohľadávka uplatnená v tomto konaní postúpená spoločnosti BENCONT COLLECTION,
a.s. Zároveň k tomuto návrhu bol pripojený súhlas uvedenej spoločnosti so vstupom do konania na

strane žalobcu, zmluva o postúpení pohľadávok č. III/2017 a časť prílohy preukazujúcej postúpenia ja
pohľadávky uplatnenej v tomto konaní. Súd uznesením č.k. 8Csp/35/2016 zo dňa 17.8.2017 pripustil
zmenu na strane žalobcu.

8. Podaním doručeným súdu dňa 18.10.2017 sa žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu

opakovane vyjadrila k veci, a to najmä k postúpeniu pohľadávky na nového žalobcu. Toto postúpenie
pohľadávky považuje za neplatné s poukazom na § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., pretože nebola
splnená podmienka postúpenia pohľadávky zosplatnenej, resp. pohľadávky po konečnom dátume
splatnosti. V tomto smere zopakovala všetky argumenty k nesplneniu podmienok na zosplatnenie úveru.
Postúpenie pohľadávky považovala za neplatné aj pre rozpor s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Pokiaľ

žalobca nevyhlásil predčasnú splatnosť úveru, nemohol postúpiť pohľadávku z celého úveru, pretože
banka nemôže postúpiť živý úver, ale iba časť úveru zodpovedajúcemu nesplácanému dlhu, čo vyplýva
z gramatického výkladu tohto ustanovenia. Bolo by v rozpore s účelom zákona o bankách postúpenie
živého úveru na subjekt, ktorý nespadá pod dohľad NBS. Pokiaľ žalobca postúpil pohľadávku z celého
úveru, postupoval v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách. V tomto smere poukázal na viacero

rozhodnutí slovenských súdov. Takéto postúpenie je absolútne neplatné v zmysle § 39 OZ a potom nie
je daná aktívna legitimácia nového žalobcu. Žiadala preto žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

9. Súd vo veci nariadil ďalšie pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu a ich zástupcov. Deň
pred pojednávaním po pracovnej dobe bolo súdu doručené e-mailové podanie žalobcu, v ktorom

uviedol, že odkázal na svoje doterajšie vyjadrenia s tým, že predložil všetky podklady týkajúce sa
jednak zosplatnenia úveru v zmysle § 53 ods. 9 OZ, ako aj ohľadne skúmania bonity žalovanej.
Zároveň sa ešte vyjadril k aplikácii § 92 ods. 8 zákona o bankách, pričom vyslovil názor, že postúpenie
pohľadávky podľa tohto ustanovenia bolo platné, keďže žalovaná bola ku dňu postúpenia pohľadávky
jednoznačne v omeškaní dlhšie ako 90 dní, pričom výzva zo dňa 11.7.2014 bola zároveň písomnou

výzvou banky v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách. Postúpenie pohľadávky preto považoval za
platné. Opakovane z dôvodu právnej istoty predložil výzvu jeho právneho predchodcu zo dňa 24.6.2014
apodacíhárokpreukazujúcijejodoslaniažalovanej.Namargodoručovaniavyjadreniazostranyžalobcu
súd poznamenáva, že strany sporu sú povinné predkladať prostriedky procesného útoku a obrany včas
a na neskoro predložené prostriedky procesného útoku a obrany súd nemusí prihliadať. Vyjadrenie

doručené tak, že sa konajúcemu sudcovi a protistrane dostalo krátko pred pojednávaním, súd určite
nepovažuje za predložené včas, najmä ak žalobca vedel o pojednávaní a vyjadrení protistrany mesiac
a pol vopred. Aj keď v tomto prípade súd na vyjadrenie žalobcu prihliadol a vykonal dokazovanie ajlistinami pripojenými k tomuto vyjadreniu, do budúcna to nemusí byť pravidlom a na vyjadrenia a dôkazy
poslané krátko pred pojednávaním súd nemusí prihliadnuť.

10. Právni zástupcovia strán sporu ospravedlnili neúčasť svojich klientov na pojednávaní s tým, že títo
súhlasia s prejednaním veci aj v ich neprítomnosti. Obaja trvali na ich doterajších vyjadreniach. Právny
zástupca žalovanej doplnil, že napriek predloženým dokladom zo strany žalobcu nie je preukázané
splnenie tzv. notifikačnej povinnosti pred zosplatnením úveru. Ak by sa aj vychádzalo z odoslania výzvy
dňa 25.6.2014, pri predpokladanom doručení dňa 27.6.2014 by neuplynula lehota 15 dní do vyhlásenia

predčasnej splatnosti, t..j do dňa 11.7.2014. Takéto postúpenie je preto v rozpore s § 17 zákona
o spotrebiteľských úveroch, teda neplatné a žalobca nie je aktívne legitimovaný. Pred postúpením
pohľadávky nebola žalovanej zaslaná ani výzva v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.

11. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami žalobcu a na základe vykonaného dokazovania
listinnými dôkazmi doloženými stranami sporu k žalobe a ich vyjadreniach ako sú uvedené vyššie zistil

tento skutkový stav:

12. Dňa 3.9.2013 uzavrela žalovaná s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o úvere č.
XXXXXXXXXX,. na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej peňažné prostriedky
vo výške 2 000 eur. Podľa bodu 3 zmluvy mala žalovaná splatiť úver v 60 mesačných splátkach po

62,29 eur vždy k 20. dňu v mesiaci počnúc dňom 20.10.2013 a končiac dňom 20.9.2018. Celková výška
nákladov bola v zmluve uvedená vo výške 1 512,50 eur, ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške
24,50 % ročne, RPMN bola uvedená vo výške 27,43 % a priemerná RPMN vo výške 20,83 %. Podľa
zmluvy si žalovaná zvolila základný súbor poistenia. Žalovaná uhradila 1 splátku vo výške 65 eur dňa
15.10.2013. Právny predchodca žalobcu zaslal žalovanej výzvu na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa

24.6.2014, ktorá bola odoslaná na adresu žalovanej dňa 25.6.2014. Touto výzvou právny predchodca
žalobcu oznámil žalovanej, že podstatne porušila úverovú zmluvu, vyzval ju na úhradu dovtedy dlžných
splátok úveru a upozornil ju na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Žalovaná aj napriek
výzve neuhradila žiadnu splátku, preto výzvou zo dňa 11.7.2014 oznámil právny predchodca žalobcu
žalovanej, že ku dňu 11.7.2014 sa jej úverová pohľadávka sa stáva predčasne splatnou. Žalovaná

bola zároveň vyzvaná na jej úhradu do 10 dní od jej doručenia. Túto výzvu si žalovaná prevzala dňa
16.7.2014. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaná neuhradila žiadnu sumu. Zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 13.6.2017 bola pohľadávka uplatnená v tomto konaní postúpená na
terajšieho žalobcu.

13. Súd po vykonanom dokazovaní a po zhodnotení dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti dospel
k názoru, že žaloba nie je dôvodná.

14. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase podpísania
zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov

na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno
poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

15. Podľa § 2 písm. a), b) a d) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase

podpísania zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

16. Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, práva vyplývajúce zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak

prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, ab) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

17. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

18.Podľa§53ods.9OZ, ideoplneniezospotrebiteľskejzmluvy,ktorésamávykonaťvsplátkach,môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením

splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

19. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

20. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.

21. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva
s ňou spojené.

22. Súd po preskúmaní okolností uzavretia úverovej zmluvy, jej náležitostí a povahy zmluvných strán
(právny predchodca žalobcu vystupoval pri uzatvorení zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti,
kým žalovaná vystupovala ako fyzická osoba uspokojujúca svoje potreby, teda ako spotrebiteľ) dospel
k záveru, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa v

tom čase platného zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Uvedené skutočnosti ani nikto
nenamietal a tieto boli nesporné.

23. Súd sa v prvom rade vysporiadal s otázkou aktívnej legitimácie. Pri skúmaní aktívnej vecnej
legitimácie súd zisťuje, či žalobca je nositeľom práva vyplývajúceho z hmotného práva. Túto súd skúma

vždy.Vdanomprípadeideoprávovyplývajúcezozmluvyospotrebiteľskomúvereposkytnutéhobankou,
ktoré bolo postúpené tretej osobe, čiže v tomto prípade aktívna legitimácia úzko súvisí so splnením
podmienok upravených v § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. v nadväznosti na splnenie podmienok §
53 ods. 9 OZ a prípadne so splnením podmienok upravených v § 92 ods. 8 Zákona o bankách (ďalej
len „ZoB“).

24. Vo vzťahu k aktívnej legitimácii žalobcu je v danom prípade dôležité prihliadať na to, či boli splnené
podmienky na postúpenie práv zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere upravené v cit. § 17 ods. 1 zák.
č. 129/2010 Z.z. Tento zákon upravuje podmienky poskytovania určitého druhu úverov (konkrétne
spotrebiteľských úverov), teda vo vzťahu k bankám a k postupovaniu pohľadávok z týchto úverov je §

17 ods. 1 cit. zákona úpravou lex specialis vo vzťahu k cit. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Jednou z
podmienok v tomto ustanovení na postúpenie pohľadávky zo spotrebiteľského úveru je, že postupovaná
pohľadávka je splatná v celom rozsahu, teda že je buď po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského
úveru, t.j. nastala splatnosť už aj poslednej splátky alebo ide o pohľadávku, ktorá sa stala splatnou
pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, t.j. pri ktorej bola vyhlásená predčasná

splatnosť úveru. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je zrejmé, že konečná splatnosť úveru
mala nastať až poslednou splátkou splatnou dňa 20.9.2018, teda splatnou v celom rozsahu mohla
byť v čase postúpenia pohľadávky iba z dôvodu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Podmienky
na vyhlásenie predčasnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy sú upravené v cit. § 53 ods. 9 OZ, ktorý
pred zosplatnením úveru vyžaduje výzvu veriteľa adresovanú a doručovanú dlžníkovi s upozornením na

aktuálny dlh a možnosť požadovať zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu neplnenia si povinností
dlžníka. Právny predchodca žalobcu doložil v priebehu konania výzvu, ktorou žalovanú ako dlžníka
vyzval na úhradu dovtedy omeškaných splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru, ako aj výzvu, ktorou oznámil žalovanej predčasné zosplatnenie úveru. Takisto pripojil
doklady o odoslaní prvej výzvy a o doručení druhej výzvy. Súd preto ďalej skúmal, či právny predchodca

dodržal lehotu ustanovenú zákonom, ktorá sa musí spotrebiteľovi - dlžníkovi poskytnúť na plnenie
omeškaných splátok, t.j. 15 dní. Výzva zo dňa 24.6.2014 (ktorá bola zasielaná pred zosplatnením
úveru) bola odosielaná na adresu žalovanej dňa 25.6.2014. Právny predchodca žalobcu, ani žalobca
nepredložili doklad o výslovnom doručení tejto výzvy, preto súd vychádzal z bežnej lehoty, počas ktorejsa doporučená zásielka dostane do dispozičnej sféry adresáta, t.j. 2 dni (aj z dokladu o doručení
ďalšej výzvy, ktorou bolo žalovanej oznamované zosplatnenie úveru vyplýva, že bola odosielaná dňa
14.7.2014 a doručená dňa 16.7.2014, t.j. po 2 dňoch). Za tejto situácie sa výzva na zaplatenie dovtedy

dlžnýchsplátokdostaladodispozičnejsféryžalovanejdňa27.6.2014.Právnypredchodcavýzvouzodňa
11.7.2014 oznámil žalovanej, že úver sa stal predčasne splatným dňa 11.7.2014. Z uvedených dátumov
je zrejmé, že medzi výzvou pred zosplatnením úveru a výzvou, ktorou bolo žalovanej oznámenie
o zosplatnení úveru, neubehla zákonom vyžadovaná lehota 15 dní. Ak právny predchodca žalobcu
pristúpil k zosplatneniu úveru v lehote kratšej, ako vyžaduje zákon, súd takéto zosplatnenie považuje za

vykonané v rozpore so zákonom a takýto právny úkon za neplatný. Ak úver nebol platne zosplatnený,
následné postúpenie pohľadávky z celého úveru je v rozpore s cit. § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z.,
a to konkrétne s požiadavkou postúpiť úver buď po konečnej splatnosti úveru alebo po jeho platnom
vyhlásení za predčasne splatný. Súd teda nemal preukázané podmienky na postúpenie pohľadávky ani
podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

25. Ako už bolo uvedené, § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. úpravou lex specialis vo vzťahu k cit. § 92
ods. 8 zákona o bankách, a to úverových pohľadávkach vzniknutých z úverových zmlúv uzavretých s
bankami. Keďže neboli splnené podmienky na platné postúpenie pohľadávky podľa lex specialis, nie
je potrebné sa už bližšie zaoberať splnením podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, keďže
už nesplnenie podmienok na platné postúpenie podľa § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. spôsobuje

nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu. Predsa však len je potrebné uviesť, že v § 92 ods. 8 zákona
o bankách sú upravené 2 základné podmienky pre možnosť banky postúpiť svoje pohľadávky tretej
osobe, a to omeškania dlžníka s plnením aspoň časti peňažného záväzku viac ako 90 dní (čo súd
mal preukázané) a písomná výzva banky pred postúpením pohľadávky. Práve táto výzva má slúžiť ako
posledná možnosť pre dlžníka na odvrátenie postúpenia pohľadávky a zotrvanie v právnom vzťahu s

bankou. Žalobca, ani jeho právny predchodca, nepredložili súdu žiaden doklad o tom, že by vyzvali
žalovanú na úhradu dlhu pred postúpením pohľadávky. Aj keď to priamo v zákone o bankách nie je
uvedené, z logiky veci vyplýva, že písomná výzva by mala byť doručovaná v primeranom čase pred
postúpením pohľadávky, keďže ide o určitú ochranu dlžníka pred postúpením pohľadávky banky inému
subjektu, ktorým vo väčšine prípadov nie je banka. Výzvy doručované v súvislosti so zosplatnením

úveru, ako sú vyššie uvedené, teda výzvy doručované takmer 3 roky pred postúpením pohľadávky,
nemožno považovať za výzvy doručované v primeranom čase pred postúpením pohľadávky. Ani
splnenie jednej z podmienok podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách teda súd nemal preukázané. Súd
v tomto smere zároveň poukazuje na rozhodovaciu líniu, ktorej sa pridŕžajú viaceré súdy vo svojich
rozhodnutiach a ktoré písomnú výzvu pred postúpením pohľadávky považujú za jednu z podmienok

na platné postúpenie pohľadávky banky (napr. rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veci sp.
zn. 6Co/203/2015 zo dňa 19.05.2015, Krajského súdu v Prešove vo veciach sp. zn. 6Co/119/2013 zo
dňa 29.05.2014, 19Co/194/2015, 4Co/145/2014, 5Co/159/2015, Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
11Co/898/2014, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/147/2016 zo dňa 21.04.2016, Krajského súdu v
Trnave sp. zn. 23Co/574/2015 zo dňa 26.01.2016, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/460/2015 zo

dňa 13.01.2016, sp. zn. 6Co/603/2015 zo dňa 22.03.2016, sp. zn. 17Co/251/2016 zo dňa 18.05.2016,
sp. zn. 5Co/173/2017 zo dňa 20.9.2017 a ďalšie).

26. Keďže v konaní nebolo preukázané, že žalobca platne nadobudol pohľadávku uplatnenú v tomto
konaní od jeho právneho predchodcu, súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej

legitimácie žalobcu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a nedostatok aktívnej legitimácie sa súd už
nezaoberal ďalšími námietkami žalovanej. Na záver súd ešte poznamenáva, že rozhodnutie o pripustení
žalobcu do konania namiesto pôvodného žalobcu je procesným rozhodnutím, pri ktorom sa skúma
skutočnosť, či právo bolo prevedené na inú osobu. Následky prípadného neplatného postúpenia, resp.
nesplnenia podmienok na postúpenie pohľadávky upravenej osobitnými predpismi (a s tým prípadne

súvisiaci nedostatok aktívnej legitimácie), súd skúma až pri rozhodnutí vo veci samej.

27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. tak, že žalovaná bola v konaní v celom rozsahu úspešná, teda má nárok na plnú náhradu
trov konania. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.