Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. jún 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/135/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718204230
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5718204230.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov
JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: Q. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J. V. XX, XXX XX V., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č.
8 a 10, 813 63 Bratislava, o ochrane pred diskrimináciou, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného
súdu Martin č.k. 21C/58/2018-37 zo dňa 13.05.2019, takto

r o z h o d o l :

Konanie o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Martin č. k.
21C/58/2018-31 zo dňa 13. 05. 2019 z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením sudca okresného súdu postupom podľa § 248 a nasl. CSP zamietol sťažnosť
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Martin č.k. 21C/58/2018-31 zo dňa 28.03.2019,
vydanému súdnym úradníkom.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia.

3. Skôr než odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolaním napadnutého rozhodnutia,
zaoberal sa v tejto odvolacej veci skúmaním procesných podmienok konania, pričom dospel k záveru o

nedostatku funkčnej príslušnosti na jej prejednanie a rozhodnutie.

4. V danom prípade odvolanie žalobcu smeruje proti rozhodnutiu, ktorým sudca súdu prvej inštancie
postupom podľa § 248 a nasl. CSP rozhodol o sťažnosti proti uzneseniu vydanému súdnym úradníkom.
V napadnutom uznesení boli sporové strany súdom prvej inštancie poučené o tom, že proti tomuto
rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

5. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

6. V zmysle ust. § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť,
súd konanie zastaví.

7. Podľa § 34 CSP o odvolaní rozhoduje krajský súd, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 355
ods. 2 CSP).9. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že proti tejto forme súdneho rozhodnutia (uznesenie)
vo svojej podstate odvolanie nie je prípustné. Zákon ho pripúšťa len v tých prípadoch, ktoré
taxatívne vypočítava v § 357 CSP, prípadne iný osobitný predpis.

10. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré je treba doručiť, je
prípustná sťažnosť (§ 239 ods. 1 CSP). V danom prípade je teda sťažnosť prostriedkom procesnej
obrany proti uzneseniam vydaným súdnym úradníkom, a to vtedy, ak sa takéto uznesenie doručuje
vzmysle§235ods.2CSP.Sťažnosťpritomnemádevolutívnyúčinokarozhodovaťoňombudevždysúd

tej istej inštancie. Sťažnosť je z hľadiska systematiky Civilného sporového poriadku zaradená
v druhom diele piatej hlavy druhej časti zákona, čo znamená, že ide o inštitút základného konania v prvej
inštancii.Zhľadiskasystematickéhovýkladuinštitútusťažnostitozároveňznamená,žejehoumiestnenie
v systematike a štruktúre zákona umožňuje spoľahlivo ustáliť záver, že nejde o opravný prostriedok.
Opravné prostriedky normuje Civilný sporový poriadok vo svojej štvrtej časti, pričom možno konštatovať,
že naše civilné procesné právo operuje s tzv. numerus clausus, čo do počtu opravných

prostriedkov - výpočet opravných prostriedkov upravených v štvrtej časti CSP je uzavretý taxatívnym
výpočtom,ktorýnemožnoanalogickyrozširovať.Zdoktrinálnehohľadiskaidetedaoosobitnýprostriedok
procesnej obrany voči definovaným uzneseniam (t.j. voči uzneseniam súdu prvej inštancie vydaným
súdnym úradníkom - pozri § 239 ods. 1 CSP). Tento záver subsidiárne podporuje i dôvodová správa
k Civilnému sporovému poriadku. Vyplýva z nej, že z dôvodu zabezpečenia procesnej ekonómie bude

rozhodnutie súdu o sťažnosti „rozhodnutím konečným bez možnosti proti nemu podať akýkoľvek ďalší
opravný prostriedok“. Je potrebné zdôrazniť, že účelom sťažnosti je predovšetkým zrýchlenie súdneho
konania a odbremenenie odvolacích súdov od rozhodovania v jednoduchších veciach.

11. Rozhodnutie sudcu súdu prvej inštancie o sťažnosti je nutné považovať za rozhodnutie opravného

súdu. Formálne síce o sťažnosti rozhoduje sudca okresného súdu, teda súdu prvej inštancie, ale v
danom prípade sudca pri tomto rozhodovaní plní funkciu opravného súdu. V danej súvislosti
netreba opomínať, že v zmysle článku 142 ods. 2 Ústavy SR proti rozhodnutiu zamestnanca súdu
povereného sudcom je vždy prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca.
Takouto úpravou je práve rozhodnutie sudcu o sťažnosti proti uzneseniu vydanému súdnym úradníkom

v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy. O sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie uznesením
spravidla bez nariadenia pojednávania (§ 248 až § 249 CSP). Spôsoby rozhodnutia sudcu o
sťažnosti upravuje ust. § 250 CSP.

12. O sťažnosti teda nerozhoduje krajský súd ako odvolací súd (§ 34 CSP), ale rozhodne o nej sudca

súdu, ktorého súdny úradník napadnuté rozhodnutie vydal (§ 248 CSP). Práve tým je naplnený článok
142 ods. 2 Ústavy SR.

13. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že proti analogickému použitiu úpravy odvolania na inštitút
sťažnosti možno postaviť pomerne zásadné výhrady spočívajúce na fakte, že zo

systematického výkladu môžeme spoľahlivo ustáliť ten záver, že sťažnosť nie
je opravným prostriedkom, ale prostriedkom procesnej obrany. Túto interpretáciu subsidiárne dopĺňa
zákonodarca v dôvodovej správe, kde je táto skutočnosť konštatovaná expressis verbis. Sťažnosť ako
prostriedok procesnej obrany nemožno stotožňovať s opravným prostriedkom, akokoľvek z pohľadu
ústavnoprávneho ide v oboch prípadoch o dostupné prostriedky nápravy. Z tohto dôvodu nemožno

analogicky aplikovať pri rozhodovaní sudcu o sťažnosti ustanovenia o odvolaní.

14. Nakoľko zákon výslovne zveruje rozhodovanie o sťažnosti súdu prvej inštancie, proti ktorému Civilný
sporový poriadok nepripúšťa možnosť podať odvolanie, nie je v prejednávanej veci dané
oprávnenie odvolacieho súdu rozhodovať o odvolaní povinného proti napadnutému uzneseniu, ktorým

sudca prvoinštančného súdu rozhodol o sťažnosti proti rozhodnutiu vydanému súdnym úradníkom.

15. Možno teda uzavrieť, že na rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu vydanému sudcom súdu prvej
inštancie,ktorýpostupompodľa§248anasl.CSP),rozhodolosťažnosti,niejedanáfunkčnápríslušnosť
Krajského súdu v Žiline, ale ani iného odvolacieho súdu (§ 34 CSP).

16. Vzhľadom k tomu, že nedostatok funkčnej príslušnosti súdu je neodstrániteľný nedostatok
podmienky konania, Krajský súd v Žiline konanie o odvolaní povinného zastavil (§ 161 ods. 2 CSP v
spojení s § 378 ods. 1 CSP).17. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)