Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 16P/64/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4419202082
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Nagyová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4419202082.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: W.

W., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové
Zámky, dieťa rodičov: matka M. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., otec W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom
B., V. 412/1, o návrhu otca na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, určenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd maloleté dieťa: W. W., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca od 08.04.2019
a matka je p o v i n n á prispievať na jeho výživu sumou 30 eur mesačne od 01.04.2019, vždy do 15-
teho dňa v mesiaci vopred k rukám otca.

II. Zročné výživné za obdobie od 01.04.2019 do 31.07.2019 vo výške 120 eur súd p o v o ľ u j e matke
splácať v splátkach vo výške 10 eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania s
tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

III. Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok b u d ú obaja rodičia.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ - otec maloletého dieťaťa sa návrhom doručeným súdu dňa 08.04.2019 domáhal úpravy

práv a povinností k mal. dieťaťu tak, že súd mal. dieťa zverí do jeho osobnej starostlivosti, matka bude
povinná prispievať na jeho výživu sumou 30 eur mesačne od 01.04.2019 s tým, že mal. dieťa budú
zastupovať a spravovať jeho majetok obaja rodičia. Návrh odôvodňoval tým, že matka mal. dieťaťa
opustila spoločnú domácnosť v januári 2017 a od vtedy o mal. dieťa neprejavila záujem. Výchovu
a starostlivosť o mal. dieťa zabezpečuje on, v rodinnom dome vo Svodíne. Pracuje ako brigádnik v
Bratislave a jeho čistý mesačný príjem je okolo 280 eur. Pomáha mu blízka rodina.

2. Súd pojednával v neprítomnosti matky podľa § 31 CMP, ktorej bol návrh doručený dňa 01.07.2019
podľa § 116 ods. 2 CSP. Matka mal. dieťaťa mala doručenie predvolania vykázané dňa 15.07.2019 podľa
§ 106 ods. 3 CSP s tým, že jej návrh a predvolanie bol doručovaný i na adresu trvalého pobytu Mesto
Malacky a zásielku si neprevzala v odbernej lehote, ktorá bola súdu vrátená dňa 10.07.2019.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca a oboznámením predložených
listinných dôkazov: rodný list mal. dieťaťa, a zistil tento skutkový a právny stav.

4. Otec maloletého dieťaťa vo svojej výpovedi upresnil, že s matkou mal. dieťaťa nežije v spoločnej
domácnosti od januára 2017, pretože sa zrušila ubytovňa, kde bývali. Zdedil rodinný dom po rodičoch
vo Svodíne, ktorý pozostáva z dvoch izieb, kuchyne a kúpeľne. Odišiel tam bývať s mal. dieťaťom adomnieval sa, že ak si matka vyrieši bytovú otázku, že si dieťa zoberie. Od tohto obdobia doteraz sa s
dieťaťom stretla 1 - 2 krát a na jeho výživu nijakým spôsobom neprispievala. Trikrát mu poslala rodinné
prídavky za mesiace január, február, marec 2017. Chodia mu od marca 2019 rodinné prídavky poštovou

poukážkou E, kde však je uvedená matka mal. dieťaťa a má problém s ich preberaním. Matka mal.
dieťaťa mala vedomosť o pojednávaní, telefonoval s ňou, aj ju osobne stretol v pondelok v Bratislave,
sľúbila, že príde. Nemá vedomosť o tom, že či matka mal. dieťaťa má iné mal. dieťa. On pracuje u
zamestnávateľa Brigádnici s. r. o. Staré Grunty, Bratislava už siedmy rok a má uzavretú pracovnú zmluvu
do konca roka 2019. Pracuje iba v noci zo soboty na nedeľu od 17.00 do 10.00 hod., kedy je dieťa v noci

u známych. Mal. dieťa od septembra nastúpi do ZŠ vo Svodíne, s čím bude mať jednorazové výdavky,
okrem toho bežné výdavky na obedy. K týmto výdavkom sú to výdavky na stravu, ošatenie a hygienické
potreby. Dieťa nie je evidované v žiadnej odbornej ambulancii, býva bežne choré. Z príjmu, ktorý má,
uhrádza náklady na bývanie, mesačné zálohové platby na elektrinu 45 eur, voda ročne 60 eur a kúri
drevom. Snaží sa brigánicky privyrobiť, počas letných mesiacov vo vinohradoch, kedy zarobí okolo 40
- 50 eur. Má ukončené základné vzdelanie.

5. Z potvrdenia zamestnávateľa na navrhovateľa mal súd preukázané, že navrhovateľ pracuje u
zamestnávateľa od 06.11.2018 s tým, že pracovnú zmluvu má uzavretú do 31.12.2019. Čistá mzda za
sledované obdobie predstavovala sumu 245,89 eur.
V mesiaci máj 2019 bola vyplatená mzda vo výške 51,96 eur, 12/2018 43,30 eur, 11/2018 43,30 eur,

01/19 30,02 eur, 02/19 30,31 eur, 03/19 41,57 eur, 04/19 48,73 eur.

5.1 Zo správy na matku mal. dieťaťa z UPSVaR Malacky súd zistil, že matka poberala rodinné prídavky
za rok 2019 na jedno mal. dieťa. Bola evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie v období od
06.11.2015do11.01.2016avyradenáprenespoluprácu.Odmarca2019súvyplácanéoprávnenejosobe

- otcovi mal. dieťaťa.

5.2 Zo správy od zamestnávateľa matky, mal súd preukázané, že za obdobie 01/2017 - 07/2017 jej
bola vyplatená čistá mzda vo výške 327,97 eur, čo mesačne predstavuje sumu 46,85 eur, za mesiace
08/2017 a 09/2017 jej bola vyplatená čistá mzda vo výške 29,83 eur.

6. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa po vykonanom dokazovaní navrhol vyhovieť návrhu otca.

7. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja
rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

8.Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

9. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.

10. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

11. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

12. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.

13. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

16. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

17. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

18. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

19. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Vyživovacia povinnosť rodičov
voči deťom predstavuje základný pilier celého systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom
tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom.
Právo dieťaťa na výživu voči rodičom vzniká jednoznačne najneskôr narodením. Plnenie vyživovacej

povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy
nastanetakýtoprávnystavzávisíodokolnostíkonkrétnehoprípadupričommedzirozhodujúcefaktoryna
strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať
prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové potreba a podobne. Súhrnne možno konštatovať, že
dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Povinnosť

rodičov vyživovať svoje deti existuje ako podporný prostriedok výživy po celú dobu života subjektov
tohto právneho vzťahu. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a nie až
na základe rozhodnutia súdu. Povinnosť prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou
obidvoch rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je
povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného

minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zásadne trvá po celú dobu prípravy dieťaťa na budúce povolanie
pokiaľ je táto doba spoločensky odôvodnená. Tak je tomu vtedy, keď sa dieťa pripravuje na svoje budúce
povolanie a pokračuje vo vysokoškolskom štúdiu, ktoré nadväzuje na štúdium stredoškolské. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza z kritéria schopností, možností a majetkových pomerov

rodičov s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Výživou dieťaťa na ktoré obidvaja
rodičia prispievajú sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre
všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Potreby dieťaťa sú odstupňované jeho vekom, telesnou a
duševnou vyspelosťou, zdravotným stavom a spôsobom prípravy na budúce povolanie. Pri rozhodovaní
o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo

do predchádzajúcej úpravy a musí tiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré
uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust.
§ 78 ods. 3 Zákona o rodine. Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku,
zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie,
od hodnoty jeho majetku, prípadne výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované

schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené sú odôvodnenými
lenbežnépotrebydieťaťa,ktorénepresahujúobvyklúzákladnúmieruvšetkýchpotriebnevyhnutnýchpre
život kultúrneho človeka. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové
možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nie len ich subjektívnymi
vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru.

20.Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že návrh otca je dôvodný. Súd mal jednoznačne
preukázané a výpoveďou otca potvrdené, že matka sa o maloleté dieťa dlhodobo nezaujíma od januára
2017, od kedy nežijú v spoločnej domácnosti. Od tejto doby poskytuje každodennú starostlivosť mal.dieťaťu otec v zdedenom rodinnom dome v Strekove, ktorý pozostáva z dvoch izieb, kuchyne a kúpeľne.
Otec mal. dieťaťa je zamestnaný na dobu určitú s minimálnym príjmom podľa jeho vyhlásenia vo výške
280 eur. Pracuje len brigádnicky počas víkendov od soboty 17.00 hod. do nedele do 10.00 hod. a počas

tohto obdobia mu zo starostlivosťou o mal. dieťa pomáhajú rodinní príslušníci. Z týchto dôvodov súd
maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti otca od podania návrhu, pretože otec neuviedol žiadne
dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré nepodal návrh skôr, i napriek tomu, že sa o dieťa staral a poskytoval
mu každodennú starostlivosť. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine na rozdiel od rozhodnutia o výživnom,
môžerozhodnutieozverenídoosobnejstarostlivostismerovaťlendobudúcnosti(niespätne).Výnimkou

je prípad, ak bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti predbežným opatrením. Keďže v danej veci
dieťa predbežným opatrením do osobnej starostlivosti otca zverené nebolo, súd rozhodol o zverení
mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti otca od podania návrhu. Zastupovať a spravovať jeho majetok
budú obaja rodičia. Súd zaviazal matku prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 30 eur mesačne
i napriek tomu, že v čase rozhodovania súdu nemal preukázaný príjem matky, pretože matka sa na
pojednávanie nedostavila. V súlade so zásadou materiálnej pravdy súd zisťoval zamestnávateľa matky,

ako aj jej príjem za posledné obdobie tak, ako je vyššie uvedené. I napriek tomu, že matka mal. dieťaťa
pracovala v období od 12.01.2018 do 31.07.2018 u zamestnávateľa LIPAN s. r. o., Bratislava - mestská
časťRača,KarpatskénámestieAnadohoduanebolajejvyplatenážiadnamzda,pretožejejvymeriavací
základ predstavoval 0, súd určil výživné v minimálnej výške v sume 30 eur, s poukazom na ustanovenie
§ 62 ods. 3 Zákona o rodine. Z priznaného výživného spolu s rodinnými prídavkami, ako aj alikvotnou

čistkou výživného zo strany otca po zohľadnení každodennej starostlivosti bude otec mal. dieťaťa
schopný pokryť nevyhnutné výdavky, ktoré pozostávajú z nákladov na stravu, ošatenie a hygienické
potreby, ako aj jednorazové výdavky v súvislosti so začiatkom školského roka. Súd poznamenáva, že
určené výživné odzrkadľuje i životnú úroveň rodičov. Zročné výživné od 01.04.2019 do 31.07.2019 v
sume 120 eur (4 x 30 eur), pretože matka žiadne výživné doteraz nezaplatila, súd povolil matke mal.

dieťaťa splácať v splátkach vo výške 10 eur mesačne spolu s bežným výživným podľa § 232 CSP. Z
týchto dôvodov s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak
ako je uvedené vo výroku rozsudku.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu

trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§44CMP).