Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. jún 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 8Er/376/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212205465
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Salayová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2212205465.2

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: Slovenská kancelária poisťovateľov,
IČO: 36062235, so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava, proti povinnému: TECHNO s.r.o., IČO: 31
359 043, spoločnosť vymazaná z obchodného registra k 16.04.2015, vedenej u súdneho exekútora:
Mgr. Drahomír Kriváň, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, pod EX 638/2012, o
vymoženie uloženej povinnosti 678,08 € s príslušenstvom a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu zastavuje.

II. Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na tunajšom súde je vedené konanie ktorého predmetom je exekúcia na vymoženie pohľadávky
oprávneného, priznanej vykonateľným rozhodnutím - platobným rozkazom Okresného súdu Dunajská

Streda, sp. zn. 12Ro/178/2011 zo dňa 15.12.2011. Tunajší súd po preskúmaní návrhu oprávneného
na vykonanie exekúcie, exekučného titulu a žiadosti súdneho exekútora v zmysle ust. § 44 ods. 2
Exekučného poriadku nezistil rozpor so zákonom, poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie v
prospech oprávneného.

2. Podaním doručeným súdu dňa 25.10.2017 súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie

exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie vo
výške 70,34 eur.

3. Podľa § 18 ods. 1 OZ spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.

4. Podľa § 19 ods. 2 OZ právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného alebo
do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich vznik inak.

5. Podľa § 19a ods. 2 OZ právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného alebo do iného zákonom
určeného registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do tohto registra, pokiaľ
osobitný zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 20a ods. 2 OZ právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom
určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.

7. Podľa § 20a ods. 3 OZ pred zánikom právnickej osoby sa vyžaduje jej likvidácia, pokiaľ celé jej imanie
nenadobúda právny nástupca alebo osobitný zákon neustanovuje inak.8. Podľa ust. § 243h ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 01.04.2017 ak tento zákon v § 243i až
243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú

len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

9.Podľaust.§9aods.1Exekučnéhoporiadkuaktopovahavecinevylučuje,vkonanípodľatohtozákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku .

10. Podľa ust. § 9a ods. 4 Exekučného poriadku na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú
ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

11. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

12. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

13. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom

dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

14. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

15. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

16. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,

kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

17. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

18. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na
náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

19. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného
bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na
návrh exekútora rozhodne o ich výške.

20. Podľa ust. § 64 CSP ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo,

súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.

21. Súd v kontexte citovaných zákonných ustanovení preskúmal súdnym exekútorom predložené
dokumenty a zistil, že exekúciu je potrebné zastaviť podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spoj.

s ust. § 64 CSP a nie z dôvodu, ako naznačil súdny exekútor, teda z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, pretože z výpisu z Obchodného registra SR vyplýva, že povinný bol
ku dňu 16.04.2015 vymazaný z obchodného registra, teda ako subjekt práv a povinností zanikol. Pretože
účastník konania na strane povinného zanikol bez právneho nástupcu skôr ako sa konanie právoplatne
skončilo, súd postupoval podľa ust. § 64 CSP a exekúciu zastavil.

22. Exekučný súd pri posúdení návrhu súdneho exekútora na priznanie nevyhnutných trov doterajšej
exekúcie vychádzal z ust. 197 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého súdny exekútor má právo na
odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času, teda na trovy exekúcie. V zásade platí,že trovy exekúcie znáša povinný. V danej veci však súd nemôže na zaplatenie trov exekúcie zaviazať
povinného, pretože tento zanikol. Na druhej strane, súd môže oprávneného zaviazať na zaplatenie trov
exekúcie len v zmysle ustanovenia § 203 ods. 1, 2, 3 Exekučného poriadku, čo predstavuje výnimku

zo všeobecnej zásady o úhrade trov exekúcie povinným a je možné len v prípadoch, keď to zákonná
úprava výslovne umožňuje.

23. Súd s poukazom na uvedené skúmal, či je tu daný dôvod na zaviazanie náhrady trov exekúcie
oprávneným podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pričom jeho použitie prichádza do úvahy, iba

ak sú splnené zákonné predpoklady, t.j. ak exekučné konanie bolo zastavené, ak existuje zavinenie
oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie.
Zavinenie oprávneného, následkom ktorého je zastavenie exekučného konania tak, ako to vyžaduje
zákon, súd nekonštatoval.

24. Ďalej súd skúmal, či je daný dôvod na zaviazanie oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa §

203 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom musel konštatovať, že pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie
v danej veci súd nemôže použiť ani ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko tento sa viaže na
zastavenieexekúcieprenemajetnosťpovinného,čoniejetentoprípad,pretožeexekúciabolazastavená
z dôvodu zániku povinného.

25. Použitie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku taktiež neprichádza do úvahy, keďže exekúcia nebola
zastavená z dôvodu že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Skutočnosť, že povinný zanikol
bez právneho nástupcu výmazom z obchodného registra vylučuje aplikáciu § 203 ods. 3 Exekučného
poriadku

26. Uvedenej problematike sa vo svojej rozhodovacej činnosti venoval i Ústavný súd Slovenskej
republiky, ktorý v uznesení sp. zn. III. ÚS 351//07-11, IV. ÚS 236//08-12, I. ÚS 148/2010-11, kde okrem
iného Ústavný súd konštatoval, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav,
keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným
dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v

podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Riziko spojené s výkonom profesie je vyvážené
výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Ústavný súd súčasne konštatuje, že § 203 Exekučného
poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať náhradu trov zastavenej
exekúcie. Vyplýva to z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia súdu pri priznaní
náhrady trov exekúcie opierajúc sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, miery jeho zavinenia a

napokon aj to, že aj keby tu bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita. Zákon neukladá povinnosť súdu
uložiť oprávnenému nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v každom prípade, ale iba vtedy,
ak oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Túto podmienku je
potrebné aplikovať vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu. V prípade, ak povinný zanikol bez
právneho nástupcu a zároveň tu nie je niektorý z dôvodov pre uloženie povinnosti nahradiť exekučné

trovy oprávnenému, neexistuje iné zákonné rozhodnutie, ako nepriznať súdnemu exekútorovi náhradu
trov exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské
práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. november 1983, séria A č. 70), v ktorom bolo
zdôraznené, že riziko súvisiace s výkonom určitej profesie (v citovanom prípade advokáta), kam spadá
i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s

výkonom tejto profesie. Európsky súd pre ľudské práva ďalej akceptoval argument, že súdny exekútor
mohol od oprávneného v exekučnom konaní žiadať preddavok na trovy exekúcie a zastaviť exekučné
konanie v prípade jeho nezaplatenia. Exekučný súd k tomu dodáva, že súdny exekútor mal taktiež
možnosť pri náležitom výkone exekúcie včas postrehnúť ekonomickú a majetkovú situácia povinného
a včas podať podnet súdu na zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného. Súd vzhľadom na

vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, taktiež s poukazom na ustálenú judikatúru
Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva, rozhodol tak, že exekútorovi
náhradu trov exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nepriznal.

27. Na základe uvedených argumentov a zákonných ustanovení súd teda konštatuje, že exekúcia bola

zastavená z dôvodu neexistencie subjektu na strane povinného, ktorý zanikol výmazom z Obchodného
registraSR.Povinný,ktorýmáspravidlapovinnosťplatiťtrovyexekučnéhokonaniazanikolbezprávneho
nástupcu a u oprávneného nie je daný ani jeden predpoklad pre aplikáciu ust. § 203 Exekučnéhoporiadku ohľadom povinnosti náhrady trov exekúcie. Vzhľadom k osobitným okolnostiam prípadu súd
má za to, že v danom prípade je nepriznanie náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi dôvodné.

Poučenie:

Proti výroku o zastavení exekúcie môže podať strana v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dunajská Streda, písomne, v troch
vyhotoveniach.

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a
to až po vyhlásení rozhodnutia. Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ

vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ust. § 365 ods. 1 C.s.p.,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Proti výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.