Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. júl 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/149/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815212065
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3815212065.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr.

Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., v spore žalobkyne: W.. C. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G., I. T. XXX/X, proti žalovanému: T. poisťovňa, a.s. E. W. N., so sídlom J., E. 4, W. XX XXX XXX,
zastúpenému advokátom: JUDr. J. C., E. XX, J., o zaplatenie 4. XXX eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. 6C/238/2015-153 zo dňa 9. marca 2018 v
spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prievidza č. k. 6C/238/2015-158 zo dňa 9. marca 2018,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a IV. v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á proti žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. konanie v časti o zaplatenie istiny vo
výške 2.472 eur zastavil. Vo výroku II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.112 eur s
úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.369 eur od 06.08.2014 do zaplatenia, s 5,05%
ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.472 eur od 19.08.2015 do 08.01.2016, s 5,05% ročným úrokom
z omeškania zo sumy 824 eur od 19.08.2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia. Vo výroku III. žalobu v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vo výroku IV. priznal žalobkyni

nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Opravným uznesením súd prvej inštancie opravil výrok
II. uvedeného rozsudku tak, že tento výrok správne znie: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu
2 192,50 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1 368,50 eur od 6.8.2014 do
zaplatenia, s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2 472 eur od 19.8.2015 do 8.1.2016, s 5,05
% ročným úrokom z omeškania zo sumy 824 eur od 19.8.2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia.“

1.2 Súd prvej inštancie odôvodnil rozhodnutie tým, že dňa 23.12.2013 došlo v G. na ceste III. triedy č.
XXXX k dopravnej nehode, pri ktorej bola prevádzkou motorového vozidla, povinne zmluvne poisteného
u žalovaného, spôsobená škoda žalobkyni. Dňa 13.05.2014 si žalobkyňa na základe lekárskeho
posudku C.. I. O. zo dňa XX.XX.XXXX uplatnila u žalovaného nárok na náhradu za bolesť za 85 bodov v
sume 1.386,50 eur a náhradu nákladov vynaložených na vypracovanie lekárskeho posudku vo výške 20
eur. Žalovaný listom z 21.07.2014 odmietol žalobkyni poskytnúť poistné plnenie s odôvodnením, že nie
je možné jednoznačne preukázať súvis medzi uplatneným nárokom a predmetnou dopravnou nehodou.

Podľa odborného vyjadrenia znaleckej organizácie forensic.sk zo dňa 09.07.2014 nie je preukázaná
jednoznačná príčinná súvislosť medzi položkou 232b za 85 bodov a úrazovým dejom. Z odborného
vyjadrenia C.. I. O. zo dňa 10.08.2014 a z odborného vyjadrenia primára neurochirurgického oddelenia
V. X. C.. W. C. zo dňa 20.11.2014 vyplýva, že jednoznačnou príčinou poškodenia kožnej vetvy stenovéhonervu je žalobkynin úraz. Dňa 18.05.2015 si žalobkyňa na základe lekárskeho posudku C.. I. O. uplatnila
u žalovaného nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia za 200 bodov v sume 3.296 eur.
Z oznámenia o plnení žalovaného zo dňa 08.04.2014 mal súd prvej inštancie zistené plnenie v sume

1.127 eur na základe lekárskeho posudku C.. I. O. zo dňa 31.12.2013 (pozn. odvolacieho súdu: tento
lekárskyposudokniejepredmetomtohtokonania).Zoznámeniaoplnenížalovanéhozodňa05.01.2016
mal súd prvej inštancie zistené plnenie v sume 2.472 eur na základe lekárskeho posudku C.. I. O. zo
dňa XX.XX.XXXX - pri krátení položky 431c na 75 % z jej hodnoty. Zo znaleckého posudku č. 33/2017
C.. C. T., znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia, traumatológia, doručeného dňa 16.11.2017,

mal súd zistené, že v dôsledku dopravnej nehody prináleží žalobkyni bolestné vo výške 150 bodov, z
toho za položku 232b poranenie dôležitého periférneho nervu s prerušením vodivých vlákien 85 bodov,
za položku 104 podvrtnutie krčnej chrbtice 25 bodov, za položku 223 otras mozgu I. stupňa 30 bodov, za
položku 103c pomliaždenie driekovej chrbtice 10 bodov. Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo týmto
znalcom bodovo hodnotené na 200 bodov (položka 431c poúrazová porucha n.cutaneus femoris vľavo).
Zníženienáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatnenianepovažovalznaleczadôvodné.Vznikťažkostí

u žalobkyne znalec ustálil až od obdobia po úraze. Obezita je podľa znalca len rizikovým faktorom a
u žalobkyne je jednoznačne vyvolávajúcim faktorom poškodenia bočného kožného stehnového nervu
úrazový dej.

1.3 Žalobkyňa podaním zo dňa 15.01.2016 zobrala žalobu v sume 2.472 eur späť z dôvodu

úhrady uvedenej sumy zo strany žalovaného - išlo o úhradu časti uplatňovaného nároku za sťaženie
spoločenskéhouplatneniaza150bodov.Vtejtočastisúdprvejinštancievsúlades§145ods.2Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) konanie zastavil. Predmetom konania tak zostal nárok na náhradu
za bolesť za 85 bodov, nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia za zostávajúcich 50
bodov a náklady na lekársky posudok vo výške 20 eur.

1.4 Právne súd prvej inštancie posúdil vec podľa ustanovení § 4 ods. 1, ods. 2, ods. 4, § 11 ods.
7, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení, § 2 ods. 1, ods. 2, §
3 ods. 1, ods. 2, § 4 ods. 1, ods. 2, § 5, § 6 ods. 3, § 8 ods. 4, § 9, § 10 zákona č. 437/2004 Z.
z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Z písomného vyjadrenia

žalovaného zo dňa 08.02.2018 mal súd prvej inštancie zistené, že žalovaný dňa 07.02.2018 uhradil
žalobkyni sumu 1.368,50 eur za bolestné za 85 bodov, (žalobkyňa nezobrala žalobu v tejto časti späť,
nakoľko do pojednávania uvedená suma ešte nebola pripísaná na jej účet). Na základe toho súd prvej
inštancie dospel k záveru, že nárok na náhradu za 85 bodov za bolestné nie je spornou skutočnosťou
a tento nárok priznal. Nárok na náhradu bolestného vznikol v roku 2014, keď sa poškodená dozvedela

o škode na základe vypracovaného lekárskeho posudku, pričom náhrada za 1 bod v zmysle § 5 ods.
2 zákona č. 437/2004 Z. z. a opatrenia MZ SR č. 19/2011 je 16,10 eur (2 % z priemernej mesačnej
mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za predchádzajúci kalendárny rok, t. j. za rok 2013), na základe
čoho nárok na náhradu bolestného predstavuje 1368,50 eur. Nárok žalobkyne na zaplatenie 20 eur
ako nákladov na lekársky posudok súd prvej inštancie zamietol z dôvodu, že do rozhodnutia vo veci

žalobkyňa uvedený nárok žiadnym spôsobom nepreukázala.

1.5 Čo sa týka nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorý žalovaný v rozsahu 50 bodov
neuznal, súd prvej inštancie s poukazom na závery znaleckého posudku č. 33/2017 C.. C. T., znalca z
odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia, traumatológia, mal zistené, že v dôsledku dopravnej nehody

prináleží žalobkyni bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia - položka 431c poúrazová
porucha n.cutaneus femoris vľavo 200 bodov. Zníženie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
nepovažoval znalec za dôvodné. Podľa názoru znalca bolo vyvolávajúcou príčinou poškodenie bočného
stehnového kožného nervu úrazom - mechanizmom kompresie (stlačenia) nervu bezpečnostným pásom
pri vystretých dolných končatinách pri dopravnej nehode zo dňa 23.12.2013. Obezita je len rizikovým

faktorom pri vývoji chronickej formy meralgia parestetica, nie je však vyvolávajúcim faktorom. U
žalobkyne je jednoznačne vyvolávajúcim faktorom poškodenia bočného kožného stehnového nervu
úrazový mechanizmus. Na základe uvedeného súd prvej inštancie nárok žalobkyne za sťaženie
spoločenského uplatnenia podľa položky 431c vo výške 200 bodov považoval za dôvodný, preto jej
priznal nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia za 50 bodov (keďže náhradu za 150

bodov jej žalovaný už vyplatil). Nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v danom
prípadevznikolvroku2015,t.j.vroku,kedysapoškodenádozvedelaoškodenazákladevypracovaného
lekárskeho posudku, pričom v zmysle § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. a opatrenia MZ SR č. 19/2011
náhrada za 1 bod je 16,48 eur (2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zapredchádzajúci kalendárny rok, t. j. za rok 2014), na základe čoho náhrada za 50 bodov predstavuje
824 eur.

1.6 Nárok žalobkyne na úrok z omeškania zdôvodnil súd prvej inštancie s odkazom na ustanovenie
§ 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. tým, že
o nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 824 eur sa žalovaný dozvedel uplatneným
nárokom zo dňa 18.05.2015 a o nároku na bolestné vo výške 1.368,50 eur sa dozvedel doručením
listu žalobkyne zo dňa 21.07.2014, lehota na poskytnutie poistného plnenia uplynula dňa 05.08.2014. O

nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP s odôvodnením,
že žalobkyňa bola v konaní prevažne úspešná, preto jej vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu.

2. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný včas odvolanie, ktorým napadol výroky II. a IV. uvedeného
rozsudku a žiadal, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch zrušil a vrátil vec súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie zdôvodnil ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. d), písm. f) a písm.
h) CSP. Uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil dôkazné prostriedky predložené v konaní
žalobcom a žalovaným, resp. sa v odôvodnení rozsudku niektorými ani nezaoberal. V súvislosti so
sporným bodovým hodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia (sporná bola položka 431 vo výške
50 bodov) žalovaný uviedol, že súd sa nijako nezaoberal jeho námietkami a odborným vyjadrením

č. 305/2015 zo dňa 29.12.2015. Ďalej namietal nedostatočné, a preto nepreskúmateľné odôvodnenie
napadnutého rozsudku, keď sa súd v odôvodnení nevysporiadal dostatočne s jeho argumentáciou,
neuviedol, aké skutočnosti považoval za preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Poukázal pritom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/171/2005. Podľa názoru žalovaného v odôvodnení napadnutého

rozsudku absentujú základné otázky, ktoré boli predmetom konania, a tak nie je možné určiť, na základe
akých dôkazov a skutočností dospel súd k rozhodnutiu. Podľa žalovaného súd mal v odôvodnení
jednoznačnevyjadriťspôsoburčenia,výpočtunáhradyškodyakoajjednotlivéhodnoty,prípadnezakých
dôkazov ich mal preukázané, čo neurobil, a tak odôvodnenie rozsudku trpí zásadnými vadami.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdiť. Uviedol, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, považuje
ho za presvedčivé. Podľa neho súd prvej inštancie v rozsudku jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil
a ako vec právne posúdil. Žalobca má za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a odvolaním napadnuté rozhodnutie vychádza zo správneho
právneho posúdenia veci.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal rozsudok v spojení s opravným uznesením v
napadnutom rozsahu podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385

ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutých výrokoch
potvrdiť ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. Výroky I. a III. neboli napadnuté odvolaním, preto
odvolací súd ich správnosť nepreskúmaval.

5. Žalovaný v odvolaní namietal nedostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. K tejto

odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že odôvodňovanie súdnych rozhodnutí je súčasťou práva na
spravodlivý súdny proces v zmysle článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a článku
46 ods. 1 Ústavy SR.

6. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby

odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

7. Rozhodnutie súdu nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami strany sporu, ale jeho
odôvodnenie musí spĺňať parametre ustanovené v § 220 ods. 2 CSP, pričom musí dať odpoveď napodstatné otázky a námietky, spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné
rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach.

8. Je potrebné dať za pravdu žalovanému, že v odôvodnení napadnutého rozsudku sa neuvádza
žalovaným predložené odborné vyjadrenie znaleckej organizácie forensic.sk č. 305/2015 z 29.12.2015,
podľa ktorého úrazový dej z 23.12.2013 mohol spolupôsobiť pri vzniku poškodenia nervu, avšak
vzhľadom na to, že ide o pacientku s pyknickým typom obezity, došlo k tomu v anatomicky
predisponovanomteréne,nazákladečohoznaleckáorganizáciaprináhradezasťaženiespoločenského

uplatnenia upravila základnú sadzbu položky 431c na 75 % jej hodnoty, t.j. na 150 bodov. Nejde
však o taký nedostatok odôvodnenia, ktorý by robil rozhodnutie nejasným resp. nepreskúmateľným.
Z odôvodnenia rozsudku je dostatočne zrejmé, že súd prvej inštancie vykonal znalecké dokazovanie
znalcom z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia a traumatológia, práve z dôvodu rozporov medzi
odbornými vyjadreniami, ktoré predložili strany sporu (zo strany žalobcu išlo o lekársky posudok o
sťažení spoločenského uplatnenia z 19.05.2015, ktorý vypracoval MUDr. I. O., chirurg, traumatológ a zo

strany žalovaného o odborné vyjadrenie znaleckej organizácie forensic.sk č. 305/2015 z 29.12.2015) a
že svoje skutkové závery založil na záveroch tohto znaleckého posudku č. 33/2017 znalca MUDr. C. T.
(t. j. s argumentáciou žalovaného sa súd vysporiadal tak, že vykonal znalecké dokazovanie).

9. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dal odpoveď na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky, súvisiace s predmetom konania. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia dostatočne
uvádza skutkové a právne závery súdu prvej inštancie, pričom odvolací súd nezistil, že by tieto závery
boli svojvoľné. Skutočnosť, že žalovaný sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie (prípadne so
skutkovým posúdením, ktoré urobil súd prvej inštancie na základe znaleckého posudku), nemôže sama
o sebe viesť k záveru o neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie.

10. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku jasne uviedol, ktoré skutočnosti považoval
za preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa
pri hodnotení dôkazov riadil. Uviedol tiež spôsob výpočtu náhrady škody ako aj jednotlivé hodnoty.
Konkrétnesúdprvejinštanciejednoznačneuviedol,žezapreukázanúskutočnosťmaldopravnúnehodu,

pri ktorej žalobkyňa utrpela úraz, ďalej skutočnosť, že žalovaný bol v čase nehody poistiteľom vozidla,
ktorého prevádzkou bola škoda spôsobená, príčinnú súvislosť medzi úrazom a ujmou spočívajúcou
v bolesti žalobkyne (hodnotenou na 85 bodov) a sťažením spoločenského uplatnenia (hodnotenou
na 200 bodov). Súd tiež uviedol, že nepreukázaný ostal nárok na zaplatenie sumy 20 eur ako
nákladov na lekársky posudok (v tejto časti žalobu zamietol). Z odôvodnenia rozsudku jasne vyplýva,

akými úvahami sa súd riadil pri hodnotení dôkazov, teda že v časti bodového hodnotenia sťaženia
spoločenského uplatnenia, ktorá ako jediná zostala medzi stranami sporná (žalobkyňa požadovala
náhradu v rozsahu 200 bodov, žalovaný uznal len 150 bodov) a pri hodnotení jej príčinnej súvislosti
s úrazom utrpeným pri predmetnej dopravnej nehode vychádzal zo záverov znaleckého posudku č.
33/2017 znalca C.. C. T. (odvolací súd len dopĺňa, že závery tohto znaleckého posudku žalovaný

nespochybnil). Súd prvej inštancie tiež zrozumiteľne vysvetlil, ako vypočítal peňažné nároky na základe
uvedeného bodového hodnotenia (pri každej zložke - pri bolestnom aj pri sťažení spoločenského
uplatnenia uviedol ustanovenia právnych predpisov, ktoré aplikoval, na základe ktorých zistil hodnotu
1 bodu a vysvetlil, prečo vychádzal z priemernej mesačnej mzdy za ten-ktorý konkrétny rok). Rovnako
podrobne súd prvej inštancie odôvodnil aj nárok na úroky z omeškania.

11. Žalovaný okrem vád, ktoré videl v nedostatočnosti odôvodnenia rozsudku a v nevysporiadaní
sa s jeho argumentáciou, neuviedol žiadne ďalšie dôvody, pre ktoré by mal byť napadnutý rozsudok
nesprávny. Aj keď v úvode odvolania odkázal aj na ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP, k
týmtoodvolacímdôvodomneuviedol,včommalibyťskutkovézisteniasúduprvejinštancieajehoprávne

posúdenie veci nesprávne. Odvolací súd k tomu len stručne uvádza, že považoval skutkové zistenia
súdu prvej inštancie za správne (keď sa súd prvej inštancie, ako už bolo uvedené vyššie, riadil závermi
vykonaného znaleckého dokazovania, pričom žalovaný závery znaleckého posudku nenamietal) a
rovnako správne bolo právne posúdenie veci - súd prvej inštancie použil správne ustanovenia právnych
predpisov a správne ich aj aplikoval na zistený skutkový stav.

12. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, aj tento výrok považoval odvolací súd za dostatočne
odôvodnený a správny. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobkyňa bola v konaní prevažne
úspešná. Neúspech v rozsahu 20 eur oproti úspechu v rozsahu 4.664,50 eur (vrátane zodpovednostižalovaného za čiastočné zastavenie konania z dôvodu čiastočného plnenia v priebehu konania) je
skutočne možné považovať za neúspech len v zanedbateľnej časti (0,4 %), preto je priznanie nároku na
náhradu trov konania žalobkyni v celom rozsahu vecne správne.

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením
v napadnutých výrokoch II. a IV. ako vecne správny potvrdil.

14. V odvolacom konaní mala plný úspech žalobkyňa, preto jej odvolací súd v súlade s ustanoveniami

§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti
neúspešnému žalovanému (odvolateľovi) v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania,
rovnako ako o výške náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie, rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

15. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).