Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. marec 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/226/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114205688
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114205688.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO:
35 724 803, zastúpeného: Mgr. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej: E.
R., V.. X.X.XXXX, Q. X, Y., zastúpenej advokátkou JUDr. Jaroslavou Oravcovou, Dobrianskeho 1651,
Vranov nad Topľou, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Združenie - Pomoc a ochrana
spotrebiteľa „POS", Nám. legionárov 5, Prešov, o zaplatenie 9.517,10 eur s prísl., o odvolaní žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 17.12.2014 č. k. 17C/87/2014-116, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 17C/87/2014-116, žalobu zamietol. Žalobca je povinný nahradiť
žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 1.981,79 eur a tieto zaplatiť priamo na účet
právnejzástupkynežalovanejavedľajšiehoúčastníkaJUDr.JaroslaveOravcovej,advokátkevoVranove

nad Topľou, Dobrianskeho 1651, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia súd
uviedol, že návrhom z 27.2.2014 sa žalobca domáhal zaplatenia pohľadávky 9.517,10 eur, ktorú získal
postúpením od Slovenskej sporiteľne na základe Zmluvy o postúpení zo dňa 28.6.2012. Pôvodne
Slovenskou sporiteľňou, a.s., ako veriteľom bola uzavretá so žalovanou Zmluva o úvere zo dňa 5.2.2008
a poskytnutý úver 210.000,- Sk, ktorý mal byť vrátený v 119 splátkach po 4.699,- Sk s úrokovou sadzbou
11,35 % a RPMN 13,33 % (tzv. ročná percentuálna miera nákladov). Splatnosť úveru bola stanovená

na 20.1.2018. Žalobca si uplatňuje dlžné splátky v počte 95 od 20.3.2010 do 20.1.2018 v celkovej výške
9.517,10 eur. Pôvodne splatné splátky od 20.8.2012 do 20.1.2018 sa stali splatnými dňom 6.8.2012,
keď bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru.

Žalovaná a vedľajší účastník namietali nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu s poukazom na § 92 ods.
8 zákona o bankách (zákon č. 483/2001 Z.z.). Banka môže postúpiť písomnou zmluvou inej osobe svoju

pohľadávku, ktorá nie je bankou len za predpokladu doručenia písomnej výzvy klientovi banky po tom,
čo je dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku pohľadávky
zodpovedajúcej tomuto peňažnému záväzku. Predmetom spôsobilým postúpenia pohľadávky zo strany
banky v zmysle tohto zákonného ustanovenia môže byť len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré
sa už stali splatnými. Postupca nebol oprávnený postúpiť pohľadávku žalovanej. Žalobca nemal ani
dostatočnú aktívnu vecnú legitimáciu v konaní.

Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s., a
žalovaná dňa uzavreli dňa 5.2.2008 zmluvu o splátkovom úvere o poskytnutí 210.000,- Sk žalovanej
so splatnosťou prvej splátky 20.3.2008 a konečnou splatnosťou úveru 20.1.2018. Zmluvou o postúpení
pohľadávky zo dňa 28.6.2012 Slovenská sporiteľňa, a.s., postúpila pohľadávku na žalobcu. Slovenská
sporiteľňa, a.s., oznámila súdu, že k zosplatneniu úveru zo zmluvy došlo 19.6.2012, keď výzvou z

28.1.2009 bola dlžníčka vyzvaná k úhrade dlžných splátok, s ktorými bola v omeškaní ku dňu 31.12.2008
vo výške 493,26 eur do 10 dní. Žalobca po postúpení pohľadávky vyzval žalovanú k úhrade v oznámenío vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru listom zo dňa 18.7.2012, kde žiadal okamžitú úhradu celého
dlhu v celkovej výške 10.973,92 eur do 28.7.2012.

Súd posudzoval úverovú zmluvu podľa § 52 a násl. Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. ako
spotrebiteľskú zmluvu, pričom neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Zmluva o
splátkovom úvere je aj spotrebiteľskou zmluvou, ktorá bola formulárová bez možnosti žalovanej ako

dlžníka podstatne ovplyvniť obsah takejto zmluvy. Podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách č. 483/2001
Z.z., môže banka svoju peňažnú pohľadávku písomnou zmluvou postúpiť inej osobe, ktorá nie je
bankou aj bez súhlasu klienta len v prípadoch, ak je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky. Podľa okresného súdu, ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách možnosť postúpiť celý
úver po uplynutí 90 dní od omeškania dlžníkom splácať zročné splátky sa viaže len už na splatné, t.j.

dospelé splátky. Postupca nebol oprávnený postúpiť celú pohľadávku žalobcovi, pokiaľ banka takýto
úver nezosplatnila. Túto skutočnosť je potrebné preukázať vykázaním doručenia predmetnej výzvy
žalovanej ako dlžníkovi. V danom prípade banka len zosplatnila dlžné splátky výzvou zo dňa 28.1.2009
vo vzťahu k splátkam, s ktorými bola v omeškaní do 31.12.2008 v rozsahu 493,26 eur. Len výška
tejto pohľadávky mala byť predmetom postúpenia banky, pokiaľ nevyhlásila mimoriadne zosplatnenie.

Naviac, banka ani nepreukázala dôkaz o doručení výzvy žalovanej, ktorou boli zosplatnené dlžné splátky
ku koncu roka 2008. Aj keď banka uviedla, že zosplatnila úver dňa 19.6.2012, nebol o tom doložený
žiaden listinný dôkaz, ani výzva. Ak banka postúpila pohľadávku z úveru, ktorý nebol zosplatnený,
postúpila pohľadávku, ktorú nebola oprávnená postúpiť podľa zákona o bankách. Preto žalobca nemá
aktívnu vecnú legitimáciu na uplatnenie pohľadávky v spore. Postúpenie pohľadávky je neplatné, preto

z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Súd priznal žalovanej a
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania 1.981,79 eur.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou
pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. V danom prípade došlo
k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi pôvodným veriteľom - žalobcom a žalovanou. Čo
sa týka znenia § 92 ods. 8 zákona o bankách č. 483/2001 Z.z. žalobca súhlasí s tým, že nebola

vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, zmluva nebola vypovedaná a tiež nedošlo k odstúpeniu od
zmluvy. K predčasnému ukončeniu zmluvného vzťahu došlo zo strany žalobcu oznámením o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru dňa 6.8.2012. Žalobca poukazuje na čl. V bodu 1 zmluvy o postúpení
pohľadávok, že postupca aj postupník sú oprávnení, nie povinní, predčasne ukončiť záväzkový vzťah,
ak sa poukazuje na § 488 Občianskeho zákonníka a právo na plnenie od dlžníka záväzkového vzťahu.

Preto aj ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách je možné vykladať tak, že pokiaľ je dlžník v omeškaní čo
i len časti svojho peňažného záväzku, môže banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu celej výške
peňažného záväzku, nielen tú časť, s ktorou je dlžník v omeškaní. Zákon nehovorí o postúpení len
časti peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní. Tu sa odkazuje na iné rozhodnutia napr.
Krajského súdu v Trenčíne vo veci sp. zn. 19C/34/2012. § 92 ods. 8 zákona nemožno spájať s aktívnou

legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky, pretože táto časť zákona č. 483 sa týka výnimiek z
bankovéhotajomstvaanehovoríopodmienkachplatnostipostúpeniapohľadávky.Zozákonanevyplýva,
že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia
pohľadávky.

Ďalej sa žalobca dotýka účasti vedľajšieho účastníka v konaní, a to Združenia - Pomoc a ochrana
spotrebiteľa „POS“. Považuje jeho vstup do konania za neúčelný, s cieľom len navýšiť trovy konania.
Naviac,združeniejepovinnézpodstatysvojejexistencieposkytovaťpotrebnúprávnupomocprisúdnych
konaniach v spotrebiteľských veciach. Musí tak reálne disponovať zodpovedajúcou materiálnou ako aj
personálnou základňou minimálne v rozsahu zabezpečenia možnosti vykonávania základných cieľov

ochrany spotrebiteľa. Vstup vedľajšieho účastníka sleduje len získanie finančných prostriedkov pri
náhrade trov právneho zastúpenia. Žalobca navrhuje zmeniť rozhodnutie súdu prvého stupňa a návrhu
vyhovieť, prípadne zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.Právna zástupkyňa žalovanej navrhla potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne.
Banky sú oprávnené postúpiť pohľadávku po uplynutí 90 dní omeškania, ale už len na splatné,
t.j. dospelé splátky. Postupca nebol oprávnený postúpiť celú pohľadávku, pokiaľ banka takýto úver

nezosplatnila. Naviac je potrebné preukázať vykázanie doručenia výzvy dlžníkovi. V danom prípade
došlo k zosplatneniu pohľadávky len v rozsahu 493,26 eur. Keďže žalobca nie je bankovým subjektom,
banka mu ani nemohla postúpiť pohľadávku z úveru, ktorý nebol splatný. Žalovaná sa vyjadruje k
vedľajšiemu účastníctvu v konaní, ktoré považuje za povolené a vyplýva z § 93 ods. 2 O.s.p.. Námietky
žalobcu považuje za neopodstatnené. Žiada potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a uplatňuje si

náhradu trov odvolacieho konania.

Uznesením zo dňa 15.10.2015 Okresný súd Prešov zamietol námietky žalobcu proti vstupu Združenia
- Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“, so sídlom Prešov, ako vedľajšieho účastníka do konania.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého

rozhodnutia a zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu
na ďalšie konanie. Základom sporu je to, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z pôvodného
veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s., ako banky na žalobcu, ktorý nie je bankovou spoločnosťou. Súd
pokiaľ žalobu zamietol, vychádzal z toho, že zákon o bankách v ust. § 92 ods. 8 dáva prísne podmienky
na možnosť postúpenia pohľadávky veriteľom ďalšiemu subjektu. Súd dospel k záveru, že môže dôjsť

k postúpeniu len splatnej pohľadávky a len za predpokladu, že existuje aj výzva zo strany banky na
zaplatenie už splatných pohľadávok. Keďže žalobca v konaní nepreukázal tieto skutočnosti, potom súd
žalobuzamietolprenedostatokaktívnejlegitimáciežalobcu.Nedošlokplatnémupostúpeniupohľadávky
z banky na terajšieho žalobcu.

Odvolací súd vychádza z toho, že má iný názor na posúdenie možnosti postúpenia pohľadávky z
predmetu sporu na žalobcu. Úverová zmluva medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., a žalovanou bola
uzavretá dňa 5.2.2008 s prvou splátkou 20.3.2008 a poslednou konečnou splátkou úveru 20.1.2018.
Úver v rozsahu 210.000,- Sk mal celkovo 119 splátok. Všeobecné obchodné podmienky (VOP) banky
v bode 18.14 uvádzajú, že klient výslovne súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť

akékoľvek svoje pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo
nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka
vznieslavsúvislostistakoutopohľadávkouakúkoľvekpožiadavkualebonie,vočiklientovinatretiuosobu
alebo previesť akékoľvek svoje záväzky na tretiu osobu. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky
voči banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu výlučne s predchádzajúcim písomným

súhlasom banky. Táto časť VOP je pomerne nevyvážená, pretože dáva viac práv veriteľovi ako dlžníkovi,
ale v princípe, rieši otázku možnosti postúpenia pohľadávky banky voči dlžníkovi aj bez súhlasu dlžníka.

Na č. l. 103a spisu je potvrdenie Slovenskej sporiteľne, a.s., že táto zosplatnila úver so žalovanou ako
dlžníkom dňa 19.6.2012. Neskôr zosplatnený úver mal byť predmetom postúpenia medzi pôvodným

veriteľom Slovenskou sporiteľňou, a.s., a žalobcom. Takisto na č. l. 32 spisu je príloha č. 1 k zmluve
o postúpení pohľadávky, kde Slovenská sporiteľňa, a.s., potvrdzuje splatnosť úveru 20.1.2018, ale na
druhej strane na č. l. 54 spisu je ďalšie oznámenie Slovenskej sporiteľne, a.s., že došlo k zosplatneniu
úveru 5.2.2008. Na č. l. 55 spisu je oznámenie z 28.1.2009 Slovenskej sporiteľne o tom, že dlžník je
v omeškaní so splácaním svojho úveru k 31.12.2008 v celkovej výške 493,26 eur. Súčasne je uložená

dlžníkovi povinnosť uhradiť dlžnú sumu do 10 dní od doručenia výzvy. Pokiaľ sa bude vychádzať z § 92
ods. 8 zákona o bankách č. 483/2001 Z.z., že napriek písomnej výzve klient banky je nepretržite dlhšie
ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči banke,
môže banka svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou
inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou aj bez súhlasu klienta. Toto právo ale banka nemôže

uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradí banke omeškané peňažné záväzky v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva, to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní dlžníka so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banke presiahol jeden rok.
V danom prípade v zmluve o postúpení pohľadávok a prílohe č. 1 (č. l. 32 spisu) sa konštatuje, že počet
omeškaní zistených po splatnosti 9.766,83 eur je 1 193 dní. Počet dní omeškania 1 193 dní znamená

skoro 3 roky v omeškaní s plnením časti svojich peňažných záväzkov, preto môže ísť o výnimku, kedy
môže banka postupovať pohľadávku aj bez súhlasu klienta, ak je omeškanie dlhšie ako jeden rok.
To bankám rozväzuje možnosť postúpenia pohľadávky postupníkom aj nebankovým spoločnostiam.
Naviac existujú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v bode 18 bodu 4 dávajú oprávneniebanke postúpiť pohľadávku aj bez súhlasu klienta, aj keď trocha nevyvážene takúto možnosť postúpiť
pohľadávku proti banke dlžníkovi neumožňuje.

Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav ohľadom tvrdeného
zosplatneniaúveru(č.l.54spisu),resp.čibolažalovanávomeškanísosplnenímsvojhozáväzku493,26
eur aj v čase postúpenia pohľadávky, bolo potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť
okresnému súdu na ďalšie konanie. Až v prípade dostatočného overenia oprávnenosti banky postúpiť
pohľadávku je možné zodpovedne riešiť otázku platnosti či neplatnosti postúpenia úverovej zmluvy a

aktívnej legitimácie žalobcu v konaní. Krajský súd preto zrušuje rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu
vracia na ďalšie dokazovanie v naznačenom smere.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.