Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. november 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/104/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117010615
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6117010615.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 21.11.2017, v senáte zloženom z
predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov JUDr. Juraja Babjaka a JUDr. Jána Deáka, v trestnej
veci obžalovaného K. C., stíhaného pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, 3 písm.a/
Tr.zák., konajúc o odvolaní obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn.
5Tk/2/2017 zo dňa 13.09.2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. odvolanie obžalovaného K. C. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 5Tk/2/2017 zo dňa 13.09.2017 bol obž. K. C.
uznaný vinný z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, 3 písm.a/ Tr.zák. a to za skutok,
ktorého sa dopustil tak, že
dňa 19. 02. 2017 v presne nezistenom čase od 16.00 h do 19.00 h v izbe č. XXX na 2. poschodí v budove

penziónu „D.“ na I. ulici č. X v D. D. v úmysle usmrtiť E. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom R. D., okr.
U., ju najprv zozadu škrtil nestotožneným širokým kusom tkaniny, následne ju premiestnil na posteľ do
ležiacej polohy, kde sediac na stehnách poškodenej, aby jej znemožnil pohyb, doposiaľ nestotožneným
bodno - rezným nástrojom jej na tele spôsobil mnohopočetné bodno - rezné poranenia, lokalizované
najmä v oblasti krku, záhlavia a horných končatín obojstranne, z ktorých 59 preniklo kožou s dĺžkou
bodných kanálov nepresahujúcou 6 cm, následkom ktorých na mieste podľahla, pričom bezprostrednou

príčinou smrti bol krvácavý šok v dôsledku veľkej straty krvi mimo cievne riečisko do vonkajšieho
prostredia, a to napriek tomu, že rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 1T 8/00 zo dňa 24.
05. 2000, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25. 10. 2000 bol odsúdený ako obzvlášť
nebezpečný recidivista za trestný čin vraždy podľa § 41 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. í) Trestného
zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov na trest odňatia slobody vo výmere 23 rokov, kde
z výkonu trestu odňatia slobody bol rozhodnutím Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 6Pp 95/16 zo dňa 28.

07. 2016 podmienečne prepustený so skúšobnou dobou v trvaní 6 rokov.

Za toto konanie bol K. C. okresným súdom odsúdený a to podľa § 145 ods. 3 Tr.zák. s použitím § 34 ods.
4, 8 písm. d), § 36 písm. 1), m), § 37 písm. m), § 38 ods. 8, § 47 ods. 1 Tr. zák. k trestu odňatia slobody na
doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia. Podľa § 48 ods. 3 písm. a), b) Trestného zákona
obžalovaného zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 83 ods. 1 písm. g) Trestného zákona mu uložil zhabanie veci a to 1 ks sommeliérska vývrtka
s rukoväťou vyrobenou z plastickej hmoty čiernej farby.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovaného zaviazal k povinnosti nahradiť škodu poškodeným X.. Q. X.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom I. P. XXX/X, R. D. vo výške 947,30 Eur a X.. C. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom
U. XXXX/XX, D. D. vo výške 1 395,- Eur.
Podľa § 288 odsek 1 Tr. por. sa poškodení O. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. P. XXX, R. D. - Stále a

W. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XXX, okres U. s nárokom na náhradu škody odkazujú na občianske
súdne konanie.Proti tomuto rozsudku priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní zahlásil obžalovaný spolu so svojím
obhajcom odvolanie, kde uviedli, že podávajú odvolanie vo vzťahu ku všetkým výrokom, ale najmä voči

výroku o uloženom treste vzhľadom k tomu, že trest považujú za neprimerane prísny.

Následnepotomobhajcaobžalovanéhozaobžalovanéhoodôvodnilpodanéodvolaniesvojímpodanímz
26.09.2017. V dôvodoch odvolania uviedol za obžalovaného, že vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle §
257 Tr.por. obžalovaný urobil vyhlásenie, že skutok doznáva a súd takéto jeho vyhlásenie prijal, napáda

len tie výroky, ktoré sa týkajú trestu.

V prvom rade vo vzťahu k uloženému trestu na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia
uviedol, že súd opomenul skutočnosť, ktorá priamo aj vyplýva z výroku odsudzujúceho rozsudku, že
u neho prevažujú poľahčujúce okolnosti nad priťažujúcimi, ak samotný súd vo svojom výroku o treste
hovorí, že tu existuje poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm.l/ Tr.zák. a to že sa priznal k spáchaniu

trestného činu a oľutoval a ako aj ďalšia poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm.m/ Tr.zák., že svoj
čin oznámil príslušným orgánom. V otázke vyslovenia podmienky, že sa mu trest na doživotie ukladá
bez možnosti podmienečného prepustenia, podľa obhajcu išiel súd za hranicu zákona, keďže takáto
možnosť prichádza do úvahy len ak by bol opätovne odsúdený na doživotie tak, ako to má na mysli ust.
§ 67 ods. 3 Tr.zák., ktorá skutočnosť u neho, teda u obžalovaného nebola splnená.

Ďalej v písomných dôvodoch tohto prvého odvolania namietal obhajca za obžalovaného C. skutočnosť,
že nebolo vyhovené jeho návrhu, aby sa senát okresného súdu oboznámil s celým obsahom trestného
spisu Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 6PP/95/2016 a nielen s akousi správou ÚZVJS, ktorú v podstate
obžalovaný počul prvýkrát až na hlavnom pojednávaní. Podľa neho išlo zrejme o podklady pre konanie

o podmienečnom prepustení, pričom zdôraznil, že tento materiál nemala k dispozícii ani jedna znalkyňa,
ktorá o ňom vypracovala znalecké posudky.

Okrem tohto písomného zdôvodnenia odvolania obhajcom obžalovaného, aj sám obžalovaný
svojimi rozsiahlymi rukou písanými podaniami odvolaciemu súdu dával do pozornosti pochybenia

prvostupňového súdu.

V prvom rade namietal to, že predseda senátu okresného súdu ovplyvňoval obžalovaného ponukou,
že vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 Tr.por. bude mať mimoriadny vplyv na výšku trestu, čím sledoval
podľa názoru obžalovaného len to, aby uviedol obžalovaného do omylu. Vyhlásenie o tom, že takéto

prehlásenie bude mať mimoriadny vplyv na výšku trestu, sa však nesplnilo, keďže obžalovanému
okresný súd uložil najprísnejšie možný trest, aký mu mohol uložiť. Je preto podľa obžalovaného logické,
že bol týmto poučením predsedu senátu uvedený do omylu a bez tohto klamstva by obžalovaný takéto
vyhlásenie neurobil.

Ďalej obžalovaný namietal porušenie práva na obhajobu tým, že znalkyne z odboru psychológie a
psychiatrie ho nútili k rozprávaniu, aby im povedal okolnosti prípadu, pričom on tak vôbec sám nechcel
urobiť, ale ony sa mu vyhrážali, že ak nebude hovoriť, posudok si urobia po svojom. Naviac prokurátor
mu neumožnil prístup k financiám, ktoré doteraz mal, zadržiavali mu invalidný dôchodok, čím si nemohol
uplatniť plné právo na obhajobu, t.j. nový objektívny znalecký posudok.

V ďalšej časti rukou písaného odvolania poukázal na porušenie práva na obhajobu v tom, že
časopis Plus 7 dní v marci 2017 písal o ňom v právnej fikcii, čím podľa jeho názoru znemožnil jeho
prípravu na obhajobu. Samotné dokazovanie na hlavnom pojednávaní nebolo vykonané dokazovaním
celým spisom, keďže sa prvostupňový súd neoboznámil so spisom Okresného súdu Trenčín, sp.zn.

6PP/95/2016 len akousi správou z ÚZVJS Dubnica nad Váhom. Hlavné pojednávanie sa začalo aj
napriek neospravedlnenej neprítomnosti poškodeného W. K., ktorý nemal ani prevzatú zásielku v
odbernej lehote a pokračovalo napriek námietke obhajoby, že obhajca sa len pred niekoľkými minútami
dozvedel o upravenej právnej kvalifikácii a teda bola potrebná dlhšia časová lehota na prípravu
stanoviska o uplatnenie práva na obhajobu.

Posudokzodborupsychológieapsychiatrie bolvypracovanýeštepredtým,akosámobžalovanývoveci
vypovedal a aj z tohto dôvodu posudok neobjektívne skreslene opisuje jeho empatiu, chýbajúce vyššie
city, ktoré podľa znalcov by mali vplyv na jeho prevýchovu, resp. nápravu. Podľa názoru obžalovaného jepreto preukázané, že posudok a jeho závery boli urobené na základe hrozby a nátlaku na obžalovaného,
čo by mohlo mať priamy vplyv na mieru zavinenia a na výšku trestu.

V konečnom dôsledku svojho odvolania obžalovaný namietal výrok o uloženom treste, kde podľa jeho
názoru doživotný trest bez možnosti prepustenia porušuje ust. § 38 ods. 1 Tr.zák. , keďže ide o duplicitné
potrestanie obžalovaného za zákonný znak trestného činu. Podľa názoru obžalovaného súd výrok o
treste založil na ust. § 145 ods. 3 písm.a/ Tr.zák., že už bol za taký trestný čin odsúdený, pričom ten istý
znak pri ukladaní trestu použil opakovane, čím porušil článok 6 ods. 1 Dohovoru a to základné právo na

spravodlivé súdne konanie. Samotný doživotný trest podľa § 145 ods. 3 Tr.zák. je taktiež podľa názoru
obžalovaného porušenie ustanovení Tr.zákona, keďže predchádzajúce odsúdenie, teda okolnosť, ktorá
jezákonnýmznakomtrestnéhočinu,bolaprihliadnutásúdomakonaokolnosť,ktorápodmieňujepoužitie
vyššej trestnej sadzby. Súd pri výmere trestu neprihliadol na poľahčujúce okolnosti, teda minimálne
to, že mal dve poľahčujúce okolnosti, ktoré mu okresný súd uznal a preto mu mal znížiť hornú hranicu
trestnej sadzby, napriek tomu mu uložil trest odňatia slobody na doživotie.

V konečnom dôsledku namietal aj výrok o náhrade škody, kde obžalovaný uvádzal, že nárok
poškodeného X.. C. D. vo výške 1 395,-€ je neoprávnený, keďže podľa názoru obžalovaného škoda
vznikla len poškodením inventáru izby v sume 146,-€ a opätovné sprevádzkovanie izby vo výške 310,-€
a za zrušené rezervácie vo výške 171,-€. Ostatné položky podľa názoru obžalovaného nie sú správne

a tieto sú nárokmi nad rámec, ktoré mal poškodený preukázať.

V konečnom návrhu preto navrhol obžalovaný, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok pre
podstatné chyby rozsudku, pre nesprávnosti skutkových zistení, pre porušené ustanovenie Tr.zákona,
preto, že uložený trest je neprimeraný a pre porušenie ohľadne náhrady škody a navrhol, aby bola vec

vrátená okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Neskôr v ďalšom písomnom podaní obžalovaný uviedol, že doplňuje dôvody odvolania vo výroku o vine,
ktorému predchádzalo vyhlásenie, ktoré bolo získané ovplyvňovaním sudcu. V týchto ďalších záveroch
potom poukázal na to, ako si obžalovaný pamätá, že sa útok začal na posteli a potom už našiel nebohú

mŕtvu kľačať pri posteli. Vôbec nie je pravdou, že mal útok začať pri posteli škrtením odzadu a potom
následným bodaním. Tieto okolnosti podľa názoru obžalovaného sú nesprávne a takýto nepravdivý
záver znalcov prokurátor účelovo prijal , aby tak zvyšoval mieru jeho zavinenia. Z tohto dôvodu aj
odmietal pokiaľ bol na slobode, prípadne vzatý do väzby, k veci vypovedať. Pokiaľ sa skutok stal, tak
sa mal stať podľa obžalovaného v prudkom, neovládateľnom afekte, ktorý bol vyvolaný vydieraním a

vyhrážaním sa nebohej a v zúfalstve nad týmto skutkom sa šiel prihlásiť na políciu, pričom nekonal
uvážene, pripravovane a nebol to prejav vypočítavosti, ako sa to prezentuje v obžalobe. Obžaloba
vypočítavo a účelovo neuvádza dôkazy v prospech jeho, tieto dôkazy účelovo zahmlieva a úmyselne
zatajuje, pričom sa zamlčiava v neprospech obhajoby, že neexistujú kamerové záznamy z celého dňa
a že v objekte sa nachádzali aj iné osoby, ktoré nie sú na kamerovom zázname zachytené.

Z tohto dôvodu preto navrhol, aby odvolací súd nezákonný rozsudok prvého stupňa zrušil pre porušenie
ustanoveníTr.zákona aspoukazomnaduplicitnéustanovenieohľadne§38ods.1a§145ods.3Tr.zák.
vec vrátil okresnému súdu, pričom vyhlásenie obžalovaného nebral do úvahy, keďže bolo vykonané pod
nátlakom a vyhrážaním sa predsedom senátu.

Neskôr, potom, čo bol trestný spis predložený Krajskému súdu v Banskej Bystrici, obžalovaný napísal
žiadosť o zmenu ustanoveného obhajcu, kde žiadal vymeniť obhajcu, keďže podľa jeho názoru ho
nedostatočným spôsobom obhajoval, čím nebola zmierňovaná jeho vina a neboli riadne a včas
namietané skutočnosti a dôkazy zmierňujúce jeho vinu. Zároveň požiadal aj o možnosť nahliadnutia do

trestného spisu a o možnosť vypočutia si zvukového záznamu.

Krajský súd podnet obžalovaného na zmenu obhajcu predložil obhajcovi obžalovaného, ktorý sa
písomne vyjadril, že celý záver vyšetrovania bol s obžalovaným prejednávaný, dôrazne mu uviedol a
vysvetlil, čo predstavuje vyhlásenie obžalovaného, má za to, že sa nedopustil takého konania, ktoré

by zásadným spôsobom ovplyvnilo trestné konanie, preto navrhol, ak krajský súd dôjde k takému
záveru, aby prípadne ho zbavil povinnosti obhajovať obžalovaného aj napriek tomu, že svoju právnu
pomocobžalovanémuposkytolsmaximálnouodbornoustarostlivosťou,akoajsprihliadnutímnaosobný
charakter predmetnej veci.Krajský súd v Banskej Bystrici na základe takéhoto vyjadrenia obhajcu obžalovaného potom
obžalovanému oznámil, že pokiaľ sám si zvolí nového obhajcu, bude mu jeho ustanovený obhajca

zrušený, avšak nevidí dôvod na to, aby za týchto okolností zrušil ustanoveného obhajcu a ustanovil mu
nového obhajcu. Zároveň mu oznámil, že mu umožnil nahliadnutie do spisu, aj vypočutie si zvukového
záznamu z hlavného pojednávania, čo sa reálne aj uskutočnilo dňa 15.11.2016.

Obhajca obžalovaného S.. Z. následne dňa 16.11.2016 nahliadol tiež do predmetného trestného spisu,

zúčastnil sa porady s obžalovaným a následne na to doručil doplnenie dôvodov odvolania obžalovaného
k rozsudku, pričom obžalovaný sám potom prehlásil, že už na svojom návrhu na odvolanie obhajcu a
výmenu obhajcu netrvá.

V doplnení dôvodov odvolania obhajoba namietala skutočnosť, že rozsudok prvého stupňa nebol
doručený dvom poškodeným a to O. J. a C. D., hoci k ich nárokom sa on ako obžalovaný v dôvodoch

odvolania vyjadroval. Ďalej namietal to, že hlavné pojednávanie bolo vykonané napriek tomu, že svedok
- poškodený W. K. nemal vykázané doručenie obžaloby k tomuto úkonu.

K uloženému trestu na doživotie uviedol, že postup prvostupňového súdu nebol správny, keď mu priznal
priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm.m/ Tr.zák. , teda že už bol za obdobný trestný čin potrestaný,

keďže takáto priťažujúca okolnosť je zakotvená práve v kvalifikácii § 145 pri odstavci 3 písmeno a/
Tr.zákona, teda že už bol odsúdený za trestný čin vraždy, čiže za tejto situácie pripočítal obžalovanému
jednu priťažujúcu okolnosť dvakrát.

Ďalej namietal, že boli porušené práva obžalovaného na obhajobu a riadny spravodlivý proces tým,

že okresný súd si nevyžiadal celý spis OS Trenčín, sp.zn. 6PP/95/2016 , ale len správu, ktorá slúžila
ako podklad pre rozhodnutie súdu, pričom znalkyne K.. J. a K.. F. s takouto správou a ani s obsahom
spisu OS Trenčín neboli oboznámené v čase, keď vypracovávali znalecký posudok. Poukázal ďalej
aj na prejav predsedu senátu okresného súdu, ktorý ho doslovne nahováral, aby urobil vyhlásenie v
zmysle § 257, čím ho podľa jeho názoru vystavil do omylu, pretože v jeho myslení predstavoval dojem

z hľadiska výrazových prostriedkov, že túto okolnosť zohľadní výrazne ako okolnosť pri ukladaní trestu,
čo sa napokon nestalo.

Preto sa domáha toho, aby bol napadnutý rozsudok zrušený a aby bolo doplnené dokazovanie tým, že
sa súd oboznámi s celým obsahom trestného spisu OS Trenčín a aby sa s ním oboznámili aj znalkyne

K.. J. a K.. F., aby k tomuto potom doplnili znalecký posudok a až potom aby okresný súd rozhodol,
aký trest mu bude vo veci ukladaný. Je toho názoru, že aj trest vo výmere 25 rokov je trestom , ktorý
by bol dostatočný pre neho, keďže v prípade jeho prepustenia z výkonu trestu by v tom čase už mal
fyzický vec 77 rokov.

K podaným odvolaniam obžalovaného a obhajcu sa písomne vyjadril aj prokurátor krajskej prokuratúry ,
ktorý v podstate vo svojom vyjadrení uviedol, že v zmysle § 38 ods. 8 Tr.zák. zníženie hornej hranice
alebo zvýšenie hornej hranice zákonom ustanovenej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej
častizákonajeustanovenýibatrestodňatiaslobodyna25rokovalebonadoživotie. Ztohtodôvodupreto
správne okresný súd neznižoval hornú hranicu trestu, ktorý mal byť obžalovanému za takúto trestnú

činnosť ukladaný. Obžalovaný podľa prokurátora len formálne prejavil ľútosť, avšak pri vyšetrovaní
duševného stavu sa tieto prejavy ľútosti javili plytké a skôr ako prejavy sebaľútosti, čo konštatovali
aj znalkyne pri predchádzajúcom odsúdení obžalovaného. Prokurátor má za to, že nebolo potrebné
vykonať dokazovanie s celým obsahom trestného spisu Okresného súdu Trenčín, kde sa konalo o jeho
podmienečnom prepustení, ale postačovala aj samotná správa ÚZVJS, keďže podľa názoru prokurátora

závery znalkýň z odboru psychiatrie a psychológie poskytovali vyčerpávajúce hodnotenie obžalovaného
vo vzťahu k jeho osobnosti. Preto navrhol, aby odvolací súd odvolanie obžalovaného, resp. jeho obhajcu
ako nedôvodné zamietol.

Na verejné zasadnutie, kde krajský súd konal o odvolaní obžalovaného, bol obžalovaný riadne a včas

predvolaný, zúčastnil sa ho potom, čo bol predvedený eskortou, prítomný bol jeho obhajca, ako aj
prokurátor krajskej prokuratúry.V konečných návrhoch potom prokurátor veľmi stručne konštatoval, že zotrváva na písomnom
stanovisku k odvolaniu obžalovaného a toto navrhuje ako nedôvodné zamietnuť postupom podľa § 319
Tr.por.

Obhajca obžalovaného v rozsiahlom konečnom návrhu sa domáhal zrušenia rozsudku a vrátenia veci
okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Odvolania v podstate tak, ako boli uvádzané v
písomných dôvodoch odvolaní a aj v doplnení odvolacích dôkazov sú rovnaké, najmä preto, že nebol
oboznámený celý obsah trestného spisu OS Trenčín, znalkyne nevedeli skutočnosti, ktoré sa v tomto

spise nachádzajú, preto mohlo to mať vplyv na závery znaleckých posudkov, naviac nesprávne bola
obžalovanému priznaná priťažujúca okolnosť v zmysle § 37 písm.m/ Tr.zák. a preto žiadal, aby bol spis
vrátený okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Obžalovaný vo svojej spontánnej výpovedi a dlhom konečnom návrhu v podrobnostiach poukázal na
svoje viaceré písomné podania, dodal, že znalkyne ho de facto nútili k veci vypovedať napriek tomu,

že s obhajcom bol dohodnutý, že vo veci vypovedať nebude, na svojom oblečení nemal žiadne znaky
DNA poškodenej a napriek tomu, že svoje konanie úprimne ľutuje, si nemyslí, že sa skutok stal tak,
ako je to uvedené v rozsudku, bol mu uložený neprimeraný trest, potom čo bol uvedený predsedom
senátu okresnému súdu do omylu a keďže rozsudok nebol doručený všetkým poškodeným stranám
a neboli vykonané všetky dôkazy, ktoré by mohli objasniť okolnosti ohľadne ukladania trestu, navrhol,

zrušiť rozsudok, doplniť dokazovanie a to tak, aby okresný súd vo veci znovu konal rozhodol.

Na podklade podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli

odvolaním vytýkané, prihliadol len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1
Tr.por. Dospel však odvolací súd k záveru, že odvolanie obžalovaného K. C. nie je dôvodné.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby umožnili

súdu spravodlivé rozhodnutie v súlade s ust. § 2 ods. 10 Tr.por. a tieto dôkazy aj správne vyhodnotil
jednotlivo aj v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr.por.
Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr.por. zaoberal tým,
ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých
skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a

akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, pričom z tohto odôvodnenia rozsudku je zrejmé,
ako sa okresný súd vysporiadal s obhajobou obžalovaného a prečo obžalovanému uložil trest odňatia
slobody na doživotie bez možnosti podmienečného prepustenia.

Na tomto mieste musí krajský súd konštatovať, že nemá pochybnosti o správnosti skutkových

zistení okresného súdu uvedených vo výroku napadnutého rozsudku, tieto zodpovedajú výsledkom
vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a to najmä vyhlásením obžalovaného v zmysle § 257
ods. 1 Tr.por., čo znamená, že je jednoznačne a nepochybne preukázané, že obž. K. C. iného úmyselne
usmrtil, pričom už bol za taký čin odsúdený, čím spáchal obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145
ods. 1, 3 písm.a/ Tr.zák.

V tomto smere krajský súd v celom rozsahu poukazuje na skutkové zistenia okresného súdu, právne
posúdenie konania obžalovaného, ktoré si dostatočne presvedčivo osvojuje, poukazuje na ne a v
podrobnostiach na ne poukazuje. Tu musí krajský súd konštatovať, že nie je povinnosťou odvolacieho
súdu odôvodňovať svoje rozhodnutie poukazovaním na vysporiadanie sa s každým argumentom
odvolaniaobžalovaného,aleodvolacísúdpripotvrdzovaníprvostupňovéhorozsudkusavprincípemôže

obmedziť na prevzatie odôvodnenia súdu nižšieho stupňa, čo vyplýva aj z rozsudkov Európskeho súdu
pre ľudské práva, či argumentáciou Ústavného súdu SR.

Pokiaľ obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania argumentoval, že prvostupňový rozsudok nebol
doručený poškodeným O. J. a X.. C. D., tu krajský súd zistil z predloženého trestného spisu, že okresným

súdombolidodatočnedňa20.11.2017predloženédotrestnéhospisudoručenky,zktorýchvyplýva,žeO.
J. prevzala rozsudok prvostupňového súdu dňa 09.10.2015 a X.. C. D. prevzal ako poškodený rozsudok
Okresného súdu Banská Bystrica dňa 09.10.2017, avšak tieto doručenky okresný súd zabudol predložiť
krajskému súdu a urobil tak až svojím prípisom zo 16.11.2017, doručeným súdu dňa 20.11.2017.Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že napadnutý rozsudok bol doručený všetkým procesným
stranám, mali sa možnosť s ním oboznámiť a mohli sa k nemu aj vyjadrovať, čím nebolo porušené ich
zákonné právo.

Pokaľ sa jedná o námietky obžalovaného o tom, že sa okresný súd neoboznámil aj s celým trestným
spisom Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 6PP/95/2016, ale len s nejakou správou, ktorá mala slúžiť pre
podmienečné konanie. Krajský súd sa s týmto argumentom obhajoby, resp. obžalovaného nestotožnil.
Konanie obžalovaného vo výkone trestu odňatia slobody tak, ako je to zrejmé z obidvoch pripojených

spisov, teda aj zo spisu Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 2T/27/1990, ako aj Krajského súdu v
Banskej Bystrici, sp.zn. 1T/8/2000, bolo nepochybne ideálne. V prvom prípade, keď bol obžalovaný
podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, mal 19 odmien, v druhom prípade mal 13
odmien. Obidve znalkyne pritom, keď skúmali duševný stav obžalovaného, poznali tieto uznesenia
okresných súdov, ktorými bol obžalovaný prepúšťaný z výkonu trestu odňatia slobody a aj sa nimi
zaoberali. Okolnosti, ktoré by mohli byť zrejmé z trestného spisu OS Trenčín, nevypovedajú o tom, ako

sa obžalovaný správa v záťažových situáciách v prípade, ak by došlo odmietnutiu alebo k nesplneniu
jeho požiadaviek a preto doplnenie dokazovania v tomto smere podľa názoru krajského súdu nebolo
potrebné a nič by nezmenilo na konštatovaní o tom, ako sa obžalovaný správa v záťažových situáciách,
o čom obidve znalkyne podrobne vypovedali nielen na hlavnom pojednávaní, ale aj v rozsiahlom
znaleckom posudku.

Pravdou je, že obžalovanému okresný súd nesprávne priznal jednu priťažujúcu okolnosť a to v zmysle §
37písm.m/Tr.zák.,keďževpodstatetátookolnosťjeobligatórnymznakomskutkovejpodstatytrestného
činu vraždy v zmysle § 145 ods. 3 písm.a/ Tr.zák. Samotná toto skutočnosť však nič nemenila na
tom, aký druh a výmeru trestu je možné obžalovanému ukladať, keďže v ust. § 145 ods. 3 Tr.zák.

je uvedené, že obžalovaný, ktorý sa dopustí takéhoto trestné činu, bude odsúdený na trest odňatia
slobody vo výmere 25 rokov alebo doživotie. V tomto smere má pravdu aj krajský prokurátor, ktorý
uviedol vo svojom vyjadrení k odvolaniu obžalovaného, že zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej
hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej
sadzby a zníženie alebo zvýšenie zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď

v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na 25 rokov alebo doživotie. Z tohto
teda jednoznačne vyplýva, že priznanie, či nepriznanie priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písm.m/
Tr.zák. nemalo absolútne žiadny vplyv na to, aký trest neskôr bude obžalovanému ukladaný.

Námietky obžalovaného voči tomu, že bol fakticky predsedom senátu prvostupňového súdu uvedený

do omylu, keď urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 Tr.zák., krajský súd považoval za irelevantné.
Takéto vyhlásenie obžalovaný urobil ešte predtým, ako takéto vyhlásenie urobil, požiadal o prerušenie
hlavného pojednávania na poradu s obhajcom, čo mu aj okresný súd umožnil, jeho rozhodnutie o tom,
že urobil takéto vyhlásenie, bolo slobodné, nikým k takémuto vyhláseniu nebol prinútený a skutočnosť,
že napriek takémuto vyhláseniu mu prvostupňový súd uložil najprísnejšie možný trest odňatia slobody,

aký mohol ukladať, neznamená, že tým okresný súd porušil ustanovenia Tr.zákona. V tomto smere preto
argumentáciu obhajoby a ani obžalovaného krajský súd neprijal.

Ak obžalovaný namietal, že mu bol uložený trest odňatia slobody na doživotie bez možnosti
podmienečného odsúdenia a táto okolnosť mu bola dvakrát započítaná, tak ani s takouto argumentáciou

sakrajskýsúdnestotožnil.Ustanovenie§67ods.3Tr.zák.hovoríoprípade,akužbolniektoprávoplatne
odsúdený na trest odňatia slobody na doživotie a opätovne sa dopustil trestného činu, za ktorý mu
bol znovu uložený trest odňatia slobody na doživotie. Ide o obligatórnu povinnosť, ktorú súd musí
akceptovať. V prípade ust. § 34 ods. 8 písm.d/ Tr.zák. však ide o fakultatívnu možnosť, kedy príslušný
súd dôjde k záveru, že je potrebné obžalovanému uložiť aj zákaz o tom, že nemôže byť podmienečne

prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, ak už bol potrestaný za trestný čin uvedený v § 47 ods. 2
Tr.zák., teda za rôzne trestné činy, ale medzi iným aj za trestný čin vraždy podľa § 145 Tr.zák. V danom
prípade ide o to, že tu súd môže, nie musí takýto zákaz uložiť a pre takýto zákaz musí mať zákonné
podklady, čo v danom prípade podľa názoru krajského súdu bolo aj splnené, keďže zo záverov znalkýň
z odboru psychiatrie a psychológie práve skutočnosť, že obžalovaný v záťažových situáciách opätovne

môže zlyhať, vyplývala.

Už aj s ohľadom na predchádzajúce odsúdenia obžalovaného pri hodnotení osoby obžalovaného musí
aj krajský súd konštatovať, že trest odňatia slobody vo výmere 25 rokov, ktorej sa obžalovaný aj faktickydomáhal, je trestom nedostatočným, nie je možné takýto trest ohľadne obžalovaného akceptovať a aj
podľa názoru krajského súdu len trest odňatia slobody na doživotie a to aj bez možnosti podmienečného
prepustenia môže splniť svoj účel, keďže obžalovaný, pokiaľ je na slobode, napriek prejavovanej snahe

o nápravu, v záťažových situáciách nedokáže konať racionálne a spôsobuje ujmy na zdraví svojim
partnerkám, s ktorými si vytvorí vzťah. Krajský súd má za to, že len diferenciácia obžalovaného od
spoločnosti, bez možnosti jeho podmienečného prepustenia môže splniť svoj účel, keď náprava a
prevýchova obžalovaného fakticky vzhľadom aj na závery znalcov vo všetkých troch konaniach, kde sa
obžalovaný dostal do rozporu so zákonom, takýto záver konštatuje.

Z týchto dôvodov preto krajský súd zamietol odvolanie obžalovaného, keď neuznal jeho dôvody za
odôvodnené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.