Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. september 2017

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 14C/120/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912219486
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Ďurková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2017:7912219486.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 01, Bratislava, proti žalovaným: 1/ Y. v konaní o zaplatenie sumy 10.810,17 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaným náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie Legionárov Prešov priznáva nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 30.11.2012 domáhal voči žalovaným v 1/ a 2/ rade
zaplateniasumy10.810,17Eurspolusúrokomzomeškaniavovýške9%ročnezosumy6.998,23Eurod
22.05.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe zmluvy
o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 08.12.2011 medzi postupcom Všeobecná úverová banka, a.s.,
a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Postupca a žalovaní uzatvorili
dňa 17.01.2008 Zmluvu č. 5061736321 (ďalej len „Zmluva“), ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné

podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej aj „VOP“). Na základe uvedenej Zmluvy VÚB, a.s.
poskytla žalovaným peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky
splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinnosti a ďalšie náležitosti sú
upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Vzhľadom na to, že žalovaní neplnili
v stanovených termínoch splátky, čím porušili svoju povinnosť podľa Zmluvy, postupca odstúpil od
Zmluvy a vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej
pohľadávky predstavovala sumu 10.810,17 Eur (325667,18 Sk), ktorá pozostávala z istiny 6.998,23 Eur

(210828,68 Sk), riadneho úroku 2.672,42 Eur (80509,32 Sk), úroku z omeškania 1.069,48 Eur (32219,15
Sk) a ostatného príslušenstva 70,04 Eur (2110,03 Sk) v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde
postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná
bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalobca si
v tomto konaní uplatňuje nárok na zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 22.05.2012, t.j. dňom
nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Žalovaní ku dňu podania žaloby uhradili sumu 0
Eur. Dlžná suma k uvedenému dňu je vo výške 10.810,17 Eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny

úveru vo výške 6.998,23 Eur, riadneho úroku 2.672,42 Eur, úroku z omeškania 1.069,48 Eur a ostatného
príslušenstva 70,04 Eur.

2. Žalovaní sa k žalobe písomne nevyjadrili.3. Podaním doručeným súdu 21.12.2012 oznámil svoj vstup do konania na podporu žalovaných
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, a to Zmluvou o poskytnutí
spotrebného úveru, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Zmluvou o postúpení pohľadávok a
prílohou č. 1 k tejto zmluve, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 13.01.2012, pokusom o zmier
zo dňa 12.11.2012, Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 16.05.2012,

výsluchom žalovaných a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Pôvodný veriteľ Všeobecná úverová banka, a.s. a žalovaní ako dlžníci uzavreli dňa 18.01.2008
v súlade s ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka Zmluvu o poskytnutí spotrebného úveru č.
5061736321. Podľa článku. I. zmluvy, predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebného bezúčelového
úveru bankou dlžníkovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve. Výška úveru bola

7.236 Eur (218.000,-Sk), úroková sadzba bola ku dňu podpisu zmluvy dohodnutá vo výške 10,90%
ročne, splatnosť úveru bola dohodnutá formou mesačných splátok vo výške 123,44 Eur (3718 Sk)
splatných k 15. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky bola dňa 15.02.2008 a konečná splatnosť úveru
dňa 17.01.2015.

6. Podľa bodu 2. článku II. zmluvy, dlžník vyhlasuje, že bol oboznámený so VOP, súhlasí s nimi a
zaväzuje sa ich dodržiavať. Ako vyplýva z bodu 5. článku II. zmluvy, banka navrhuje, aby prípadné spory
vzniknuté z tohto obchodu boli rozhodnuté prednostne v rozhodcovskom konaní v zmysle zákona č.
510/2002 Z.z.

7. V zmysle Článku II. bod 1 Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len ,,VOP“), banka poskytne
spotrebný úver na osobný účet klienta vo VÚB, a.s. v termíne stanovenom v úverovej zmluve po splnení
podmienok vyplývajúcich z typu zabezpečenia vyznačeného v úverovej zmluve.

8. Podľa čl. III, bod 2, v prípade omeškania so splátkami spotrebného úveru sa dlžník zaväzuje zaplatiť

úrok z omeškania vo výške +5% nad rámec úrokovej sadzby uvedenej v úverovej zmluve.

9. V zmysle Článku IX., bod 4 VOP, zmluvné vzťahy medzi dlžníkom a bankou, ktoré nie sú výslovne
upravené v texte úverovej zmluvy, prípadne v týchto OP, sa riadia Obchodným zákonníkom a zákonom
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

10. Podľa predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2011 spolu s jej prílohou, kde je
uvedené meno a priezvisko, rodné číslo žalovanej v 1/ rade, spolu s číslom úverového účtu a dátumom
uzavretia zmluvy, došlo k postúpeniu pohľadávky z postupcu - Všeobecná úverová banka, a.s. na
postupníka - žalobcu, čím je preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

11. Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 08.12.2011 vyplýva, že žalovaná v 1/ rade
bola ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní 1248 dní.

12. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 13.01.2012 VÚB, a.s. žalovaným oznámila, že

pohľadávku z uzavretej úverovej zmluvy postúpila žalobcovi a že uvedený záväzok je možné od okamihu
doručenia tohto oznámenia uhradiť výlučne plnením postupníkovi.

13.Právnyzástupcažalobculistomzodňa12.11.2012označenýmakoPokusozmier,vyzvalžalovaných
na uhradenie pohľadávky spolu v sume 11.112,15 Eur, pozostávajúcej z neuhradeného úveru vo výške

6.998,23 Eur, zmluvného/zákonného úroku vo výške 301,98 Eur, riadneho úroku vo výške 2.672,42 Eur,
úroku z omeškania vo výške 1.069,48 Eur a nákladov vo výške 70,04 Eur.

14. Dňa 16.05.2012 bola uzatvorená Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach
( ďalej len ,,Dohoda“) medzi žalobcom a žalovanou v 1/ rade. Žalovaná túto dohodu podpísala dňa

16.05.2012. V Článku 2. Dohody - Uznanie záväzku, žalovaná ako osoba uvedená v bode 1.2 uznala
čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s
pôvodným veriteľom s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny v sume 6.998,23 Eur a nákladov na inkasné
konanie v sume 150,- Eur a zároveň vyhlásila, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.15. Žalovaná v 1/ rade pred súdom uviedla že je pravdou, že s manželom uzatvorili zmluvu o úvere.
Tento spočiatku splácali, pokiaľ sme pracovali v Dunajskej Strede, neskôr sa vrátili do miesta trvalého

bydliska z dôvodu, že ochorela svokra. Peniaze použili na zaplatenie nájmu bytu za štyri mesiace, kúpili
zariadenie bytu. Na okolnosti podpísania uznania dlhu si nepamätá, aby podpisovala nejaký dokument.

16. Žalovaný v 2/ rade potvrdil skutočnosti uvedené žalovanou v 1/ rade. Je pravdou, že od VÚB, a.s.
zobrali 218.000 Sk s tým, že splátka bude 2600 Sk a ďalší mesiac 2600 Sk. V máji 2008 obaja s

manželkou skončili prácu a vrátili sa z Dunajskej Stredy do Strážneho, nakoľko mu ochorela matka. Keď
im prišlo oznámenie od žalobu, že majú zaplatiť 7.000 Eur, požiadali o splátky, nakoľko nemali toľko
peňažných prostriedkov. Pokiaľ ide o uznanie dlhu o tom nič nevie, aby manželka podpísala uznanie
nejakého dlhu. Žalovaný v 2/ rade uviedol, že on nepodpísal žiaden doklad.

17. Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v

čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

V zmysle § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa§525ods.2Občianskehozákonníkanemožnopostúpiťpohľadávku,akbypostúpenieodporovalo

dohode s dlžníkom.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa

vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak

nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010
použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti

tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o

úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

V zmysle § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Z § 504 Obchodného zákonníka vyplýva, že dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

V zmysle § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Ako vyplýva z § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,

premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

18. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanými bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení,
ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka ako
aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v
tomto konaní.

19. Ďalej mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými bola
uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva v zmysle zákona o ochrane
spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle
smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

20. Oznámením doručeným súdu 21.12.2012 vstúpilo do konania Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS na strane žalovaného, ktoré vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu20.02.2013 vznieslo námietku premlčania celého uplatneného nároku a navrhlo žalobu v celom rozsahu
zamietnuť. Právny zástupca OZ si zároveň uplatnil trovy konania.

21. Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že ku dňu 08.12.2011 bola žalovaná v 1/
rade už 1248 dní v omeškaní s úhradou predmetnej pohľadávky. Na základe uvedeného je zrejmé, že
ku dňu postúpenia už uplynula trojročná premlčacia doba podľa ustanovení Občianskeho zákonníka,
ktorý je potrebné na daný právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy aplikovať, teda pohľadáva bola v tom
čase už premlčaná.

22.Všeobecná3-ročnápremlčaciadobazačínaplynúťododňa,keďsaprávomohlovykonaťpoprvýraz.
Možnosť vykonať právo po prvý raz ako začiatok plynutia premlčacej doby nastáva v momente, keď je
právo žalovateľné. Zákon určuje objektívne stanovený začiatok plynutia premlčacej doby, ktorý nezávisí
od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený subjekt vedel alebo nevedel o svojom práve. Všeobecná
3-ročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne

vymedzenýzačiatokplynutiapremlčacejdoby,ktorýjeodvodenýodslova„mohlo“anieodslova„mohol“.
Tento okamih je daný objektívne a nezávisle od subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo
nevedel o svojom práve (pozri R 1/1998).

23.Súdvšakvychádzalzinformácieopočtedníomeškaniauvedenejvpríloheč.1k Zmluveopostúpení

pohľadávok zo dňa 08.12.2011. Premlčacia doba začala plynúť najneskôr 1248 dní spätne ku dňu
postúpenia ( t.j. 3 roky a 153 dní), preto dňa 08.12.2011 už bola trojročná premlčacia doba uplynutá a
celá pohľadávka žalobcu voči žalovaným bola premlčaná.

24. V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014 orgán

rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

25. Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči
spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v
čase rozhodovania o predmetnom nároku.

26. Keďže žaloba bola žalobcom podaná až po uplynutí premlčacej doby dňa 30.11.2012, súd žalobu

žalobcu v celom rozsahu zamietol.

27. Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a
nie štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje
za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú

súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení §52 až §54
Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava
premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo
funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi

podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšia.

28. Žalobca si svoj nárok v konaní uplatňuje proti žalovaným aj z titulu toho, že so žalovanou v 1/ rade
uzatvoril Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach a z toho, že žalovaná v 1/ rade

v tomto dokumente prehlásila, že má vedomosť o premlčaní dlhu a o jeho následkoch.

29. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

30. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k
uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia
tejto lehoty ( § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka ).31. Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím

premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na
subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj
zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.

32. Tak ako súd vyššie uviedol, právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom

zo spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú
vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré
bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon uznania dlhu odporcom.
Dohodu o splátkovom kalendári a uznaní dlhu je potrebné považovať za dodatok k predbežne
formulovanej štandardnej zmluve, teda k spotrebiteľskej zmluve, z ktorej žalobca odvodzuje svoj
právny nárok. Právny režim predbežne formulovanej štandardnej zmluvy definovaný v čl. 3 ods. 2

Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, teda
nevyhnutne musí dopadať aj na predmetnú dohodu.

33. Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä
musí byť určitá a zrozumiteľná. V prípade ak takouto dohodou dlžník uznáva premlčaný dlh, takéto

uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý
dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre
omyl právny, nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Dlžník sa i tu môže brániť námietkou, že dlh
nevznikol, alebo že v čase uznania neexistoval.

34. Z vykonaného dokazovania a to z dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach
nepochybne vyplýva, že záväzok žalovaná uznala dňa 16.05.2012. Ako už bolo uvedené vyššie,
pohľadávka žalobcu bola premlčaná už ku dňu postúpenia 08.12.2011. Žalovaná tak podpísala dohodu
o uznaní už po uplynutí premlčacej doby, teda uznala už premlčaný dlh.

35. V zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka je uznanie premlčaného dlhu podmienené
vedomosťou dlžníka o jeho premlčaní a táto vedomosť je nevyhnutná pre právne účinné uznanie dlhu
a vznik právnych následkov uznania.

36. Súd poukazuje na to, že v danom prípade ide o predformulovaný obsah dohody o uznaní záväzku

a o úhrade pohľadávky v splátkach, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že dlžník si bol vedomý
dôsledkov uznania dlhu, najmä predĺženia premlčacej doby v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.

37. V zmysle § 558 možno uznať aj premlčaný dlh za predpokladu, že ten, kto dlh uznal, o tomto

premlčaní vedel. Také uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania len vtedy,
keď dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či pre skutkový alebo pre
právny omyl, napr. preto, že nepoznal ustanovenia zákona o premlčaní, nemá jeho uznania spomenuté
právne následky.

38. Vzhľadom na vyššie uvedené ako aj na výpoveď žalovaných o tom, že neboli poučení o tom,
že pohľadávka, ktorú majú uznať, bola v čase podpisu dohody premlčaná, súd dospel k záveru, že
prehlásenie žalovanej v 1/ rade o vedomosti premlčania dlhu a jeho následkoch tak, ako bolo vykonané
v dohode o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 16.05.2012 nezakladá právny
následok uznania premlčaného dlhu tak, ako to vyžaduje citované ustanovenie § 558 Občianskeho

zákonníka.

39. Postup žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi, pretože podpisom takejto formulárovej dohody
žalovaní ako spotrebitelia zhoršili svoje zmluvné postavenie dohodnuté v pôvodnej zmluve v rozpore s
ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich

práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Je nelogické,
aby spotrebiteľ, ak by mal vedomosť o stave veci, mal záujem na uznaní záväzku a predĺžení
premlčacej doby. Ide o znevýhodnenie spotrebiteľa výlučne v prospech dodávateľa, predložením vopred
pripraveného tlačiva na podpis spotrebiteľovi.40. Uznanie záväzku žalovanou bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako
Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, ktoré označenie môže u bežného občana

- spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp.
jeho právneho nástupcu či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom, upozorňovaný, keď
nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť
takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej
strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k

akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď samotná dohoda je vypísaná vo
všetkých bodoch zástupcom druhej strany.

41. Súd preto predmetnú spotrebiteľskú vec podrobil aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých obchodných
praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, ktorý nie je možné prehliadať ani v
rovine súkromného práva.

42. V prípade, že žalobca uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť
poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej
praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

43. Konaním v rozpore s dobrými mravmi na účely zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z.
(účinný v čase podpisu dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku) sa rozumie najmä
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,

lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zák.
o ochrane spotrebiteľa). U iných praktík ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane
spotrebiteľa je pre záver o nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov. Obchodná praktika
sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje
alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku

alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny,
ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona o ochrane
spotrebiteľa).

44. Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno

rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej
obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm.
u) zákona o ochrane spotrebiteľa).

45.Podstatnýmnarušenímekonomickéhosprávaniaspotrebiteľasarozumievyužitieobchodnejpraktiky

na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak
neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).

46. Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uznaní záväzku a o
úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 16.05.2012, ktorú podpísala žalovaná, súd hodnotí ako nekalú

obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok
odbornej starostlivostí na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší
správanie spotrebiteľa. Uznanie dlhu žalovanou súd považuje za právne neúčinné, pretože žalovaná
nemala vedomosť o následkoch uznania dlhu, ktoré je zakomponované do dohody, pričom je možné
mať pochybnosti o tom, že ide o skutočný prejav vôle žalovanej uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť

dohoduosplátkachsožalobcom.Zuvedenéhojezrejmé,žepridostatkuinformáciibyžalovanáuvedenú
dohodu spojenú s uznaním dlhu nepodpísala. Žalobca v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti
žalovanú nepoučil o následkoch podpisu dohody a uznania.

47. Zo samotného znenia dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach je zrejmé,

že sa jedná o formulárový dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok žalovanej strane vo
forme povolenia splátok dlhu, no jeho skrytým cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a tým predĺženie
premlčacej lehoty na uplatnenie žalobného nároku. Zo samotného textu predmetnej dohody vyplýva,
že ide o formulár, ktorý žalobca používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov . Ak dlžník podpisujetakúto dohodu, nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj záväzok, ale aby dosiahol možnosť uhrádzať svoj dlh
v splátkach. Uznanie záväzku je cieľ sledovaný žalobcom, nie však žalovaným ako spotrebiteľom, ktorý
obsah formulára nemôže nijako ovplyvniť.

48. Keďže súd zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uznaní
záväzkuaoúhradepohľadávkyvsplátkachzodňa16.05.2012vyhodnotilakonekalúobchodnúpraktiku,
lebo pri uzavretí predmetnej dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti a čestnosti, tak ako sa
nimi súd zaoberal a uviedol vyššie a ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, teda absolútne

neplatný, súd neposkytol ochranu takto uplatnenému právu.

49. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

51. V danom prípade súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, preto boli v tomto konaní plne
úspešní žalovaní, ktorí si trovy konania neuplatnili, ani im zo spisu žiadne preukázateľné trovy konania
nevyplynuli, preto súd o trovách konania rozhodol tak, že žalovaným náhradu trov konania nepriznal.

52. Do konania na podporu žalovaných vstúpil dňa 21.12.2012 podľa § 93 ods. 2 OSP (účinného do
30.06.2016) ako vedľajší účastník Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5,
Prešov. Vedľajší účastník ako osoba konajúca sama za seba a vystupujúci na podporu žalovaných bol z
procesného hľadiska plne úspešný a preto mu náhrada trov konania patrí v celom rozsahu, preto súd o
trovách konania vo vzťahu žalobca a vedľajší účastník rozhodol tak, že vedľajšiemu účastníkovi priznal

náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobcovi za úkony do 30.06.2016.

53. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.