Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. júl 2018

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 6C/6/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7916207074
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Ďurková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2018:7916207074.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobkyne: R., právne zastúpenej:

JUDr. Dalibor Tverďák, advokát, so sídlom Krmanova 1, 040 01 Košice, proti žalovanému: R. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, XXX XX Trebišov, právne zastúpeného: JUDr. Jozef Elsner, advokát,
AK, Dubovica 426, 082 71 Lipany, v konaní o zaplatenie 993,01 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 993,01 Eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo
sumy993,01Eurod19.05.2016dozaplateniaatovlehotedotrochdníodprávoplatnostitohtorozsudku.

II. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 19.05.2016 domáhala rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal

žalovaného zaplatiť jej sumu za úhrady a iné náklady spojené s vlastníctvom trojizbového bytu č. 60,
nachádzajúceho sa na 3. poschodí bytového domu, súpisné číslo XXXX, na ul. L. v B., postavenom na
parc. č. 3808, ktorého vlastníctvo je spojené so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a
zariadeniach bytového domu v podiele 159/10000, so spoluvlastníckym podielom na pozemku parc. č.
3808, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 1670 m2, v podiele 159/10000, zapísaný
na LV č. XXXX, k. ú. B., obec B., s ktorým má žalobkyňa byt v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov. Žalobkyňa uzavrela so žalovaným dňa 11.08.1973 manželstvo, ktoré bolo rozsudkom OS

Trebišov zo dňa 10.07.2007 rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 23.08.2007. Strany sporu
nadobudli počas trvania manželstva vlastnícke právo k bytu. Byt je doposiaľ v BSM, ktoré doposiaľ
nebolo vysporiadané. Žalobkyňa po rozvode manželstva hradila z jej výlučných finančných prostriedkov
mesačne v rokoch 2013 a 2014 na účet správcu bytového domu úhrady jednotlivých zálohových platieb
v sume 121,70 Eur. Za rok 2013 to činí sumu 1460,40 Eur (12x121,70 Eur) a za rok 2014 rovnako
sumu 1460,40 Eur, t. j. spolu 2.920,80 Eur. Byt v rokoch 2013 a 2014 nikto neužíval a teda vyúčtované
náklady za byt predstavujú fixné náklady spojené s jeho existenciou. Podľa vyúčtovania zálohových

platieb za rok 2013 mal byť žalobkyni uhradený preplatok v sume 404,17 Eur a za rok 2014 preplatok
v sume 572,26 Eur, t. j. spolu 976,43 Eur. Celková suma zálohových platieb uhradených žalobkyňou za
rok 2013 a 2014 predstavovala sumu 2.920,80 Eur a ponížením o sumu preplatkov sumu 1.944,37 Eur
(2.920,80 - 976,43). Žalobkyňa taktiež uhradila dňa 27.04.2016 a dňa 25.04.2016 daň z nehnuteľnosti
za byt ročne v sume 20,82 Eur, spolu za dva roky 41,64 Eur. Žalovaný na písomnú výzvu reagoval dňa
18.05.2016 telefonický, pričom sa vyjadril, že je ochotná dlžnú sumu uhradiť, avšak ku dňu podania
žaloby ju neuhradil. Žalobkyňa si zároveň uplatňuje úrok z omeškania vo výške platnej k prvému dňu

omeškania s plnením peňažného dlhu.

2. Súd vo veci vydal dňa 21.06.2016 vydal platobný rozkaz pod č. k. 6C6/2016-20 v súlade s návrhom
žalobkyne, proti ktorému podal v zákonnej lehote žalovaný odpor, v ktorom namietal aktívnu legitimáciuprávneho zástupcu žalobkyne pri podaní platobného rozkazu, keďže mu nebola predložená plná moc
na zastupovanie v predmetnej veci, čo malo byť doložené súdu spolu so žalobou. Žalobkyňa sa
neoprávnene zdržiava v USA, preto nemohla overiť plnomocenstvo na slovenskom zastupiteľskom

úrade v USA, čo robí celý žalobný návrh procesne neoprávneným. Nárok žalobkyne považuje za
neopodstatnený a bezdôvodný, keďže si uplatňuje náklady za zálohové platby súvisiace s nákladmi
spojenými s užívaním trojizbového bytu č. 60, súpisné číslo XXXX, na ul. L. v B., ktorý patrí do BSM,
ale predmetný byt užíva výhradne žalobkyňa, ktorej ho žalovaný odovzdal aj s kľúčmi dňa 09.05.2009
proti podpisu ňou splnomocnenou dcérou strán sporu, o čom vyhotovili zápisnicu o odovzdaní bytu a

kľúčov od bytu v prítomnosti svedkov. Dňa 31.05.2016 žalovaný zaslal právnemu zástupcovi žalobkyne
list, načo reagovala dcéra strán sporu, že si žalovaný môže prísť prevziať kľúče od bytu, ktoré žalovaný
odmietol nakoniec prevziať, lebo byt nezodpovedal stavu, v ktorom ho odovzdal v roku 2009, nebolo
tam žiadne zariadenie, byt je doslova vyrabovaný a nespôsobilý na užívanie a bývanie. Podľa názoru
žalovaného žalobkyňa od neho požaduje plnenie za niečo, čo žalovaný neužíval.

3. Žalobkyňa k odporu žalovaného zaslala súdu dňa 10.08.2016 vyjadrenie, v ktorom k námietke aktívnej
legitimácie právneho zástupcu žalobkyne z dôvodu, že mu nebola doručená plná moc uviedla, že plná
moc na jej zastupovanie tvorila prílohu návrhu na začatie súdneho konania. Žalovaný sa sám dostáva
do rozporu, keď v úvode odporu poukazuje na to, že žalobkyňa sa dlhodobo zdržiava v USA a v ďalšom
texte tvrdí, že byt užíva výlučne žalobkyňa. Byt v súčasnosti ako aj v období, za ktoré si žalobkyňa od

žalovaného uplatňuje dlžnú sumu nikto neužíval. Žalovaná suma predstavuje fixné náklady spojené s
existencioubytualegitimáciastránkonaniajedanáichvlastníckymprávomkbytu. Vzhľadomktomu,že
žalovaný vo vyjadrení k predžalobnej výzve podmieňoval úhradu dlžnej sumy vydaním kľúčov od bytu,
dňa 26.06.2016 mu po predchádzajúcom dohovore dcéra strán sporu za prítomnosti Jozefa Štepaneka
chcela odovzdať kľúče, čo však žalovaný odmietol. Účelovosť obrany žalovaného vyplýva aj z návrhu

na vyporiadanie BSM účastníkov konania, ktorý podal žalovaný dňa 31.05.2010 a v ktorom tvrdí, že
žalobkyňa byt neužíva, niekoľko rokov sa zdržiava v USA a nemá záujem o užívanie bytu, preto žalovaný
navrhuje, aby súd v konaní o vyporiadanie BSM určil ako výlučného vlastníka bytu práve žalovaného.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa žalobu a jej prílohami a to predžalobnou výzvou zo

dňa 17.05.2016 čl. 6 spisu, vyúčtovaním dodávky tepla, TÚV a ostatných služieb za rok 2013 zo dňa
23.05.2014 čl. 7, zo dňa 21.05.2015 na čl. 8, vyjadreniami strán sporu, protokolom o odovzdaní kľúčov
čl. 34, výsluchom žalovaného, predžalobnou výzvou zo dňa 09.12.2011 čl. 9, rozhodnutím Mesta B. zo
dňa 21.03.2014 čl. 99, potvrdením Mesta B. zo dňa 09.07.2018 čl. 100, rozhodnutím Mesta B. zo dňa
06.03.2015 čl. 101-102, potvrdením Bytového podniku B. čl. 103 a zistil tento skutkový stav:

5. Žalobkyňa podala žalobu tak, ako je to popísané v bode 1. tohto odôvodnenia.

6. Žalované strany pred súdom zotrvali na svojich písomných vyjadreniach doručených do spisu.

7. Žalovaný pred súdom uviedol, že žalobkyňa odišla do USA v roku 1997. On za tento byt platil do
09.05.2009, kedy žalovaného požiadala dcéra strán sporu, aby odovzdal kľúče od bytu, nakoľko majú o
predmetný byt záujem. Žalovaný o tento byt nemá záujem. Potvrdil, že na základe predžalobnej výzvy
zo dňa 09.11.2011 uhradil svoj záväzok z vyúčtovania zálohových platieb za rok 2009 a 2010. Taktiež
uviedol, že bol v predmetnom byte, tento je v dezolátnom stave a nie je schopný užívania v danom čase.

8. Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:
9. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že predmetný byt patrí do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, t. č. už bývalých manželov, strán tohto sporu, ktoré doposiaľ nebolo vyporiadané.

10.Zpredloženéhovyúčtovaniadodávkytepla,TÚVaostatnýchslužiebzarok2013a2014vystaveného

Bytovým podnikom B. na meno žalobkyne vyplýva, že v prospech správcu bytového domu žalobkyňa
mesačne v týchto rokoch vykonávala úhrady jednotlivých zálohových platieb v sume 121,70 Eur, spolu
za roky 2013 a 2014 vo výške 2.920,80 Eur. Z uvedeného vyúčtovania ďalej vyplýva, že za rok 2013
bol žalobkyni uhradený preplatok 404,17 Eur a za rok 2014 preplatok v sume 572,26 Eur, spolu v sume
976,43 Eur.

11. Z rozhodnutia č. 091621/2014 Mesta B. zo dňa 21.03.2014 je zrejmé, že žalobkyni bola vyrubená daň
znehnuteľnostívsume20,82Eur arozhodnutímč.091621/2015zodňa06.03.2015daňznehnuteľnosti
v sume 20,82 Eur.12. Podľa vyjadrenia Mesta B. zo dňa 09.07.2018 u žalobkyni k uvedenému dňu neevidujú nedoplatky
na dani z nehnuteľnosti.

13. Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

14. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou, ako sa posudzujú právne vzťahy bývalých manželov k
spoločnej veci v čase po zániku ich manželstva. Občiansky zákonník nemá ustanovenie, ktoré by

upravovalo vzťahy manželov k spoločnému majetku vrátane jeho užívania v období, keď ešte nedošlo k
vyporiadaniu ich zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva. Podľa § 853 ods. 1 OZ občianskoprávne
vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie. S poukazom na uvedené
potom v období medzi zánikom bezpodielového spoluvlastníctva manželov a jeho vyporiadaním sa
právne pomery bývalých účastníkov tohto vzťahu posudzujú analogicky ustanoveniami o BSM. To

znamená, že aj po zániku tohto majetkového spoločenstva až do jeho vyporiadania zostáva každý
z bývalých manželov vlastníkom celej veci a je obmedzený rovnakým vlastníckym právom druhého
manžela. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že byt, ktorí mali strany sporu v
bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, sa aj po zániku ich manželstva považuje za spoločný
majetok, ku ktorému majú obidvaja bývalí manželia naďalej rovnaké práva a povinnosti. Veci v

bezpodielovom spoluvlastníctve podľa § 144 OZ užívajú obaja manželia spoločne a spoločne tiež
uhradzujú náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. Z uvedeného
vyplýva, že právu spoločného užívania veci zodpovedá povinnosť spoločného uhradzovania nákladov.
V prípade, že spoločnú vec užíva len jeden z (bývalých) manželov sám, možno dospieť k záveru, že by
mal tiež sám znášať náklady spojené s jej užívaním a udržiavaním. Pokiaľ zákon ustanovuje, že veci

v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne, je tým vyjadrené ich právo, a nie
povinnosť veci užívať.

15. Podľa § 144 OZ, náklady vynaložené na veci patriace do BSM alebo spojené s užívaním týchto vecí
uhrádzajú manželia spoločne.

16. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že v rozhodnom období predmetný byt neužíval žalovaný,
nakoľkotentoaninedisponovalkľúčmiodpredmetnéhobytu,tietoodovzdaldňa09.05.2019svojejdcére,
rovnako však v konaní bolo preukázané, že predmetný byt v rozhodnom období neužívala ani žalobkyňa
z dôvodu, že táto sa dlhodobo zdržiava v Spojených štátoch amerických, avšak táto znášala všetky

náklady spojené s vlastníctvom bytu. Túto skutočnosť mal súd za preukázanú z vyúčtovania dodávky
tepla, TÚV a ostatných služieb za rok 2013 a 2014 vystaveného Bytovým podnikom B..

17. Zo skutkových okolností veci je teda nesporné, že v období rokoch 2013 a 2014 byt neužívala
tak žalobkyňa ako ani žalovaný (byt podľa vyjadrenie samotného žalovaného ani nebol schopný na

užívanie z dôvodu jeho dezolátneho stavu), byt však bol v tomto období evidovaný v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov a preto obaja z titulu svojho vlastníckeho práva k bytu mali povinnosť
uhrádzať náklady spojené s vlastníctvom.

18. V zmysle ust. § 10 ods. 7 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,

vlastník bytu a nebytového priestoru v dome, sa nemôže domáhať upustenia od povinnosti uhrádzať
preddavky do fondu prevádzky údržby a opráv, úhrady za plnenia a platby za správu. Náklady na
správu domu vznikajú bez ohľadu na to, či sú byty, nebytové priestory, spoločné časti domu alebo
nebytovépriestory,spoločnéčastidomu,spoločnézariadeniadomu,príslušenstvoapozemokvlastníkmi
využívanéalebonie,vlastníkdomualebonebytovéhopriestoruvdomejepovinnýuhrádzaťichpovklade

vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti.

19. V danom prípade ide o platenie úhrad za plnenie spojené s vlastníctvom bytu iba jedným
bezpodielovým spoluvlastníkom. Ak žalobkyňa v čase, keď ešte nedošlo k vyporiadaniu BSM platila
plnenia spojené s vlastníctvom bytu a žalovaný ako druhý bezpodielový spoluvlastník neplatil, žalobkyni

vzniklo právo žiadať to, čo plnila aj za žalovaného. Žalovaný mal povinnosť sa v polovici podieľať na
nevyhnutných nákladov, na ktorých je povinný sa podieľať každý vlastník za predpokladu, že byt je
neobývaný. Žalovaný sa preto bezdôvodne obohatil, nakoľko neplnil a za neho plnila žalobkyňa, preto
súd rozhodol tak, že žalobe vyhovel v celom rozsahu.20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobkyňa bola v konaní úspešná, súd rozhodol,

že má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovanému. V súlade s § 262 ods. 1 CSP
súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

21. Rozsudok bol vypracovaný v predĺženej lehote podľa § 223 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.