Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. júl 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Cob/59/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115221115
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8115221115.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v právnej veci žalobcu: D.. F. V., Z.. XX.XX.XXXX, B.
Š. XX, XXX XX X., právne zastúpeného JUDr. Danielou Strakovou, advokátkou, so sídlom advokátskej
kancelárieKonštantínova6,08001Prešov,IČO:31944779,protižalovanému:TomášSpišák-DATAPO,
IČO: 47 672 854, s miestom podnikania Mirka Nešpora 4891/38, 080 01 Prešov, o zaplatenie 1.215,- eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 22Cb/34/2015-84
zo dňa 27.6.2016 v spojení s opravnými uzneseniami č.k. 22Cb/34/2015-110 zo dňa 4.12.2017,
22Cb/34/2015-117 zo dňa 26.7.2018 a č.k. 22Cb/34/2015-118 zo dňa 26.7.2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o uloženie povinnosti žalovanému
zaplatiť žalobcovi sumu 600,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 600,- eur od
26.5.2015 do zaplatenia.

V prevyšujúcej časti napadnutého výroku o uložení povinnosti žalovanému mení rozsudok súdu prvej
inštancie tak, že žalobu čo do sumy 300,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo
sumy 300,- eur od 26.5.2015 z a m i e t a.

Žiadna zo sporových strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 900,- eur spolu s 8,05 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 900,- eur od 26.5.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania žalobcovi pozostávajúce zo
zaplatenia súdneho poplatku vo výške 72,90 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 142,25 eur v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že z predloženej zmluvy o dielo zo dňa 9.2.2015 uzatvorenej
medzi žalobcom a žalovaným vyplýva, že v zmysle čl. VI., bodu 1 v prípade nedodržania termínu
poskytnutia predmetu tejto zmluvy sa zhotoviteľ zaviazal zaplatiť objednávateľovi zmluvnú pokutu
vo výške 5 % za každý deň omeškania. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd za
preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo, predmetom ktorej
bol záväzok žalovaného zabezpečiť pre žalobcu za podmienok dohodnutých v zmluve vytvorenie
internetovej stránky, ktorá pozostáva zo špecifického systému automatického priraďovania potravín

do tabuľky v podobe stravovacieho plánu podľa vopred zadanej štruktúry vzorcov. Podľa okresného
súdu žalobca svoj záväzok zo zmluvy splnil, nakoľko v deň podpisu zmluvy zo dňa 9.2.2015 odovzdal
žalovanému na kľúči všetky vzorce, databázu potravín a všetky potrebné doklady na zhotovenie diela.
Žalovaný nepreukázal, že by vyzýval žalobcu na predloženie ďalších doplňujúcich údajov nevyhnutnýchna zhotovenie diela. Podľa súdu prvej inštancie žalovaný porušil zákonnú povinnosť vykonať dielo
v dojednanom čase, v dôsledku čoho žalobca dňa 22.5.2015 od zmluvy odstúpil. Sporové strany
podpisom predmetnej zmluvy prejavili jednoznačne vôľu byť touto zmluvou viazaní. Obe zmluvné strany

podľa okresného súdu uzavreli túto zmluvu slobodne, vážne v súlade so zákonom, slobodnou vôľou
a podpisom vzájomne akceptovali práva a povinnosti z tohto záväzku. Žalovaný na pojednávaní dňa
7.3.2015 uviedol, že sám navrhol zmluvnú pokutu vo výške 5 % za každý deň omeškania, nakoľko
nesúhlasil s pôvodným návrhom žalobcu a podpisom tejto zmluvy prejavil jednoznačne vôľu byť touto
zmluvou viazaný.

3. V ďalšom súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že zmluvná pokuta nie
je viazaná na odstúpenie do zmluvy, ale je viazaná na porušenie zmluvnej povinnosti vykonať dielo
v dojednanom čase v zmysle čl. 1 zmluvy o dielo bodu 5, a teda nárok na zmluvnú pokutu vznikol
porušením povinností, pre ktorú bola zmluvná pokuta dojednaná. Samotná skutočnosť, že si strany
dohodli takúto zmluvnú pokutu, neznamená to, že táto dohoda je v rozpore so zásadami poctivého

obchodného styku a má za následok neplatnosť tohto právneho úkonu.

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v prevyšujúcej časti uplatneného nároku na zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 1.215,- eur s príslušenstvom je žaloba v rozpore so zásadou poctivého
obchodného styku, a teda v zmysle § 301 Obchodného zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú

pokutu znížil a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Podľa okresného súdu sa nárok žalobcu opiera o
ustanovenie § 536 a nasl. Obchodného zákonníka v spojení s § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka.

5. Ďalej súd prvej inštancie citoval ustanovenia § 536 ods. 1, 2, 3, § 537 ods. 1, 2, 3 a § 1 ods. 2
Obchodného zákonníka spolu s § 544 Občianskeho zákonníka s tým, že výrok o úrokov z omeškania

sa opiera o ustanovenie § 365 a § 369 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 1 nariadenia
vlády č. 21/2013 Z. z.. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia
§ 142 ods. 2 O.s.p. s tým, že žalobca bol v konaní čiastočne úspešný na 74 % v pomere k celku a
žalovaný na 26 % v pomere k celku, preto má žalobca právo na pomernú náhradu trov konania vo výške
48 % celkových trov konania, ktoré činia 296,35 eur, z ktorých 48 % predstavuje 142,25 eur.

6. Proti vyššie uvedenému rozsudku, a to proti výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi
900,- eur s príslušenstvom podal žalovaný včas odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že zmluvná pokuta vo
výške 900,- eur určená rozsudkom dosahuje trojnásobok dohodnutej ceny za dielo, čo je v nepomere
k hodnote zabezpečovanej povinnosti ani v súlade s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Podľa odvolateľa súd prvej inštancie neprihliadal na skutočnosť, že v zmluve o dielo nie je určený spôsob
určenia výšky zmluvnej pokuty, čím zmluvná pokuta nie je jednoznačným spôsobom vyčísliteľná.

7. Na základe vykonaných dôkazov je podľa odvolateľa zrejmé, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. S poukazom na uvedené preto v rámci svojho odvolacieho
návrhu žiadal žalovaný zaviazať žalovaného zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 1 % z ceny
diela za každý deň omeškania.

8. V spresnení svojho odvolacieho návrhu na základe výzvy odvolacieho súdu žalovaný uviedol, že

navrhuje, aby dovolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že ho zaviaže zaplatiť žalobcovi
zmluvnú pokutu vo výške 1 % z ceny diela za každý deň omeškania, pričom vychádzajúc z ceny
diela 300,- eur by zmluvná pokuta za 81 dní omeškania, a to za obdobie od 3.3.2015 do 22.5.2015
predstavovala sumu 243,- eur s príslušenstvom, čo považoval za primeranú výšku zmluvnej pokuty
vzhľadom k hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti a taktiež v súlade so zásadou poctivého

obchodného styku.

9. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na to, že sám žalovaný navrhol
zmluvnú pokutu vo výške 5 % za každý deň omeškania, pričom mal za to, že prvoinštančný súd správne
vyvodil záver, že žalovaný jednoznačne prejavil vôľu byť touto zmluvou viazaný, a teda viazaný aj

ustanovením o zmluvnej pokute.

10. Žalobca sa stotožnil s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie o primeranosti zmluvnej
pokuty,ktorýrovnakozobraldoúvahypostojžalovanéhopočaszmluvnéhovzťahuakoajpočassúdnehokonania. Žalovaný nielen že nesplnil svoj záväzok riadne a včas, ale s prihliadnutím na technickú povahu
a účel diela nesplnil svoj záväzok vôbec. Podľa žalobcu si žalovaný musel byť po cely čas zmluvného
vzťahu vedomí porušenia zmluvnej povinnosti, nakoľko ho žalobca na tú skutočnosť opakovane

upozornil a rovnako aj na skutočnosť, že v prípade nedodania diela si bude túto pokutu nárokovať. Pred
podaním súdnej žaloby žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty, pričom prejavil vôľu
so žalovaným sa na jej výške a splatnosti dohodnúť. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaný
svojím konaním znemožnil vykonávať žalobcovi svoju činnosť práve prostredníctvom diela, ktoré mal
vytvoriť žalovaný v dohodnutom čase. Žalovaný po uplynutí lehoty na odovzdanie diela viackrát žalobcu

ubezpečoval o tom, že zhotovené dielo odovzdá s tým, že žalobca sa spoliehal na tento jeho prísľub,
aj keď mal žalovaný možnosť žalobcovi oznámiť, že dielo nie je schopný vykonať riadne a včas a od
zmluvy odstúpiť.

11. Pri úvahách o primeranosti zmluvnej pokuty a o prípadnom využití moderačného práva sa podľa
názoru žalobcu musí súd zaoberať všetkými relevantnými okolnosťami, preto žalobca navrhol, aby

odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil.

12. Krajský súd v Prešove ako funkčne príslušný súd na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa §
34 CSP preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP len
v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP, t. j. o výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný povinnosti zaplatiť

žalobcovi sumu 900,- eur s príslušenstvom s tým, že výrok, ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol z dôvodu, že proti nemu nebolo podané odvolanie nadobudol právoplatnosť a z
dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 CSP v rozsahu vád týkajúcich sa procesných
podmienok v zmysle § 380 ods. 2 CSP, ktoré vady nezistil, a rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
napadnutej vyhovujúcej časti zmenil podľa § 388 CSP s nasledovných dôvodov:

13.Vprvomradeodvolacísúduvádza,ževzhľadomnaodôvodnenieodvolaniažalovanéhoodvolacísúd
vzhliadol len odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP s tým však, že odvolací dôvod podľa
§ 365 ods. 1 písm. f/, a to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovýmzisteniamvpodanomodvolaníkonkretizovallentým,ževzmluveodieloniejeurčenýspôsob

určenia výšky zmluvnej pokuty, čím zmluvná pokuta nie je jednoznačným spôsobom vyčísliteľná. Táto
argumentácia žalovaného ani podľa odvolacieho súdu neobstojí, keď sám žalovaný nepoprel, že výška
zmluvnej pokuty bola navrhnutá ním, pričom spôsob určenia výšky zmluvnej pokuty bol v čl. VI, bode 1
zmluvy o dielo jednoznačne určený výškou 5 % za každý deň omeškania s poskytnutím predmetu tejto
zmluvy, t. j. vytvorenia internetovej stránky, pričom je potrebné vychádzať zo spodnej hranice dojednanej

ceny diela (300,- až 400,- eur za dané dielo), t. j. zo sumy 300,- eur, tak ako to napokon potvrdil aj
žalovaný pri svojom výsluchu na pojednávaní a rovnako tak, ako to uviedol opäť žalovaný vo svojom
vyjadrení na základe výzvy súdu doručenom krajskému súdu dňa 10.1.2019. Keďže toto dojednanie
okrem iného pokiaľ sa týka percentuálnej výšky navrhoval aj žalovaný, t. j. aj žalovaný by spôsobil
prípadnú neurčitosť tohto dojednania o zmluvnej pokute, sa tým pádom žalovaný nemôže domáhať jej

neplatnosti, keď túto prípadnú neurčitosť o zmluvných dojednaní tiež spôsobil..

14. Naopak čiastočne opodstatnená je odvolacia námietka žalovaného spočívajúca v neprimeranej
výške zmluvnej pokuty v pomere k hodnote zabezpečovanej povinnosti z toho vyplývajúci rozpor s
dobrými mravmi, keď je pravdou, že výška zmluvnej pokuty závisí výlučne od vôle a dohody zmluvných

strán, keď ani Občiansky ani Obchodný zákonník túto výšku nijako neobmedzujú, kde však je potrebné
podotknúť, že každý prípad je natoľko individuálne špecifický s tým, že je potrebné limitovať výšku
zmluvnej pokuty v konkrétnych prípadoch, najmä s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka, ktorý
stanovuje všeobecnú požiadavku súladu právneho úkonu s dobrými mravmi.

15. Z počiatku len v Obchodnom zákonníku, v súčasnosti už aj v Občianskom zákonníku je dané
moderačné právo súdu vo vzťahu k zmluvnej pokute, t. j. umožňuje súdu posúdiť primeranosť zmluvnej
pokuty, keď rovnako aj v tomto smere je potrebné pristupovať ku každému zmluvnému dojednaniu
ohľadom zmluvnej pokuty individuálne a nemožno vyvodiť žiadnu zásadu, ktorá by všeobecne určovala
výšku zmluvnej pokuty.

16. Z ustálenej judikatúry súdov však vyplýva, že primeranosť tejto zmluvnej pokuty musí byť určená
najmä s ohľadom na výšku zabezpečovaného záväzku, keď v danom prípade bol zabezpečovaný
záväzok žalovaného zo zmluvy o dielo vo výške maximálne 400,- eur (minimálne 300,- eur), nakoľkocena diela nebola pevne dojednaná, ale bola ohraničená sumami od 300,- do 400,- eur, preto za
primeranú odvolací súd považoval zmluvnú pokutu vo výške dvojnásobku spodnej hranice ceny diela,
ktorú zabezpečovala, t. j. sumu 600,- eur. Takto určená suma je podľa odvolacieho súdu primeraná

významu a hodnote zabezpečeného záväzku zo zmluvy o dielo. Zároveň odvolací súd nepovažoval
za opodstatnené znížiť zmluvnú pokutu na sumu rovnajúcu sa celkovej hodnote diela, resp. na sumu,
ktorú po spresnení požadoval žalovaný (243,- eur), keď okrem hodnoty zabezpečovanej povinnosti
súd zohľadnil aj správanie žalovaného, ktorý opakovane ubezpečoval žalobcu, že toto dielo vykoná
požadujúc odklad termínu jeho dodania bez toho, aby tak ani v dodatočne poskytnutej lehote, resp. ani

po takto poskytnutej lehote toto urobil, ako aj tú skutočnosť, že táto zmluvná pokuta bola dojednaná
recipročne, t. j. zmluvnú pokutu by musel zaplatiť v prípade porušenia povinnosti aj žalobca ako
objednávateľ diela. Zároveň odvolací súd zohľadnil, že na koncipovaní, resp. zapracovaní zmluvnej
pokuty do zmluvy spolu pôsobil aj žalovaný, tak ako to nepochybne vyplýva z jeho účastníckej výpovede
na pojednávaní, preto odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej vyhovujúcej
časti tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 600,- eur spolu s úrokom

z omeškania z tejto sumy od 26.5.2015 do zaplatenia. Pokiaľ sa týka výšky úroku z omeškania, ako aj
dátumu od kedy sa žalovaný dostal do omeškania s jej úhradou odvolací súd v tomto smere odkazuje
na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie s tým, že nepochybne žalovaný musel byť v omeškaní s
jej úhradou už dňa 23.5.2015 ako nasledujúceho dňa po doručení odstúpenia od zmluvy žalovanému,
čo napokon žalovaný opakovane potvrdil, a to naposledy vo svojom vyjadrení zaslanom na výzvu

odvolacieho súdu doručenom krajskému súdu dňa 10.1.2019.

17. Odvolací súd rozhodol aj bez návrhu v zmysle § 396 ods. 1 písm. c/ CSP v spojení s § 262 ods.
1 CSP a § 255 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania prvoinštančného i odvolacieho súdu,
pretože zmenil prvostupňové rozhodnutie (§ 396 ods. 2 CSP). Žalobca sa podaným návrhom domáhal

zaplatenia sumy 1.215,- eur s príslušenstvom, pričom po čiastočnom zamietnutí návrhu súdom prvej
inštancie a zmene zaväzujúceho výroku odvolacím súdom bol žalobcovi priznaný nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške 600,- eur, t. j. úspech sporových strán bol v podstate rovnaký. Žalobca bol
úspešný v konaní čo do zaplatenia sumy 600,- eur a neúspešný v sume 615,- eur. Preto odvolací súd v
súlade ustanovením § 255 ods. 2 CSP vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).