Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Roman Bolebruch

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/215/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313209575
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1313209575.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov
JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v právnej veci žalobcu: Domov sociálnych
služieb a zariadenie pre seniorov Rača, Pri vinohradoch 267, Bratislava, zastúpeného Advokátska
kancelária Kolíková & Partners, s.r.o., Radvanská 21, Bratislava, proti žalovanej: Y. R., T. U. XXX, F., o
zaplatenie 2.268,03 eura s prísl., na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III

č.k. 15C/197/2013-147, zo dňa 16.3.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie, žalobcovi vrátil súdny poplatok 136 eur
prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., a nepriznal mu právo na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení odcitoval časť žaloby, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti
žalovanej zaplatiť mu 2.268,03 eura s prísl. titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Jeho výšku určil
porovnaním skutočných mesačných platieb žalovanej v období od 10.1.2011 do 30.4.2013 za žalobcom
poskytovanú sociálnu službu s úhradou, ktorú by mala žalovaná hradiť v zmysle zmluvy, a teda v
súlade s § 72 ods. 2 zák. o sociálnych službách a Všeobecne záväzným nariadením Bratislavského
samosprávneho kraja č. 31/2009 (ďalej len „VZN BSK“).

3. Súd prvej inštancie s poukazom na § 107 ods. 1 a 3 O.s.p. zastavil konanie s odôvodnením, že
prípadní dedičia po bývalej žalovanej, zomrelej 16.2.2016, nemôžu niesť právnu zodpovednosť za
neuzavretie zmluvy medzi žalobcom a bývalou žalovanou. Konštatoval, že uzatvorenie zmluvy bolo
primárnou zákonnou povinnosťou žalobcu, dôvod, prečo nebola zmluva uzavretá, nie je podľa neho
právne významný. Prípadní dedičia po poručiteľke, bývalej žalovanej, preto nevstúpili do právneho

vzťahusožalobcom.Doúvahybralajtúprávnuskutočnosť,žepokiaľbyvecposúdilopačne,takdedenie
by sa stalo pre dedičov majetkovým rizikom, čo považoval za právne neprípustné. Z uvedeného mal súd
prvej inštancie za zrejmé, že prípadný dedič, resp. dedičia, nemôžu byť účastníkmi tohto konania ako
žalovaný, resp. žalovaní, po bývalej žalovanej, ako poručiteľke.

4. O vrátení súdneho poplatku rozhodol v zmysle § 4 ods. 1 písm. c) a § 11 ods. 1 a 4 veta prvá zák. č.

71/1992 Zb. O náhrade trov konania žalobcu rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.

5. Proti uzneseniu podal žalobca odvolanie a žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť
a konanie prerušiť do právoplatného skončenia dedičského konania po nebohej Y. R.. Uviedol, že
meritom sporu bolo poskytovanie sociálnej služby bez toho, aby žalovaná za ňu riadne zaplatila v zmysle
právnych predpisov. Výška úhrady za sociálnu službu je stanovená kogentne právnym predpisom a VZN

BSK. Žalovaná prijímala od neho sociálnu službu bez toho, aby s ním uzatvorila zmluvu o poskytovaní
služby, a platila za poskytnutú sociálnu službu v zmysle VZN BK. Vzhľadom na to, že žalovaná prijímalasociálnu službu bez právneho základu (zmluvy), uplatnil si nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia,
výšku nároku vyčíslil ako rozdiel medzi tým, čo žalovaná platila počas žalovaného obdobia za sociálnu
službu a tým, čo podľa VZN BSK platiť mala. Namietal, že v odôvodnení napadnutého uznesenia chýba

zmienka o relevantnom hmotnoprávnom základe, ktorým je podľa jeho názoru § 451, § 460, § 470 a
§ 579 ods. 1 Obč. zák. Vychádzajúc z toho, že jeho uplatnený nárok má povahu nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia (§ 451 Obč. zák.), je v prípade smrti žalovanej (straty spôsobilosti podľa §
107 ods. 1 O.s.p.) zásadnou otázkou aplikácia § 460, § 470 a § 579 ods. 1 Obč. zák., inak povedané
otázka, či smrťou dochádza k zániku zodpovednosti žalovanej, alebo či jej zodpovednosť prechádza na

dedičov (R 66/1973).

6. Žalobca nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie
neprechádza na dedičov žalovanej, pretože vydanie bezdôvodného obohatenia (náhrada v peniazoch)
nie je takou povinnosťou, ktorú by mala vykonať žalovaná osobne (§ 579 ods. 1 Obč. zák.). Za kľúčovú
otázkuprepostupsúduposmrtižalovanejpovažovalto,čipovinnosťnáhradybezdôvodnéhoobohatenia

zaniká alebo nezaniká smrťou žalovanej. Keďže splnenie tejto povinnosti spočíva v peňažnej náhrade,
ide o povinnosť spôsobilú prechodu na dedičov. Súd prvej inštancie preto nemal konanie zastaviť ale iba
prerušiť.Nestotožnilsasnázorom,žededičianezodpovedajúzapovinnosťžalovanejvydaťbezdôvodné
obohatenie, odôvodnený tým, že bezdôvodné obohatenie malo vzniknúť v dôsledku neuzatvorenia
zmluvy o poskytovaní sociálnej služby žalovanou, za ktoré mal byť zodpovedný. Poukázal na to, že

v konaní predložil niekoľko dôkazov o tom, že si splnil svoju povinnosť a predložil (dokonca viackrát)
návrhy zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, avšak žalovaná odmietla uzatvoriť zmluvy.

7. Neobstojí podľa neho ani názor súdu prvej inštancie, že dedičia nezodpovedajú za bezdôvodné
obohatenie žalovanej, lebo ide o majetkové riziko. Argument „majetkového rizika“ je v tomto ohľade

súdom nedostatočne vysvetlený, a ako taký nepreskúmateľný. Ochranu dedičov v prípade dlhov
poručiteľa zákon upravuje v § 470 ods. 1 Obč. zák. Zdôraznil, že zodpovednosť dediča za poručiteľove
dlhy je vždy obmedzená výškou ceny nadobudnutého dedičstva. Zodpovednosť dediča je už zákonom
obmedzená tak, aby nadobudnutie dedičstva neznamenalo pre dediča majetkové riziko.

8. Podľa § 470 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinného od 1.7.2016 (ďalej len
„C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.

9. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal

napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

10. Ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy
sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať (§ 63 ods. 1 C.s.p.). V konaní súd

pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany,
prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v
konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve. (§ 63 ods. 2 C.s.p.). Ak to povaha sporu pripúšťa,
môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve ( § 63 ods. 3 C.s.p.)

11. Pre rozhodnutie súdu o tom, či konanie v majetkovom spore má byť zastavené, prerušené alebo
či v ňom môže pokračovať, je spravidla rozhodujúce, či smrťou strany dochádza k zániku žalobcovho
nároku uplatňovaného v konaní alebo či jeho nároky prechádzajú na dedičov. Z uvedeného vyplýva, že
ak stratí strana procesnú spôsobilosť, súd najskôr podľa (hmotnoprávnej) povahy prejednávanej veci
posúdi, či táto okolnosť sama osebe bráni ďalšiemu pokračovaniu v konaní.

12. Súd prvej inštancie konštatoval, že úmrtie pôvodnej žalovanej je v tomto prípade dôvodom pre
zastavenie konania. Tento jeho záver nie je správny, nakoľko žalobca si v konaní uplatnil nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia v peniazoch, ktoré je nesporne majetkovým právom a nejde o právo,
ktoré by zaniklo smrťou dlžníka (§ 579 ods. 1 Obč. zák.). Za tento dlh pôvodnej žalovanej tak v zmysle §

470 ods. 1, 2 Obč. zák. zodpovedajú dedičia, na ktorých zodpovednosť prešla smrťou poručiteľky; a to
do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za dlhy podľa pomeru toho,
čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu. Tým je práve zohľadnená „ rizikovosť“ dedenia, pre ktorú
súd prvej inštancie konanie zastavil.13. So zreteľom na uvedené odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389
ods. 1 písm. d) C.s.p. a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 C.s.p.). Úlohou

súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní zistiť dedičov po zomrelej žalovanej a podľa § 63 ods. 2
C.s.p. s nimi pokračovať v konaní.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.