Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Zuzana Štolcová

Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/155/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117247779
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:6117247779.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: PVcar, s.r.o., so
sídlom Závodská cesta 24/3906, 010 01 Žilina, IČO: 45 353 310, zastúpeného zástupcom TOMANÍČEK
& PARTNERS s.r.o., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 47 239 000, proti žalovanému:
KERAMIK, s.r.o., so sídlom Tomáša Ružičku 2184/11, 010 01 Žilina, IČO: 31 639 755, v konaní o
zaplatenie 1.410,64 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina
č.k. 18Cb/23/2018-71 zo dňa 25. mája 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/23/2018-71 zo dňa 25. mája 2018 p

o t v r d z u j e.

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo
výške 1.410,64 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 1.410,64 Eur od 13.05.2017
až do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, a
to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O nároku na náhradu trov prvoinštančného
konania okresný súd rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému

v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia.

2. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 1.410,64 Eur spolu s úrokom z omeškania, paušálnej náhrady nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky a trov konania. Na odôvodnenie uplatneného nároku žalobca
uviedol, že žalovaný si objednal u žalobcu výkon servisných prác na vozidle Audi Q7, za čo žalobca

vystavil faktúru. Spolu so žalobou predložil faktúru a objednávku.

3. Žalovaný v odpore voči platobnému rozkazu vydanému v rámci upomínacieho konania Okresným
súdom Banská Bystrica dňa 27.11.2017 poprel uplatnený nárok s tým, že žalobca svoj nárok skutkovo
nevymedzil. Zároveň uviedol, že faktúra nie je žalovaným podpísaná a vystavenie faktúry nepreukazuje
dodanie diela. Zároveň dodal, že množstvo materiálu na vystavenej faktúre nezodpovedá skutočnosti,
žalobca tvrdené dielo nedodal. Navyše cena práce nebola dohodnutá vo výške, ako je deklarované na

faktúre, ale o 30% nižšej. Namietal aj časový rozsah uplatnených úrokov z omeškania, nakoľko žalobca
faktúru doručil až po termíne splatnosti dňa 12.05.2017.4. K procesnému postupu okresný súd uviedol, že po postúpení veci z Okresného súdu Banská Bystrica
dňa 12.02.2018 a po vykonaní všetkých procesných úkonov v zmysle CSP, keď žalovaný sa nevyjadril
k vyjadreniu žalobcu, nariadil pojednávanie na deň 25.05.2018, na ktoré predvolal všetkých riadne a

včas. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, pričom svoju neúčasť ospravedlnil podaním doručeným
okresnému súdu osobne dňa 24.05.2018 o 13,22 hod. z dôvodu neodkladných pracovných povinností,
ktoré nepreukázal. Žalovaný tak neospravedlnil svoju neúčasť riadne a včas a nežiadal o odročenie. Na
nariadenom pojednávaní v neprítomnosti žalovaného okresný súd vykonal dokazovanie.

5. Na základe vykonaného dokazovania a za aplikácie § 536 ods. 1, 2, 3, § 546 ods. 1, 2, § 369
ods. 1 a 2, § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, § 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2003 Z.z. v spojení s
ust. § 150, § 151, Čl. 8 CSP okresný súd dospel k záveru, že žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 1.410,64
Eur spolu s príslušenstvom tak, ako vyjadril okresný súd v prvej výrokovej časti svojho rozsudku, bolo
nevyhnutné vyhovieť.

6. S námietkou žalovaného, že žaloba nespĺňa náležitosti, keďže nárok žalobcu nie je skutkovo
vymedzený, sa okresný súd nestotožnil, nakoľko zo žaloby jednoznačne vyplývalo, čoho sa žalobca
domáha a z akého dôvodu, pričom predložil aj listiny, na ktoré sa odvolával. Ak žalobca namietal
odpor pre absenciu náležitosti, s týmto sa taktiež okresný súd nestotožnil, keďže z podaného odporu
jednoznačne vyplývalo, že žalovaný nárok žalobcu popiera, ako aj dôvody popretia.

7. Okresný súd mal preukázané, že žalovaný si Objednávkou č. 344/2017 zo dňa 04.05.2017 objednal u
žalobcu montáž ťažného zariadenia za 48 normohodín a v predpokladanej cene 1.500 Eur. Objednávka
obsahovala dátum prevzatia vozidla dňa 04.05.2017 a dátum a podpis žalovaného pri prevzatí vozidla
dňa 05.05.2017 (č.l. 44 spisu). Zároveň mal preukázané vystavenie faktúry č. 201700340 žalobcom dňa

05.05.2017 so splatnosťou 12.05.2017 na sumu 1.410,64 Eur, pričom na faktúre je podrobný rozpis
práce (montáž ťažného zariadenia,...) a rozpis materiálu (ťažné zariadenie, modul,...) (č.l. 7 spisu).
Okresnému súdu bola predložená na pojednávaní k nahliadnutiu daná faktúra v origináli s tým, že faktúra
obsahuje okrem pečiatky a podpisu žalobcu aj nečitateľný podpis žalovaného pri uvedení vyúčtovanie.

8.Pokiaľžalovanýtvrdil,žefaktúranepreukazujevykonaniediela,stýmsaokresnýsúdstotožnil,avšakv
danom prípade mal preukázané, že vozidlo bolo žalovaným odovzdané a následne od žalobcu prevzaté
dňa 05.05.2017, kedy mu mala byť odovzdaná aj faktúra. Z iných listín okresný súd posúdil, že dielo bolo
skutočne na základe objednávky vykonané, pričom fakturovaná cena bola nižšia, než bola dohodnutá,
pričom rozpis prác a materiálu bol riadne uvedený vo faktúre a z ničoho nevyplývalo, že by žalovaný

namietal rozsah materiálu, či vykonaných prác, či fakturovanú sumu. Tieto skutočnosti namietal až v
podanom odpore, hoci neuviedol, čo konkrétne z materiálu, či prác namieta.

9. Ak žalovaný v podanom odpore na jednej strane spochybňoval nárok žalobcu, ako aj doručenie
faktúry, resp. jej podpísanie jeho osobou, na druhej strane žalobca preukázal originálom, že faktúra,

ako aj objednávka je opatrená nečitateľným podpisom žalovaného, pričom pre posúdenie faktúry sa
nevyžaduje podpis odberateľa - žalovaného. Skutočnosť, že so žalobou predložená faktúra nebola
podpísaná žalovaným, žalobca riadne vysvetlil tým, že kópia bola vytlačená z evidencie účtovníctva.
Žalovaný teda na jednej strane popieral nárok žalobcu a doručenie faktúry, hoci zároveň uvádzal, že
cena bola dohodnutá o 30% nižšia, než je uvedené na objednávke, či faktúre, čím potvrdil vedomosť

o faktúre a objednávke. Žalovaný svoje tvrdenie o dohode ceny diela nižšej o 30% než je na faktúre
ničím nepreukázal, pričom na objednávke, ktorú podpísal, bola uvedená predpokladaná cena, ktorá je
dokonca vyššia, než je fakturovaná. Zároveň namietal aj časový rozsah omeškania, nakoľko žalobca
doručil faktúru vraj až po splatnosti dňa 12.05.2017 (tým potvrdil, že faktúra mu bola doručená, hoci to
popieral a z ničoho nevyplývalo, že by ju pred podaním odporu namietal). Žalovaný svoje tvrdenie ničím

nepreukázal, dokonca potvrdil, že faktúra mu bola skutočne doručená, hoci vo svojich predchádzajúcich
námietkach v podanom odpore to popieral. Teda žalovaný potvrdil objednávku, ako aj dohodu o cene
diela, ako aj doručenie faktúry. Žalovaný nepreukázal žiadnu inú dohodu o cene a z ničoho ani
nevyplývala taká dohoda.

10.Okresnýsúdkonštatoval,žežalovanýneuniesoldôkaznébremenoohľadomsvojichtvrdení,dokonca
nepriamo potvrdil tvrdenia žalobcu, ktoré síce v odpore rozporoval a spochybňoval. Tým, že žalovaný si
značne rozporoval v podanom odpore, okresný súd posúdil nehodnovernosť takých popretí a tvrdenia
žalovaného posúdil ako špekulatívnu a účelovú obranu, s cieľom vyhnúť sa plneniu. Žalovaný naprieksvojim námietkam nepriamo potvrdil uvedenými rozpormi doručenie faktúry, ktorú do podania odporu
nikdy voči žalobcovi nenamietal, ako aj vykonanie diela, čo vyplývalo aj z jeho potvrdenia na objednávke,
ktorá je zároveň potvrdením o odovzdaní vozidla, vykonanie diela a dohodu o cene diela.

11. Okresný súd mal za preukázané, že žalovaný objednal u žalobcu montáž,... - vykonanie prác, ktoré
žalobca vykonal a vystavil za to faktúru, ktorú však žalovaný nezaplatil do splatnosti. Žalobca riadne
preukázal svoje tvrdenia relevantnými listinami, ktoré nebol žiadny dôvod spochybňovať, či posúdiť za
nehodnoverné. Žalovaný svojim podpisom na daných listinách - na objednávke a faktúre, potvrdil dané

skutočnosti tvrdené žalobcom. Dokonca vyjadrenie žalovaného v podanom odpore bolo možno posúdiť
ako nepriame potvrdenie daných skutočností a vykonanie diela, keďže na jednej strane popieral nárok
žalobcu, doručenie faktúry,... ale zároveň uviedol, že faktúra mu bola doručená po splatnosti a cena bola
dohodnutá o 30% nižšia, než bola fakturovaná. Teda jeho tvrdenia potvrdili vzťah medzi ním a žalobcom.
Žalovanýtvrdeniaohľadomdoručeniafaktúryažposplatnosti,čidohoducenyo30%nižšejnepreukázal.
Podľa listinných dôkazov cena diela bola dohodnutá v objednávke ako predpokladaná cena, keďže

nebolo možné vopred určiť konečnú cenu, ktorá nakoniec bola v nižšej výške, ako sa predpokladalo.
Okresný súd zvýraznil, že hoci objednávka, či faktúra je zo 04.05. - 05.05.2017, z ničoho nevyplývalo,
že by ich žalovaný namietal, dokonca ani netvrdil, že by to u žalobcu namietal, či niečo reklamoval.
Dané skutočnosti namietal až v podanom odpore, a to vo všeobecnej rovine bez riadneho preukázania.
Teda žalovaný dané skutočnosti namietal až cca 1 rok po vystavení objednávky, či faktúry, čo je značne

nelogické, a aj tým sa jeho tvrdenia javili len ako účelové a nehodnoverné.

12. Pokiaľ išlo o začiatok omeškania žalovaného so splnením peňažného záväzku voči žalobcovi
okresný súd poukázal na to, že keďže žalovaný faktúru neuhradil, dostal sa do omeškania nasledujúcim
dňomposplatnostifaktúry,t.j.od13.05.2017.Žalovanýnepreukázaldoručeniefaktúryvinýdeň,resp.po

jej splatnosti, pričom žalobca tvrdil, že žalovaný faktúru prevzal pri prevzatí vozidla, t.j. dňa 05.05.2017.
Okresný súd priznal úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po splatnosti faktúry, t.j. od 13.05.2017, a
to v žalobcom uplatnenej výške 8% ročne zo sumy 1.410,64 Eur, ktorá je v súlade s platnými právnymi
predpismi, pričom výšku osobitne nedokazoval, keďže mal o nej vedomosť zo súdnej praxe v zmysle
CSP.

13. Žalobca si uplatnil aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40
Eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou faktúry, žalobcovi vznikol nárok
na dané náklady, preto okresný súd zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto náhrady.

14. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov súdneho konania okresný súd aplikoval ust. § 255 CSP
a žalobcovi, ktorý bol úspešný v celom rozsahu priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%
voči žalovanému s tým, že o výške náhrady súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

15. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Namietal, že rozsudok
súdu prvej inštancie trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia, že okresný súd dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa žalovaného z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, či vznik nároku na zaplatenie ceny diela sa odvíja od momentu
vykonania alebo odovzdania a prevzatia diela. Žalobca navyše svoj nárok v žalobe vôbec skutkovo

nevymedzil v zmysle § 132 ods. 2 CSP. Na preukázanie svojho nároku predložil vystavenú faktúru,
ktorá však nie je žalovaným podpísaná a samotné vystavenie faktúry ani nepreukazuje dodanie diela.
Žalovaný namietal, že množstvá materiálu (najmä oleja aj elektroinštalácie), deklarované žalobcom na
vystavenej faktúre nezodpovedajú skutočnosti, t.j. žalobca ním tvrdené dielo nedodal. Navyše cena
práce nebola dohodnutá vo výške, ako je žalobcom deklarovaná vo faktúre, ale v cene o 30% nižšej.

Žalovaný považoval za nedôvodný časový rozsah uplatnených úrokov z omeškania, nakoľko žalobca
faktúru doručil až po termíne splatnosti dňa 12.05.2017, a preto žaloba bola podaná predčasne. Žalobca
nepreukázal doručenie faktúry, teda nepredložil žiadne podacie lístky pošty alebo doručenky. Podľa
žalovaného v konaní došlo k manipulácii s listinným dôkazom, keď žalobca na pojednávaní predložil inú
faktúru, ako pri podaní žaloby, čo okresný súd akceptoval. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť

vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

16. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom zástupcu.
Tvrdenia žalovaného, že žalobca svoj nárok v žalobe vôbec skutkovo nevymedzil nepovažoval zapravdivé, pretože v elektronickom návrhu na vydanie platného rozkazu, v časti D, v kolónke určenej
na opis skutočností, je uvedený a popísaný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako právny
základ žalobcom uplatneného nároku. Tento stav bol popísaný jasne, zreteľne a nebol nahradený

„len“ odkazom na dôkazné prostriedky a obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti podania.
Faktúra č. 201700340 bola vystavená v rovnaký deň ako došlo k dodaniu služby a tiež k samotnému
prevzatiu motorového vozidla žalovaným, a to konkrétne dňa 05.05.2017. Prevzatie motorového vozidla
žalovaným bolo fyzicky potvrdené vlastnoručným podpisom žalovaného, a to na objednávke servisných
prác č. 344/2017, v kolónke „Dátum a podpis zákazníka pri prevzatí vozidla“. Takýto vlastnoručný

podpis žalovaného sa nachádza aj na origináli predmetnej faktúry. Skutočnosť, že táto bola vystavená
v deň potvrdeného prevzatia motorového vozidla priamo dokazuje dispozíciu žalovaného s predmetnou
faktúrou,jehoriadneoboznámeniesasjejobsahom.Zostranyžalovanéhonebolodokázanétvrdenie,že
sa strany sporu dohodli na sume, ktorej celková výška mala byť o 30% nižšia než žalobcom uplatňovaná
istina. Navyše dané tvrdenie odporuje vlastnoručnému podpisu na objednávke a faktúre signovanej v
deň odovzdania motorového vozidla. Pokiaľ žalovaný predkladal tvrdenie o „manipulácii“ s listinným

dôkazom v priebehu konania predložením „inej faktúry“, toto žalobca nepovažoval za správne. V tomto
prípade bol dodatočne doložený originál tej istej a pôvodne predloženej elektronickej kópie faktúry
získanej z účtovníctva, čo nemohlo žiadnym spôsobom ovplyvniť mienku okresného súdu o existencii,
resp. neexistencii právneho vzťahu medzi stranami sporu. Námietka iného množstva materiálu nebola
spoľahlivo dokázaná. Žalovaný mohol pri postupovaní s odbornou starostlivosťou reagovať na údajné

technické nedostatky opravy vozidla a tieto u žalobcu namietať najskôr pri prevzatí vozidla. K žiadnej
reklamácii, ani k námietkam zo strany žalovaného nedošlo. Žalobca poukázal na to, že prevažná
nečinnosť žalovaného v konaní, rozpornosť v jeho tvrdení je dôkazom, že odvolanie je tendenčné
s cieľom dosiahnuť oddialenie právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku okresného súdu. Navrhol
napadnutý rozsudok potvrdiť s priznaním nároku na náhradu trov odvolacieho konania.

17. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 26.7.2018 bolo vyjadrenie žalobcu doručené
žalovanému, s možnosťou vyjadrenia sa v lehote 10 dní, ktorú možnosť žalovaný nevyužil do momentu
konania a rozhodovania krajským súdom.

18. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379,
§ 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za
rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne
rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

19. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/155/2018 - 108 zo
dňa 29.01.2019, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného
uznesenia krajského súdu dňa 19.02.2019 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe

čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

20. Primárne krajský súd uvádza, že rozsudok okresného súdu posudzoval v rozsahu a v medziach
odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v podaní zo dňa 12.6.2018 ( č.l. 90-91 spisu).
Žalovaný práve predmetným odvolaním stanovil kvalitatívnu, ako aj kvantitatívnu stránku posudzovania

napadnutého rozhodnutia okresného súdu krajským súdom. Za aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1
CSP, z podaného odvolania žalovaným bolo zrejmé, že žalovaný nesúhlasil so skutkovým a právnym
záverom okresného súdu, pokiaľ tento zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.410,64 Eur spolu s
príslušenstvom, a to s vyjadreným úrokom z omeškania, a paušálnou náhradou nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky v spojení aj so závislým výrokom o nároku na náhradu trov konania,

vzniknutých na strane žalobcu. V podstate žalovaný v odvolaní zotrval na svojej obrane, ktorú uvádzal
v konaní pred okresným súdom, a to v odpore proti platobnému rozkazu, že žalobca nárok v žalobe
skutkovonevymedzil,žesamotnévystaveniefaktúrynepreukázalododaniediela,žemnožstvámateriálu
nezodpovedajú skutočnosti, t.j. že žalobca dielo nedodal, a že žalobca uplatnil úroky z omeškania v
rozsahu, na ktorý nemá nárok. Vo vzťahu k týmto odvolacím dôvodom krajský súd uvádza, že neboli

relevantné a v celom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj právnym posúdením, ktoré
uskutočnil okresný súd v napadnutom rozhodnutí. Práve z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie
je potrebné, ani žiaduce, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a
právne závery, s ktorými sa stotožňuje a ktoré vyjadril okresný súd v napadnutom rozhodnutí, preto jepostačujúce v rámci odvolacieho konania na ne len odkázať. Uvedený postup krajského súdu je v súlade
s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08. októbra 2009, z ktorého vyplýva,
že odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane,

pretože z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok, v spojení aj s rozsudkom Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 2Cdo 180/2005, podľa ktorého pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu sa odvolací súd
v zásade môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia okresného súdu, ako aj uznesenie NS SR
sp. zn. 8Cdo 190/2016 zo dňa 20.12.2017, z ktorého rovnako vyplýva, že konanie pred súdom prvej
inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok, preto určujúca je spätosť rozsudku odvolacieho

súduspotvrdzovanýmrozsudkom,čovytváraichorganickújednotu.Aksaodvolacísúdvplnomrozsahu
stotožňuje so závermi rozsudku okresného súdu, a odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie,
stačí, ak v odôvodnení iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie
veci. Rozhodnutie odvolacieho súdu v podstate v sebe zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie
rozsudku súdu prvej inštancie.

21. V konaní pred okresným súdom žalovaný nevyvolal spornosť ohľadne uzavretia zmluvného vzťahu
medzi žalobcom a žalovaným podľa Objednávky č. 344/2017 zo dňa 04.05.2017. Ako sporná zostala
otázka, či žalobca dielo v množstve a rozsahu deklarovanom vo faktúre dodal, či mu vznikol nárok
na zaplatenie ceny diela, ako aj výška dohodnutej ceny diela. Dôkazy označené žalobcom potvrdili
to, že žalovaný si podľa Objednávky č. 344/2017 zo dňa 04.05.2017 u žalobcu objednal dielo v

rozsahu: 1/ zvolávacia akcia, 2/ montáž ťažného zariadenia, 3/ servisná prehliadka po 58 373 km
- garančná, a vyplýval z nej vyznačený údaj o predpokladanej cene diela v rozsahu 1.500 Eur. Z
originálu predmetnej objednávky (č.l. 66 spisu) bolo zistené, že žalovaný dielo (vozidlo) dňa 05.05.2017
prevzal, čo bolo potvrdené nečitateľným podpisom v časti ,,Dátum a podpis zákazníka pri prevzatí
vozidla“ a vykonané dokazovanie pred okresným súdom na pojednávaní dňa 25.05.2018, a to originálom

faktúry č. 201700340 zo dňa 05.05.2017 potvrdilo, že táto obsahovala rovnako podpis preberajúceho
za žalovaného. Listiny, ktoré žalobca predložil o uzatvorení zmluvného vzťahu, vykonaní diela, jeho
odovzdaní a prevzatí, a boli posudzované v rámci konania pred súdom prvej inštancie, boli hodnotené
ako dôkazy obsahujúce podpis ,,zákazníka“, a to žalovaného, vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu o riadnom
vykonaní diela a jeho prevzatí žalovaným. Ak žalovaný v konaní pred okresným súdom nárok žalobcu

spochybňoval tvrdením, že žalobca ním tvrdené dielo nevykonal a nedodal, ako aj dohodu o cene diela,
tak túto obranu bol povinný v rámci svojej dôkaznej povinnosti aj preukázať, čo sa mu v konaní pred
okresným súdom nepodarilo. Krajský súd v zhode so závermi okresného súdu uvádza, že žalovaný
žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalobca dielo v zmysle jeho objednávky riadne nevykonal a
neodovzdal žalovanému a rovnako nepreukázal inú dohodu o cene diela, než vyplývala z faktúry č.

201700340.Naopak,bolopreukázané,žežalobcavzmysleobjednávkyžalovanéhodieloriadnevykonal
aodovzdalžalovanému, čímmuvznikolnároknazaplatenieposkytnutéhoplnenia(§546 vspojenísust.
§ 548 ods. 1 Obchodného zákonníka). V konaní žalovaný nepreukázal existenciu dohody na základe
ktorej mala byť predpokladaná cena diela (1.500 Eur) znížená o 30%, naviac faktúra č. 201700340,
ktorou žalobca žalovanému vyfakturoval cenu vykonaného diela s jeho špecifikáciou bola vystavená

na nižšiu sumu, a to 1.410,64 Eur, ktorú žalovaný neuhradil. Tým, že žalovaný cenu diela neuhradil v
lehote splatnosti určenej žalobcom ako veriteľom vo vystavenej faktúre (ust. § 340 ods. 2 Obchodného
zákonníka), dostal sa do omeškania so splnením peňažného záväzku, a tým vznikol žalobcovi nárok na
zaplatenie úrokov z omeškania. Preto, ak okresný súd žalobe žalobcu o zaplatenie istiny 1.410,64 Eur
spolu s príslušenstvom, a to úrokom z omeškania vyhovel, tak jeho rozhodnutie bolo vecne správne a

v odvolacom konaní krajským súdom potvrdené v spojení aj so závislým výrokom o nároku na náhradu
trov konania, ktorý výrok osobitnými odvolacími dôvodmi žalovaného nebol napadnutý, avšak rovnako,
ako výrok vecne správny bol v rámci odvolacieho konania potvrdený.

22. V odvolacom konaní krajský súd nezistil dôvody na zmenu rozsudku okresného súdu a ani na jeho

zrušenie a vrátenie okresnému súdu na ďalšie konanie, preto vo vyvolanom odvolacom konaní rozsudok
okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie za aplikácie ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči

žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov
konania rozhodne okresný súd samostatným uznesením za aplikácie ust. § 262 ods. 2 CSP.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie

a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.