Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. január 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 21Csp/56/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618202123
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Marcián

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5618202123.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš - sudca JUDr. Daniel Marcián v spore žalobcu O. H., nar. X. XX. XXXX, s

trvalým pobytom U. P. XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Hagara - Hagarová, s.r.o., so sídlom
Daniela Dlabača 35, Žilina, IČO: 36806498, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna
Insurance Group, IČO: 00585441, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava - Staré mesto, zastúpeného
JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, IČO: 37928422, advokátska kancelária Felix Neupauer &
Partners, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, o zaplatenie 289,82 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 289,82 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnom rozsahu žalobu zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o konkrétnej
výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na tunajší súd 2. 8. 2018 sa žalobca domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal
žalovaného zaplatiť mu sumu 289,82 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy
289,82 eur od 27. 9. 2017 do zaplatenia. Uvedený žalobný návrh odôvodnil nasledovnými skutkovými a

právnymi tvrdeniami. Dňa 17. 8. 2017 v čase o 7.30 hod. došlo na ceste z Liptovského Ondreja v stúpaní
do Jamníka ku škodovej udalosti, pri ktorej od kolesa motorového vozidla EČ: LM200AT, riadeného S. U.,
odskočil kameň a poškodil čelné sklo motorového vozidla žalobcu EČ: LM500CT, riadeného manželkou
žalobcu - O. H.. Žalobca si následne nechal poškodené čelné sklo opraviť v spoločnosti Autosklo Hornet
s.r.o., pričom náklady na opravu vo výške 289,82 eur uhradil žalobca opravcovi na základe faktúry č.
44790408.Žalobcasivzmyslezákonnýchustanovení(§4ods.1,§4ods.2písm.b)a§15ods.1zákona
č. 381/2001 Z.z.) uplatnil nárok na náhradu škody u žalovaného, ktorý v oznámení o riešení škodovej

udalosti z 11. 9. 2017 žalobcovi uviedol, že škodovú udalosť odkladá bez poskytnutia náhrady škody,
pretože v predmetnej veci nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že ku vzniku škody došlo
prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného S. U. u žalovaného. Žalobca považoval
postup žalovaného pri likvidácii poistnej udalosti za nesprávny. Podľa žalobcu je obrana žalovaného
(uvádzaná v jeho písomných vyjadreniach pred podaním žaloby) v rozpore s ustálenou súdnou praxou a
judikatúrou, podľa ktorej ak poisťovňa aj napriek vyjadreniam škodcu a poškodeného o priebehu vzniku
škody tvrdí, že ku škode nedošlo nimi uvádzaným spôsobom, je povinnosť poisťovne svoje tvrdenie

preukázať. V súvislosti s uplatneným nárokom poukázal žalobca aj na stanovisko občianskoprávneho
kolégia NS SR z 3. 6. 2014 sp.zn.: Cpj/5/2014, v ktorom sa uvádza, že aj škoda spôsobená na čelnom
skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového
vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za tútoškodu sa podľa § 428 prvej vety Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť. Nárok uplatňovaný žalobcom
vo výške 289,82 eur predstavujú náklady, ktoré vynaložil žalobca na opravu poškodeného čelného skla
svojho motorového vozidla. Žalovaný oznámil žalobcovi, že šetrenie poistnej udalosti ukončil listom z

11. 9. 2017. Lehota na poskytnutie poistného plnenia preto podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z.
uplynula 26. 9. 2017, t. j. žalovaný je od 27. 9. 2017 v omeškaní s plnením svojej povinnosti.
2. Vo vyjadrení k žalobe doručenom na tunajší súd 13. 9. 2018 žalovaný uviedol, že žalobca je v
tomto konaní zastúpený spoločnosťou InHelp s.r.o., a to na základe plnomocenstva z 24. 4. 2018,
ktorá spoločnosť následne na základe plnomocenstva z 1. 8. 2018 splnomocnila Advokátsku kanceláriu

Hagara - Hagarová, s.r.o., avšak spoločnosť InHelp ako zvolený zástupca žalobcu sa nemohla nechať
ďalej zastúpiť advokátskou kanceláriou Hagara - Hagarová, s.r.o., pretože je to v rozpore s ust. § 89
ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak
osobitný zákon neustanovuje inak. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobou uplatnený nárok neuznáva v
celom rozsahu, považuje ho za nepreukázaný, neoprávnený a bez právneho základu, a že žalobca v
žalobe neuviedol úplný opis rozhodujúcich skutočností, z ktorých by vyplýval uplatnený nárok tak ako

to vyžaduje § 132 ods. 1 a ods. 2 CSP. Vzhľadom na to, žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol v
celom rozsahu ako nedôvodnú.
3. V replike doručenej na tunajší súd 15. 10. 2018 žalobca uviedol, že tvrdenia žalovaného v jeho
vyjadrení k žalobe sú v rozpore s ustálenou súdnou praxou a judikatúrou, podľa ktorej ak poisťovňa aj
napriek zhodným vyjadreniam škodcu a poškodeného o priebehu vzniku škody tvrdí, že k poškodeniu

nedošlo nimi uvádzaným spôsobom, je povinnosťou poisťovne svoje tvrdenia preukázať. Rovnako dal
žalobca do pozornosti súdu aj právny názor Krajského súdu v Bratislave obsiahnutý v rozsudku sp.zn.:
9Co/529/2014 zo 16. 2. 2014, podľa ktorého spochybňovanie pravdivosti výpovede žalobcu bez toho,
aby vierohodnosť výpovede spochybňovali aj iné objektívne skutočnosti, by v prípade, ak by jediným
dostupným dôkazom bola iba výpoveď žalobcu viedli k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno, a zároveň

by viedli k vytvoreniu neakceptovateľnej prezumpcie nepravdivosti takéhoto tvrdenia.
4. Napriek písomnej výzve súdu žalovaný právo dupliky nevyužil.
5. Na základe uvedených písomných podaní strán sporu mal súd za nesporné všetky skutkové tvrdenia
žalobcu, nakoľko vyjadrenia žalovaného v jeho písomnom vyjadrení k žalobe nemožno považovať
za výslovné popretie skutkových tvrdení žalobcu, čím sa podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového

poriadku (zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“) považujú za nesporné.
Nesporné skutkové tvrdenia sa nedokazujú, a súd si ich osvojí ako zistený skutkový stav. V ust. § 151
ods. 1 CSP je totiž zakotvená požiadavka výslovného popretia skutkových tvrdení strany protistranou.
Čo možno chápať pod slovným spojením „výslovné popretie“ skutkových strán protistrany vyplýva
napríklad (judikatúra k tomuto ustanoveniu zatiaľ neexistuje) aj z komentára k ust. § 151 ods. 1

CSP vyslovenému v publikácii Civilný sporový poriadok, autor: Števček a kolektív, vydavateľstvo
C.H.BECK, rok vydania 2016, str. 574, s ktorým názorom sa tunajší súd v plnom rozsahu stotožňuje
a poukazuje naň. V zmysle tohto právneho názoru popretie skutkových tvrdení protistrany musí byť
výslovné. Nepostačuje všeobecné vyhlásenie (napr. o tom, že žaloba je úplne nedôvodná), z ktorého
by bolo možné vyvodiť iba konkludentný nesúhlas strany so skutkovým stavom tvrdeným protistranou.

Výslovné popretie skutkových tvrdení protistrany môže mať pritom podobu vyhlásenia, že konkrétne
skutkové tvrdenie protistrany nie je pravdivé, a súčasného predloženie iného skutkového tvrdenia o
predmetných skutkových okolnostiach, alebo iba predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných
skutkových okolnostiach, alebo iba vyhlásenia, že konkrétne skutkové tvrdenie protistrany nie je
pravdivé. V danom prípade však nie je splnená podmienka podľa § 151 ods. 1 CSP, teda podmienka

výslovného popretia skutkových tvrdení žalobcu, pretože žalovaný ani len nevyhlásil, že žalobcove
skutkové tvrdenia nie sú pravdivé (ani nepredložil iné skutkové tvrdenia o predmetných skutkových
okolnostiach.) Keďže skutkové tvrdenia žalobcu neboli žalovaným výslovne popreté malo to podľa §
151 ods. 1 CSP za následok, že tieto skutkové tvrdenia sa (obligatórne) považujú za nesporné, tzn. že
sa nedokazujú, a súd si ich musí osvojiť ako zistený skutkový stav. Za výslovné popretie skutkových

tvrdení žalobcu (vzhľadom na vyššie uvedené) totiž nemožno považovať vyjadrenia žalovaného o tom,
že uplatnený nárok neuznáva, že ho považuje za neoprávnený a bez právneho základu, resp. že opis
rozhodujúcich skutočností uvedený v žalobe považuje za neúplný, či vyjadrenie, že uplatnený nárok je
možné považovať za nepreukázaný (a samozrejme ani námietky žalovaného ohľadne neprípustnosti
zastúpenia žalobcu.)

6. Súd teda osvojac si nesporné skutkové tvrdenia žalobcu zistil nasledovný skutkový stav. Dňa
17.8.2017 v čase o 7.30 hod. došlo na ceste z Liptovského Ondreja v stúpaní do Jamníka ku škodovej
udalosti, pri ktorej od kolesa motorového vozidla EČ: LM200AT, riadeného S. U., odskočil kameň a
poškodil čelné sklo motorového vozidla žalobcu EČ: LM200CT, riadeného manželkou žalobcu - O. H..Žalobca si nechal poškodené sklo opraviť v spoločnosti Autosklo Hornet s.r.o., pričom náklady na opravu
vo výške 289,82 eur uhradil žalobca na základe faktúry č. 44790408. Žalobca si následne v zmysle
príslušných zákonných ustanovení uplatnil nárok na náhradu škody u žalovaného, ktorý oznámením o

riešení škodovej udalosti z 11.9.2017 oznámil žalobcovi, že škodovú udalosť odkladá bez poskytnutia
náhrady škody, pretože v predmetnej veci nebolo preukázané, že ku vzniku škody došlo prevádzkou
motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného.
7. Takto zistený skutkový stav (na základe nesporných skutkových tvrdení žalobcu) súd podrobil svojmu
právnemu posúdeniu, pričom aplikoval nasledovné hmotnoprávne ustanovenia.

8. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení účinnom v čase vzniku
škody, ďalej len „OZ“) fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú
osobitnou povahou tejto prevádzky.
9. Podľa § 417 ods. 2 OZ rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového
plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
10. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. - o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
účinnom v čase spôsobenia škody (ďalej len „ZPZP“) náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.
11. S. U. ako prevádzkovateľ motorového vozidla podľa § 427 ods. 2 OZ (v spojení s § 427 ods. 1

OZ) zodpovedá za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky svojho motorového vozidla. Škoda
spôsobená na čelnom skle motorového vozidla poškodeného (žalobcu) kameňom vymršteným kolesom
iného motorového vozidla je pritom škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v
prevádzke motorového vozidla (viď aj stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR z 3. 6. 2014, sp.zn.:
Cpj 5/2014, 135/2014.) Táto zodpovednosť je objektívna, teda zavinenie ako predpoklad vzniku tejto

zodpovednosti za škodu sa nevyžadovalo. Podľa § 15 ods. 1 ZPZP mohol poškodený (žalobca) uplatniť
svoj nárok na náhradu škody podľa § 417 ods. 2 OZ (priamo) proti poisťovateľovi osoby zodpovednej za
škodu podľa § 417 ods. 2 OZ (žalovanému). Predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu
škody podľa § 427 ods. 2 OZ je pritom preukázanie vzniku poistnej udalosti podľa § 797 ods. 2 OZ,
vzniku škody podľa § 4 ods. 2 písm. b) ZPZP, príčinnej súvislosť medzi týmito skutočnosťami (§ 5 ods.

1 písmeno h) ZPZP), ako aj skutočnosti, že ku škode vzniklo v čase trvania poistenia zodpovednosti za
škodu (§ 4 ods. 4 ZPZP.) Zo zisteného skutkového stavu vyplývajú všetky tieto predpoklady vzniku práva
(žalovaného) na náhradu škody podľa § 427 ods. 2 OZ (poistná udalosť odletenie kamienka spod kolesa
vozidla škodcu do okna vozidla žalovaného, vznik škody na okne vozidla žalovaného, príčinná súvislosť
medzi týmito okolnosťami, ako aj trvanie poistenia zodpovednosti za škodu škodcu u žalovaného v čase

vzniku poistnej udalosti), preto súd pokiaľ ide o uplatnenú sumu 289,82 eur považoval nárok žalobcu
podľa § 417 ods. 2 OZ uplatnený podľa § 15 ods. 1 ZPZP proti žalovanému za dôvodný, a pre túto
sumu vyhovel žalobe.

12. Námietku žalovaného, ktorá sa týka nepreukázania tvrdených skutočností (neunesenia dôkazného

bremena) žalobcom, vzhľadom na nespornosť skutkových tvrdení žalobcu pre ich výslovné nepopretie
žalovaným, súd nepovažoval za dôvodnú.
13. Pokiaľ ide o námietku žalovaného týkajúcu sa neúplného opisu rozhodujúcich skutočností, z ktorých
by vyplýval žalobcom uplatnený nárok, tak s touto súd nemohol takisto súhlasiť, pretože v skutkových
tvrdeniach žalobcu ide síce o stručný, ale úplný opis rozhodujúcich skutočností potrebných pre účely

právnej kvalifikácie opísaného skutkového stavu. Z opisu totiž vyplýva, že došlo k poistnej udalosti
(odletenie kamienka spod kolesa vozidla poistenca žalovaného do okna vozidla žalobcu), k vzniku škody
(na okne vozidla žalobcu), k príčinnej súvislosti medzi nimi, ako aj to, že sa tak stalo v dobe, keď bol
Viliam Lesák poistený pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
u žalovaného.

14. Námietku žalovaného, že uplatnený nárok neuznáva, že ho považuje za neoprávnený a bez
právneho základu považuje súd za príliš všeobecnú a neurčitú a tým aj za nedôvodnú.
15. Súd rovnako nepovažoval za dôvodnú námietku žalovaného ohľadne neprípustnosti zastúpenia
žalobcu s poukazom na § 89 ods. 1, druhej vety CSP, pretože vzhľadom na to, že plnú moc pre AK
Hagara - Hagarová, s.r.o. dala spoločnosť InHelp, s.r.o. v mene žalobcu (nie vo svojom mene), ide

tým o de iure úkon žalobcu, a teda nie substitučné splnomocnenie od InHelp, s.r.o. pre AK Hagara -
Hagarová, s.r.o. (ako uviedol žalovaný.) Keďže AK Hagara - Hagarová bola splnomocnená v súlade so
zákonom (žalobcom), vzhľadom na ust. § 89 ods. 3 CSP od tohto momentu, bolo vylúčené zastupovaniežalobcu spoločnosťou InHelp, s.r.o. (v konaní však ďalej správne vystupoval ako zástupca žalobcu iba
AK Hagara - Hagarová.)
16. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 289,82

eur od 27. 9. 2017 do zaplatenia, súd mu nemohol vyhovieť, a pre takto uplatnené úroky z omeškania
preto žalobu zamietol. Z vyjadrení žalobcu v žalobe síce nebolo zrejmé, či si ich uplatňuje na základe
(osobitného) ust. § 11 ods. 8 ZPZP alebo (vo všeobecnosti) podľa § 517 ods. 2 OZ, avšak ani v jednom
z týchto prípadov by nebol uplatnený nárok na úroky z omeškania dôvodný.
17. Peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v ust. § 11 ods. 8 ZPZP je totiž viazaná

na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) ZPZP, ktorej účelom je
ochrana poškodeného, aby poisťovňa nezostala nečinná, ale bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov
poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Žalovaný si však túto nepeňažnú povinnosť
riadne splnil, pretože poskytol žalobcovi písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmieta poskytnúť
poistné plnenie, a to z akého dôvodu odmietol poskytnúť žalobcom nárokované plnenie je pritom
irelevantné. To, že žalovaný neodôvodnil odmietnutie poistného plnenia podľa predstáv žalobcu ešte

nemožno vykladať tak, že by si žalovaný túto nepeňažnú povinnosť nesplnil, a prijať záver, že sa tým
dostal podľa § 11 ods. 8 ZPZP do omeškania. Tento záver vyplýva aj z rozhodnutia NS SR z 22. 11.
2018, sp.zn.: 3Cdo 145/2017.
18. Súd však nemohol priznať žalobcovi nárok na úroky z omeškania ani podľa § 517 ods. 2 OZ. Žalobca
vyvodzoval splatnosť tejto sumy 289,82 eur ako poistného plnenia z ust. § 11 ods. 7 ZPZP, tak táto

splatnosťnastalauplynutím15dníposkončeníprešetrovaniapotrebnéhonazistenierozsahupovinností
poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, teda od 27. 9. 2017 (15 dní od 11.9.2017 ako dňa spísania
oznámenia žalovaného o riešení škodovej udalosti.) S týmto však súd nemohol súhlasiť, pretože z ust.
§ 11 ods. 7 ZPZP totiž alternatívne vyplýva, že poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do
15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť

poistné plnenie alebo (ak je nárok predmetom súdneho konania) po doručení právoplatného rozhodnutia
súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi (ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie
poistného plnenia.) Teda v prípade, ak je nárok predmetom súdneho konania, nastáva splatnosť, a
teda možnosť požadovať úroky z omeškania až po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške
náhradyškodypoisťovateľovi.TietozáveryvyplývajúajzrozhodnutiaNSSRz22.11.2018,sp.zn.:3Cdo

145/2017, konkrétne z odseku 16.3 druhej vety jeho odôvodnenia, kde sa uvádza, že do omeškania by
sa dostala (poisťovňa) s plnením náhrady škody až vtedy, ak by po doručení právoplatného rozhodnutia
súdu o výške náhrady škody neuhradila v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody žalobcovi podľa
§ 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z.
19. Vzhľadom na to, že súd priznal žalobcovi nárok na uplatnenú istinu 289,82 eur, možno mať za

to, že žalobca bol úspešný v plnom rozsahu, a preto má podľa § 255 ods. 1 CSP voči žalovanému
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd súčasne podľa § 262 ods. 2 CSP vyslovil,
že o konkrétnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá príslušný súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach, o ktorom odvolaní bude rozhodovať Krajský
súd v Žiline.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)

sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.