Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. júl 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/50/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114200667
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8114200667.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu: N., a.s. K., so sídlom I. XX, XXX XX
K., F.: XX XXX XXX, proti žalovanej: Z. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX K., v konaní o
zaplatenie 111,65 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov,
č.k. 7C/410/2014-150 z 26.09.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. V záhlaví tohto rozhodnutia označených strán sporu súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom

rozhodol nasledovne, cit.:

„I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 111,65 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku“.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 451 ods. 1, ods. 2, § 455 ods. 1, ods. 2, § 456
a § 458 ods. 1 Obč. zák. Výrok o trovách konania ustanoveniami § 255 ods. 1 a § 262 CSP.

3. Vychádzal zo zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 7C/410/2014 - 92 zo dňa
14.07.2016 rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 391,35 Eur v lehote do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania
v pomere 55,6 %. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku číslo I. nadobudol právoplatnosť dňom

03.08.2016. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že z prepočtu vykonaného samotným žalobcom, ktorý
predložil rozúčtovanie vykonané podľa Vyhlášky číslo 630/2005 Z.z. náklad za dodané teplo bol v byte
žalovanej do 30.09.2011 v sume 332,96 Eur a účtovaný jej bol v nesprávnej výške 444,65 Eur, čo
predstavuje rozdiel 111,65 Eur. Žalovaná pritom prevzala duplicitne preplatok vo výške 503 Eur, čo
mal súd preukázané dokladom N., aj výpisom z účtu a napokon uvedené žalovaná ani nepopierala,
bezdôvodne sa obohatila v sume predstavujúcej rozdiel medzi 503 Eur a 111,65 Eur, t.j. v sume 391,35
Eur, preto súd túto sumu v celom rozsahu žalobcovi priznal.

4. Uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 19Co/248/2016 - 113 zo dňa 19.01.2017 bola vec vrátená
súdu prvej inštancie na postup podľa § 225 CSP, keďže zo spisu vyplýva, že žalobca sa návrhom nazačatie konania domáhal zaplatenia sumy 503 Eur a trov, pričom súd rozhodol iba o sume 391,35 Eur
a čo do zvyšku nároku žalobcu, čo do sumy 111,65 Eur nerozhodol.

5. Dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 7C/410/2014 - 123 zo dňa 10.04.2017 súd v
prevyšujúcej časti žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 111,65 Eur zamietol. Voči uvedenému rozsudku v
spojení s dopĺňacím rozsudkom podal žalobca v zákonom stanovenej lehote dňa 26.05.2017 odvolanie,
v ktorom žiadal, aby Krajský súd priznal žalobcovi celú požadovanú sumu vo výške 503 Eur.

6. Uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 19Co/125/2017 - 140 zo dňa 10.05.2018 súd zrušil
rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 7C/410/2014 - 123 zo dňa 10.04.2017 v jeho
napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, o zaplatenie sumy 111,65
Eur a súvisiacom výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, z jeho štvrtej strany
vyplýva, že ak bola žalovanej dvakrát poukázaná suma titulom preplatku - vyúčtovania za rok 2011,

došlo z jej strany k bezdôvodnému obohateniu sa na úkor žalobcu, a to plnením bez právneho dôvodu.
Žalovanej bolo bezdôvodne a omylom dané plnenie, v dôsledku čoho došlo z jej strany k nadobudnutiu
majetkovej hodnoty. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie nie je viazané na splnenie subjektívnych
predpokladov a má ju každý, kto sa na úkor iného obohatí. Stačí, že k obohateniu došlo bez právom
uznaného dôvodu. Iba uvedeným sa potom mal súd prvej inštancie pri posudzovaní dôvodnosti žalobou

uplatneného nároku žalobcu zaoberať, a nie ako to v tomto prípade súd chybne urobil, zaoberať sa
aj pre tento spor bezvýznamnou otázkou správnosti, respektíve nesprávnosti vyúčtovania za rok 2011.
Nesprávnosť čoho sa mohla žalovaná dovolávať podľa pravidiel a v lehotách na to stanovených.

7. Vykonaným dokazovaním mal potom súd prvej inštancie za preukázané, že žalobný návrh žalobcu

je dôvodný aj čo do zvyšnej sumy 111,65 Eur. Žalovaná bola vlastníčkou trojizbového bytu číslo X, na
ulici W. v K. do XX.XX.XXXX. V zmysle Zákona číslo 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov vykonal žalobca rozúčtovanie nákladov za predmetný byt za obdobie do 30.09.2011 na
meno žalovanej a za obdobie od 01.10.2011 na meno nového vlastníka bytu, ktorým bol K. K.. V
máji 2012 sa v zmysle platnej právnej úpravy vykonávalo rozúčtovanie nákladov za byt a žalovanej

na predmetnom byte do 30.09.2011 vznikol preplatok v sume 503 Eur. Túto sumu si prišla osobne
vyzdvihnúť žalovaná do sídla žalobcu. Táto suma jej bola na základe jej naliehania pracovníčkou
žalobcu priamo v pokladni žalobcu dňa 01.06.2012 vyplatená. Zároveň si žalovaná uvedenú sumu 503
Eur prevzala dňa 06.06.2012 prostredníctvom poštovej poukážky. Zo strany žalobcu tak neoprávnene
získala dvakrát sumu po 503 Eur. Žalobca na túto skutočnosť žalovanú upozorňoval a napriek tejto

skutočnosti duplicitne prijatý preplatok vo výške 503 Eur žalovaná žalobcovi nezaplatila. Záver
odvolacieho súdu v Uznesení č. k. 19Co/125/2017 - 140 zo dňa 10.05.2018 bol jednoznačný, kde
odvolací súd konštatoval, že k obohateniu bez právom uznaného dôvodu došlo na strane žalovanej vo
vzťahu k žalobcovi. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie mal za to, že aj vo zvyšnej časti, ktorým prvotným
rozsudkom žalobu žalobcu zamietol, v časti o zaplatenie sumy vo výške 111,65 Eur, je žaloba žalobcu

dôvodná a preto rozhodol o povinnosti žalovanej túto sumu žalobcovi zaplatiť tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

8. Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadla žalovaná majúc za to, že súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom jej znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej

miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. V odvolaní tvrdila, že žalobca porušil
zákon tým, že urobil vyúčtovanie na základe neplatnej dohody, čo súdy oboch stupňov nezaujímalo, súd
prvej inštancie uvedené nevzal do úvahy a rozhodol jednostranne zjavne v jej neprospech aj z dôvodu,
že nebola zastúpená advokátom. Súd podľa nej ignoroval nezrovnalosti v otázke prevzatia žalovanej
sumy 503 Eur, čo ona namietala, nebral do úvahy jej oponovanie, uveril svedkyni Y., ktorá podľa nej

klamala,konaltýmpotomjednostrannezjavnevjejneprospech.Vierohodnosť,objektívnosťapravdivosť
výpovede svedka súd nevykonal. Tým podľa nej žalobca neuniesol ani dôkazné bremeno. V závere
poukázala na rôzne rozhodnutia ÚS SR týkajúce sa práva na spravodlivý proces.

9. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť majúc za to,

že v priebehu konania dostatočne preukázal výšku svojho nároku voči žalovanej, bolo preukázané, že
žalovaná dva krát od neho prevzala sumu 503 Eur, pričom žalovaná túto skutočnosť v priebehu konania
potvrdila.10. Žalovaná vo svojom následnom vyjadrení v podstate zopakoval tvrdenia uvedené v odvolaní a
žalobca následne na to zotrval na svojom vyjadrení k odvolaniu.

11. Ďalšie podania strán dané neboli.

12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej

inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má základné zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP),
súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo
doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1

CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a
na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru,
že odvolaniu žalovanej nie je možné priznať úspech keďže napadnutý rozsudok je vecne správny, čím
boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP).

13. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte
s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, i to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový
stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to
všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku

alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní (pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).

15. Žalovaná namietala porušenie svojho práva na spravodlivý proces. K tomu odvolací súd uvádza, že
porušenie práva na spravodlivý proces je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie
hmotnoprávnych nárokov strán. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký, no medzi jeho
zložky možno zaradiť najmä právo na prístup k zákonom zriadenému, nezávislému a nestrannému súdu,
právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a
povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa ku ním, kontradiktórnosť

konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so
všetkými relevantnými skutočnosťami, právo na riadne a preskúmateľné odôvodnenie rozhodnutia a
podobne...O naplnenie tohto odvolacieho dôvodu pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu,
dosiahne takú intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.

16. K tomu sa potom ešte žiada dodať, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní
žalovanej, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jej práv. Odvolací súd v tejto súvislosti
upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa ktorého obsah
práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva
alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a

iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník
konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a
právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých
dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I.
ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov,ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Taktiež zmysle ustanovenia § 30 OSP
účinného od 01.01.2012 do 30. 06.2016, oprávnenie ustanoviť právneho zástupcu účastníkovi pre súdne
konanie prešlo zo súdov v plnom rozsahu do právomoci Centra právnej pomoci zriadeného zákonom č.

327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení neskorších predpisov.
V prípade, že účastník po 01.01.2012 požiadal súd o ustanovenie právneho zástupcu, súd bol povinný
iba odkázať účastníka s jeho žiadosťou na príslušné Centrum právnej pomoci, nemohol však už o takejto
žiadosti rozhodnúť, ani účastníkovi právneho zástupcu sám ustanoviť. V súdenej veci bola žalovaná
poučením z čl. 36 o takomto práve poučená, z obsahu spisu neplynie, aby ho bola využila. Rovnosť

zbraní tak porušená taktiež nebola.

17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci samej vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu
potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, vec správne právne posúdil, tu vychádzajúc i z právneho názoru odvolacieho súdu z

ostatného zrušujúceho uznesenia a svoje rozhodnutie náležite aj odôvodnil. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia konajúceho súdu prvej inštancie a v
podrobnostiach naň poukazuje.

18. Pokiaľ ide o vec samu, odvolací súd konštatuje, že žalovaná v odvolacom konaní nevzniesla žiadne

nové námietky, s ktorými by sa už nevyporiadal súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci samej a
opätovnézdôvodnenieichneopodstatnenostiprerozhodnutievtejtoveciajodvolacímsúdombybololen
opakovaním už vyčerpávajúceho zdôvodnenia poskytnutého sporovým stranám súdom prvej inštancie
v odôvodnení napádaného rozhodnutia.

19. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdil, keď tento správne rozhodol i o nároku na náhradu trov konania. Aj v tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na správne a úplné odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v časti
trov konania.

20. V odvolacom konaní žalovaná nebola úspešná. Naopak fakticky plne úspešný bol žalobca, ktorému
vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s §
396ods.1CSP).Zobsahuspisuvyplýva,žežalobcabolvodvolacomkonanísíceaktívny,kodvolaniusa
vyjadril, avšak náhradu trov odvolacieho konania si výslovne neuplatnil. Odvolací súd tak potom stranám
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).