Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. február 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/239/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116224096
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5116224096.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého a

členovsenátuJUDr.EvyMalíkovejaMgr.MiroslavaŠeptáka,vsporežalobcu:KRUKČeskáaSlovenská
republika s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČO: 247
85 199, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30,
Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovaným: v 1/ rade Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, A.,
v 2/ rade Y. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. W. U. XX, F., adresa na doručovanie: Y. XXX/XX, F.,
právne zastúpená: MaxLaw, s.r.o., so sídlom D. Dlabača 775/3, Žilina, IČO: 36 419 834, o zaplatenie
17.595,11 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej v rade 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.

k. 41Csp/100/2016-129 zo dňa 15.02.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o príslušenstve p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o nároku na náhradu trov konania m e n í tak, že žalobca
m á voči žalovanému v rade 1/ a žalovanej v rade 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 4,9 %.

Vo zvyšku sa rozsudku súdu prvej inštancie nedotýka.

Žalovaní v rade 1/, 2/ m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh Občianskeho združenia Všeobecná
ochrana práv spotrebiteľov so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962 na
vstup do konania ako osobitý subjekt na strane žalovaného. Žalovaným v 1/ rade a v 2/ rade uložil
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 10.333,36 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,05 % ročne zo sumy 10.333,36 eur od 06.03.2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch

dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodol
tak, že žalobca má voči žalovanému v 1/ rade a žalovanej v 2/ rade nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 17,46 % trov konania.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol
medzi stranami sporu na základe zmluvy o splátkovom úvere, uzavretej medzi právnym predchodcom
žalobcu Slovenskou sporiteľnou, a.s. a žalovanými dňa 03.01.2012, je vzťahom občianskoprávnym -

spotrebiteľským, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zák. č. 129/2010 Z. z.“). Z toho
dôvodu súd prvej inštancie podrobil predmetnú zmluvu prieskumu za účelom zistenia, či spĺňa všetky
náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z., pričom zistil, že zmluva neobsahuje náležitostipodľa § 9 ods. 2 písm. k/ výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, v dôsledku
čoho sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.
z.). V podrobnostiach súd prvej inštancie konštatoval, že primárnemu účelu právnej úpravy normami

spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana) zodpovedá len taký
výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami
„výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek
spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom
a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva

neobsahujúca aj vyčíslenie toho, aká časť každej splátky pripadá na istinu, aká na úroky a na prípadné
poplatky (u každej takejto čiastkovej položky osobitne). V splátke by mala byť oddelene uvedená výška
splátky istiny, výška splátky úroku a výška splátky poplatkov. Podľa zistenia súdu prvej inštancie to
však v danom prípade tak nebolo a požiadavka na presnosť vyžadovaná uvedeným ustanovením
splnená preto nie je. Súd prvej inštancie preto považoval za nesporné, že žalovaní do podania žaloby
uhradili žalobcovi sumu vo výške 4.666,64 eur. Úver vo forme istiny predstavoval sumu 15.000,- eur.

Okresný súd tak žalobcovi priznal nárok v sume 10.333,36 eur, čo predstavuje istinu úveru (15.000,-
- 4.666,64). Túto sumu okresný súd priznal žalobcovi spolu aj s úrokom z omeškania, avšak až od
06.03.2017, t. j. od momentu, kedy bola žalovanej v 2/ rade doručená žaloba spolu s prílohami (nakoľko
v danej veci nebolo preukázané doručenie vyhlásenia o predčasnej splatnosti úveru žalovaným) do
zaplatenia. Súd prvej inštancie priznal preto úroky z omeškania z priznanej istiny 10.333,36 eur od

06.03.2017 do zaplatenia, a to v sadzbe 8,05 % ročne, nakoľko v rozhodnom čase (k prvému dňu
omeškania) výška základnej úrokovej sadzby ECB činila 0,05 %, po pričítaní 8 percentuálnych bodov
potom predstavuje úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne. Súd prvej inštancie zamietol žalobu
žalobcu v časti o zaplatenie sumy 7.261,75 eur, nakoľko vyhodnotil úver za bezúročný a bez poplatkov.
K námietke žalovanej v 2/ rade, že nemožno žalovaných zaviazať na plnenie povinnosti žalobcovi

spoločneanerozdielnezdôvoduvyporiadaniaBSMmedzižalovanýmiakomanželmi,súdprvejinštancie
uviedol, že túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Dlh žalovaných voči žalobcovi je spoločným
dlhom žalovaných, pretože vznikol za trvania ich manželstva z predmetnej úverovej zmluvy zo dňa
03.01.2012, ktorú ako spoludlžníci uzatvorili obaja žalovaní. Žalovaní preto za tento dlh z úverovej
zmluvy zodpovedajú podľa § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka spoločne a nerozdielne. Žalobca sa tak

môže splnenia svojej pohľadávky domáhať od ktoréhokoľvek zo žalovaných ako solidárnych dlžníkov.
Skutočnosť, že medzičasom došlo k vyporiadaniu BSM medzi žalovanými ako manželmi rozsudkom
Okresného súdu Žilina č. k. 6C/232/2014-77 zo dňa 05.04.2016, právoplatným a vykonateľným dňa
19.07.2016, a to v pomere 1/2, na tomto nič nemení. Takéto vyporiadanie medzi solidárnymi dlžníkmi
nemôže „modifikovať“ okruh účastníkov ich záväzkového vzťahu so žalobcom (právnym predchodcom

žalobcu) ako treťou osobou, jeho obsah, či výšku plnenia, ktoré je žalobca oprávnený požadovať od
ktoréhokoľvek zo solidárnych dlžníkov. Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi
solidárnymi dlžníkmi sa odrazí len v ich vzájomnom vzťahu. Vzájomné vyporiadanie solidárnych dlžníkov
posplneníichdlhuvočiveriteľovi(žalobcovi)jetotižzávisléodtoho,akábolavýškavzájomnýchpodielov
spoludlžníkov na ich spoločnom záväzku, v tomto prípade 1/2. Žalobca tak nemôže byť na svojom

postavení nijako dotknutý a vzájomné vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi
solidárnymi dlžníkmi sa preto nedotýka jeho oprávnenia požadovať splnenie dlhu od ktoréhokoľvek zo
solidárne zaviazaných dlžníkov. Výrok o zamietnutí návrhu občianskeho združenia na vstup do konania
odôvodnil súd prvej inštancie tým, že v danom prípade nie sú splnené podmienky na pribratie združenia
do konania ako osobitného subjektu na strane žalovaného, a to z dôvodu, že v danom prípade združenie

jednakžiadnymspôsobomnepreukázalo,žejeprávnickouosobou,ktorejpredmetomčinnostijeochrana
práv podľa osobitného predpisu, keďže nepredložilo k svojmu podaniu stanovy združenia a tieto nie
sú registrované ani v správnom denníku súdu. Združenie súčasne ani nepredložilo súhlas žalovaného
s jeho pribratím do konania ako osobitného subjektu na jeho strane, pričom súd nemôže nahrádzať
povinnosť združenia zabezpečiť si súhlas strany sporu. Výrok o trovách konania vychádza z ust. § 255

ods. 1 CSP. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 17.595,11 eur s príslušenstvom (100 %). Súd priznal
žalobcovi nárok v sume 10.333,36 eur s príslušenstvom (58,73 %). Úspech žalovaných tak bol vo výške
41,27 % (100 % - 58,73 %). Čistý úspech žalobcu tak predstavoval 17,46 % (58,73 % - 41,27 %).

3. Voči výroku o príslušenstve a výroku o trovách konania citovaného rozsudku podala v zákonnej lehote

odvolanie žalovaná v rade 2/, ktorá žiadala rozsudok v napadnutých výrokoch zmeniť tak, že žalovaný v
rade 1/ a žalovaná v rade 2/ budú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 10.333,36 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške ročne 8 % zo sumy 10.333,36 eur od 06.03.2017 do zaplatenia
a o náhrade trov konania rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.Odvolateľka poukazovala na to, že v zmluve o splátkovom úvere bol v čl. I. bode 1 dohodnutý úrok z
omeškania vo výške 8,00 % p. a., a preto nebol dôvod postupovať podľa § 369 ods. 2 Obchodného
zákonníka, ale súd prvej inštancie mal v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka zviazať žalovaných

k úhrade úrokov z omeškania vo výške 8,00 % ročne, teda vo výške zmluvne dohodnutého úroku
z omeškania. Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, súd prvej inštancie pri ustálení pomeru úspechu
strán vo veci zohľadňoval len istinu žalovanej pohľadávky, neprihliadal však na žalobcom uplatňované
príslušenstvozodpovedajúceúrokuzomeškania.Zaplatenieúrokovzomeškaniavšakvzmysležalobnej
požiadavky predstavovalo súčasť predmetu konania. Pri zohľadnení úrokov z omeškania 8 % vyplýva,

že čistý úspech žalobcu predstavuje len 4,9 %. Keďže sa jedná o nepatrný rozdiel v úspechu strán,
žiadala žalovaná v rade 2/, aby súd žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej v rade 2/ uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s
rozhodnutím okresného súdu. Vo vzťahu k namietanému úroku z omeškania žalobca uviedol, že je
potrebné v uvedenom prípade rozlišovať úrok z omeškania na zmluvný a na zákonný. Pokiaľ v úverovej

zmluve bol dohodnutý úrok z omeškania vo výške 8,00 % ročne, jedná sa o zmluvný úrok z omeškania,
ktorý bol zo strany žalobcu počas konania špecifikovaný, bol zo strany právneho predchodcu žalobcu
riadne vyčíslený a bol tak súčasťou žalovanej sumy. Žalobca zdôrazňuje tú skutočnosť, že úrok z
omeškania nie je v konaní duplicitne uplatňovaný. Zmluvný úrok z omeškania bol zo strany právneho
predchodcu žalobcu vyčíslený k dátumu postúpenia pohľadávky. Pokiaľ v petite žalobného návrhu je

uplatňovaný úrok z omeškania v sadzbe 8,05 % ročne, jedná sa o zákonný úrok z omeškania, na ktorý
má žalobca právny nárok a je v súlade s platnými právnymi predpismi. Vo vzťahu k určeniu pomerného
úspechuvovecisažalobcavplnomrozsahustotožnilsozávermiokresnéhosúdu,pričomjetohonázoru,
že základom pre určenie úspechu v konaní je vždy a zásadne len žalovaná istina v konaní a nie aj jej
príslušenstvo. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca navrhoval, aby odvolací súd potvrdil

napadnutý rozsudok ako vecne správny.

5. Žalovaná v rade 2/ v odvolacej replike uviedla, že zmluvou o splátkovom úvere bol medzi zmluvnými
stranami dohodnutý úrok z omeškania vo výške 8 % ročne (viď časť 1, čl. I. bod 1 zmluvy). Táto
skutočnosť nebola v priebehu konania medzi zmluvnými stranami sporná. Vzhľadom k uvedenému je

nepochybné, že pre účely posúdenia výšky úrokov z omeškania, na zaplatenie ktorých sú žalovaní
povinní, je nevyhnutné uprednostniť dohodu zmluvných strán obsiahnutú v zmluve, t. j. dohodnuté úroky
z omeškania vo výške 8 % p. a., nakoľko neexistuje dôvod na aplikáciu ust. § 369 ods. 2 Obchodného
zákonníka v spojení s príslušnými ust. nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže zmluvné strany sa dohodli na úprave vzájomných

právnych vzťahov odlišne od zákona a naň nadväzujúcej podzákonnej normy. Nad rámec uvedeného
žalovaná v rade 2/ poukazuje na skutočnosť, že postúpenie pohľadávky nemá a ani nemôže mať bez
ďalšieho (t. j. bez osobitnej dohody dlžníka s postupníkom) žiaden vplyv na obsah záväzkovo právneho
vzťahu predstavujúceho právny základ postupovanej pohľadávky (t. j. pohľadávky uplatňovanej v tomto
konaní), a teda postúpenie pohľadávky nemá žiaden vplyv na obsah dohody pôvodného veriteľa a

dlžníka v časti týkajúcej sa dohodnutej výšky úrokov z omeškania. Príslušenstvo pohľadávky (v časti
úrokov z omeškania) bez akýchkoľvek pochybností predstavovalo súčasť žalobnej požiadavky (petitu
žalobného návrhu). Vzhľadom na znenie žalobnej požiadavky sa zaplatenie úrokov z omeškania stalo
predmetom konania, ktorá skutočnosť bola v konečnom dôsledku zohľadnená aj v znení enunciátu
vydaného súdneho rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené má žalovaná v rade 2/ za to, že neexistuje dôvod

na ignorovanie výsledku konania z pohľadu uplatňovaného príslušenstva (v časti úrokov z omeškania) v
súvislostisurčovanímpomeruúspechustránvkonaní,ktorépredstavujezákladprevydanierozhodnutia
o prisúdení náhrady trov konania. Právny záver žalobcu o povinnosti určovať pomer úspechu v spore
výlučne na základe istiny (bez ohľadu na výšku uplatneného príslušenstva k dňu vydania rozhodnutia)
nemá oporu v zákone. Žalovaná v rade 2/ v tejto súvislosti poukazuje aj na znenie rozsudku Krajského

súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/363/2014 zo dňa 11.06.2014, podľa ktorého platí, že „ ......je vždy potrebné
posúdiť pomer úspechu účastníkov, pričom uplatnené nároky na zaplatenie príslušenstva je potrebné
zohľadniť vyčíslené ku dňu rozhodnutia“.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania žalovanej

v rade 2/ v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) rozsudok
súduprvejinštancievovýrokuopríslušenstveakovecnesprávnypotvrdil.Rozsudoksúduprvejinštancie
vo výroku o nároku na náhradu trov konania zmenil tak, že žalobca má voči žalovanému v rade 1/ ažalovanej v rade 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 4,9 %. Vo zvyšku sa rozsudku súdu prvej
inštancie nedotkol.

7. Niet pochybností a nespochybňuje to ani jedna zo strán sporu, že predmetný zmluvný vzťah
medzi sporovými stranami založený zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 03.01.2012, je vzťahom
spotrebiteľským. Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. ako dodávateľ pri uzatváraní
zmluvykonalvrámcipredmetusvojejpodnikateľskejčinnostiauzavrelpredmetnúzmluvusožalovaným,
ktorý je fyzickou osobou. Zároveň ide o spotrebiteľský úver v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovanej v
rade 2/ bolo posúdiť, s poukazom na uplatnené odvolacie argumenty, či súd prvej inštancie rozhodol vo
veci správne, ak výrokom II. uložil žalovaným povinnosť okrem istiny zaplatiť aj úrok z omeškania vo

výške 8,05 % ročne zo sumy 10.333,36 eur od 06.03.2017 (odo dňa doručenia žaloby) až do zaplatenia.
Súd prvej inštancie vychádzal pri určení výšky úroku z omeškania z ust. § 517 Občianskeho zákonníka
v spojení s § 3 a § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

9. Odvolacia námietka žalovanej v rade 2/, podľa ktorej mal súd prvej inštancie priznať len zmluvne

dohodnutý úrok z omeškania vo výške 8 % p. a., nie je dôvodná. Po vyhlásení predčasnej splatnosti
celého úveru, resp. po ukončení celého zmluvného vzťahu výpoveďou zmluvy, je veriteľ oprávnený
požadovať od dlžníka popri plnení len zákonné sankčné mechanizmy za omeškanie dlžníka, a to úrok
z omeškania, pokiaľ nie je podľa Občianskeho zákonníka oprávnený požadovať od dlžníka poplatok z
omeškania, pričom výška uvedených sankčných mechanizmov je vykonávacím predpisom limitovaná

a nezávisí ani od svojvôle veriteľa, a dokonca ani od dohody s dlžníkom. V dôsledku vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru teda prináleží veriteľovi od doby zosplatnenia úveru len úrok z omeškania,
pričom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. V nadväznosti na uvedené preto odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie úrok z
omeškania priznal v správnej výške 8,05 % p. a..

10. Ďalej žalovaná v rade 2/ v odvolaní poukazovala na to, že pri rozhodovaní o nároku na náhradu
trov konania súd prvej inštancie pri ustálení pomeru úspechu strán vo veci zohľadňoval len istinu
žalovanej pohľadávky a neprihliadal na žalobcom uplatňované príslušenstvo - úroky z omeškania, hoci
ich zaplatenie predstavovalo predmet konania. Odvolací súd sa priklonil sa k odvolacej argumentácii

žalovanej v rade 2/. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, súd pri ustálení hodnoty sporu na účely
rozhodovania o nároku na náhradu trov konania, mal prihliadať nielen na žalovanú istinu, ale aj na
úroky z omeškania. Žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu. Žalobným
petitom je to, čoho sa žalobca domáha v žalobe. Petit určuje, o čom má súd konať a rozhodnúť (predmet
sporu). Navyše úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky, ktoré môže byť ako samostatný nárok

uplatňovaný žalobou v spore. Uvedený záver vyplýva aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 M
Cdo/1/2004 zo dňa 27.04.2004 a sp. zn. 3 M Cdo/11/2011 zo dňa 11.10.2012. Preto v danom prípade
mal súd prvej inštancie pri výpočte náhrady trov konania zohľadniť celý predmet sporu, tak istinu, ako
aj príslušenstvo, čiže aj úrok z omeškania vo výške 8,05 % p. a. Pri zohľadnení úrokov z omeškania
vo výške 8,05 % p. a. predstavuje úspech žalobcu v spore 52,45 % a neúspech 47,55 %. Čistý úspech

žalobcu v spore potom predstavuje 4,9 %. Vychádzajúc zo záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 1 M Cdo 1/2004, ktoré sú aplikovateľné aj na prejednávanú vec a podľa ktorých procesný úspech
žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba v príslušenstve žalovanej
pohľadávky (v úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch (pri rozhodovaní o náhrade
trovkonania)považovaťza„neúspechvpomernenepatrnejčasti“podľaustanovenia§142ods.3O.s.p.,

ale za „čiastočný úspech“ v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. (čo rovnako platí aj pri posudzovaní
čiastočného úspechu alebo čiastočného neúspechu v spore podľa § 255 ods. 2 CSP), odvolací súd preto
zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania tak, že žalobca má voči žalovaným
v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 4,9 %.

11. Na základe vyššie uvedených úvah odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.12. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

13. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

14. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 396 ods. 1 CSP s poukazom na ust. § 255
ods. 1 CSP. Úspešnými v odvolacom konaní boli žalovaní v rade 1/ a 2/, ktorým tak vznikol nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

15. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sarozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)