Uznesenie – Ostatné ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. január 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/164/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312219853
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1312219853.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a členov senátu
JUDr. Branislava Krála a JUDr. Zuzany Kučerovej v právnej veci žalobkyne: O. O. H., J.. XX.XX.XXXX,
G. Na K. XXXX/XX, K., Č. V., zastúpená advokátom JUDr. PaedDr. Ivanom Pecníkom, PhD., MBA,
Karloveská ul. č. 3154/32, Bratislava, IČO: 30 790 930, proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti SR, Župné nám. č. 13, Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu škody,

na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 15. apríla 2015, č. k.
15C/226/2012-66, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala
zaplatenia nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 12.000,- eur a náhrady škody 2.703,- eur. Sporovým

stranám nepriznal náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobkyňa sa proti žalovanej
domáhala náhrady škody, ktorá jej mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu Okresného
súdu Bratislava III vo veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 6C/44/2009 (zapretie otcovstva). Súd prvej
inštancie poukázal na to, že v žiadosti žalobkyne o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody

nie je uvedený právny základ vyčíslenej skutočnej škody 2.703,- eur, teda v akej výške mala, resp. mohla
žalobkyňa poberať sociálne dávky a rodinné prídavky, za aké obdobie mala na toto poberanie právny
nárok, pričom v žalobe už dodatočne tieto skutočnosti uvádzať nemohla, pretože žaloba musí presne
„kopírovať“, resp. musí byť obsahovo identická s uvedenou žiadosťou, a to jednak z hľadiska výšky
skutočnej škody a ušlého zisku a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ako aj právnych základov,
resp. ich právnych odôvodnení. Vzhľadom na to súd prvej inštancie zaujal stanovisko, že nemal dôvod

vyzývať právneho zástupcu žalobkyne v zmysle § 43 O.s.p., pričom to isté platí aj v prípade uplatnenej
náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, s tým rozdielom, že základným právnym predpokladom pre jej
priznanie je nielen jej uplatnenie, ale aj následné priznanie skutočnej škody a ušlého zisku v konaní, k
čomu ale nedošlo. Z uvedených dôvodov považoval súd prvej inštancie žalobu za nedôvodnú a preto
ju zamietol.

3. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

4. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, dožadujúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu
prvej inštancie, alternatívne jeho zmeny tak, že žalobe bude v plnom rozsahu vyhovené. Odvolanie
odôvodnila tým, že v konaní o zapretie otcovstva nebol spor, pretože žalobu iniciovala tak ona, ako aj
domnelý otec D. G.. Napriek tomu konanie trvalo pred súdom prvej inštancie vyše 11 rokov. Postupom

súdu prvej inštancie sa žalobkyňa bez svojho zavinenia ocitla v stave právnej neistoty, ktorý pretrvávalvyšejedenásťrokov,pričomposkytlasúčinnosťvkonaníaopakovanevyzývalanazanechanieprieťahov
a rozhodnutie vo veci. Žalobkyňa má teda za to, že žaloba je oprávnená.

5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k
záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť.

6. Napadnutý rozsudok bol vydaný dňa 15.04.2015, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.

Preto vzhľadom na prechodné ust. § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p. odvolací súd posúdil správnosť
napadnutého rozsudku z procesného hľadiska podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku.

7. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. (aktuálne § 220 ods. 2 C.s.p.) v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania,

stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazyaakovecprávneposúdil.Súddbánato,abyodôvodnenierozsudkubolopresvedčivé.Povinnosť
súdu riadne odôvodniť rozhodnutie vyplývajúca mu z § 157 ods. 2 O.s.p., zároveň znamená právo
sporovej strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a jeho porušením sa sporovej

strane odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému
chce využiť možnosť opravného prostriedku.

8. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie obsahuje výlučne doslovný prepis
žaloby, listinných dôkazov a všeobecnú citáciu ustanovení zák. č. 514/2003 Z.z. bez bližšieho kontextu

k vykonaným dôkazom a neobsahuje ani jednu z jeho obligatórnych náležitosti podľa § 157 ods. 2
O.s.p. Možno z neho vyvodiť len to, že súd prvej inštancie bez toho, aby sa bližšie zoberal meritom veci,
svoj záver o nedôvodnosti žaloby založil na formálnych nedostatkoch žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, konkrétne, že „žiadosť neobsahuje právny základ vyčíslenej skutočnej škody
2.703,-eur,ktorýnedostatokužnemožnoodstrániťvkonanípredsúdom,pretožežaloba musíkopírovať

obsah tejto žiadosti, z hľadiska výšky skutočnej škody a ušlého zisku a náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch,akoajich právnychzákladov“,atobezbližšiehokontextuskonkrétnymustanovenímzákona
č. 514/2003 Z.z. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, z akého skutkového stavu súd prvej inštancie pri
koncipovaní toho záveru vychádzal. Prepis listinných dôkazov - Žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody (č.l. 43 - 46) a odpovede žalovaného na túto žiadosť (z čl. 8) nie je totiž

jeho zistením a vysvetlením. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je teda nepreskúmateľné.

9. K veci samej treba uviesť, že žalobkyňa sa v konaní domáha proti žalovanému náhrady škody podľa
§ 9 zákona č. 514/2003 Z.z. na podklade žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
doručenej žalovanému dňa 25.03.2011 (č.l. 43 a nasl.). Z pohľadu posúdenia zákonných náležitostí tejto

žiadosti je potrebné vychádzať zo zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom ku dňu 25.03.2011.
Z obsahu žiadosti žalobkyne o predbežné prerokovanie, ako aj zo samotnej žaloby je zrejmé, že
žalobkyňa si svoj nárok na náhradu škody uplatňuje titulom nesprávneho úradného postupu, za ktorý
považuje prieťahy v konaní vo veci zapretia otcovstva vedeného na Okresnom súde Bratislava III pod
sp. zn. 6C/44/2009 a v súvislosti s nimi sa domáha náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 12.000,- eur

a náhrady skutočnej škody vo výške 2.703,- eur. Možno zhrnúť, že žalobkyňa pred podaním žaloby
splnila podmienku predbežného prerokovania uplatneného nároku na náhradu škody. V tejto súvislosti
odvolací súd dodáva, že aj prípadná absencia predbežného prerokovania nároku na náhradu škody,
resp. jeho časti, nie je dôvodom na zamietnutie žaloby. Z ustálenej judikatúry totiž vyplýva, že záporné
stanovisko príslušného orgánu k nároku na náhradu škody vyjadrené v priebehu súdneho konania v

podstate nahrádza neuspokojenie nároku na náhradu škody v rámci jeho predbežného prejednania.

10. Pokiaľ ide o posúdenie nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Bratislava III, ktoré by
malo spočívať v prieťahoch v konaní sp. zn. 6C/44/2009, odvolací súd poukazuje na to, že ak
spočíva nesprávny úradný postup v neodôvodnených prieťahoch v konaní, žaloba o náhradu škody

podľa zák. č. 514/2003 Z.z. môže byť úspešná iba za predpokladu, že o existencii prieťahov v konaní
iného všeobecného súdu už rozhodol na to oprávnený orgán (napr. formou pozitívneho výsledku
sťažnosti na prieťahy, rozhodnutím vydaným v disciplinárnom konaní sudcu, prípade rozhodnutím ESĽP
alebo Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, v ktorej by bolo konštatované porušenia práva naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov). Ako na to poukazuje dôvodová správa k novele § 9 ods. 2
zák. č. 514/2003 Z.z. účinnej od 01.01.2013, pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť
postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže

všeobecné súdu by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať
aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu
škody sú zásadne okresné súdy ako súdy prvej inštancie, ale súdy, ktoré môžu porušiť právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššej inštancie. Na uvedenom závere
ničnemeníaniskutočnosť,žezákonodarcamožnosťsúduvychádzaťlenzatakýchtopodkladovvkonaní

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci výslovne zakotvil v § 9 ods. 2 zák. č.
514/203 Z.z. až s účinnosťou od 01.01.2013.

11. Keďže odôvodnenie napadnutého rozsudku nemožno považovať za riadne a vyčerpávajúce, došlo
k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Vyššie spomenuté vady odôvodnenia napadnutého
rozsudku spôsobili, že napadnutý rozsudok nebolo možné podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti

jeho skutkových a právnych záverov. Inými slovami, napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný. Preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. a podľa § 391 ods.
1 C.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie.

12. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o trovách prvoinštančného i odvolacieho

konania ( § 396 ods. 3 C.s.p. ).

13. Toto rozhodnutie prijal sená odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /

dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).