Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. apríl 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/325/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115201438
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sidónia Sládečková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4115201438.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľky: O. R., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXX, B.-Y. proti
odporcovi:O.R.,nar.X.X.XXXX,bytomV.č.XXX,B.-Y.,onariadeniepredbežnéhoopatrenia,oodvolaní
odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k. 25C/38/2015-34 zo dňa 28. februára 2015 v spojení
s opravným uznesením zo dňa 10. apríla 2015 č.k. 25C/38/2015-75 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd m e n í uznesenie súdu prvého stupňa tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia

z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa nariadil predbežným opatrením odporcovi, aby „dočasne nevstupoval do rodinného
domu so súpisným číslom XXX nachádzajúceho sa v obci Y., katastrálne územie P. Y., zapísaného na
LV č. XXX, v ktorom sa pravidelne zdržiava navrhovateľka O. R., nar. XX.X.XXXX, vo vzťahu ku ktorej je
dôvodne podozrivý z násilia“. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že navrhovateľka je dcéra

odporcu a spolu s rodičmi, ktorí sú rozvedení, žije v rodinnom dome, ktorý jej rodičia darovali a je jeho
výlučnou vlastníčkou. Pretože spolužitie s odporcom je konfliktné, odporca sa voči nej dopúšťa násilia,
psychicky ju deptá a vyhráža sa jej zabitím, podala dňa 27.1.2015 návrh na nariadenie predbežného
opatrenia, ktorým sa domáha aby súd uložil odporcovi povinnosť dočasne nevstupovať do jej domu
nachádzajúcom sa v obci Y.. Napriek skutočnosti, že odporca má jednoizbový byt vo P., zdržiava sa i
po zrušení jeho trvalého bydliska v Y., v navrhovateľkinom dome a nechce ho opustiť. Vzhľadom na

uvedené podala i návrh na vypratanie nehnuteľnosti. Svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia
doplnila po výzve súdu, podaním zo dňa 11.2.2015, doručeným súdu dňa 13.2.2015, v ktorom
poukázala na zápisnicu o trestnom oznámení DU-3007/NR-2014 zo dňa 28.7.2014 za neplatenie
výživného, potvrdenia Obvodného oddelenia PZ Nitra o podaní oznámenia vo veci priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu na odporcu a na rozkaz o uložení sankcie za priestupok č.k. OU-NR-
OVVS2-2014/045704-1 zo dňa 5.12.2014, ktorým bola odporcovi uložená pokuta za vulgárne správanie

a vyhrážanie sa navrhovateľke. Podľa názoru súdu navrhovateľka osvedčila splnenie podmienok na
nariadenie predbežného opatrenia podľa ust. § 76 ods. 1 písm. g) OSP, podľa ktorého predbežným
opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom
býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia. Súd mal zo skutočností uvedených v
návrhuosvedčenúpotrebudočasnejúpravypomerovmedziúčastníkmikonania,keďmalzapreukázané
podozrenie z násilia voči navrhovateľke, ktoré je prejavované zo strany odporcu formou psychického a

fyzického násilia, ktoré konanie narúša slobodnú vôľu navrhovateľky a vyvoláva v nej obavu o svoj život.
Súd prvého stupňa dospel k záveru, že z navrhovateľkou tvrdených skutočností a k návrhu pripojených
listín bola osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Preto s poukazom na § 76 ods. 1
písm. g/ OSP s použitím § 76 ods. 4 OSP návrhu vyhovel.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal napadnuté uznesenie
zrušiť alebo zmeniť a návrh zamietnuť. V dôvodoch odvolania uviedol, že sa voči navrhovateľke

nedopúšťa žiadneho psychického alebo fyzického násilia, je invalidný dôchodca , chodí len za pomoci
francúzskych palíc, čo mu znemožňuje pohyb, nie to ešte dopúšťať sa fyzického násilia. Dom, ktorývlastní navrhovateľka je trojposchodový a on býva v suteréne a navrhovateľka na horných poschodiach.
Psychickéhonásiliasavočinemudopúšťanavrhovateľkaspolusmatkouuž odroku2012,pretožesaho
snažia dostať z domu, hoci nemá kde bývať, z čoho sa psychicky zrútil a bol liečený. Dňa 22.1.2015 bol

hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení v nemocnici v Nitre , navrhovateľka deň predtým vymenila
zámky na dome a hneď po jeho hospitalizácii podala dňa 23.1.2015 návrh na nariadenie predbežného
opatrenia. On na navrhovateľku viac krát podal trestné oznámenie o priestupku, naposledy 7.2.1015
preto, že mu zadržiava osobné veci. Konaním navrhovateľky, ktorá ho odmieta pustiť do domu sa stal
bezdomovcom, pretože nie je pravdivé tvrdenie, že by vlastnil jednoizbový byt vo P., ten je vo vlastníctve

matky navrhovateľky. Rodinný dom v Y. darovali s manželkou navrhovateľke ešte ako 6 ročnej a pre
jej správanie sa voči nemu podal návrh na vrátenie daru, konanie sa vedie na OS Nitra pod sp.zn.
8C/76/2014. Navrhovateľka mu dala zrušiť aj trvalý pobyt a zabránila mu tak vstupu do domu, hoci nemá
kde bývať.
Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedla, že trvá na nariadení predbežného
opatrenia a odvolanie odporcu je nedôvodné. Odporca sa voči nej dopúšťal násilia, obýval celý dom, v

noci pod vplyvom alkoholu ju budil, nadával jej, psychicky ju deptá a vyhráža sa smrťou. Má podozrenie
že všetko má vopred premyslené a naplánované, že dokonca aj jeho hospitalizáciu na psychiatrickom
oddelení. Počas hospitalizácie prišiel pred dom v Janíkovciach , vykrikoval a urážal ju. Tvrdil, že si prišiel
pre osobné veci a keď privolala policajnú hliadku k asistencii, odmietol si osobné veci prevziať. Jej matka
viac krát ponúkla odporcovi možnosť bývať v byte vo P.h, čo odmietol zámerne, aby vystupoval ako

bezdomovec. V súčasnosti je v maturitnom ročníku, potrebuje sa pripravovať na maturitu a prijímacie
skúšky, no neprimerané správanie sa odporcu voči nej jej to znemožňuje a má obavy aby jej neublížil.
Preto navrhuje rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia potvrdiť.
Odvolací súd rozhodujúc vo veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP
dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné.

Podľa § 102 ods. 1 veta prvá OSP ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenia alebo zabezpečí dôkaz.
Podľa § 75 ods. 1 OSP predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o
predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa § 76 ods. 1 písm. g) OSP predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby
nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá je v jeho
starostlivosti alebo vo výchove, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia.
Z obsahu spisu vyplýva, že na Okresnom súde v Nitre podala dňa 27.1.2015 navrhovateľka voči
odporcovi , ktorý je jej otec, návrh na vypratanie nehnuteľnosti - rodinného domu nachádzajúceho sa

vo P. Y. súp. č. XXX zapísanom na LV č. XXX a v rámci tohto konania podala aj návrh na nariadenie
predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g) OSP, ktorým by súd zakázal odporcovi vstupovať
do tohto domu, do právoplatného skončenia konania o vypratanie nehnuteľnosti. Návrh vo veci samej
zdôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou rodinného domu zapísanom na LV č. XXX, ktorý jej darovali
rodičia v roku 2001 ešte ako maloletej. Manželstvo rodičov X. R. a O. R. ( odporcu) bolo rozvedené

v roku 2013 a ona ako maloletá bola na čas po rozvode rodičov zverená do osobnej starostlivosti
matke a otcovi bolo určené výživné v minimálnej výške. Ani po rozvode manželstva sa situácia v
rodine nezmenila, pretože odporca zostal bývať v tomto dome a konflikty medzi rodičmi trvali aj po
rozvode a preniesli sa aj do vzťahov medzi ňou a odporcom. Odporca neplatí žiadne náklady súvisiace s
bývaním ani jej neprispieva výživným, za čo na neho podali s matkou trestné oznámenie. Ako vlastníčka

domu požiadala Mestský úrad v Nitre o zrušenie trvalého pobytu odporcu v dome a trvalé bydlisko mu
bolo zrušené od 27.11.2014. Napriek tomu zostal odporca v dome bývať, vzájomné spolunažívanie
sa stávalo neznesiteľným, odporca ju psychicky deptá, vyhráža sa jej zabitím, nadáva, v noci ju budí
a vykrikuje a viac krát musela volať policajnú hliadku alebo odísť spať k babke. Pretože sa odporcu
bojí, vymenila zámky na dome, napriek tomu vylomil terasové dvere a vnikol do domu. Aby sa vyhol

trestnému stíhaniu, nechal sa hospitalizovať na psychiatrickom oddelení. V prípade ak súd vyhovie
návrhu na vypratanie, odporca sa nestane bezdomovcom, ako to tvrdí, pretože má možnosť bývať v
byte vo P., ktorý mu jej matka (bývalá manželka) poskytla ako náhradné ubytovanie. S poukazom na
dôvodynávrhuvovecisamejžiadalanariadiťajpredbežnéopatrenie.Navýzvusúdunávrhnanariadenie
predbežného opatrenia odôvodnila tým, že sa domáha, aby súd do skončenia konania vo veci samej

zakázal odporcovi vstupovať dočasne do domu v ktorom býva ona ako osoba, vo vzťahu ku ktorej
je odporca dôvodne podozrivý z násilia, čo preukazovala pripojenými listinami. Následne súd nariadil
predbežné opatrenie napadnutým uznesením. Z výroku tohto uznesenia však nie je zrejmé, že ide o
predbežné opatrenie vydané v konaní vo veci samej, pretože vo výroku absentuje to, že predbežnéopatrenie platí do právoplatného skončenia konania vo veci samej a súd prvého stupňa za takéto
predbežné opatrenie zrejme ani nepovažoval , pretože v dôvodoch absentuje ust. § 102 ods. 1 OSP.
Odvolací súd preskúmajúc napadnuté uznesenie a konanie ktoré jeho vydaniu predchádzalo ho posúdil

ako predbežné opatrenie vydané v konaní vo veci samej podľa § 102 ods. 1 OSP, na ktoré je možné
aplikovať ustanovenia o nariadení predbežného opatrenia vydané pred začatím konania (§ 74 ods. 1
a nasledujúce OSP).
Zmyslom predbežného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov, pričom musí byť poskytnutá
ochrana tomu, kto o vydanie žiada, tak v rámci ústavných a zákonných pravidiel aj tomu, voči komu

predbežnéopatreniesmeruje.Ochranatoho,protikomumánavrhovanépredbežnéopatreniesmerovať,
však nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila ochranu oprávnených záujmov druhej
strany, teda toho, kto o vydanie predbežného opatrenia žiada. Aj na vydanie predbežného opatrenia
sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať
zákonný podklad, rozhodnutie musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle.
Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený.

Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich
zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení predbežného
opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu

zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že
subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou
urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani
posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní
nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a
jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Pred nariadením predbežného opatrenia podľa §
76 ods. 1 písm. g/ O.s.p. preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie
dôvodnéhopodozreniaznásiliaznamená,žesúdpomocouponúknutýchdôkaznýchprostriedkovzisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť

sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa
v prípadoch podľa § 76 ods. l písm. g/ O.s.p. sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide
o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Pre rozhodnutie súdu o predbežnom opatrení
je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia, ktorým je skutkový a právny stav veci, o ktorej sa má
rozhodovaťonávrhunavydaniepredbežnéhoopatrenia.Aplikáciapredbežnéhoopatreniavzmysle§76

ods. 1 písm. g/ O.s.p. je veľmi aktuálnym a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky
násilia. V jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia - zákazu vstupovania násilnej
osoby - sa ohrozenej osobe poskytuje pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať
v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred
opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusí

zaťažovať hľadaním náhradného ubytovania.
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/10/2012
ktoré riešilo pojem „ násilia“ v súvislosti s predbežným opatrením podľa § 76 ods. 1 písm. g) OSP a
podľaktorého:„násilieznamenánajčastejšieoznačeniejednorazovéhofyzickéhoaktu,resp.postupu,pri
ktoromčlovekspôsobujeujmudruhémučloveku.Inácharakteristikanásiliahovoríoakýchkoľvekaktoch,

vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca,
alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti.
Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci
páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania
moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva

častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia - ide o podrobenie si obete.
Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné črty.
- Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a
sexuálneho nátlaku.
- Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije

prevahu moci.
- Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť
niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach.- Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a
psychické násilie môžu mať rovnako silné následky.
- Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka.

Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je
zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím.
- Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie.
- Násilím je aj nezabránenie násiliu.“
Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho

základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania,
ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách,
schválená Valným zhromaždením OSN v roku 1993 ho označuje ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie
alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa
takýmito činmi, zastrašovania alebo svojvoľného obmedzovania slobody, a to vo verejnom či súkromnom
živote. Preto v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s

obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu bolo
aj sformulované predbežné opatrenie v zmysle § 76 ods. l písm. g/ OSP, ktorého účelom je poskytnúť
oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia
aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený.
Navrhovateľka v konaní predložila súdu listinné dôkazy o ktoré oprela svoj návrh, avšak preskúmaním

týchto listín odvolací súd zistil, že nimi navrhovateľka nepreukázala, že odporca sa voči nej dopúšťa
násilia.Uvedenédôkazy súdprvéhostupňa,svýnimkourozhodnutiazodňa5.12.2014ouznaníodporcu
za vinného z priestupku voči navrhovateľke, opomenul a vôbec ich nevyhodnotil. Z predložených
listín vyplýva, že väčšina z nich sa netýka navrhovateľky ale jej matky X. R. ( zápisnica o trestnom
oznámení zo dňa 28.7.2014, potvrdenie obvodného oddelenia PZ Nitra zo dňa 28.2.2013, 22.2.2013,

7.2.2015 a 22.1.2015). Navrhovateľka preukazovala násilné správanie sa odporcu voči nej týmito
listinami : rozkazom Okresného úradu Nitra zo dňa 5.12.2014 ktorým bol odporca uznaný vinným
zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil tým, že 4.10.2014
v rodinnom dome navrhovateľky jej vulgárne nadával a vyhrážal sa jej zabitím. Ďalej potvrdením
Okresného riaditeľstva PZ v Nitre zo dňa 22.1.2015 o tom, že podala oznámenie o priestupku proti

majetku a občianskemu spolunažívaniu na svojho otca O. a vyjadrenie Mestského úradu v Nitre o
vyhovení návrhu navrhovateľky zo dňa 18.11.2014 ako vlastníčky nehnuteľností, na zrušenie trvalého
pobytu odporcu v dome navrhovateľky dňom 27.11.2014. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym
názorom súdu prvého stupňa, že listinným dôkazom na ktorý poukázal vo svojom rozhodnutí sú
dostatočne osvedčené podmienky ustanovenia § 76 ods. 1 písm. g/ OSP. Navyše súd prvého stupňa

nevzal do úvahy to, že oznámenia policajným orgánom sa týkali matky navrhovateľky a o tých , ktoré
sa týkali navrhovateľky voči odporcovi, nebol súdu známy ich výsledok.
Predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je potreba dočasnej úpravy vzťahov medzi
účastníkmi. Musí ísť o stav, ktorý neznesie odklad. Je ale potrebné preukázať naliehavosť, potrebnosť
dočasnej úpravy. Konštatovanie, že odporca sa voči navrhovateľke dopúšťa násilia, bez ďalšieho

zdôvodnenia je nepostačujúce. Z čoho konkrétne tak súd vyvodil, zistiť z odôvodnenia rozhodnutia
nemožno. Rovnako nebolo preukázané, že by sa odporca v čase vydania rozhodnutia dopúšťal
voči navrhovateľke násilia, pretože priestupok za ktorý bol uznaný vinným sa stal 4.10.2014 a v
čase podania návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a rozhodovania súdu prvého stupňa už
navrhovateľka vymenila zámky na dome a odporca bol hospitalizovaný v nemocnici a daná situácia si

nevyžadovala okamžitý zásah súdu formou predbežného opatrenia.
Podľaprávnehonázoruodvolaciehosúdupredloženélistinnédôkazydostatočneneosvedčujúnaplnenie
hypotézy uvedenej v ustanovení § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p., t.j. že odporca je vo vzťahu k navrhovateľke
dôvodne podozrivý z násilia. Odvolací súd vo svetle zhora uvedených záverov rozhodnutia NS SR sp.
zn. 5MCdo/10/2012 dospel k právnemu názoru, že v danom prípade ide o konflikt medzi dospelou

dcérou a jej otcom, ktorý sa odvíja od konfliktov rodičov navrhovateľky pred i po rozvode ich manželstva,
pretože stále žijú v jednom rodinnom dome. Tieto rodinné konflikty medzi navrhovateľkou a odporcom
sú konflikty medzi rovnocennými stranami (navrhovateľka už nie je maloletá, závislá na odporcovi), čo
nemožno považovať za násilie v zmysle ust. § 76 ods. 1 písm. g/ OSP. Najvyšší súd SR v citovanom
rozhodnutíkonštatoval,že„konflikt“vktoromsastretnúrovnocennéstranyniejenásilím. Navrhovateľka

neosvedčila ani to,, že odporca je v súčasnosti vo vzťahu k nej dôvodne podozrivý z násilia“, t.j. že jej
bezprostredne hrozí ujma. Rozhodnutie o uložení sankcie za priestupok zo dňa 5.12.2014 preukazuje
násilné správanie odporcu dňa 4.10.2014 a podľa potvrdenia Obvodného oddelenia Policajného
zboru v Nitre z 22.1.2015 navrhovateľka podala na odporcu oznámenie o priestupku proti majetku aobčianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb., ale nedoložila akých
skutkov sa malo toto oznámenie týkať ani výsledok tohto oznámenia. Obava navrhovateľky (strach),
bez ďalšieho, nie je dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g) OSP.

Odvolací súd v súvislosti s konfliktami medzi navrhovateľkou a odporcom poukazuje na možnosť
riešenia na základe zákona č. 491/2008 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, ktorý
v § 27a upravuje oprávnenie policajta vykázať z domu alebo bytu osobu, u ktorej možno na základe
zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu, ľudskú dôstojnosť, najmä vzhľadom na
predchádzajúce takéto útoky; súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej

osobe do spoločného obydlia počas 48 hodín od vykázania.
So zreteľom na uvedené právny záver prvostupňového súdu, na ktorom založil napadnuté uznesenie,
nie je možné považovať ho za vecne správny. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia
zamietol.
Odvolací súd o náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania nerozhodoval, pretože ide o

konanie o nariadenie predbežného opatrenia podľa § 102 ods. 1 OSP (po začatí konania) a v takom
prípade sa o náhrade trov predbežného opatrenia nerozhoduje v uznesení o predbežnom opatrení ale
v základnom konaní, v tomto prípade v konaní o vypratanie nehnuteľnosti, čo vyplýva z ust. § 145 OSP.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.