Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. február 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/70/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816204603
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8816204603.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v spore žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so
sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpeného: Malata, Pružinský, Hegedüš &
Partners s. r. o., so sídlom Prievozská 4/B, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanej: P. T.,
F.. XX.X.XXXX, T. R. F. Q., D. XXXX/XX, o zaplatenie 1.517,32 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 5C/169/2016-79 z 13.11.2017, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu
zamietol a žalovanej proti žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

2. Vychádzal zo zistenia, že zo strany žalobcu bolo žalovanej poskytnuté povolené prečerpanie na
jej bežnom účte v roku 2008 do výšky úverového rámca 1659,70 eur, čím bola medzi stranami
sporu uzatvorená úverová zmluva. Zo strany žalobcu bol úver zosplatnený ku dňu 31.8.2014. Na
zmluvný vzťah medzi stranami sporu, nakoľko ide o povolené prečerpanie na bežnom účte, bolo

potrebné aplikovať ustanovenie § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch a zmluvu o povolenom
prečerpaní k bežnému účtu preskúmať z pohľadu náležitosti, ktoré na takéto zmluvy kladie tento predpis.
Vychádzajúc z dôkazov predložených žalobcom súd nemal za preukázané, že by zo strany žalobcu pri
poskytnutí povoleného prečerpania došlo k splneniu povinnosti vyplývajúcej mu z § 3 ods. 6 zákona
o spotrebiteľských úveroch. Zo strany žalobcu malo dôjsť najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy k
písomnému informovaniu žalovanej o úverovom limite, ak bol stanovený, o ročnej úrokovej sadzbe
a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť

zmenená a doplnená a postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. V predmetnej zmluve o
povolenom prečerpaní sa však nachádzal iba údaj o úverovom limite 1659,70 eur, a dokonca aj údaj
o úrokovej sadzbe absentuje. Zo zmluvy o povolenom prečerpaní tak nevyplývajú podstatné náležitosti
zmluvy o povolenom prečerpaní, ktoré vyžadoval § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch. Preto
nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o povolenom prečerpaní, pričom z neplatného právneho úkonu
sa nemožno domáhať plnenia. Žalobca tak v súvislosti s takýmto neplatným dojednaním si nemôže
uplatňovať poplatky, resp. zmluvné úroky. Žalobcovi tak vznikol len nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia v zmysle § 451 ods. 1, 2 a § 457 Občianskeho zákonníka. K poslednému čerpaniu istiny
povoleného prečerpania zo strany žalovanej došlo v mesiaci apríl 2014. Uvedené vyplýva z tabuľky
špecifikácie pohľadávky na čl. 16 a 17 spisu, ako aj zo žalobcom predloženého výpisu z účtu v doplnení
k žalobe zo dňa 4.7.2016. Keďže k poslednému čerpaniu z účtu o povolenom prečerpaní došlo vmesiaci apríl 2014 a žalobca podal žalobu na súd až v júni 2016, učinil tak po uplynutí dvojročnej
subjektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia, na čo bolo povinnosťou súdu
prihliadať z úradnej moci. Vzhľadom na uvedené súdu neostalo iné, ako žalobu žalobcu v celom rozsahu

zamietnuť. Súd dodal, že aj v prípade, že by nárok žalobcu nepovažoval za premlčaný, z výpisu z
úverového účtu ako aj tabuľky na čl. 16 a 17 spisu je zrejmé, že žalovaná vyčerpala z predmetného účtu
sumu 91.650.06 eur a uhradila sumu 92.483,66 eur, a teda dlžnú istinu prečerpania uhradila. Žalobu
by preto súd zamietol aj v prípade, že by nárok žalobcu nepovažoval za premlčaný. Dojednanie úrokov
pre povolené prečerpanie súd nepovažoval za dostatočne určité a zrozumiteľné a nevzbudzujúce u

spotrebiteľa pochybnosti o rozsahu jeho záväzku. Žalobcovi nemožno priznať nároky, ktoré nevyplývajú
z dokumentu podpisovaného spotrebiteľom.

3. Výrok o trovách konania súd odôvodnil tak, že žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu, žalovanej
tak vznikol nárok na plnú náhradu trov konania. Žalovaná sa práva na náhradu trov zriekla, preto súd
rozhodol už v tomto rozhodnutí, že žalovaná nemá proti žalobcovi právo na náhradu trov konania.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca majúc za to, že rozsudok súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konajúci súd dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo je dôvodom pre to, aby odvolací súd tento
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Namietal, že uzatvorená úverová zmluva bola tzv. revolvingovým úverom. Revolvingové úvery sú
typické tým, že veriteľ ich dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník stále platí,
pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých úverových
prostriedkov a časť na odplatu. Úver je odplatný právny úkon. Je pritom výlučne v dispozícii dlžníka,

koľko vyčerpá a je teda výlučne v dispozícii dlžníka i suma, ktorú bude povinný titulom úverového vzťahu
zaplatiť. Konajúci súd vedome uprednostnil výklad, ktorý zakladá neplatnosť úverovej zmluvy, pred
výkladom, v zmysle ktorého zmluva bola uzatvorená. Konajúci súd vôbec nerešpektoval vôľu prejavenú
žalovanou počas trvania úverového vzťahu. Absolútna neplatnosť nastáva v prípade, kde právny úkon
svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu. Záver, že určitý právny úkon je neplatný pre rozpor

so zákonom, alebo preto, že zákon obchádza, sa musí vždy opierať o rozumný výklad uplatnených
ustanovení. Nie je preto možné vystačiť len s gramatickým výkladom. Konajúci súd sa nevysporiadal so
skutočnosťou, či bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať všetky náležitosti a či sa nejednalo o
nemožnú podmienku. Prikázať niečo, čo nemožno realizovať znamená právo likvidovať, pretože príkaz,
ktorý nemožno splniť slúži iba zmätku, strachu a chaosu. Náhľad súdu, ktorý neguje možnosť existencie

bankového produktu, pre ktorý je charakteristické práve stanovenie úverového limitu a nie dojednanie
jednorazovej sumy na čerpanie, a to nielen na vlastnom trhu SR, ale aj celom európskom priestore, a to
aj pri zachovaní štandardov ochrany spotrebiteľa, by znamenalo akceptáciu len úverov s jednorazovým
čerpaním, čo je absolútne neprijateľné. Skutočnosť, že konajúci súd sa v napadnutom rozsudku vôbec
nezaoberal prejavom vôle žalovanej podľa žalobcu zakladá i pochybnosť o spoľahlivom odôvodnení

rozsudku.

6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),

preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich
z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 285 ods. 1 CSP a contrario), miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli, ako aj webovej stránke Krajského súdu v
Prešove dňa 7.2.2019 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených
žalobcom, to či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd
Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

9. Žalobca namietal nesprávnosť právneho posúdenia veci a nesprávnosť skutkových zistení súdom
prvej inštancie.10. Nesprávnym posúdením veci treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený
skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej
obsah interpretoval nesprávne alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový

stav ju nesprávne aplikoval.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie pri posudzovaní veci, ktorá bola predmetom
konania použil správny právny predpis, správne ho vo vzťahu k zistenému skutkovému vzťahu
vyložil, v rozhodnutí zodpovedal na všetky argumenty, ktoré boli pre rozhodnutie podstatné, jeho

rozhodnutie je presvedčivé. Odvolací súd sa so závermi, ku ktorým súd prvej inštancie dospel, ako
aj s odôvodnením rozhodnutia v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP) a len na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia k odvolacím dôvodom žalobcu dodáva:

12. Podľa § 3 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu

Oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti reg.č. XXXXXXXXXR t.j. 5.8.2008), pri
úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou
iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru
nákladov,musíbyťspotrebiteľnajneskôrvčaseuzatvoreniazmluvypísomneinformovanýoa)úverovom
limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva

uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku
alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie
trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe,
poplatkoch a ďalších dôsledkoch.

13. Z citovaného ustanovenia § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že spotrebiteľ
musí byť najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o údajoch vymenovaných v tomto
ustanovení. Aj odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie vyhodnotil, že chýbajúci údaj o ročnej
úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých
môže byť zmenená a doplnená, ako aj chýbajúci údaj o postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia

zmluvy, spôsobia jej neplatnosť.

14. Zákon o spotrebiteľských úveroch v citovanom ustanovení výslovne upravuje, ktoré náležitosti má
mať zmluva o úvere pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom
účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno

určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov. V prípade, ak zmluva tieto náležitosti neobsahuje a zákon o
spotrebiteľských úveroch následky absencie vyžadovaných údajov neupravuje, je potrebné vychádzať
zo všeobecnej úpravy Občianskeho zákonníka, čo platí pre akýkoľvek právny úkon. V danom prípade
zmluva o povolenom prečerpaní obsahovala len údaj o úverovom limite. Odvolací súd len dáva do
pozornosti ust. § 1 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého sa ust. § 4 zákona o

spotrebiteľských úveroch na daný prípad (úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov
na bežnom účte) nevzťahuje.

15. Zmluva o poskytnutí povoleného prečerpania uzavretá medzi účastníkmi dňa 5.8.2008 nepochybne
neobsahovala všetky náležitosti v zmysle ust. § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, preto

odporuje zákonu, a preto je v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatná.

16. V súvislosti s neplatnosťou predmetnej zmluvy je potom správny záver prvoinštančného súdu, že
v danom prípade má žalobca nárok len na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 457 Občianskeho
zákonníka).

17. Súd prvej inštancie ďalej správne skúmal prípadné premlčanie nároku žalobcu, v súvislosti s čím
správne zistil, že k čerpaniu celej istiny povoleného prečerpania došlo v mesiaci apríl 2014. Uvedené
vyplýva z tabuľky špecifikácie pohľadávky, ako aj zo žalobcom predloženého výpisu z účtu. Keďže k
poslednému čerpaniu z účtu o povolenom prečerpaní došlo v mesiaci apríl 2014 a žalobca podal žalobu

na súd až v júni 2016, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, bolo povinnosťou súdu
na to prihliadnuť ex offo. Navyše pri čerpaní úveru vo výške 91.650,06 eur a žalovanou zaplatenej sume
92.483,66 eur, by ani nebolo možné žalobe vyhovieť.18. Vychádzajúc z uvedených dôvodov, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil, vrátane osvojenia si jeho dôvodov (§ 387 ods. 1, 2 CSP), vrátane výroku o trovách konania,
aj keď v jeho prípade existujú pochybnosti o správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože

jeho úlohou bolo rozhodnúť len o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) a nezaoberať
sa ich výškou, pretože to je predmetom konania podľa § 262 ods. 2 CSP. Žalovaná však odvolanie
proti rozsudku súdu prvej inštancie nepodala, a preto pri rešpektovaní zákazu zmeny k horšiemu v
neprospech žalobcu ako odvolateľa (zákaz reformatio in peius), odvolací súd potvrdil aj tento výrok
napadnutého rozsudku.

19.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1CSPvspojenís§255ods.1CSP
tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady odvolacích trov podľa §
262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a

čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).