Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. október 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6C/143/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316210617
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316210617.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v spore žalobkyne Sociálna poisťovňa

Bratislava, pobočka Humenné, Námestie slobody 58, Humenné, IČO: 30807 484 proti žalovanému v
1. rade S. S., nar. XX. X. XXXX, H. XX, H. a žalovanému v 2. rade V. K. H.-J. N., so sídlom Q. XXXX/
XX, E., IČO: XXX XXX XX, zast. JUDr. Janou Šepeľovou, advokátkou, Štefánikova 17, Humenné, za
účasti intervenienta, vystupujúceho popri žalovanom v 2. rade KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 4949,86 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný v 2. rade je p o v i n n ý uhradiť žalobkyni 4 949,86 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Konanie z a s t a v u j e voči žalovanému v 1. rade.

P r i z n á v a žalobkyni právo na náhradu trov konania voči žalovanému v 2. rade v celom rozsahu.

P r i z n á v a žalovanému v 1. rade vo vzťahu k žalobkyni právo na náhradu trov konania v
celom rozsahu.

Intervenientovi vo vzťahu k žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala dňa 11. 11. 2016 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadala žalovanému v 1. rade uložiť
povinnosť uhradiť jej sumu 4949,86 eur.

Podanie žaloby odôvodnila tým, že dňa 21. 5. 2002 žalovaný v 1. rade sa dopustil zavineného
protiprávneho konania tým spôsobom, že v E. po S. ulici viedol nákladné motorové vozidlo zn. Ávia
M. rýchlosťou 70,8 km/hod, v dôsledku čoho a tiež v dôsledku nevenovania sa dostatočnej pozornosti

vedeniu vozidla a situácii v cestnej premávke, narazil do pred ním stojaceho vozidla a následne do
vozidla zn. P. XXXP, ktoré viedol vodič K. O., ktorý v dôsledku zrážky utrpel zrania, na následky ktorých
bol uznaný invalidným. Žalobkyňa vyplatila poškodenému K. O. dávky invalidného dôchodku a to za
obdobie od 14. 11. 2013 do 13. 11. 2014 vo výške 2074,15 eur a za obdobie od 14. 11. 2014 do 13. 2.
2016 vo výške 2875,71 eur. Výplata týchto dávok je v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym
konaním tretej osoby, ktorou je žalovaný v 1. rade. Skutok žalovaného v 1. rade bol prejednávaný v
trestnom konaní, kde trestným rozkazom tunajšieho súdu pod sp. zn. XT/XXX/XXXX bol žalovaný v 1.

rade uznaný vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa §224 ods. 1,2 Tr. zák., čím
je preukázané jeho zavinené protiprávne konanie a tým aj jeho zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla
žalobkyni vyplatením uvedených dávok.V ďalšom žalobkyňa uviedla, že spoločnosť Kooperativa poisťovňa, a.s. od roku 2002 až do roku 2014
každoročne poskytovala plnenie, avšak listom zo dňa 24. 3. 2015 žalobkyni oznámila, že ďalšie nároky
odmieta zaplatiť, keďže podľa názoru poisťovne, škoda, ktorá predstavuje nároky žalobcu a vznikla pri

dopravnej nehode v období od 1. 1. 2002 do 31. 3. 2007, nie je krytá povinným zmluvným poistením
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, resp. povinnosť uhradiť škodu má
len vo vzťahu k poškodenému a nie k žalobkyni. Preto žalobca vyzval žalovaného v 1. rade na uznanie
a dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť dávky poskytnuté z dôchodkového poistenia.

Stanovisko spoločnosti Kooperativa poisťovna, a.s. žalobkyňa považuje za v rozpore s právnym
poriadkom SR a tiež s právom únie a ich judikatúrou, ktoré potiera zmysle povinného zmluvného
poistenia. Keďže žalobkyňa nemá nárok na uhradenie vzniknutej škody poisťovňou tak zodpovednosť za
hradenie vzniknutej škody má tretia osoba, teda ten kto spôsobil dopravnú nehodu, a preto žalovaného
vyzvala na zaplatenie vzniknutej škody. Žalobkyňa nedosiahla mimosúdne vysporiadanie svojho nároku,
preto podala žalobu na súd voči žalovanému v 1. rade s poukazom na ustanovenie §420 ods. 1

Občianskeho zákonníka.

2. Žalovaný v 1. rade doručil súdu dňa 2. 1. 2017 a dňa 22. 5. 2017 podania, ktorým žiadal žalobu
zamietnuť. Uviedol, že v čase dopravnej nehody vykonával prácu pre V. K., u ktorého bol v tom čase
zamestnaný a ktorého motorové vozidlo viedol. Preto má za to, že žalovaným v danej veci má byť jeho

bývalý zamestnávateľ. Súčasne má za to, že žalobkyňa si môže uplatniť náhradu škody priamo voči
poisťovateľovi motorového vozidla, ktorým je spoločnosť Kooperatíva poisťovňa, a.s.. Súčasne súdu
predložil stanovisko spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. zo dňa 24. 3. 2015 a zo dňa 17. 2. 2017,
v zmysle ktorých poisťovňa odmietla vykonať plnenie v prospech Sociálnej poisťovne.

3. Na základe návrhu žalobcu v súlade s ustanovením §79 C.s.p. uznesením č.k. XC/XXX/XXXX-XX
zo dňa 5. 6. 2017 súd pripustil rozšírenie okruhu účastníkov na strane žalovaného tak, že do konania
pribral žalovaného v 2. rade V. K. H.-J. N., so sídlom Q. XXXX/XX, E., IČO: XXX XXX XX. Zároveň súd
pripustil zmenu petitu žaloby žalobcu na toto znenie: Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú povinní
zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne 4949,86 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 13. 6. 2017.

4. Dňa 1. 8. 2017 došlo na súd podanie spoločnosti Kooperativa poisťovňa a.s., ktorá oznámila svoj
vstup do konania ako intervenient na strane žalovaného. Právny záujem na svojom vstupe do konania
odôvodnila tým, že v čase deklarovanej škodovej udalosti mal intervenient uzatvorenú poistnú zmluvu

č. XXXX XXX XXX s poistníkom V. K. - J. H..

5. Na pojednávaní dňa 26. 10. 2017 žalobkyňa zobrala žalobu v celom rozsahu späť vo vzťahu k
žalovanému v 1. rade, ktorý s tým súhlasil, preto súd konanie vo vzťahu k žalovanému v 1. rade zastavil.

Podľa ustanovenia §144 C.s.p., žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa ustanovenia §145 ods. 1 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa ustanovenia §146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z

vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k
späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

Podľa ustanovenia §146 ods. 2 C.s.p., súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob
usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

6. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami a to trestným rozkazom tunajšieho súdu sp. zn. XT/
XXX/XXXX, potvrdeniami o výške vyplatených dávok dôchodkového poistenia, výzvou žalobkyne č. XX/
XXXX, stanoviskom spoločnosti Kooperativa poisťovňa a.s. zo dňa 24. 3. 2015, výzvami zo dňa 26. 8.
2015 a 23. 3. 2016, písomnými podaniami strán sporu, vyjadreniami na pojednávaní, spisom tunajšieho

súdu pod sp. zn. 8C/14/2006 a zistil nasledovný skutkový stav.

7. V zmysle trestného rozkazu tunajšieho súdu vo veci sp. zn. XT/3X1/XXXX zo dňa 19. 9. 2002, v
trestnom konaní vedenom voči obvinenému S. S., bol tento uznaný vinným, že dňa XX. X. XXXX v E. poulici S. viedol nákladné motorové vozidlo zn. Á. M. e.č. KE XXXCE rýchlosťou 70,8 km/hod, v dôsledku
čoho a tiež v dôsledku nevenovania sa dostatočnej pozornosti vedeniu vozidla a situácii v cestnej
premávke, narazil do pred ním stojaceho vozidla zn. Š. 105L e.č. H. XXX M., s ktorým vodič odbočoval

vľavo, pričom po náraze do zadnej časti tohto vozidla strhol vedenie vozidla M. Vľavo do protismeru,
kde narazil do prednej časti idúceho osobného motorového vozidla zn. P. XXXP, EČ E. XX-XX, ktoré
viedol vodič K. O., ktorý v dôsledku zrážky utrpel zrania s dobou liečenia a práceneschopnosti najmenej
6mesiacov, teda inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, pretože porušil dôležitú povinnosť
uloženú mu podľa zákona, čím spáchal tresntý čin ublíženia na zdraví podľa §224 ods. 1,2 Tr. zákona,

za čo bol obvinený odsúdený a bol mu uložený trest. Tento trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť dňa 5. 12. 2002.

7. Podľa Potvrdenia zo dňa 30. 10. 2014 o výške vyplatených dávok z dôchodkového poistenia, pánovi
K. O. za obdobie od 14. 11. 2013 do 13. 11. 2014 bol vyplatený invalidný dôchodok vo výške 2074,15 eur.

Podľa Potvrdenia zo dňa 1. 2. 2016 o výške vyplatených dávok z dôchodkového poistenia, pánovi K. O.
za obdobie od 14. 11. 2014 do 13. 2. 2016 bol vyplatený invalidný dôchodok vo výške 2875,71 eur.

8. Výzvou č. XX/XXXX zo dňa 13. 11. 2014 žalobkyňa vyzývala spoločnosť KOOPERATÍVA poisťovňa
a.s., na poistné plnenie - náhradu škody z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu

spôsobenúprevádzkouvozidlavovýškedávokinvalidnéhodôchodkuvovýške2074,15eur,vyplatených
poškodenému K. O. za obdobie od 14. 11. 2013 do 13. 11. 2014.

9. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Viena Insurance Group v písomnom stanovisko zo dňa 24. 3. 2015 vo
veci poistného plnenia uviedla, že zo znenia §4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. v znení účinnom pred 1.

11. 2003 explicitne nevyplýva zákonná povinnosť poisťovateľa nahradiť za škodcu nároky uplatňované
zo strany žalobkyne. Povinnosť uhrádzať na základe zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla aj dôchodkové dávky vyplýva pre poisťovateľa až od 1. 11.
2003, t.j. od účinnosti zákona č. 430/2003 Z.z.. Táto povinnosť bola poisťovateľovi stanovená vo vzťahu
k poškodenému, nie vo vzťahu k Sociálnej poisťovni. Až ďalšou novelou zákona č. 381/2001 Z.z. a to

zákonom č. 110/2007 Z.z. bola povinnosť poisťovateľa uplatnené a preukázané náklady zdravotného
poistenia, nemocenského poistenia alebo dôchodkového poistenia upravená vo vzťahu k príslušným
subjektom. Tento zákon nadobudol účinnosť dňa 1. 4. 2007. Predmetná novelizácia neriešila, ako sa
uvedená zmena dotkne právnych vzťahov vzniknutých pred 1. 4. 2007. Povinnosť nahradiť sociálnej
poisťovni vyplatené dôchodkové dávky sa vzťahuje len na prípady poistných udalostí vzniknutých po

1. 4. 2007.

9. Výzvou zo dňa 26. 8. 2015 a následne urgenciou zo dňa 23. 3. 2016 žalobkyňa vyzývala žalovaného
v 1. rade na náhradu škody v zmysle ustanovenia §238 ods. 1 Zák. č. 461/2003 Z.z..

10. Intervenient spoločnosť Kooperativa poisťovňa a.s. vo svojich písomných podaniach uviedla, že až
novelou zákona č. 381/2001 Z.z. a to zákonom č. 430/2003 Z.z. došlo k založeniu možnosti Sociálnej
poisťovnedomáhaťsavočipoisťovateľovináhradyregresnýchnárokovexistujúcichvočipoistenémuako
škodcovi a to z titulu nároku na náhradu škody vzniknutej výplatou dávok v dôsledku jeho zavineného
protiprávneho konania. Tento zákon nadobudol účinnosť dňa 1. 11. 2003 a s poukazom na ustanovenie

§28a ods. 2 prechodných ustanovení, účinných od 1. 11. 2003 Zák. o PZP, právne vzťahy, vzniknuté z
poistenia zodpovednosti pred 1. 11. 2003, sa spravujú podľa doterajších predpisov.

Súčasne intervenient vzniesol námietku premlčania časti žalovanej sumy. Uviedol, že žalovaný v 1. rade
nedisponuje pasívnou vecnou legitimáciou v konaní. Žalovaný v 1. rade v čase dopravnej nehody bol

zamestnanýužalovanéhov2.rade,prektoréhoplnilpracovnéúlohyatedažalovanýv2.radejepasívne
vecne legitimovaný s poukazom na ustanovenie §420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na
ustanovenie §238 ods. 5 Zák. č. 462/2003 Z.z. invervenient žiadal súd, aby sa vysporiadal so vznesenou
námietkou premlčania.

11. Z obsahu výpovede zástupcu žalobkyne na pojednávaní vyplýva, že trvá na podanej žalobe vo
vzťahu k žalovanému v 2. rade, ktorý je pasívne vecne legitimovaný v zmysle ustanovenia §427
a 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa má na výber, či svoje nároky bude požadovať v
zmysle ustanovenia §15 Zákona o povinnom zmluvnom poistení voči spoločnosti Kooperative, ktorábola poisťovateľom žalovaného v 2. rade alebo si nárok na náhradu škody uplatní podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka o náhrade škody. Do r. 2014 spoločnosť Kooperativa uhrádzala žalobkyni
vzniknutú škodu. Následne túto škodu spochybňovala a neuhradila ju ani na základe výziev. Preto

žalobkyňa podala na súd žalobu s tým, že v čase podania žaloby žalobkyňa ešte nemala vedomosť
o tom, že žalovaný v 1. rade bol zamestnancom žalovaného v 2. rade. Pri priznávaní a vyplácaní
invalidného dôchodku poškodenému sa neskúma, kto zapríčinil vznik škody, len zdravotný stav
poškodeného. Poškodený vypĺňa tlačivo, kde vyznačí, či mu bolo zranenie spôsobené treťou osobou
a ak áno, pripojí nejaký dôkaz. V danej veci poškodený pripojil trestný rozkaz, z ktorého vyplynulo, že

škodu spôsobil žalovaný v 1. rade. Preto žalobkyňa podala na súd žalobu len voči žalovanému v 1.
rade ako vodičovi motorového vozidla. Tento sa však k žalobe vyjadril tak, že za škodu nezodpovedá,
pretože v čase dopravnej nehody bol v pracovnom pomere. Toto vyjadrenie bolo žalobkyni doručené
dňa 23. 2. 2017 a dňa 28. 2. 2017 žalobkyňa žiadala rozšíriť okruh žalovaných o žalovaného v 2. rade,
voči ktorému je nárok nespochybniteľný, pretože žalovaný v 2. rade bol zamestnávateľom žalovaného v
1. rade, ako aj prevádzkovateľom motorového vozidla, ktorým bola spôsobená škoda. Preto žalobkyňa

žiadala zaviazať žalovaného v 2. rade na zaplatenie sumy 4949,86 eur v zmysle predložených listinných
dôkazov.

12. Zástupkyňa žalovaného v 2. rade na pojednávaní žiadala žalobu zamietnuť pre nedostatok vecnej
pasívnej legitimácie, pretože žalobkyňa si svoje nároky mala uplatniť priamo u intervenienta, ktorý

až do r. 2014 nároky žalobkyne uhrádzal priamo a teda uznal svoju zodpovednosť za vzniknutú
škodu. Poukázala na to, že takto postupovala v obdobnom prípade aj spoločnosť Allianz - Slovenská
poisťovňa, o čom súdu predložila listinné dôkazy. Rovnako to bolo aj v konaní pod sp. zn. XC/XX/XXXX,
kde poškodený si uplatňoval svoje nároky na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia tak voči
spoločnosti Kooperatíva, ako aj voči žalovanému V. K., voči ktorému bolo konanie zastavené. Ďalej

zástupkyňa žalovaného sa pripojila k námietke premlčania vznesenej intervenientom, lebo máme za to,
že žalobkyňa minimálne v r. 2003, kedy sa začal vyplácať invalidný dôchodok poškodenému, sa musela
dozvedieťto,žežalovanýv1.radebolzamestnanýužalovanéhov2.rade.Vtomtosmerevšakžalovaný
v 2. rade nenavrhol vykonať žiaden dôkaz a ani žiaden dôkaz nepredložil.

15. Podľa ustanovenia §238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa má
právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného
protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej
zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok.

Podľa ustanovenia §238 ods. 5 Zák. č. 461/2003 Z.z., právo Sociálnej poisťovne voči tretím osobám
na náhradu škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok v dôsledku ich zavineného
protiprávneho konania, sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa zistila, že
dávky boli vyplatené v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretích osôb a keď sa dozvedela o
tom, kto za vznik škody zodpovedá, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa vyplatenia dávok.

Podľa ustanovenia §238 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, právo na náhradu škody
podľa odseku 1 uplatňuje Sociálna poisťovňa v súdnom konaní podľa osobitného predpisu.

Podľa ustanovenia §420 ods. 2 Zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky

zákonník“), škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich
činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto
zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

18. V danej právnej veci mal súd za preukázané, že dňa XX. X. XXXX žalovaný v 1. rade viedol

nákladné motorové vozidlo, pričom v dôsledku protiprávneho konania spôsobil dopravnú nehodu, pri
ktorej poškodený K. O. utrpel zranenia, na následky ktorých bol uznaný invalidným. Ďalej mal súd
za preukázané, že žalovaný v 1. rade bol za svoje protiprávne konanie uznaný vinným zo spáchania
trestného činu ublíženia na zdraví, za čo bol aj odsúdený a bol mu uložený trest.

Taktiež mal súd za preukázané, že v čase dopravnej nehody žalovaný v 1. rade bol v pracovnoprávnom
vzťahu so žalovaným v 2. rade a ako zamestnanec plnil pre neho pracovné úlohy.Ďalej mal súd za preukázané, že žalobkyňa vyplatila poškodenému K. O. dávky invalidného dôchodku
a to za obdobie od 14. 11. 2013 do 13. 11. 2014 vo výške 2074,15 eur a za obdobie od 14. 11. 2014 do
13. 2. 2016 vo výške 2875,71 eur. Intervenient, t.j. spoločnosť KOOPERATIVA poisťovňa a.s., u ktorej v

čase dopravnej nehody bolo nákladné motorové vozidlo poistené poistníkom, t.j. žalovaným v 2. rade,
odmietla uhradiť žalobkyni dávky, poskytnuté poškodenému z dôchodkového poistenia. Dané skutkové
tvrdenia vyplývajú z listinných dokladov, ktoré boli v konaní predložené a tieto skutkové tvrdenia neboli
v konaní sporné.

19. Medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade je spornou skutočnosť, či žalovaný v 2. rade má
žalobkyni nahradiť dávky sociálneho poistenia, ktoré žalobkyňa uhradila poškodenému K. O. a to na
základe toho, že utrpel zranenia pri dopravnej nehode dňa XX. X. XXXX, pričom prevádzkovateľom
motorového vozidla a zamestnávateľom vodiča tohto motorového vozidla bol žalovaný V. K. H. - J. N.
E., t.j. žalovaný v 2. rade. Žalovaný v 2. rade tvrdí, že žalobkyňa si mala svoj nárok uplatniť priamo
voči spoločnosti Kooperativa poisťovňa, a. s., teda intervenientovi v danom spore a zároveň vzniesol

námietku premlčania. Intervenient na strane žalovaného taktiež namietal premlčanie časti žalovanej
sumy. Medzi stranami sporu je nesporná výška uplatneného nároku, pretože žalovaný a ani intervenient
nárok čo do výšky nenamietal. Súd právne vec posúdil ako nárok podľa §238 ods. 1 Zák. č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení a podľa ustanovenia §420 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

20. Pokiaľ sa jedná o nárok žalobkyne uplatnený voči žalovanému v 2. rade, súd na základe vykonaného
dokazovania je toho názoru, že žaloba je voči nemu dôvodná v celom rozsahu.

Súd má za to, že je nesporné, že ustanovenie §238 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. zakladá regresný nárok
žalobcu voči tretím osobám, ak súd splnené zákonné predpoklady v ňom uvedené. Vyplatením dávok

z dôchodkového zabezpečenia vznikla žalobkyni majetková ujma, ktorá je odškodniteľná pri splnení
stanovených predpokladov. Regresný nárok je svojim charakterom samostatným nárokom na náhradu
škody vyplývajúci z §238 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z, ktorý má povahu špeciálneho ustanovenia vo
vzťahu k Obč. zákonníku o náhrade škody.

Vkonaníbolonespornepreukázané,žežalovanýv1.rade,ktorývčasedopravnejnehodyplnilpracovné
úlohy pre žalovaného v 2. rade, sa dopustil zavineného protiprávneho konania, za ktoré bol aj trestne
stíhaný a odsúdený. Pre priznanie regresného nároku žalobkyni, teda náhrady škody, vyplývajúceho
z vyššie uvedeného osobitného občianskoprávneho vzťahu, je vždy rozhodujúci prvok zavinenia tretej
osoby.Zavinenieakosubjektívnakategóriaajeneopomenuteľnýmpredpokladomvznikuzodpovednosti.

V dôsledku dopravnej nehody, ktorú zavinil žalovaný v 1. rade, došlo k invalidite pána K. O., ktorému
boli vyplatené dávky invalidného dôchodku vo výške 4949,86 eur.

21. Žalovaný v 1. rade v čase dopravnej nehody vykonával pracovné úlohy pre žalovaného v 2. rade. V
ustanovení §420 ods. 2 Občianskeho zákonníka je vyjadrená zásada, že pokiaľ niekto spôsobí škodu

pri vykonávaní činnosti pre inú osobu, zodpovedá za ňu ten, za koho túto činnosť vykonával. Vzťahuje
sa to najmä na prípady, keď zamestnanec pri vykonávaní činnosti v rámci svojich pracovnoprávnych
povinností spôsobí škodu tretej osobe. V takomto prípade za škodu zodpovedá jeho zamestnávateľ s
tým, že zamestnanec za takto spôsobenú škodu nezodpovedá.

Teda žalovaný v 2. rade, podľa názoru súdu, sa nemôže svojej zodpovednosti za škodu zbaviť a to
ani tvrdením, že žalobkyňa si mala túto škodu uplatniť v spoločnosti Kooperatíva poisťovňa a.s.. Nič
na tejto skutočnosti nemení ani to, že spoločnosť Kooperatíva poisťovňa vyplácala tieto nároky do roku
2014 a potom ich prestala vyplácať. Súd má za to, že je na výbere žalobkyne, u koho si bude škodu
uplatňovať a v zmysle ustanovenia §420 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa žalovaný v 2. rade tejto

svojej povinnosti nemôže zbaviť, pretože škoda bola spôsobená jeho zamestnancom, ktorého použil pri
plnení pracovných úloh.

20. Žalovaný v 2. rade, ako aj intervenient vzniesli námietku premlčania časti žalovanej sumy. V zmysle
vyššie citovaného ustanovenia §238 ods. 5 Zák. č. 461/2003 Z.z. dávky, ktoré boli vyplatené v dôsledku

zavineného protiprávneho konania, sa premlčujú v subjektívnej 3ročnej premlčacej dobe a v objektívnej
10ročnej premlčacej dobe s tým, že tieto doby začínajú plynúť, odkedy sa Sociálna poisťovňa zistila, kto
za vznik škody zodpovedá. Súd mal za preukázané, že žalobkyňa až dňom 23. 2. 2017 sa dozvedela,
že žalovaný v 1. rade bol zamestnaný u žalovaného v 2. rade, keďže dňa 23. 2. 2017 žalobkyni bolodoručené podanie žalovaného v 1. rade zo dňa 2. 1. 2017. Žalobca podal žalobu voči žalovanému v 2.
rade dňa 28. 2. 2017, t.j. v danej veci súd ma za to, že nedošlo k márnemu uplynutiu premlčacej doby
v zmysle ustanovenia §238 ods. 5 Zák. č. 461/2003 Z.z..

21. Vzhľadom na ustanovenie §238 ods. 1 Zák. č. 461/2003 Z. z. a ustanovenie §420 ods. 2
Občianskeho zákonníka, súd žalobe žalobcu vyhovel a zaviazal žalovaného v 2. rade na náhradu škody,
ktorá žalobkyni vznikla vyplatením dôchodkových dávok poškodenému s tým, že žalobkyni toto právo
voči žalovanému v 2. rade vyplýva priamo zo zákona.

26. Podľa ustanovenia §255 ods. 1,2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa ustanovenia §256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná

náhradu trov konania protistrane.

Podľa ustanovenia §262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danom prípade súd žalobe žalobkyne vo vzťahu k žalovanému v 2. rade v celom rozsahu vyhovel,
a preto žalobkyni vo vzťahu k žalovanému v 2. rade vznikol nárok na priznanie náhradu trov konania v
plnom rozsahu. Intervenient vystupoval popri žalovanom v 2. rade, ktorý bol v konaní neúspešný, teda
intervenientovi vo vzťahu k žalobkyni nevznikol nárok na náhradu trov konania.

Konanie vo vzťahu k žalovanému v 1. rade bolo zastavené, pretože žalobkyňa zobrala voči nemu
žalobu späť. Súd má za to, že zastavenie konania voči žalovanému v 1. rade zavinila žalobkyňa a preto
žalovanému v 1. rade vo vzťahu k žalobkyni patrí právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.