Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. december 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoE/97/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817210052
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817210052.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5,Bratislava,IČO:35724803,zastúpenéhoAdvokátskoukanceláriouTOMÁŠKUŠNÍR,s.r.o.,sosídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti povinnému: T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX,
zastúpenému N. W., bytom L. XXX, o vymoženie 1.711,66 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 01. augusta 2018, č. k. 9Er/2136/2017-46, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštanciezamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že oprávnený sa návrhom zo dňa 01.03.2017
domáhal vykonania exekúcie voči povinnému pre vymoženie istiny s príslušenstvom na základe
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri

Asociácii pre arbitráž sp.zn. SRSAspA 12417/16 zo dňa 07.10.2016. Žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie predložil súdny exekútor súdu dňa 21.06.2017. Svoje rozhodnutie súd prvej
inštancie odôvodnil ust. § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, § 2 ods. 1, § 3 ods. 1 až 3 zákona č. 335/2014
Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Uviedol, že preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; preskúmal ich súlad, resp. rozpor so
zákonom a dospel k záveru, že predmetný rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom,

ktorý by mohol tvoriť podklad na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie zistil, že dňa 03.12.2015
uzavrela za stranu veriteľa spoločnosť EOS KSI Slovensko, s.r.o. Bratislava a dlžník - povinný
T. W. spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu. V článku II zmluvy - predmet zmluvy je dohodnuté,
že všetky spory, ktoré vzniknú z dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach
uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom pod číslom 3692491, podpísanej veriteľom dňa 09.09.2015,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie alebo spory, ktoré vzniknú na základe tejto dohody,

alebo spory, ktoré vzniknú z právnych vzťahov, ktoré zabezpečujú záväzky z tejto dohody, budú
riešené pred Stálym rozhodcovským súdom podľa jeho vnútorných predpisov, a to jedným rozhodcom
ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu. V článku III - poučenie o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určené spotrebiteľovi sa nachádza poučenie o možnosti
spotrebiteľa obrátiť sa aj na všeobecný súd, o možnosti podať žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku a podobne. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je platná a účinná dňom podpisu všetkými

zmluvnými stranami. Formulár spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy obsahuje aj vyhlásenie dlžníka:
„S uzatvorením tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy súhlasím a zároveň vyhlasujem, že som
bol pred uzatvorením tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy osobitne informovaný a poučený o
dôsledkoch uzavretia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy“. Predmetná zmluva je podpísaná veriteľom
dňa 13.09.2015 a stranou dlžníka dňa 03.12.2015 v Pravenci. Z priloženej dohody o uznaní záväzku
a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 03.12.2015 vyplýva, že povinný ako dlžník na vopred

predtlačenej formulárovej dohode uznáva svoj záväzok čo do právneho dôvodu a výšky voči veriteľovi,
ktorý vznikol na základe zmluvy č. 2845711070509 zo dňa 07.05.2009 s pôvodnýmveriteľom VÚB a.s. Dlžná suma pozostáva z istiny a úrokov z omeškania. V časti 3.
- forma splatenia záväzku je upravená dohoda o výške a splatnosti splátok, spôsob platby,
platobné miesto a pod. Súd uviedol, že pokiaľ spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, ktorú oprávnený

ako veriteľ predkladá na vopred predtlačenej formulárovej podobe povinnému, má založiť právomoc
rozhodcovského súdu v zmysle zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
súd ju podrobil kontrole v zmysle ust. § 44 ods. 3 EP. Je nepochybné, že medzi právnym predchodcom
oprávneného VÚB a.s. Bratislava a povinným mal byť uzavretý zmluvný vzťah na
základe zmluvy č. 2845711070509 zo dňa 07.05.2009. Uvedená zmluva je nepochybne spotrebiteľskou

zmluvou podľa § 52 ods. 1 OZ, pretože ide o odplatnú zmluvu o úvere uzavretú medzi dodávateľom
a spotrebiteľom. Dlh povinného ako spotrebiteľa nepochybne vyplýva zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzavrel s VÚB a.s. Bratislava ako veriteľom. Z iných exekučných
konaní /napr. 15Er/1888/2017/ mal súd preukázané, že právny nástupca pôvodného veriteľa doručuje
povinným ako spotrebiteľom prostredníctvom kuriéra pripravenú a oprávneným podpísanú dohodu o
uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, v predmetnej veci č. 3692491 a zároveň

spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, pričom obe listiny sú veriteľom podpísané 13.09.2015. Dohoda
a aj zmluva je povinným podpísaná 03.12.2015. Zo znenia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy
vyplýva, že zmluva sa vzťahuje k riešeniu sporov z dohody o uznaní záväzku podpísanej
dňa 09.09.2015 veriteľom. Zákonnou náležitosťou spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je označenie
spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská

rozhodcovská zmluva. Podľa právneho názoru súdu je predmetná spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
neplatná, pretože sa nevzťahuje k spotrebiteľskej zmluve, neobsahuje označenie spotrebiteľskej
zmluvy, ale obsahuje označenie dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v
splátkach, ktorá dohoda nie je spotrebiteľskou zmluvou. Definícia pojmu spotrebiteľskej zmluvy je
obsiahnutá v § 52 ods. 1 OZ, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Definícia pojmu zmluvy o spotrebiteľskom
úvere je upravená v § 52 ods. 1 OZ, podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom je osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení zmluvy koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom dodávateľom zo
spotrebiteľskej zmluvy bola VÚB a.s. Bratislava. Len táto zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru

za dohodnutých podmienok je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákonných požiadaviek podľa
zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, pretože len táto zmluva upravuje
vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán medzi dodávateľom a spotrebiteľom vo
vzťahu k predmetu plnenia, a to poskytovaniu úverových prostriedkov dohodnutým spôsobom. Dohoda
o uznaní záväzku nezakladá nový spotrebiteľský vzťah medzi dodávateľom a veriteľom, táto dohoda

slúži predovšetkým ako zabezpečovací prostriedok k peňažnému záväzku. Z tohto dôvodu neobsahuje
predmetná spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zákonnú obsahovú náležitosť, a to správne označenie
spotrebiteľskej zmluvy, preto je v zmysle § 39 OZ neplatná pre rozpor s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č.
335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Neplatnosť spotrebiteľskej rozhodcovskej
zmluvy exekučný súd videl aj v nekalej obchodnej praktike, ktorú oprávnený používa pri uzatvorení

tak významného právneho úkonu, akým takáto zmluva je. Pokiaľ predkladá spotrebiteľovi vopred
pripravenú zmluvu kuriér spolu s dohodou o splátkach a o uznaní záväzku, je evidentné, že
spotrebiteľ nemal vedomosť v tak krátkom časovom období si prečítať obsah zmluvy a už vôbec nie
pochopiť význam rozhodcovskej zmluvy ako takej. Celé znenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy
je vopred naformulované osobou dodávateľa, pričom oprávnený ako nástupca dodávateľa v zmluve

predformuluje text vyhlásenia povinného, že bol pred uzatvorením zmluvy osobitne informovaný a
poučený o dôsledkoch uzavretia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Ťažko možno predpokladať, že
„pred“ podpisom zmluvy bol informovaný a poučený o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej
zmluvy. Takéto konanie nemôže požívať právnu ochranu /§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa, resp. § 8 ods. 3,4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa/. Keďže

len platná spotrebiteľská rozhodcovská zmluva môže založiť právomoc rozhodcovského súdu, súd
zamietol žiadosť o udelenie poverenia, pretože predmetný rozhodcovský rozsudok bol vydaný
rozhodcovským súdom na podklade neplatnej rozhodcovskej zmluvy .

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom právneho zástupcu

odvolanie oprávnený. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Poukázal na
to, že právny poriadok Slovenskej republiky prešiel v posledných rokoch v oblasti spotrebiteľského
rozhodcovského konania zásadnými zmenami vyžadovanými právom Európskej únie, a to
implementáciousmerniceRady93/13/EHS z5.4.1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách, ktorá bola do slovenského právneho poriadku implementovaná dňa 1.4.2004 zákonom č.
150/2004 Z. z. Významnou zmenou bola aj novela Občianskeho zákonníka, ktorá zaviedla ustanovenie
§ 53 ods. 4 písm. r). Výsledkom procesu úpravy bol zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,

pričom oprávnený uviedol, že sa podrobil všetkým legislatívnym zmenám a postupoval pri uzatváraní
rozhodcovskej zmluvy podľa platných právnych predpisov. Uviedol, že povinný rozhodcovskú zmluvu
podpísal sám a dobrovoľne, pričom jej podpisom nijako nebolo podmienené poskytnutie úveru. Listina
s názvom rozhodcovská zmluva neobsahovala žiadne iné dojednania okrem rozhodcovskej zmluvy.
To znamená, že spotrebiteľ ju mohol odmietnuť, čím by zároveň neodmietol žiadne iné zmluvné

ustanovenia, keďže sa v danej rozhodcovskej zmluve nenachádzali. V tejto súvislosti poukázal na
uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31.2018, č.k. 41CoSr/6/2018-188. Uviedol, že je
zrejmé, že splnil všetky podmienky stanovené zákonodarcom, preto nie je dôvod na to, aby exekučný
súd považoval spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu za neplatnú. Žiadal odvolací súd, aby napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne vyjadril s tým, že sa plne stotožnil s napadnutým
uznesením.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie

je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

6. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.3.2017), súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal

exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4
Exekučného poriadku. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie
na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a

vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s
dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie.

7. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.3.2017), súd pred vydaním poverenia

na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore
preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie
exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi
predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý
bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených

rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie
spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je
splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

8.Podľa§73ods.3,4zákonač.335/2014Z.z.ospotrebiteľskomrozhodcovskomkonaní,rozhodcovská
zmluva, uzavretá pred 1.1.2015, sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Na základe
rozhodcovskej zmluvy, uzavretej pred 1.1.2015, môže spor, spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona, po
1.1.2015 rozhodovať len rozhodca v konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky
podľa tohto zákona.

9. Exekučný súd v rámci postupu pri preskúmavaní listín podľa ustanovenia § 44 Exekučného poriadku
(v znení účinnom do 31.3.2017) jednak posudzuje v spojení s ustanovením § 73 ods. 3,
4 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodcovskú zmluvu, či spĺňazákonom stanovené náležitosti (t. j. jej platnosť) a z úradnej povinnosti tiež posudzuje, či
rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku exekučným titulom,
spĺňa zákonom ustanovené náležitosti, teda či neodporuje zákonu alebo ho neobchádza, či sa neprieči

dobrým mravom. Ak súd dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok, žiadosť
o udelenie poverenia zamietne. Ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný v dôsledku neplnenia zmluvne
dojednaných povinností zo strany dlžníka podľa úverovej zmluvy, ktorá má charakter spotrebiteľskej
zmluvy, potom exekučný súd správne v danej veci posudzoval rozhodcovský rozsudok z aspektu, či
plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý je potrebné úplne alebo čiastočne

exekučné konanie zastaviť, resp. v danom prípade zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

10. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.3.2017) ukladá exekučnému
súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom
exekučného titulu so zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale

aj to, či na jeho základe možno exekúciu vykonať, teda, či tu nie je taká právna úprava, ktorá by bránila
vykonaniu exekúcie na základe tohto exekučného titulu.

11. Už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
je exekučný súd, konajúci o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, v zmysle

§ 44 ods. 2 a 3 Exekučného poriadku oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva
medzi zmluvnými stranami bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského
súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky
vyplývajúce z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou
viazaná (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012 sp. zn. 6 Cdo

105/2011). Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužije právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní, je exekučný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a prípadne
aj konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. septembra 2012 sp.

zn. 5 Cdo 230/2011).

12. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá

neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21. marca 2012
sp. zn. 6Cdo 1/2012).

13. V predmetnej exekučnej veci bolo zistené, že rozhodcovský súd, ktorého rozhodnutie je v danej
exekučnej veci exekučným titulom, založil svoju právomoc na rozhodcovskej zmluve, ktorú oprávnený
s povinným uzatvorili dňa 03.12.2015. Z tejto zmluvy vyplýva, že právomoc rozhodcovského súdu sa
vzťahuje na všetky spory, ktoré vzniknú z dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach,
ktorú oprávnený s povinným uzatvorili v rovnaký deň, 03.12.2015. Ako správne uviedol súd prvej

inštancie, uznanie záväzku predstavuje len zabezpečovací prostriedok vo vzťahu k záväzku, ktorý medzi
účastníkmi dohody vzniká inou dohodou/zmluvou. Uznanie záväzku samo o sebe záväzok nevytvára,
zakladá len vyvrátiteľnú právnu domnienku, že záväzok trvá v čase uznania. Záväzok však vznikol
nie jeho uznaním, ale titulom neplnenia si povinností na základe zmluvy o aktivácii kreditnej platobnej
karty, na ktorú sa ale rozhodcovská zmluva nevzťahuje. Takto vymedzená právomoc rozhodcovského

súdu umožňuje podľa odvolacieho súd prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní len spor medzi
účastníkmi dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, teda napríklad spor o platnosť
takejto dohody, o výklad niektorého jej ustanovenia a podobne. Na základe tejto rozhodcovskej zmluvy
však rozhodcovský súd nebol oprávnený prejednať a rozhodnúť žalobu oprávneného na plnenie zo
zmluvy č. 2845711070509. Už na základe tejto skutočnosti je možné konštatovať, že rozhodcovský súd

nemal právomoc konať v predmetnej veci.

14.Odvolacísúduzatvára,žesúdprvejinštancievdanomprípadesprávneprávneposúdilrozhodcovský
rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie nazáklade neplatnej rozhodcovskej zmluvy, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm.
d) EP a správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (§
44 ods. 2, 3 EP). Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne

potvrdil.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).