Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. február 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6Csp/29/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318202460
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8318202460.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v spore žalobcu P. O., nar. X. X. XXXX, D.

XXX, D., zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234
466 proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr.
Katarína Hegedüšová, advokátka, Majerníkova 3/A, Bratislava, IČO: 42 185 190, o zaplatenie 812,22
eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobcovi sumu 812,22 eur, spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8% z dlžnej sumy ročne od 14.6.2018 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

P r i z n á v a žalobcovi vo vzťahu k žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu s
tým, že výška trov bude vyčíslená v samostatnom uznesení, ktoré vydá po právoplatnosti tohto rozsudku
vyšší súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 8. 6. 2018 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie
812,22 eur s úrokom z omeškania 8% ročne od 14. 6. 2018 do zaplatenia a na náhradu trov konania.

Z obsahu žaloby vyplýva, že medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom bola uzatvorená

dňa 12. 12. 2012 Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi finančné
prostriedky vo výške 400 eur, ktoré dlžník použil na osobné potreby. Dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi
istinu 400 eur spolu s odplatou 392 eur v pravidelných 12mesačných splátkach po 66 eur. Ročný
úrok tak predstavuje 97,99%. Žalobca má za to, že vzhľadom na povahu a obsah tejto zmluvy ide o
spotrebiteľskú zmluvu. Dohodu o výške odplaty 97,99% ročne považuje za neplatný právny úkon pre
jej priamy rozpor so zákonom ako aj dobrými mravmi (ustanovenie §39 a §53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka).Súčasnezmluvujepotrebnépovažovaťzabezúročnúabezpoplatkovvzmysleustanovenia

§11 ods. 1 písm. a) Zák. č. 129/2010 Z.z., pretože zmluva neobsahuje zákonom požadované náležitosti.
Zároveň namietal platnosť celej zmluvy vzhľadom na pochybenie veriteľa, ktorý nedodržal povinnosť
umožniť spotrebiteľovi byť vopred informovaný o podmienkach právneho vzťahu, ktorý má vzniknúť a
teda veriteľ porušil najzákladnejšie právo spotrebiteľa a to právo spotrebiteľa na informácie, čo je v
rozpore so zákonom a v súlade s ustanovením §39 Občianskeho zákonníka je nevyhnutné vyvodiť záver
o absolútnej neplatnosti predmetnej zmluvy o úvere. Na základe uvedeného žalovaný nemal nárok na
akékoľvek plnenie nad rámec ním poskytnutých finančných prostriedkov žalobcovi. Žalobca v danom

úverovom vzťahu čerpal sumu 400 eur a v prospech žalovaného uhradil 1212,22 eur, teda nad rámec
istiny poskytnutého úveru 812,22 eur a túto sumu žiada vydať titulom bezdôvodného obohatenia spolu
s úrokmi z omeškania a náhradou trov konania.2. Tunajší súd žalobe žalobcu vyhovel platobným rozkazom zo dňa 19. 6. 2018 č.k. XCsp/XX/XXXX-XX,
protiktorémužalovanývzákonomstanovenejlehotepodalodporapretosúdplatobnýrozkazuznesením
zo dňa 1. 8. 2018 zrušil v súlade s ustanovením §267 ods. 3 C.s.p..

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä s výpisom z obchodného
registra žalovaného, so zmluvou o úvere, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, výpismi z
internetového systému žalovaného, kalkulačkami RPMN, spismi tunajšieho súdu pod sp. zn. XT/XX/
XXXX a XXEr/XXX/XXXX, listami žalovaného, výsluchom žalobcu a jeho právneho zástupcu, ako aj ich

písomnými vyjadreniami strán sporu a zistil tento skutkový stav.

4.Podľavýpisuzobchodnéhoregistra,predmetomčinnostižalovanéhobolomimoinéhoajposkytovanie
úverov z vlastných zdrojov.

5. Zmluvy o úvere zo dňa 12. 12. 2012 č. XXXXXXXXX vyplýva, že žalovaný ako veriteľ je oprávnený

poskytnúť žalobcovi ako dlžníkovi úver v sume 400 eur. Dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu
zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 392 eur, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 792 eur a to v 12mesačných
splátkach po 66 eur počnúc dňom 21. 1. 2013. Účel poskytnutia úveru bol zaškrtnutý: Iný účel. Zmluva
neobsahuje údaj o výške úroku, o výške RPMN, priemernej hodnote RPMN, konečnej splatnosti úveru.

V dolnej časti zmluva sa drobným písmom uvádza, že dolupodpísaný dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil
a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí
so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k nim
žiadnevýhradyazaväzujesaichdodržiavať.Súčasnepotvrdzujeprevzatiezmluvyvrátanevšeobecných
podmienok (na zadnej strane tejto zmluvy) a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a

že uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti.

V ďalšej časti zmluvy žalobca potvrdil svojim podpisom prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v tejto
zmluve.

6.ŽalobcasúdupredložilVšeobecnépodmienkyposkytnutiaúveru,ktorévšaknebolipodpísanéžiadnou
zmluvnou stranou.

Podľa bodu 03 Všeobecných podmienok poskytovania úveru (ďalej len ,,Úverové podmienky“), dlžník
sa zaväzuje vrátiť dohodnuté finančné prostriedky v zmysle podmienok tejto zmluvy o úvere formou

vkladov jednotlivých splátok na účet veriteľa.

V zmysle bodu 04 Úverových podmienok, v prípade, ak bude dlžník v omeškaní s niektorou splátkou
sedem dní a viac. je povinný túto omeškanú splátku uhradiť do rúk mandatára v hotovosti spolu so
zmluvnou pokutou 15 eur za každý jeden prípad omeškania. Ostatné splátky |c dlžník povinný platiť

podľa splátkového kalendára naďalej vkladovými lístkami alebo prevodnými príkazmi. V prípade, že
dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas
poslednú splátku alebo časť poslednej splátky, stáva sa celý dlh splatný okamžite. Dlžník má možnosť
uhradiť štyri po sebe idúce splátky, prípadne len časti po sebe štyroch idúcich splátok, v oboch prípadoch
spolu so zmluvnou pokutou vo výške 30 eur, do rúk mandatára v hotovosti alebo poukázať na účet

veriteľa s možnosťou návratu platenia podľa pôvodného splátkového kalendára. Dlžník sa zaväzuje
uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy čiastku 4
eur ako paušálnu úhradu nákladov a administratívy s tým spojenej do 5 dní od doručenia písomnej výzvy
na úhradu.

V zmysle bodu 05 Úverových podmienok, zmluvné strany sa dohodli na tom. že ak sa stane splatný celý
dlh naraz v zmysle bodu 4 týchto podmienok, dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi úrok z omeškania vo
výške určenej v §369ods. 1 Obchodného zákonníka v plamom znení. V takom prípade veriteľovi vzniká
nárok na celý dohodnutý poplatok z dôvodu neplnenia záväzkov dlžníka. Veriteľ je oprávnený v prípade
splatností celého dlhu v zmysle hodu 4 týchto podmienok pristúpiť k okamžitému vymáhaniu celého dlhu

od dlžníka bez ohľadu na dĺžku trvania úveru a súčasne vznikne veriteľovi nárok požadovať bezodkladné
zabezpečenie dlhu dlžníka spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy o úvere a/alebo týchto podmienok a/
alebo dohody s veriteľom. Dlžník je povinný v prípade porušenia svojich zmluvných povinností uhradiť
veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 312 eur ktorá je určená na úhradu všetkých nákladov vynaloženýchveriteľom v súvislosti s vykonaním úkonov smerujúcich k zabezpečeniu dlhu dlžníka. Pokiaľ dôjde k
zabezpečeniu dlžníkovho dlhu uznaním formou notárskej zápisnice ako exekučného titulu, dlžník a
veriteľ sa dohodli, že odmenu notára za spísanie notárskej zápisnice, trov právneho zastúpenia pri

jej spísaní v zmysle v tejto zmluve obsiahnutého plnomocenstva, uhradí za dlžníka veriteľ, pričom
tieto náklady zmluvné strany považujú za súčasť nákladov veriteľa spojených s vymáhaním jeho
pohľadávky a budú súčasťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Dlžník sa rovnako zaväzuje
uhradiť veriteľovi náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva spôsobom vyplývajúcim
z tejto zmluvy, a to najmä, avšak nie výlučne, trovy mediácie, trovy rozhodcovského konania, trovy

súdneho konania, trovy exekúcie, trovy právneho zastúpenia veriteľa v týchto konaniach a iné veriteľom
preukázateľne vynaložené náklady pri uplatnení svojho práva.

V zmysle bodu 07 Úverových podmienok, dlžník sa zaväzuje uhradiť v veriteľovi všetky náklady za
uplatnene nároky z titulu jeho dlhu voči nemu na základe tejto zmluvy a to jednak mimosúdnou cestou
a jednak v súdnom konaní. Dlžník súhlasí s tým. že výbery dlžných splátok v zmysle zmluvy môžu byť

realizovanémandatáromveriteľa.Pokiaľdlhdlžníkajesplatnýaniejeužmožnosťnávratuplateniapodľa
pôvodného splátkového kalendára, môže dlžník záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy o úvere uhradiť
okrem iných spôsobov uvedených v tejto zmluve o úvere aj do rúk mandatára

V zmysle bodu 10 Úverových podmienok, dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej výške

na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené v tejto
zmluve a zaväzuje sa ju uhradiť v mesačných splátkach tak, ako je uvedené na prvej strane tejto zmluvy.
Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na vypracovanie a
uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tou spojenou.

V zmysle bodu 13 Úverových podmienok, veriteľ, dlžník a ručiteľ (ďalej aj „zmluvné strany“) prejavili vôľu
využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov vznikajúcich z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia,
dohody o vyplnení zmeniek a zmenky. Zmluvné strany sa dohodli, že pred rozhodnutím sporu v konaní
pred rozhodcovským súdom môže ktorákoľvek zmluvná strana využiť mediáciu, pri ktorej zmluvné strany
pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, dohody

o vy plnení zmeniek a zmenky vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie. Za tým účelom
sa zmluvné strany dohodli nasledovne: .Mediačná dohoda uzatvorená podľa zákona č. 420/2004 Z.z.:
Všetky spory, ktoré vznikmi z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, dohody o vyplnení zmeniek
a zmenky, vrátane sporu o ich platnosť, výklad alebo zrušenie môžu byť riešené Mediačným centrom,
registrovanom na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, zriadenom a vedenom spoločnosťou

Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761,
zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, Vložka číslo: 3530/U. Určenie
mediátora, jeho procesný postup, ktorým bude viesť zmluvné strany k riešeniu sporu dohodou a ďalšie
náležitosti mediácie vyplývajú z vnútorných predpisov Mediačného centra. Mediačné konanie sa začína
na písomný návrh jednej zo zmluvných strán doručený Mediačnému centru. V návrhu musí zmluvná

strana uviesť, že navrhuje riešenie sporu formou mediácie, pričom musí uviesť stručný návrh dohody
a na výzvu Mediačného centra, alebo i bez nej, zaplatiť poplatok za mediačné konanie. V prípade, ak
druhá zmluvná strana nebude súčinná pri riešení sporu mediáciou, najmä, avšak nie výlučne, ak sa
nedostavínaústnekonaniealebonebudesipreberaťzásielkydoručovanéMediačnýmcentromalebona
také zásielky nebude odpovedať, má sa za to, že nemá záujem o riešenie sporu mediáciou a mediačné

konanie tak zmarila.

V zmysle bodu 15 Úverových podmienok, zmluvné strany sa dohodli v zmysle §262 ods. 1 Obchodného
zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Táto zmluva sa
uzatvára podľa §269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva.

7. Z výpisov z internetového systému žalovaného vyplýva pri Zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa 12. 12.
2012 u žalobcu čerpaný úver 400 eur, celková dlžná suma 4510,86 eur, splatené 1212,22 eur.

8. Žalobca súdu predložil výpis z kalkulačky RPMN, kde pri výške úveru 400 eur, celkovej čiastke ktorá

má byť splatená 792 eur a dobe spláca 12mesiacov, je ročná úroková sadzba 97,99% ročne a RPMN
309,86%.9. Výzvou na vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu, žalobca vyzýval žalovaného na vrátenie
sumy 812,22 eur a to najneskôr do 13. 6. 2018.

10. Z trestného spisu tunajšieho súdu pod sp. zn. XT/XX/XXXX vyplýva, že dňa 28. 7. 2014 pod č.k. XT/
XX/XXXX-XX bol vydaný rozsudok, ktorým bol obžalovaný P. O. bol uznaný za vinného zo skutku, že dňa
11. 12. 2012 v Snine uzatvoril so spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX,
na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 400 eur, mal zaplatiť celkovo sumu 792 eur v
12mesačných splátkach po 66 eur, kde v tom čase bol poberateľom invalidného dôchodku vo výške

367,70 eur a tento dôchodok mu nepostačoval na pokrytie mesačných výdavkov a v čase uzatvárania
zmluvy vedel, že nebude mať dostatok finančných prostriedkov na uhrádzanie mesačných splátok,
pričomnezaplatilžiadnuzosplátokapoškodenejspoločnostiPohotovosťs.r.o.Bratislavaspôsobilškodu
1478,68 eur. Týmto skutkom ho súd uznal za vinného zo spáchania prečinu podvodu a súd upustil od
jehopotrestania.ZároveňmuuložilpovinnosťuhradiťškoduspoločnostiPOHOTOVOSŤs.r.o.Bratislava
vo výške 400 eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť čo do viny a trestu 28. 7. 2014 a čo do náhrady

škody 9. 9. 2014.

11. Zo spisu tunajšieho súdu pod sp. zn. XXEr/XXX/XXXX vyplýva, že, súdny exekútor JUDr. H. O.
požiadal dňa 17. 9. 2015 súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučné konanie začalo
spísaním zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 31. 8. 2015, pričom oprávneným v danom exekučnom

konaní bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava, povinným P. O., D. XXX, okr. X., exekučným
titulom rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. XT/XX/XXXX z 28. 7. 2014 a predmetom exekúcie
vymoženie sumy 400 eur s prísl.. Na základe návrhu na začatie exekúcie a žiadosti súdneho exekútora o
vydanie poverenia, súd vydal dňa 5. 10. 2015 poverenie pre súdneho exekútora, ktoré bolo súdu vrátené
dňa 29. 3. 2017 z dôvodu, že pohľadávka žalobcu bola v celom rozsahu vymožená. Zaslal súdu aj

konečné vyúčtovanie z ktorého je zrejmé, že bola vymožená istina 400 eur, trovy exekúcie oprávneného
38,06 eur, trovy právneho zastúpenia za návrh 24,16 eur, spolu 462,22 eur, odmena súdneho exekútora
140,48 eur, náhrada hotových výdavkov 59,70 eur, 20% DPH vo výške 40,03 eur. Spolu tak súdny
exekútor na úhradu svojich trov vymohol 240,21 eur. Dohromady vymohol sumu 702,43 eur.

12. Žalobca súdu predložil listy žalovaného zo dňa 2. 11. 2016 a 27. 1. 2017, kde žalobca k zmluve
o úvere č. XXXXXXXXX vyčíslil dlh žalobcu na sumy 3389,54 eur a 3297,84 eur. Zároveň žalobcovi
ponúkal nový úver na úhradu starého vyčísleného úveru.

13. V odpore proti platobnému rozkazu, doručenom súdu dňa 9. 7. 2018, ako aj v písomnom vyjadrení

doručenom súdu dňa 24. 10. 2018, žalovaný nesúhlasil s podanou žalobou.

Ako dôvod uviedol neodstrániteľnú prekážku konania res iudicata, ktorú predstavuje existencia
rozhodnutej veci, ktorú nemožno prejednávať znova a preto žiadal konanie v časti o zaplatenie 462,22
eur zastaviť. Poukázal na ustanovenie §193 tretia veta C.s.p. a na to, že medzi tými istými účastníkmi

konania už bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. XT/XX/XXXX zo
dňa 28. 7. 2014, v právnej veci obžalovaného (žalobca) P. O., ktorým súd uložil obžalovanému povinnosť
uhradiť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. (žalovanému) sumu 400 eur.

Žalovaný odmieta, že by z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu, pretože nenastala ani jedna

z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon v ustanovení §451 Občianskeho zákonníka.
Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy
právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy nikdy neodpadol
(nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal žalovaný z
poctivých zdrojov. Žalovaný poukázal na to, že finančné prostriedky k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX

vo výške 462,22 eur boli vymožené v exekučnom konaní na podklade právoplatného a vykonateľného
rozsudku Okresného súdu M. č. k. XT/XX/XXXX-XX zo dňa 28. 7. 2014, pričom v zmysle ustanovenia
§61 Exekučného poriadku navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené. Nedošlo
k zrušeniu exekučného titulu, ani k zastaveniu exekúcie, exekúcia riadne prebiehala a skončila sa
vymožením celej pohľadávky 462,22 eur.

Čo sa týka zvyšku sumy 350 eur, žalovaný vzniesol námietku premlčania, pretože túto sumu považuje
za premlčanú v subjektívnej premlčacej lehote v celom rozsahu dňa 11. 7. 2017, keďže posledná splátka
premlčaná v subjektívnej premlčacej lehote bola uhradená dňa 11. 7. 2015. Žalobca podal na súd žalobuaž dňa 6. 6. 2018. Žalovaný má za to, že subjektívna premlčacia lehota žalobcovi začala plynúť od 11.
11. 2014, vzhľadom k skutočnosti že od 11. 11. 2014 (uhradením istiny vo výške 400 eur) mal žalobca
vedomosť bezdôvodnom obohatení, nakoľko žalovanému uhrádzal sumy nad rámec istiny, ktorým sa

hradili úroky a poplatky.

Splátkou s poradovým číslom 8. dňa 11. 11. 2014 došlo k úhrade istiny úveru 400 eur. Splátky s
poradovými číslami 9. - 15., ktoré predstavujú sumu 350 eur, uhradenú nad rámec istiny poskytnutého
úveru, sú premlčané v rámci subjektívnej 2ročnej premlčacej dobe. Splátky s poradovými číslami 16. -

28., ktoré predstavujú celkovú výšku 462,22 eur, boli vymožené v rámci exekučného konania. Spolu v
danom úverovom vzťahu žalobca uhradil žalovanému sumu 1212,22 eur.

14. V písomných podaniach, doručených súdu dňa 14. 8. 2018, žalobca trval na podanej žalobe v celom
rozsahu.

Nesúhlasil, že vo veci existuje prekážka res iudicata, pretože rozsudkom v trestnej veci došlo len
k rozhodnutiu o trestnej zodpovednosti žalobcu v zmysle ustanovenia §1 Tr. zák. a nie o priznaní
práva, resp. nároku na plnenie z predmetnej zmluvy o úvere. Samotná skutočnosť, že žalobca bol
v trestnom konaní vinným zo spáchania prečinu podvodu sama osebe netvorí prekážku právoplatne
rozhodnutej veci vo vzťahu k posudzovaniu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vyvodeného

z bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere a plnenia spotrebiteľa
nad jej rámec. Trestný súd v odsudzujúcom rozsudku môže odsúdeného zaviazať jedine na náhradu
škody spôsobenej trestným činom alebo s nárokom na náhradu škody odkázať poškodeného na civilné
konanie. Navyše rozhodujúce skutočnosti pre uplatnenie nároku na náhradu škody, aj keď majúceho
súvis so zmluvou o úvere a okolnosťami jej uzavretia, nie je totožný s rozhodujúcimi skutočnosťami

pre uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vyvodeného zo zmluvy o úvere a plnenie
spotrebiteľa nad jej rámec, nejedná sa teda o tú istú vec. V prejedávanej veci nejde o škodu v zmysle
zákonnej dikcie (o ktorej sa rozhodovalo v trestnom konaní) ale ide len o právo na plnenie zo zmluvy,
resp. o právo na plnenie zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie, ktoré nemožno so škodou
zamieňať a stotožňovať. Z uvedeného tak vyplýva, že daný rozsudok v trestnej veci nie je spôsobilý

založiť prekážku právoplatne rozhodnutej veci. To, že v trestnej veci bol žalovanému priznaný nárok
na náhradu škody len v rozsahu istiny poskytnutého úveru 400 eur a nie odplaty za jeho poskytnutie,
svedčí v prospech žalobcu, pretože trestný súd mál pochybnosti o dôvodnosti nároku nad rámec istiny
poskytnutého úveru.

Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, ktorým napáda dôvodnosť žaloby tým, že plnenie, ktorého
sa žalobca podanou žalobou domáha bolo prijaté v exekučnom konaní, ktoré vylučuje navrátenie do
predošlého stavu. Uviedol, že pri posudzovaní nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je
rozhodujúce akým spôsobom k bezdôvodnému obohateniu došlo, ale že jedna zo strán na úkor
druhej reálne prijala plnenie, na ktoré z hľadiska hmotného práva nemala akýkoľvek právny nárok. Z

dôvodu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru žalovaný nemal nárok na akékoľvek plnenie nad rámec
ním poskytnutých finančných prostriedkov. Aj napriek uvedenému však žalovaný takéto plnenie prijal,
čím došlo na jeho strane k prijatiu plnenia, na ktoré z hmotnoprávneho hľadiska nemal akýkoľvek
právny nárok. Je pritom irelevantné, či k takémuto bezdôvodnému obohateniu došlo dobrovoľne alebo
nedobrovoľne (exekúciou). Podstatné je, že žalovaný prijal plnenie, na ktoré nemal nárok, čím sa

bezdôvodne obohatil.

Ďalej žalobca nesúhlasil ani so vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného. Poukázal na
to, že 1. medzi spotrebiteľom a poskytovateľom úveru bola uzatvorená písomná zmluva o úvere; 2.
spotrebiteľ podľa písomnej zmluvy o úvere plnil - teda plnil na základe uzatvorenej zmluvy v súlade

s povinnosťami, ktoré mu zo zmluvy výslovne a priamo vyplývali ako zmluvnej strane; 3. spotrebiteľ
nemal vedomosť o dôležitej skutkovej okolnosti a síce, že zmluva o úvere trpí právnymi vadami a z
tohto dôvodu sa na zmluvu o úvere uplatňuje fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti, tomu zodpovedá
aj správanie žalobcu, ktorý plnil na účet svojho veriteľa všetko plnenie v súlade so zmluvou o úvere (t.
j. aj plnenie predstavujúce úrok a poplatky); 4. z dôvodu vadnosti zmluvy o úvere a s tým spojeným

uplatnením zákonnej sankcie (bezúročnosť a bezpoplatkovosť) je plnenie spotrebiteľa v časti možné
považovať za bezdôvodné obohatenie; 5. o vadnosti zmluvy o úvere (a uplatnení sankcie bezúročnosti
a bezpoplatkovosti) žalobca skutočne nevedel a jeho vedomosť v momente plnenia nebola ani žiadnym
spôsobom preukázaná, o možnej pochybnosti o zákonnosti zmluvy o úvere (resp. o jej vadnosti)bol žalobca informovaný zo strany advokáta, avšak táto otázka (vadnosti zmluvy o úvere) nebola
právoplatne súdnym rozhodnutím nikdy konštatovaná - t. j. žalobca až v máji 2018 sa dozvedel v tejto
veci právny názor advokáta na vadnosť zmluvy o úvere a z toho vyplývajúci potenciálny následok

- bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Pre skúmanie premlčania žalovaného nároku je zásadnou
otázka začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby, kde pre začiatok jej plynutia sa vyžaduje skutočná
(preukázaná), a nie len predpokladaná vedomosť o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa
obohatil. Skutočná vedomosť je taká, kedy sa oprávnený subjekt dozvedel také skutočnosti, ktoré mu
umožnia uplatniť právo žalobou na súde.

15. Žalobca na pojednávaní uviedol, že 12. 12. 2012 uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere, na základe
ktorej mu bol poskytnutý úver 400 eur a mal splatiť cez 700 eur. V trestnom konaní sa síce nebránil,
ale nebolo to tak, že už pri poskytnutí úveru mal vedomosť o tom, že nebude mať dostatok finančných
prostriedkov na splátky. Splátky nesplácal pre zhoršený zdravotný stav, pretože viac financií musel dávať
na lieky. Následne mu exekútor zablokoval účet, kde mu prichádzal dôchodok, čo mu spôsobilo veľké

problémy.Ajkeďvexekúciicelásumabolavymožená,naďalejmubolidoručovanéodžalovanéhovýzvy,
že dlhuje viac než 3300 eur. Žalovaný od neho žiadal ďalšie a ďalšie splátky a preto žalobca sa rozhodol
vyhľadať pomoc. Niekedy v lete minulého roku splnomocnil právneho zástupcu na podanie žaloby.

16. Z obsahu výpovede právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní vyplýva, že Zmluva zo dňa 12.

12. 2012 neobsahuje náležitosti, nie je tam uvedená RPMN, výška úroku, ani ostatné náležitosti, ktoré
zmluva mala obsahovať. RPMN po prepočte nákladov a poskytnutého úveru vychádza na 309,86%,
ročný úrok 99%, pričom v tom čase bola úroková sadzba 9,20%. Teda zmluvu je potrebné považovať za
bezúročnú a bez poplatkov. Žalobca kontaktoval advokáta niekedy v máji 2018 z dôvodu, že spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaplatil už príliš veľa peňazí, hoci úver bol mu poskytnutý len vo výške 400

eur. Právny zástupca žalobcu po preskúmaní veci zistil, že došlo k preplateniu sumy úveru a teda k
bezdôvodnému obohateniu u žalovanej spoločnosti. K vydaniu bezdôvodného obohatenia nedošlo ani
na základe výzvy, preto bola podaná žaloba na súd. U žalobcu teda neuplynula subjektívna premlčacia
doba, pretože nestačí predpokladaná vedomosť subjektu na začatie plynutia subjektívnej doby, ale
skutočne kedy sa dozvedel o tom, že vzniklo bezdôvodné obohatenie. Žalobca sa túto skutočnosť

dozvedel až v máji 2018.

Pokiaľ ide o prekážku res iudicata, právny zástupca poukázal na to, že v trestnom konaní, žalobca bol
uznaný vinným z prečinu a bol zaviazaný uhradiť vtedy poškodenej spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o.
len sumu 400 eur. Suma, ktorú žiada žalobca vydať v tomto konaní ako bezdôvodné obohatenie, nebola

predmetom žiadneho konania. Napriek tomu, že žalobca bol zaviazaný trestným rozsudkom uhradiť
žalovanému len 400 eur, žalovaný viedol exekučné konanie. Teda exekučné konanie nemalo ani začať,
pretože už v čase jeho začatia bola celá istina splatená.

Žalobca sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ktorý je rozdielom medzi poskytnutým úverom

vo výške 400 eur a sumou, ktorú celkovo žalovanému uhradil.

Na strane žalovaného teda došlo k bezdôvodnému obohateniu z dôvodu, že prijal plnenie bez právneho
dôvodu a z neplatného právneho úkonu. Pokiaľ ide o časť zmluvy, v ktorej bola dohodnutá odplata za
poskytnutie úveru, žalobca ju považujeme za neplatnú. Preto žalobca trval na podanej žalobe v celom

rozsahu.

17. Podľa ustanovenia §1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na

účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia §2 písm. a), b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa

rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania
a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver
v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľzaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia §9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe
alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia §9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa ustanovenia §11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa

považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia §52 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

Podľa ustanovenia §52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia §53 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,

zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

Podľa ustanovenia §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia §53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov
sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem

poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa ustanovenia §54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.Podľa ustanovenia §3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskoršíchpredpisov,každýspotrebiteľ
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa ustanovenia §3 odsek 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa §451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa §517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je
v omeškaní.

Podľa §517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Týmto predpisom je nariadenie vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu.

18. Z výsledkov vykonaného dokazovania súd má za nesporne preukázané, že žalovaný poskytol
žalobcovi na základe zmluvy spotrebiteľský úver 400 eur, ktorý sa žalobca zaviazal vrátiť žalovanému
spolu s poplatkom vo výške 392 eur, t.j. zaviazal sa mu vrátiť spolu sumu vo výške 792 eur a to

12mesačnými splátkami po 66 eur, počnúc dňom 21. 1. 2013.

Taktiež mal sú za preukázané, že žalobca bol v trestnom konaní uznaný za vinného pre spáchanie
trestného činu podvodu a bola mu zároveň uložená povinnosť uhradiť žalobcovi ako poškodenému
náhradu škody 400 eur.

Ďalej súd mal za preukázané, že žalovaný na základe rozsudku z trestného konania pristúpil k exekúcii
a ako poškodený vymohol od žalobcu sumu 462,22 eur. Súčasne súd mal preukázané, že ďalšími
splátkami žalobca uhradil žalovanému sumu 750 eur. Teda spolu žalobca v danom úverovom vzťahu
uhradil žalovanému sumu 1212,22 eur.

19. V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, že predmetný
zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže žalovaný ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v
rámcipredmetusvojejpodnikateľskejčinnostiauzavrelpredmetnúzmluvusožalobcom,ktorýjefyzickou
osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými znakmi

typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho
preukazu). Súd teda zastáva názor, že vyššie uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je
nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom
zákonníku. Zároveň ide i o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Na túto zmluvu
je tak potrebné prednostne aplikovať špeciálne spotrebiteľské právo.

V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako
aj obsah úverových podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvekzmenu. Preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka,
došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie,
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Nepochybne, zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa

v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

20. Aj keď vo Všeobecných podmienkach v bode 15. medzi stranami sporu bola uzatvorená dohoda

o rozhodnom práve v zmysle §262 ods. 1 Obchodného zákonníka, súd je toho názoru, že v
danej právnej veci bola uzatvorená úverová zmluva, ktorá je spotrebiteľskou v zmysle §52 a nasl.
Občianskeho zákonníka a v zmysle príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože
ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný
žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu. Na daný právny vzťah je potrebné

prioritne uplatňovať ustanovenia Občianskeho zákonníka pred ustanoveniami Obchodného zákonníka,
jedná sa o výhodnejšiu právnu úpravu vo vzťahu k spotrebiteľovi oproti ustanoveniam Obchodného
zákonníka. Dojednanie o voľbe rozhodného práva a to Obchodného zákonníka je neplatné v zmysle §39
Občianskeho zákonníka, táto dohoda o rozhodnom práve bola uzatvorená v rozpore s ust. §52 ods. 2
Občianskeho zákonníka platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, jedná sa o dojednanie

ktoré svojím účelom obchádza toto zákonné ustanovenie.

Obdobný právny názor bol vyslovený v rozsudku Krajského súdu v F. sp.zn. XXCo/XX/XXXX zo dňa
27.05.2015, sp. zn. XXCo/XX/XXXX zo dňa 21.03.2016, sp. zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 27.08.2015,
Krajského súdu v Ž. sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 28.08.2015, Krajského súdu W. W. sp. zn. XXCo/

XXX/XXXX zo dňa 23.09.2015.

21. Uzavretá úverová zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z.
spotrebiteľských úveroch; uzavretá úverová zmluva nie je vylúčená z pôsobnosti citovaného zákona
(§1 ods. 2 zákona). Žalovaný je právnická osoba, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje

spotrebiteľské úvery a žalobca je spotrebiteľom, keďže je fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa citovaného
zákona obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je okrem iného aj údaj o dobe trvania
zmluvy a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnej percentuálnej miere nákladov
(RPMN), výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. f), k), j)

zákona). V súlade s ustanovením §11 ods. 1 zákona absencia vyššie uvedených údajov nespôsobuje
neplatnosť uzavretej zmluvy, avšak poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

22. Z citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o
spotrebiteľskom úvere bola aj výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom

slová výška, počet a termíny splátok sa viažu ku každej v zákone uvedenej zložke spotrebiteľského
úveru, ktoré mal žalobca žalovanému ako veriteľovi vracať, teda sa to týka istiny, úrokov aj iných
poplatkov. Podľa zákona musí byť v každej zmluve jednoznačne, určito a zrozumiteľne a to priamo v
zmluve uvedená nielen výška istiny, ale aj výška riadnych úrokov a iných poplatkov a taktiež aj počet
a termíny splátok istiny, riadnych úrokov a iných poplatkov. Cieľom je zabezpečiť, aby spotrebiteľ pri

uzatváranízmluvymaljasne,určitoazrozumiteľnévyjadrenéčo,kedyakdemáplatiťazčohopozostáva
úver, ako aj odmena a všetky sumy a splátky, ktoré má veriteľovi za tento úver ako spotrebiteľ zaplatiť.Súd mal za preukázané, že žalobca mal svoj dlh uhradiť 12mesačnými splátkami po 66 eur. Súd však
nemal preukázané, že zmluva obsahovala zákonom požadovaný údaj tak, ako to je vyššie uvedené
podľa § 9 ods. 2 písm. k) a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch ako to už bolo uvedené je, aby spotrebiteľ už pri podpise
zmluvy bol riadne, určito a zrozumiteľnej informovaný v akých termínoch, kedy, v akej výške a ako dlho je
povinný veriteľovi plniť svoje záväzky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a z čoho pozostávajú tieto jeho
záväzky. Cieľom je poskytnutie ochrany spotrebiteľa. Spotrebiteľ má právo a to priamo zo zákona byť

informovaný pri uzatváraní zmluvy o splácanej istine, o splácanej mesačnej sume istiny, výške úrokov
z úveru a poplatkov súvisiacich s úverom. Žalovaný mal ako dodávateľ priamo zo zákona povinnosť v
zmluve o spotrebiteľskom úver určito, jasne a zrozumiteľne uviesť výšku úrokov, výšku poplatkov a to
priamo v zmluve a priamo aj pri mesačných splátkach pod sankciou straty práva na úroky a poplatky.

V rozsudku zo dňa 27.11.2014 vo veci sp. zn. XCo/XXX/XXXX O. súd v F. uviedol -„Jednou z náležitostí

zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcou z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.
z. je i to, že táto zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve absentuje rozlíšenie
jednotlivých splátok na istinu, úroky a iné poplatky a je v nej uvedená len jednotná suma splátky bez

tohto rozlíšenia. Tento nedostatok spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa posudzuje ako bezúročný a bez
poplatkov.“

Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie
ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch

súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uviesť údaje o výške úrokov a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na
úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje
spotrebiteľovipoznaťrozsahsvojhozáväzku.Žalovanývpredmetnomprípadevšaktútomožnosťnemal,
keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere (porovnaj uznesenie

NS SR sp.zn. XCdo/XXX/XXXX).

23.Súdmávedomosťoprávnomnázore,vyjadrenomvRozsudkuSúdnehodvoraEÚzodňa09.11.2016
v právnej veci I.-XX/XX, Home Credit Slovakia, a.s. c/a O. W..

V uvedenej právnej veci Súdny dvor EÚ vo svojej odpovedi na 1. otázku uviedol, že Článok 10 ods.
2 písm. h) a i) Smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom
22 ods. 1 tejto Smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej

právnej úprave.

Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vyslovil, že Smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmú
zachovaťanizaviesťvosvojomvnútroštátnompráveustanovenia,ktorésaodchyľujúodustanovenítejto
Smernice, daný záver je však vzhľadom na napadnuté ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch

neaplikovateľný, nakoľko v tomto konkrétnom prípade ide o vnútroštátne právo - Zákon, ktorý nad rámec
smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o
úverenasplneniektorýchjeviazanéposúdeniebezúročnostiabezpoplatkovostispotrebiteľskéhoúveru.

Požiadavka zákona o spotrebiteľských úveroch je teda od požiadavky Smernice iná. Zákon uvádza, že

zmluvy musia obsahovať "výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov". Slovenský
zákon o spotrebiteľských úveroch ide nad rámec Smernice a celkom jednoznačne požaduje vyjadrenie
tak splátok istiny, ako aj splátok úrokov a splátok iných poplatkov. K výkladu tohto ustanovenia zákona
o spotrebiteľských úveroch existuje konštantná judikatúra slovenských súdov potvrdená rozsudkami
Najvyššieho súdu SR, desiatkami rozhodnutí krajských súdov a stovkami rozhodnutí okresných súdov

SR, v zmysle ktorej je potrebné toto ustanovenie vykladať tak, že zmluva musí obsahovať vyjadrenie
splátok istiny, splátok úrokov a splátok poplatkov, inak sa zmluva o spotrebiteľskom úvere považuje v
zmysle § 11 ods. 1 Zákona za bezúročnú a bez poplatkov. Smernica vyžaduje v spotrebiteľskej zmluve
iba uvedenie výšky, počtu a frekvencie splátok spotrebiteľa.V danom prípade je tu zrejmý konflikt medzi Smernicou a Zákonom o spotrebiteľských úveroch. To
však neznamená, že sa má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica.

V taktom prípade totiž musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp.
nepriamy účinok. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v
spore medzi jednotlivcami v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že
žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa
nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci.

V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi
ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa
jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici
priamy účinok.

Súd preto musí skúmať, či môže Smernici priznať nepriamy účinok. V zmysle ustálenej judikatúry
SúdnehodvoraEÚ, jerozsahamedzenepriamehoúčinkusmernícvyjadrenýjednakprávomEÚ,jednak
právom vnútroštátnym. Súd posúdi, či je možne uplatniť eurokonformný výklad, teda či vzhľadom na
právnu povahu Smernice možno jej ustanovenia aplikovať pri výklade vnútroštátneho Zákona. V takomto
prípade musí ísť o výklad v čo najväčšej možnej miere v zmysle znenia a účelu/cieľa Smernice, musí

ísť o výklad za použitia výkladových metód podľa vnútroštátneho právneho poriadku, nesmie sa jednať
o výklad contra legem a nesmú byť porušené všeobecné právne zásady. Okrem uvedeného výklad
Zákona nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty.

Vzhľadom na explicitné znenie zákona o spotrebiteľských úveroch v časti členenia splátok na splátky

istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, nemožno priznať Smernici ani nepriamy účinok, jednalo by sa
o výklad vnútroštátneho Zákona contra legem.

Obdobný názor vyslovil aj Krajský súd v Prešove v rozsudku pod sp.zn. XXCo/XXX/XXXX zo dňa 8. 12.
2016, kde v bode 28 mimo iného odvolací súd uviedol, že „zo spomínaného rozhodnutia Súdneho dvoru

EÚ skutočne vyplýva, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok
spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez
ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (bod 50). V neposlednom rade si však musíme
uvedomiť, že Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie je
oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade s vyššie uvedeným Súdny dvor EÚ aj vo

veci I.-XX/XX poskytol výlučne výklad Smernice a v žiadnom prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval
k výkladu zákona č. 129/2010 Z.z.“.

Súd je preto názoru, že napriek citovanému rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, zákon o spotrebiteľských
úverov jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich,

tak ako to ustanovuje §11 tohto zákona, je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

24. V súlade s ustanovením §9 odsek 2 písmeno j) zákona o spotrebiteľských úveroch, je podstatnou
náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov, vypočítanej
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a taktiež aj predpokladov

pre výpočet RPMN. V danej veci však údaj o RPMN, ako aj predpokladoch pre výpočet RPMN absentuje.
Ročná percentuálna miera nákladov, ktorá má byť obligatórnou náležitosťou spotrebiteľskej úverovej
zmluvy, predstavuje celkové náklady spotrebiteľa na úver (t.j. všetky náklady vrátane úroku a poplatkov,
ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru) vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky
spotrebiteľského úveru. Údaj o RPMN má slúžiť spotrebiteľovi na porovnávanie úverov alebo pôžičiek s

rovnakou dobou splatnosti a s rovnakou výškou spotrebiteľského úveru a vybrať si cenovo najvýhodnejší
úver s čo najnižšou RPMN. V danej veci však neuvedený údaj o RPMN v úverovej zmluve, spotrebiteľovi
neumožňuje porovnať túto výšku RPMN s obdobnými úvermi, poskytovanými inými, či už bankovými
alebo nebankovými subjektmi. Podľa názoru súdu, absencia presne uvedeného údaja RPMN má za
následok, že daný úverový vzťah sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (ustanovenie §11 ods. 1

písm. a) Zák. č. 129/2010 Z.z.).

,,Súdu prvej inštancie teda nemožno nič vytknúť, pokiaľ dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti, ktorý
predpokladá ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch videl v absencii predpokladovpoužitých na výpočet RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch). K uvedenému
odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje
všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia

výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité
na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje
uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité
pre výpočet RPMN. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené
aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto správne skonštatoval súd prvej inštancie, že

je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalobca namieta formalistický výklad
súdu, tak odvolací súd dáva do pozornosti, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere
je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g/ cit.: „Zmluva o úvere
zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité

na výpočet tejto miery;“ rozsudok Krajského súdu F. sp. zn. XCo/XX/XXXX zo dňa 11.05.2017.

Obdobný právny názor bol vyslovený aj v rozsudku Krajského súdu v F. sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa
03.11.2016, sp. zn. XCo/X/XXXX zo dňa 06.04.2017.

„Ak zákon vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať všetky predpoklady použité na výpočet
RPMN je nepochybné, že do kategórie týchto predpokladov je potrebné zaradiť i matematický výpočet,
na základe ktorého veriteľ dospel k určitej výške RPMN. Ako inak by spotrebiteľ mohol preveriť
správnosť takéhoto výpočtu RPMN, ako jednej z podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere
umožňujúcej posúdiť výhodnosť úveru, čo nepochybne má zásadný vplyv na jeho rozhodnutie vstúpiť

do úverového vzťahu s veriteľom. S nesprávne uvedenou RPMN v neprospech spotrebiteľa zákon č.
129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 11 ods. 1 písm. d) spája
následok v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.“ Rozsudok Krajského súdu v F. zo dňa 25.
4. 2018 sp. zn. XCo/XXX/XXXX.

25. V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je ani uvedená konečná splatnosť úveru, teda nie
je naplnená dikcia §9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona, čo spôsobuje, že poskytnutý úver je bezúročný
a bez poplatkov v zmysle ustanovenia §11 ods. 1 písm. a) Zák. č. 129/2010 Z.z..

Jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o konečnej splatnosti úveru.

Pokiaľ je súčasťou dojednanie, že dlžník je povinný splácať úver do okamihu úplného uhradenia
čerpaného úveru vrátane príslušenstva, takéto dojednanie nezodpovedá zákonnej požiadavke. Na
základe uvedeného možno konštatovať, že údaj o konečnej splatnosti úveru v zmluve absentuje. Údaj
o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa, mesiaca
a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť.

Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch a to je vyššie uvedených ustanovení je to, aby spotrebiteľ
už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je
povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová
(dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných

údajov ( obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v W. W. zo dňa 19.9.2012, sp. zn.
XXCo/XXX/XXXX).

Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa,
mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť. Význam uvedenej zmluvnej

náležitosti súvisí aj s ďalšími nárokmi veriteľa vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere. Súd pripomína, že v
zmysle ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. X E. XXX/
XX, rozsudok Krajského súdu v Ž. zo dňa 19.11.2013, sp. zn. XCo/XXX/XXXX, rozsudok Krajského
súdu v F. zo dňa 30.05.2012, sp. zn. XCo/XX/XXXX, rozsudok Krajského súdu v Ž. zo dňa 25.02.2014,
sp. zn. XCo/XXX/XXXX) veriteľovi prislúchajú zmluvné úroky ako odplata za poskytnutie peňažných

prostriedkov do splatnosti úveru, po jeho splatnosti má nárok na úrok z omeškania. Uvedený údaj preto
slúži na rozlíšenie, dokedy je dlžník povinný platiť zmluvné úroky a odkedy úroky z omeškania.26. Odplata za poskytnutie úveru žalovanému nepatrí aj z iného dôvodu. Úver vo výške 400 eur bol
žalobcoviposkytnutýzaodplatu392eurnaobdobie12mesiacov.Odplatatedakposkytnutejvýškeúveru
predstavuje 98% ročne. Podľa priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk v percentách

vypočítaných podľa Nariadenia (EC) A./XXXX ECD, priemerná úroková miera z úverov do 1roka v čase
uzavretia zmluvy o úvere bola v hodnote 9,23% ročne.

V tomto prípade je zrejmé, že predmetom konania je zaplatenie pohľadávky z poskytnutého úveru
a jedná sa o spotrebiteľský právny vzťah. Pri spotrebiteľských právnych vzťahoch sa použije právna

úprava, ktorá je výhodnejšia pre spotrebiteľa a to bez ohľadu na to, či sa jedná o právny vzťah z
Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka alebo iného zákona. Použitie práva výhodnejšieho pre
spotrebiteľa vyplýva aj z nálezu, resp. z uznesenia Ústavného súdu SR z 19.06.2013, sp.zn. Ú. XXX/
XXXX-XX.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz
klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak
preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach
by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru

všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť,
ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel
v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za
činnosť proti dobrým mravom.

Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý i v Zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Podľa ustanovenia §4 ods. 8 tohto právneho prepisu, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými
mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je
v rozpore so vžitými tradíciami, a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel
morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu účastníkovi

obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Za dobré mravy
možnopovažovaťsúhrnetických,všeobecnezachovávanýchauznávanýchzásad,ktorýchdodržiavanie
je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými
mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

Pri peňažných úveroch, resp. pôžičkách je samozrejmé, že sa poskytujú za odplatu, ktorá v tomto
prípade bola dohodnutá vo výške 98% ročne, pričom táto je viac ako 10x vyššia ako obvyklá priemerná
výška úrokov poskytovaných v obchodných bankách pri obdobných úveroch v danom období. Z tohto
dôvodu dojednanie v zmluve úvere o takto vysokej odplate súd pre rozpor s dobrými mravmi za

neplatné, pretože dohodnutá odplata je zjavne vyššia ako bola priemerná úroková sadzba poskytovaná
obchodnými bankami v uvedenom období. Podľa ustanovenia §3 ods. 1 a ustanovenia §39 Občianskeho
zákonníka sa jedná v tejto časti o neplatný právny úkon a ide o absolútne neplatnosť na ktorú súd
prihliada ex offo. Preto súd je toho názoru, že žalobcovi nepatrí úrok z úveru.

Súčasne súd vypočítal aj hodnotu RPMN s výsledkom 309,86% (výpočet súd realizoval prostredníctvom
kalkulačky ).
Súd pri tomto výpočte vychádzal z výšky úveru 400 eur, výšky splátky úveru 66 eur pri ich počte 12. Aj
hodnota RPMN je neprimerane vysoká.

Súd tu poukazuje napr. na rozsudok Krajského súdu v F. zo dňa 24. 5. 2016 sp. zn. XXCo/XXX/XXXX,
rozsudok Krajského súdu v F. zo dňa 25. 9. 2013 sp. zn. XCo/XXX/XXXX, rozhodnutie Krajského súdu
v F. zo dňa 25. septembra 2013 č.k. XCo XXX/XXXX, rozsudok Krajského súdu v F. sp. zn. XCo/XXX/
XXXX zo dňa 05.11.2014, rozsudok Krajského súdu v F. sp.zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa 27.11.2014,
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR XMCdo X/XXXX zo dňa 31.7.2009, rozsudok Najvyššieho súdu SR

z 26. apríla 2012, sp. zn. X I. XX/XXXX. V týchto rozhodnutiach súd považoval za rozporné s dobrými
mravmi poskytnutie úveru spotrebiteľovi za cenu prevyšujúcu o 100% priemernú cenu porovnateľných
úverov poskytovaných bankami.27. Žalovaný vzniesol námietku prekážky res iudicata v časti o zaplatenie 462,22 eur a žiadal v tejto
časti konanie zastaviť z dôvodu, že o tomto nároku s prísl. už bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom
tunajšieho súdu zo dňa 28. 7. 2014 č.k. XT/XX/XXXX-XX.

Súd má však za to, že suma 400 eur, ktorá bola žalovanému ako poškodenému priznaná v trestnom
konaní, nebola vôbec predmetom tohto konania, a preto nebolo možné prihliadať na uvedený rozsudok
v trestnej veci. Tejto skutočnosti nasvedčuje aj to, že z opisu skutku v rozsudku trestného súdu vyplýva,
že obžalovaný (žalobca v tomto konaní) čerpal od poškodenej spoločnosti Pohotovosť s.r.o. 400 eur a

neuhradiljejžiadnusplátkuapretotrestnýsúduložilobžalovanémupovinnosťuhradiťškodupoškodenej
spoločnosti 400 eur. V trestnom konaní bola žalobcovi priznaná náhrada škody, t.j. istina čerpaného
úveru. Teda v trestnom konaní priznaná suma sa vôbec netýkala predmetu tohto konania o vydanie
bezdôvodného obohatenia, keďže v tomto konaní sa žalobca nedomáha vrátenia istiny 400 eur, ale
vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré prevyšovalo sumu 400 eur, priznanú v trestnom konaní.

Čo sa týka trov exekučného konania 62,22 eur, súd je toho názoru, že ani táto suma žalovanému nepatrí,
keďže zo samotného jeho vyjadrenia vyplýva, že poslednú splátku úhrady istiny poskytnutého úveru
žalovaný uhradil dňa 11. 11. 2014 a exekučné konanie bolo začaté spísaním zápisnice pred súdnym
exekútorom dňa 31. 8. 2015, teda až po úhrade istiny úveru, ktorá bola žalovanému priznaná ako
náhrada škody v trestnom konaní. Preto nebol vôbec dôvod na začatie exekučného konania a trovy v

exekučnom konaní vymožené v prospech žalovaného vo výške 62,22 eur, nemôže podľa názoru súdu,
znášať žalobca.

Vzhľadom na vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre zastavenie
konania z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci.

28. Ďalej žalovaný namietal premlčanie uplatneného nároku žalobcu a to z dôvodu uplynutia subjektívnej
2ročnej premlčacej doby. Súd sa preto s touto námietkou musel vysporiadať a vyhodnotil ju ako
nedôvodnú.

Podľaustanovenia§107odsek1a2Občianskehozákonníka,právonavydanieplneniazbezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Vo vzťahu k tejto námietke žalovaného súd uvádza, že pri práve na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia plynie jednak subjektívna dvojročná premlčania doba plynúca odo dňa, keď sa oprávnený
dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, a objektívna trojročná
premlčacia doba plynúca odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu, resp. desaťročná pri

úmyselnom bezdôvodnom obohatení. V danom prípade však podľa názoru súdu objektívna premlčacia
doba je desaťročná, pretože bezdôvodné obohatenie žalovaného súd považuje za úmyselné.

Žalovaný mal v predmete činnosti ako nebankový subjekt dlhodobo poskytovanie úverov a jeho
povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Preto

ak žalovaný obchádzal zákon o spotrebiteľských úveroch tým, že ním predložená úverová zmluvy
nemá zákonom stanovené náležitosti, toto jeho konanie sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie
zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu.

Súd poukazuje na obdobný právny názor vyslovený v rozhodnutiach odvolacích súdov a to Krajského

súdu v F. sp. zn. XI., XCo/X/XXXX, XCo/XX/XXXX, XCo/XXX/XXXX, XCo/XX/XXXX, XXCo/XX,XX,XX/
XXXX, XXCo/XX/XXXX, XXCo/XXX/XXXX, XXCo/XXX/XXXX, XXCo/XX/XXXX, XXCo/XXX/XXXX
rozsudok Krajského súdu Ž. X.. N.. XCo/XXX/XXXX.

Pokiaľ sa jedná o subjektívnu premlčaciu dobu, súd je toho názoru že táto začala plynúť v mesiaci máj

2018, kedy sa žalobca skutočne od svojho právneho zástupcu dozvedel, že na strane veriteľa vzniklo
bezdôvodnéobohatenie,t.j.keďsažalobcadozvedeltakéskutočnosti,ktorémuumožniliuplatniťsisvoje
právo žalobou na súde. Žalobca podal žalobu na súd dňa 8. 6. 2018, teda počas plynutia subjektívnej
premlčacej doby.Je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ sa nedozvie o tom, že plní bez právneho dôvodu resp. na
základe neplatného právneho úkonu predtým, než sa bude dopytovať subjektu znalého veci, ktorým je

napríklad advokát a takto postupoval aj žalobca, ktorý až po oboznámení s vecou a jej vyhodnotení
právnym zástupcom dozvedel sa o vzniku bezdôvodného obohatenia.

Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia sa vyžaduje skutočná, nie len predpokladaná vedomosť oprávneného. Subjektívna

premlčacia doba začala plynúť oboznámením právneho posúdenia zo strany zvoleného právneho
zástupcu žalobcu. Z vyššie uvedených dôvodov súd nepovažuje námietku premlčania vznesenú
žalovanou za nedôvodnú.

V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn.
XCdo/XXX/XXXX, z ktorého vyplýva, že za rozhodujúci pre začiatok splynutia subjektívnej premlčacej

doby pre uplatnenie práva pre vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia v zmysle §107 ods. 1
Občianskeho zákonníka treba považovať deň, kedy sa opravený v konkrétnom prípade skutočne dozvie
o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodného obohateniu a kto ho získal; nie je pri tom rozhodujúce, že
oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr.

Podobne česká judikatúra (rozsudok Najvyššieho súdu ČR pod sp. zn. XXCdo/XXXX/XXXX) upriamuje
pozornosť na to, že v prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatného právneho
úkonu, je pre začiatok plynutia premlčacej doby rozhodujúci subjektívny moment, kedy oprávnený zistí
také okolnosti, z ktorých možno vyvodiť, že právny úkon, z ktorého bolo plnené je neplatný.

Žalobca plnil žalovanému v dobrej viere že mu hradí nároky, ktoré si žalovaný nárokoval v zmysle
zmluvných dojednaní, ktoré už v tom čase mali byť dojednané v súlade s platnou právnou úpravou.
Žalobca však žalovanému uhradil úroky a poplatky na ktoré žalobcovi nárok nevznikol, tak ako to súd
uviedol v predchádzajúcich odsekoch a neznalosť žalobcu ako spotrebiteľa v čase plnenia, že plnil to čo
nemal, nemôže byť posudzovaná v jeho neprospech. Aj zákonná formulácia plynutia premlčacej doby na

vydanie bezdôvodného obohatenia je koncipovaná tak, že subjektívna premlčacia doba začína plynúť
až odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Pri samotných úhradách spotrebiteľ plní titulom uzatvorenej zmluvy a vzhľadom na obvyklé
právne vedomie vôbec si nie je vedomý toho, že prijatím jeho platieb dochádza na strane dodávateľa
k vzniku bezdôvodného obohatenia. Samozrejme nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nemôže

byť uplatňovaný v neurčitom časovom intervale a práve danému účelu zodpovedná zákonná úprava
stanovujúca objektívnu premlčaciu dobu.

29. Keďže Zmluva neobsahovala náležitosť v zmysle ustanovenia §9 ods. 2 písm. f), j) a k) Zákona o
spotrebiteľských úveroch, úver sa považuje v zmysle ustanovenia §11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona

za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň úrok odplata za poskytnutie úveru bola neplatne dohodnutá v
rozpore s dobrými mravmi.

Žalobca čerpal od žalovaného sumu 400 eur a uhradil mu jednotlivými splátkami sumu 1212,22 eur.
Teda na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške sumy 812,22 eur, keďže túto

sumu prijal od žalobcu ako plnenie bez právneho dôvodu, resp. plnenie z neplatného právneho úkonu.
Preto súd žalobe žalobcu vyhovel v časti o zaplatenie 812,22 eur.

30. Keďže došlo k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na úkor žalobcu a žalovaný sa dostal
s plnením do omeškania, súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania od 14. 6. 2018. Súd mal za

preukázané, že výzvou zo dňa 6. 6. 2018 žalobca vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného
obohatenia najneskôr do 13. 6. 2018. Táto výzva bola žalovanému doručená mailom, čo žalovaný
nerozporoval. Teda od 14. 6. 2018 je žalovaný v omeškaní s vydaním bezdôvodného obohatenia. Súd
priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8% ročne, pretože záväzkový úverový vzťah vznikol pred
1. 2. 2013 a platí, že výška úrokov z omeškania sa riadi predpismi účinných ku dňu 31. 1. 2013 aj za

dobu omeškania po 31. 1. 2013.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

Podľa ustanovenia §262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu vo vzťahu k žalovanému patrí aj náhrada trov
konania v celom rozsahu. Súd rozhodol o nároku žalobcu na náhradu trov konania podľa ustanovenia

§262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o výške tejto náhrady trov konania bude rozhodnuté
po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.