Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. január 2019

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 13T/25/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8818010121
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2019:8818010121.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v trestnej veci proti

obžalovanému M. Č.V. pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294
ods. 2 Trestného zákona a iné na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23. januára 2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný M. Č., D.. XX.X.XXXX S. O., trvale bytom S. D. H., U. XXXX/XXB,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

do dňa 28.03.2017 v trezore v rodinnom dome č. XXXX/XXX D. X.. U. S. S. D. H., P.. S. D. H. mal
uschovaný 1 ks nedovolenú, podomácky zhotovenú ručnú strelnú palnú zbraň, jednovýstrelovú pištoľ
bez typového označenia a výrobného čísla, 40 ks streliva kalibru 22LR zn. S&B (Sellier a Bellot) a 1 ks
streliva kalibru 7,62x 39 zn. bxn, pričom takto vyrobená zbraň je zakázanou zbraňou kategórie A podľa
§ 4 ods. 2 písm. g) zák. č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive, ktorú je zakázané nadobudnúť
do vlastníctva, držať alebo nosiť,

t e d a

- držal strelivo bez povolenia,
- držal strelnú zbraň bez povolenia a bez označenia zbrane určeného na jej identifikáciu podľa
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,

t ý m s p á c h a l

- prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Trestného zákona,

- zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona.
z a t o m u u k l a d á

podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36
písm. j) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 ( tri ) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona za splnenia podmienok uvedených v § 49 ods. 1 Trestného zákona
výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá s probačným dohľadom.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona mu súd ukladá probačný dohľad nad jeho správaním.Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd určuje probačný dohľad pri ustanovení skúšobnej doby v trvaní
2 ( dva ) roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. k) Trestného zákona povinnosť dostaviť sa na príslušný útvar Policajného
zboru podľa miesta jeho pobytu a to najmenej raz za štvrťrok počnúc štvrťrokom nasledujúcim po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podala na obžalovaného obžalobu pre skutok
uvedený vo výroku tohto rozhodnutia, ktorý po právnej stránke kvalifikovala ako prečin nedovoleného

ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Trestného zákona a zločin nedovoleného
ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného zákona.

Obžalovaný vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedka S. Č. a M. Č. ml., zápisnicou o
vykonaní domovej prehliadky, správou Okresného riaditeľstva PZ Vranov nad Topľou, odbor poriadkovej
polície, oddelenie dokladov a evidencie zbraní, znaleckým posudkom z odboru prírodovedného
skúmania a kriminalistickej identifikácie, spisom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn.
8D/126/2016, správou Sociálnej poisťovne, odpisom z registra trestov, výpisom z evidencie priestupkov

a správou Mesta S. D. H. a zistil tento skutkový stav.

Obžalovaný využil svoje právo a odmietol vypovedať, preto súd na návrh prokurátora prečítal zápisnicu
o jeho výsluchu z prípravného konania, kde obžalovaný vypovedal, že zbraň patrila jeho nebohému
otcovi, ktorý ho ubezpečoval že ju má v legálnej držbe. On zbraň nepotreboval, pretože je držiteľom

zbrojného preukazu a má v legálnej držbe jednu strelnú zbraň. Ak by mal vedomosť o tom, že jeho zbraň
je nelegálna, odovzdal by ju pri niektorej zo zbraňových amnestií.

Svedok S. Č., manželka obžalovaného využila svoje právo a odmietla vypovedať.
Svedok M. Č. ml., syn obžalovaného vypovedal, že jeho dedo M. Č. chodieval pomáhať ľuďom na

zabíjačky, kde používal pištoľ. Bývali na F. P., teda on aj s rodičmi a dedo býval vedľa nich. Keď otec,
obžalovaný, dostaval dom na U., presťahovali sa na U., bolo to asi v roku 2013. Vie, že otec, obžalovaný,
mal tiež pištoľ a to legálne, mal aj zbrojný preukaz a v dome si urobil trezor. Trezor sa nachádzal v spálni.
Nevie kedy dedo doniesol tú pištoľ, ale vie, že pištoľ bola odložená v otcovom trezore. Dedo chodil na
zabíjačky, tak si ju tam odkladal. Stále pre ňu prišiel a potom ju odložil naspäť. Párkrát pritom bol ako

si dedo prišiel pre zbraň, nakoľko dedo vedel aj kombináciu trezoru, teda kód na trezor, aby sa tento
otvoril. Aj sa deda pýtal, či má zbrojný preukaz ako otec, teda obžalovaný a dedo mu povedal, že má.
Dedo zomrel v O. XXXX, on sa vtedy nachádzal vo výkone trestu. K tomu, kto vedel o tom, že zbraň
je v trezore, uviedol, že dedovi väčšinou otváral on, dedo zavolal z pevnej linky jemu na telefón, či sú
doma, on vedel o tom, že zbraň je v trezore. Či otec, obžalovaný, o tom vedel, to nevie. Bol párkrát

pri tom, ako dedo dával zbraň do trezora, stále ju dával do takej akoby handry, ako keby z trička. Ako
keby ju poskladal a odložil to potom tam do trezoru. On kód na otvorenie trezora nevedel. Odkiaľ vedel
dedo kód na otvorenie trezora, k tomu sa nevedel vyjadriť, no keď si tam odkladal zbraň, tak asi kód
vedel od otca, obžalovaného. Nevedel či ešte niekto z rodinných príslušníkov vedel, že dedo si odkladá
zbraň do trezora. K okolnostiam, za ktorých bola zbraň nájdená v ich rodinnom dome, uviedol, že dňa

28.3.2017 bola u nich robená domová prehliadka za účelom jeho drogovej trestnej činnosti, za ktorú je už
aj odsúdený a vykonáva trest. Pri prehliadke bytových priestorov sa našla tá zbraň. Policajti prehľadávali
dom, izbu po izbe a keď došli do spálne, tak požiadali otca, aby otvoril trezor. A keď otec vykladal veci,
tak vyložil aj tú pištoľ, ktorá bola vzadu v trezore. On musel byť pritom, tak to tiež videl. Tá pištoľ bola
vtedy tak isto zabalená v handre, ako keď ju odkladal dedo.

Zo znaleckého posudku podaného Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ, odbor prírodovedného
skúmania a kriminalistickej identifikácie Košice, odvetvie kriminalistickej balistiky ČES: PPZ-KEU-KE-
EXP-2017/972vyplýva,žepredmetomskúmaniabolaoznačenáakostopačíslo1krátkapalnázbraňbez
zásobníka s drevenou rukoväťou, strieborná s odnímateľnou hlavňou, ktorá bola zaistená pri domovej

prehliadke dňa 28.03.2017. Ako stopa číslo 2 bolo ako predmet skúmania označené strelivo a to 40kusov, kaliber 22 LR a ako stopa číslo 3 - jeden ks strelivo, kaliber 7,62 x 39, taktiež obe stopy zaistené pri
uvedenej domovej prehliadke. Zo záveru posudku vyplýva, že čo sa týka zbrane jedná sa o nedovolene
vyrobenú strelnú palnú zbraň, ktorú je možné podľa predmetného zákona charakterizovať ako zbraň

kategórie A, t.j. zakázanú zbraň. V ďalšom k zbrani uviedli, že na tejto neboli žiadne identifikačné
údaje, že sa jedná o krátku jednohlavňovú palnú zbraň bez zásobovacieho zariadenia, mechanizmus
zbrane sa obsluhuje ručne a pred každým výstrelom je potrebné do zbrane vložiť náboj. Technický stav
zbrane je zlý, v predloženom stave je však pištoľ spôsobilá streľby. Nebolo možné stanoviť presnejšiu
dobu, kedy bolo naposledy z predmetnej zbrane strieľané. Pokiaľ sa týka predloženého streliva, podľa

predmetného zákona predložené náboje sú strelivom. Toto môže nadobudnúť do vlastníctva len držiteľ
zbrojného preukazu, zbrojnej licencie alebo zbrojného sprievodného listu. Predložené náboje boli vo
vyhovujúcom technickom stave a boli spôsobilé streľby. Náboje v počte 40 ks sú strelivom do dlhých
i krátkych malokalibrových strelných palných zbraní príslušného kalibru a je ich možné vystreliť aj z
predmetnej zbrane. Náboj, ktorý bol označený ako predmet číslo 3, je taktiež strelivom do strelných
palných zbraní a to do uvedeného modelu útočnej pušky ruskej výroby, no tento náboj nie je možné

vystreliť z predmetnej zbrane.

Pod rovnakým číslom bol ústavom podaný aj znalecký posudok z odvetvia daktyloskopie, podľa
záverov ktorého na predmete predloženom na skúmanie - krátka palná zbraň s drevenou rukoväťou
a odnímateľnou hlavňou neboli zviditeľnené žiadne upotrebiteľné daktyloskopické stopy a vzhľadom k

tomu nemohli byť ani porovnané či už s výberom v systéme AFIS ale ani s odtlačkami domácej osoby
- obžalovaného.

Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky zo dňa 28.3.2017, ktorá bola vykonaná vo veci vedenej
v uvedenom čase pod číslom ČVS:ORP-391/1-VYS-VT-2016 súd zistil, že v rámci tejto bolo dané

poučenie podľa § 89 Tr. por. a po tomto poučení boli vydané dobrovoľne pri prehliadke z trezoru zo
spálne na prízemí rodinného domu krátka palná zbraň bez zásobníka s drevenou rukoväťou, strieborná
s odnímateľnou hlavňou, bez označenia a v. č. a taktiež 40 ks streliva kaliber 22 LR uložené v dvoch
krabičkách a 1 ks kaliber 7,62 x 39, zelené vojenské. Prílohou bol aj vyhotovená fotodokumentácia,
kde zo záberov označených pod číslom 46 až 54 vyplývajú skutočnosti ohľadom nájdenia veci.

Okresné riaditeľstvo PZ Vranov nad Topľou, odbor poriadkovej polície, oddelenie dokladov a evidencie
zbraní vo svojej správe oznámilo, že z osôb a to obžalovaný, M. Č., D.. XX.XX.XXXX, S. Č., D..
XX.XX.XXXX V. V. Č., D.. XX.XX.XXXX je držiteľom zbrojného preukazu len jedna osoba a taktiež
legálne držanej strelnej zbrane podliehajúcej povoľovaciemu konaniu v zmysle predmetného zákona

a to obžalovaný M. Č.. Tento je držiteľom platného zbrojného preukazu série a evidenčeného čísla V.
na skupiny B, C, na základe čoho má v držbe jednu strelnú zbraň - pištoľ samonabíjaciu, značky ČZ
UB, typ ČZ-70, kaliber 7,65 mm, Browning, výrobné číslo 696131, vedenú v preukaze zbrane série a
evidenčného čísla N.. Držbu tejto zbrane má povolenú len v mieste trvalého pobytu.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8D/126/2016 súd zistil, že poručiteľ M. Č. st, nar. XX.X.XXXX zomrel
dňa X.X.XXXX. Zo zápisnice o predbežnom vyšetrení zo dňa 10.6.2016 vyplýva, že tohto sa zúčastnil
aj obžalovaný - syn poručiteľa, pričom podľa bodu 4. bol zisťovaný majetok poručiteľa a pod písm. h) aj
iný majetok a medzi ním aj poľovnícke zbrane, no takýto majetok nebol v zápisnici uvedený a následne
ani v osvedčení o dedičstve, ktoré bolo doručené aj obžalovanému.

Podľa odpisu z registra trestov obžalovaný nemá záznam a v registri priestupkov MV SR má obžalovaný
evidovaný záznam za priestupok podľa § 190/2003 Z. z., ktorého sa dopustil tým, že neoznámil na
oddelení dokladov tak ako mu to ukladá zákon o strelných zbraniach a strelive zmenu trvalého pobytu,
za čo mu bola uložená v blokovom konaní pokuta 20 eur.

Mesto S. D. H. oznámilo, že obžalovaný nezastáva žiadne verejné funkcie, v evidencii priestupkov nemá
záznam o tom, že bol stíhaný za priestupok na území mesta, že je ženatý, otec dvoch detí a nie je im
známa skutočnosť, či je v pracovnom pomere.

Spoločnosť C., Z..F..P.. uviedla, že obžalovaný v jeho pracovnom zaradení podáva dobré výkony, počas
služby nebolo u neho zistené požitie alkoholu ani priestupky voči pracovno - strážnemu poriadku, jeho
vzťah k spolupracovníkom bol bezproblémový, nemal žiadnu absenciu, jeho celková pracovná morálka
bola dobrá a k pracovným úlohám pristupoval zodpovedne a celkovo jeho prácu hodnotili kladne.Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou vo svojej správe uviedla, že obžalovaný bol
zamestnancom spoločnosti C., Z..F..P.. a nebol evidovaný ako SZČO ani ako poberateľ dôchodku.

Prokurátorka v záverečnej reči navrhla obžalovaného uznať za vinného zo žalovaného trestného činu,
poukázal na to, že obžalovaný síce na hlavnom pojednávaní nevypovedal, avšak bola prečítaná jeho
výpoveď z prípravného konania, kde uviedol, že zbraň, ktorá je predmetom konania, patrila jeho teraz
už nebohému otcovi. Rovnako túto skutočnosť potvrdil aj svedok M. Č. ml., ktorý uviedol, že zbraň
patrila jeho dedovi a bol aj fyzicky prítomný pritom, keď si bol jeho dedo zobrať zbraň z trezora, ktorý bol

uložený v dome jeho rodičov, konkrétne v spálni. Predmetná zbraň a náboje boli náhodne nájdené pri
vykonaní domovej prehliadky, ktorej cieľom bolo nájsť veci dôležité pre trestné konanie. Vtedy bola aj
nájdená zbraň, kde ako vyplynulo z výpovede svedka M. Č. ml., trezor bol otvorený práve obžalovaným
M. Č., čiže z toho je zrejmé, že obžalovaný mal prístup k trezoru, nakoľko mal tam uloženú svoju legálnu
zbraň, pretože je držiteľom zbrojného preukazu skupiny B a C, čiže je tu predpoklad, že obžalovaný
prešiel odbornou skúškou, ktorú si vyžaduje zákon o zbraniach a strelive. K domovej prehliadke došlo

dňa 28.3.2017, kedy už v tom čase bol zhruba rok nebohý otec obžalovaného. Za ten rok zrejme došlo
aj k dedičskému konaniu a táto vec mala byť vydaná do dedičského konania, keďže ako obžalovaný
uvádza, rovnako aj svedok M. Č. ml., že zbraň patrila M. Č. - nebohému. Taktiež poukázala aj na závery
znaleckého posudku z odboru kriminalistickej balistiky, kde bolo zistené, že zbraň, ktorá bola zaistená
pri domovej prehliadke a predložená k znaleckému skúmaniu, je zbraň kategórie A, ktorá je tzv. zbraň

zakázaná v zmysle zákona o zbraniach a strelive. Teda navrhla uznať obžalovaného vinným v zmysle
podanej obžaloby a poukazujúc na doposiaľ bezúhonný život obžalovaného navrhla mu uložiť úhrnný
trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby s podmienečným odkladom jeho výkonu na
primeranú skúšobnú dobu s probačným dohľadom a zároveň uložiť obžalovanému vhodné povinnosti.

Obhajcaobžalovanéhovzáverečnejrečinavrholobžalovanéhospodobžalobyoslobodiť,pretoženebolo
preukázané, že spáchal trestný čin. Poukázal na to, že v štádiu prípravného konania ako aj na hlavnom
pojednávaní nebol vykonaný žiadny dôkaz, ktorý by usvedčoval obžalovaného zo žalovaného trestného
činu. Zbraň, ktorá pri domovej prehliadke bola nájdená, patrila nebohému, ktorý to potvrdil vnukovi, že na
túto zbraň má zbrojné povolenie. Za takejto situácie obžalovaný nemohol spáchať trestný čin. Poukázal

aj na to, že namietajú zákonnosť získania dôkazov.

Podľa § 294 Trestného zákona prečinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa
ods. 1 sa dopustí, kto drží strelivo bez oprávnenia a zločinu podľa ods. 2, kto drží strelnú zbraň bez
povolenia a bez označenia zbrane určeného na jej identifikáciu podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je

Slovenská republika viazaná.

Toto ustanovenie chráni bezpečnosť ľudí pred možným ohrozením ich života a zdravia, ktoré vyplýva z
nekontrolovaného držania a výroby strelných zbraní, streliva a výbušnín a chemických zbraní. Trestnosť
nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami nadväzuje na medzinárodné zmluvy, ktorými

je Slovenská republika viazaná.

Ide o ohrozovací trestný čin, pri ktorom postačuje hrozba abstraktného a z hľadiska času vzdialeného
nebezpečenstva.

Podmienky nadobúdania vlastníctva, držania, nosenia a používania zbraní a streliva, práv a povinnosti
držiteľov zbraní a streliva, ako aj podmienky na vývoz, dovoz a prevoz zbraní a streliva ustanovuje
zákona NR SR č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v znení neskorších predpisov ( ďalej
len „predmetný zákon“ ).
Strelnou zbraňou sa rozumie zariadenie, v ktorom sa strela uvádza do pohybu okamžitým uvoľnením

nahromadenej energie. Strelivom sa rozumie súhrnné označenie nábojov, nábojok a striel do zbraní.

Držaním zbrane a streliva sa rozumie oprávnenie prechovávať a mať pri sebe zbraň a strelivo na
miestach určených v preukaze zbrane, ak predmetný zákon neustanovuje inak.

Obžalobou bolo obžalovanému kladené za vinu spáchanie prečinu a zločinu ako ich súd uviedol vo
výrokovej časti rozsudku.Obžalovanýodpočiatkuvprípravnomkonaníakoajnahlavnompojednávanípopieral spáchanieskutku,
uviedol, že zbraň patrila jeho nebohému otcovi, ktorý ho mal ubezpečiť, že ju má v legálnej držbe a že
ak by vedel, že je nelegálna, odovzdal by ju pri zbraňovej amnestii.

Vyhodnotiac všetky dôkazy tak ako to predpokladá ust. § 2 ods. 10 Trestného poriadku podľa svojho
vnútorného presvedčenia na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
súd dospel k záveru, že obžalovaný sa žalovaného skutku dopustil.

Tento záver o spáchaní skutku obžalovaným a o naplnení objektívnej stránky žalovaného prečinu aj
zločinu obžalovaným a to držaním zbrane a streliva možno vyvodiť najmä vzhľadom na tie skutočnosti,
že predmetná zbraň ako aj strelivo boli zaistené pri domovej prehliadke v mieste trvalého bydliska
obžalovaného v trezore, ktorý trezor otvoril obžalovaný a od ktorého trezora, ako to vyplynulo z výpovede
svedka M. Č. ml., zrejme mimo obžalovaného a nebohého otca obžalovaného nevedeli prístupový kód
iné osoby, pričom podľa záverov znaleckého posudku z balistiky predmetná zbraň je zbraňou v zmysle

zákona,jetonedovolenevyrobenástrelnázbraňazakázanázbraň,spôsobilástreľbyarovnakýzáverbol
prijatý znalcami aj ohľadom zaisteného streliva, teda že sa jedná o strelivo spôsobilé streľby a podstatnú
časť bola možné použiť aj ako strelivo do predmetnej zbrane. Aj samotný obžalovaný v prípravnom
konaní vo svojej výpovedi potvrdil vedomosť o zbrani, keď súčasne uviedol, že zbraň mala patriť jeho
nebohému otcovi.

V súvislosti s obranou obžalovaného o legálnosti zbrane súd poukazuje na ust. § 1 predmetného zákona,
ktoré pojednáva o účele zákona a mimo iných uvádza, že tento zákon upravuje aj práva a povinnosti
držiteľov zbraní a streliva. Takýmto držiteľom je aj obžalovaný tak ako to vyplýva zo správy Okresného
riaditeľstva PZ Vranov nad Topľou.

Ďalšie ustanovenia predmetného zákona a to konkrétne § 2 upravuje vymedzenie niektorých pojmov s
tým,ženaúčelytohtozákonasarozumiepodpísm.n)držanímzbraneastrelivaoprávnenieprechovávať
a mať pri sebe zbraň a strelivo na miestach určených v preukaze zbrane, ak zákon neustanovuje inak,
v zmysle písm. p) manipuláciou so zbraňou alebo strelivom akýkoľvek fyzický kontakt so zbraňou alebo
strelivom vrátane ich prepravy a prenechaním zbrane alebo streliva v zmysle písm. q) § 2 poskytnutie

možnosti inej osobe so zbraňou alebo strelivom manipulovať.

Nadobúdanie vlastníctva zbrane kategórie A alebo zbrane kategórie B v zmysle § 11 ods. 1 predmetného
zákona s výnimkou dedenia možno len za podmienok ustanovených zákonom na základe nákupného
povolenia.

Ako už bolo konštatované vyššie, obžalovaný je držiteľom platného zbrojného preukazu, predpokladom
čoho je mimo iných aj odborná spôsobilosť, ktorú predmetný zákon v § 21 definuje ako súhrn vedomostí
a praktických schopností, ktoré preukazuje žiadateľ o vydanie zbrojného preukazu pred skúšobnou
komisiou. Teoretická časť skúšky sa vykonáva formou ústnej skúšky, pri ktorej sa zisťuje znalosť

predmetného zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie. V tejto súvislosti je potrebné poukázať
na ďalšie z ustanovení predmetného zákona, ktorého znalosť sa u obžalovaného ako držiteľa zbrojného
preukazu predpokladá a zákonom vyžaduje a to na ust. § 60 ods. 1 predmetného zákona, ktoré
pojednáva o úmrtí držiteľa zbrane alebo streliva a teda, že v prípade úmrtia alebo vyhlásenia za mŕtveho
držiteľa zbrane kategórie A, zbrane kategórie B, zbrane kategórie C alebo streliva do týchto zbraní

je ten, kto s ním žil v čase jeho smrti alebo vyhlásenia za mŕtveho v spoločnej domácnosti, povinný
túto skutočnosť bezodkladne oznámiť policajnému útvaru a umožniť prevzatie zbrane a streliva do
úschovy policajnému útvaru, to neplatí, ak mu táto okolnosť nebola známa. Teda, ak by súd mal uveriť
obrane obžalovaného a tvrdeniu o legálnosti držania zbrane jeho nebohým otcom, aj napriek tomu, že
v čase smrti s ním obžalovaný nežil v spoločnej domácnosti, a teda nevystala by mu priamo povinnosť

v zmysle ust. § 60 ods. 1 predmetného zákona, no bolo by logické, ak by obžalovaný napriek tomu
takéto oznámenie po smrti svojho otca učinil a ak by aj tak opomenul učiť, ďalším konaním, kde mohla
byť otázka ďalšieho držania zbrane a streliva jeho nebohého otca riešená, bolo dedičské konanie po
nebohom M. Č., no ani v tomto konaní tak učinené nebolo a v rámci dedičského konania nebola zbraň
obžalovaným ako jedným z účastníkov dedičského konania oznámená a pojatá do dedičstva.

Takto súd v otázke viny uzatvára, že obrane obžalovaného neuveril a teda uznal ho vinným zo
žalovaného prečinu a zločinu.Pokiaľsatýkanámietkyohľadomlegálnostizískaniadôkazupridomovejprehliadke,ktorábolavykonaná
v inej veci, súd má za to, že zaistenie náhodne odhalených vecí, ktorých prechovávanie je vzhľadom
na ich povahu nedovolené ( napr. aj zbrane ), orgánom vykonávajúcim domovú prehliadku na základe

príkazu na domovú prehliadku pre inú trestnú činnosť, je prípustné, pričom ich vydanie, resp. odňatie je
súčasťou zápisnice o domovej prehliadke a týmto neodkladným a neopakovateľným úkonom sa začína
nové trestné stíhanie vo veci súvisiacej s charakterom zaistenej veci. Teda ak pri domovej prehliadke sú
náhodne odhalené predmety vyššie uvedenej povahy, môže ich orgán vykonávajúci domovú prehliadku
zaistiť bez toho, aby žiadal súd o vydanie nového príkazu na domovú prehliadku a v zápisnici o domovej

prehliadke sa tento postup zadokumentuje a týmto úkonom sa začína nové trestné stíhanie. V danej veci
jejednakzrejmýpostupzozápisniceodomovejprehliadkevinejveci,taktiežsvedokM.Č.ml.potvrdil,že
počasdomovejprehliadkyvykonávanejvsúvislostisjehotrestnomčinnosťoubolobžalovanývyzvanýna
otvorenie trezoru, v ktorom boli veci nájdené a následne po vydaní veci obžalovaným pri tejto prehliadke
bolo vydané uznesenie dňa 28.3.2017 o tom, že vykonaním neodkladného a neopakovateľného úkonu
bolo začaté trestné stíhanie.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí
byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu

Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na
ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie
( zabránenie v trestnej činnosti ) a prvok individuálnej prevencie ( výchova k riadnemu životu ) a jednak aj
voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie
( výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti ). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj

morálne odsúdenie páchateľa.

Teda pri rozhodovaní o treste súd vychádzal zo základných zásad ukladania trestov uvedených v § 34
Tr. zák., pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer
priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Ako už súd uviedol, v rámci úvah o druhu trestu a jeho výmere súd prihliadol aj na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle ust. § 38 ods. 2 Trestného zákona. U
obžalovaného súd zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, teda že viedol pred
spáchaním skutku riadny život, keď na priestupok spočívajúci len v neoznámení zmeny miesta trvalého

pobytu neprihliadal a iného priestupku sa obžalovaný nedopustil, obžalovaný nebol doposiaľ súdne
trestaný a kladne bol hodnotený od zamestnávateľ ale aj z miesta bydliska. Rovnako súd zistil jenu z
priťažujúcich okolností a to v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona, keďže obžalovaný sa dopustil
dvoch trestných činov.

Keďže však súd ukladal trest za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody
ustanovená v osobitnej časti prevyšuje päť rokov, súd postupom podľa § 34 ods. 6 Trestného zákona
musel uložiť trest odňatia slobody.

Súd ukladal obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona a to jednak

za prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Trestného zákona
a za zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Trestného
zákona a teda podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný
a teda za uvedený zločin, pre ktorý zákon stanovuje trestnú sadzbu tri až osem rokov.

Trestnoprávna náuka popisuje a rozoznáva viacero účelov trestných sankcií, najmä účel smerujúci k
uloženie zaslúženého trestu ale aj účel zameriavajúci sa na dôsledky trestu. Medzi takéto patrí napríklad
odstrašenie ( teda individuálna a generálna prevencia ), rehabilitácia páchateľa v zmysle jeho výchovy,
nápravy, jeho spoločenská izolácia ( teda znemožnenie, zabránenie mu páchať ďalšiu trestnú činnosť,
reštitúcia ( teda obnova , náprava narušených, poškodených vzťahov medzi páchateľom a obeťou a

celou spoločnosťou. V moderných systémoch justície sa tieto účely obvykle vzájomne kombinujú. Pri
ukladaní trestu je potrebné zohľadniť jednak potrebu spravodlivého postihu v reakcii na protispoločenské
konanie páchateľa, ako aj potrebu zabezpečenia bezpečnosti občanov a majetku pred nebezpečnými
páchateľmi, dosiahnutie prevýchovy páchateľa ( pokiaľ je možná ) ako aj zjednať nápravu po spáchanomčine. No pri ukladaní trestu v konkrétnom prípade však rozličné účely môže byť vo vzájomnom konflikte.
Trestný zákon v ust. § 34 neurčuje hierarchiu tam uvedených účelov trestu a ani z ďalších ustanovení
Trestného zákona nevyplýva, žeby u určitých skupín trestu bolo potrebné primárne sledovať alebo

zohľadňovať konkrétny účel trestu a preto za takejto situácie je potrebné nájsť ospravedlnenie pre
zásah do základných práv a slobôd jednotlivcov pri výkone trestnej justície interpretáciou princípov a
základných zásad pre ukladanie trestov.

Každé ukladanie trestu musí prísne sledovať a rešpektovať princípy proporcionality a ultima ratio

( subsidiarity prísnejšej trestnej sankcie ) a to platí podľa názoru súdu aj v prípade, žeby v konkrétnom
prípadevzhliadol,ženiektorýzdôsledkovýchúčelovtrestu-napr.odstrašeniepotenciálnychpáchateľov,
vyžaduje citeľnejší trest pre odsúdeného, resp. trest viac obmedzujúci jeho základné práva a slobody.

Berúc do úvahy vyššie uvedené potom súd za primeraný a zodpovedajúci účelu trestu považoval trest
odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere troch rokov a to jednak vo vzťahu

k osobe obžalovaného ako aj vo vzťahu k okolnostiam tejto trestnej veci a uložil obžalovanému trest
odňatia slobody v trvaní 3 roky.

Priuloženítrestuodňatiaslobodyneprevyšujúcehotrirokymožnopostupompodľa§51ods.1Trestného
zákona za súčasného konštatovania splnenia podmienok podľa § 49 ods. 1 Trestného zákona odložiť a

súd mal vzhľadom na vyššie uvedené za to, že sú splnené podmienky na takýto postup a to najmä berúc
do úvahy už vyššie uvedené ohľadom doterajšieho života obžalovaného a súčasne uložil obžalovanému
probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorú stanovil v trvaní dva roky.

Súčasne súd postupom podľa § 51 ods. 4 Trestného zákona pri určení probačného dohľadu uložil

obžalovanému povinnosť dostavovať sa na príslušný útvar Policajného zboru v stanovených termínoch.
Zmyslom probačného dohľadu, ale aj v rámci neho uloženej povinnosti, je pôsobenie na obžalovaného
počas skúšobnej doby tak, aby viedol riadny život a to tak, aby bol naplnený účel trestu.

Pokiaľ sa týka predmetnej zbrane, o tejto bude rozhodnuté na základe osobitného návrhu podaného

prokurátorom, strelivo ako vyplýva zo znaleckých posudkov bolo spotrebované pri znaleckom skúmaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o
zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť

aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo
rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení
rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.