Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. marec 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/70/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716207268
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5716207268.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého

a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobcov: v rade 1/ D. R.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom H., M. XXXX/XX, v rade 2/ S. A., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., A.
XXX/XX, v rade 3/ U. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., U. XXXX/XX, v rade 4/ Ing. O. A., rod. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D., T. W. XXX, v rade 5/ Ing. D. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., M. XXXX/XX,
žalobcovia 2/ - 5/ zastúpení splnomocneným zástupcom D. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., M. XXXX/
XX, proti žalovaným: v rade 1/ V. R., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, posledne bytom
A., právni nástupcovia - žalovaní v rade 2/, v rade 3/ a v rade 4/, v rade 2/ B. R., nar. XX.XX.XXXX,

bytom A., L. XXXX/XX, v rade 3/ D. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., T. XXXX/X, v rade 4/ I. S., rod. J.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom B., Q. XXXX/X, žalovaní 2/ - 4/ právne zastúpení advokátkou JUDr. Gabrielou
Kľačanovou, so sídlom A. Kmeťa 28, Martin, IČO: 42 216 541, v konaní o obnovu konania, o odvolaní
žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 7C/228/2016-187 zo dňa 26.10.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaní m a j ú voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin návrh na obnovu konania vo veci Okresného súdu

Martin sp.zn. 11C 16/2015 zamietol a určil, že žalobcovia sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť
žalovaným trovy konania v celom rozsahu, o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením.

2. Nárok žalobcov posudzoval súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 397 písm. a) Civilného sporového
poriadku.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že po vykonaní dokazovania návrh žalobcov rozsudkom zo dňa
21.04.2015 sp.zn. 11C 16/2015 zamietol s poukazom na ustanovenie § 13 zákona č. 293/1992 Zb.,
nakoľko jednoznačne z neho vyplýva, že oprávnené osoby majú právo žiadať od povinných osôb
vyrovnanie svojho dedičského podielu v lehote do 30. júna 1993, inak právo zaniká. V tomto prípade ide
teda o prekluzívnu lehotu. Preklúzia ako právny inštitút znamená zánik práva. Na preklúziu prihliadne
súd ex offo, teda aj bez návrhu a plnenie prekludovaného nároku zakladá bezdôvodné obohatenie.
Prekluzívne doby nemôžu byť predĺžené. Ich trvanie sa nezastavuje ani neprerušuje. Rozsudok

okresného súdu bol potvrdený aj rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 6Co 454/2015 zo dňa
26.08.2015. Žalobcovia podali návrh na povolenie obnovy konania vo veci Okresného súdu Martin sp.zn.
11C/16/2015, ktorým bol návrh na vyrovnanie dedičských podielov zamietnutý. Svoj návrh odôvodnili
listinami, ktoré sa nachádzali v spise sp.zn. D 878/93 a tieto v pôvodnom konaní vedenom pod sp.zn.11C/16/2015 nemali k dispozícii a preto neuniesli dôkazné bremeno, ako to vyslovil súd vo svojom
rozhodnutí. Tieto listiny pripojil k návrhu. Jedná sa o prípis adresovaný Štátnemu notárstvu v Martine
Q. R.. Týmto prípisom Q. R. žiadal štátne notárstvo, aby boli predvolaní a aby bolo rozdelené dedičstvo

po jeho rodičoch K. R. a V. R.. Ďalej sa jedná o prípis adresovaný na Okresný súd Martin, kde Q. R.
oznamuje bližšie údaje ohľadom dedičských konaní po otcovi a matke, a to sp.zn. ich dedičských konaní.
Ďalej sa jedná o zápisnicu z 07.12.1993 napísanú na notárstve, kde boli účastníci, a to konkrétne Q. R.
poučení o tom, že konanie po matke sa zastaví, lebo nejde o novonadobudnutý majetok. Ďalšie doklady,
ktoré boli pripojené k návrhu na povolenie obnovy konania, mal k dispozícii aj súd v konaní vedenom pod

sp.zn. 11C/16/2015. Žalobcovia, predovšetkým žalobca v rade 1/ produkoval veľa písomných prejavov,
ktoré pripojil ku spisu, rôzne listinné dôkazy, ako napríklad výpis z pozemkovej knihy, listy vlastníctva
a podobne, avšak tieto listiny nijak nemenili skutkový stav, ktorý bol zistený už v spomínanom konaní
sp.zn. 11C/16/2015, a teda nemohli priviesť zmenu tohto rozhodnutia. Žalovaní počas celého konania
trvali na svojom stanovisku, a žiadali návrh na povolenie obnovy konania zamietnuť, lebo nie sú splnené
podmienky na obnovu konania. Podľa nich žalobcovia nepreukázali podstatnú okolnosť a to, či je

žaloba podaná včas v súlade s ustanovením § 403 ods. 1 C. s. p. a ustanovením § 406 C. s. p..
Žalobcovia podľa nich nepreukázali, že by od vydania meritórneho rozhodnutia v pôvodnom konaní
došlo k zmene procesnej situácie. Žiadnymi listinnými dôkazmi nepreukázali, že by konajúci súd mohol
v obnovenom konaní rozhodnúť pre nich priaznivejšie. Vo svojom vyjadrení, ako aj vo výpovediach
opätovne poukazovali na zákon č. 293/1992 Zb., a to konkrétne prekluzívnu lehotu na uplatnenie práva

na vyrovnanie dedičských podielov. Táto uplynula dňa 30.06.1993. Ďalej súd prvej inštancie dôvodil, že
ak by aj uveril tvrdeniu žalobcov, že boli dodržané lehoty na podanie návrhu na obnovu konania podľa
ustanovenia § 403 ods. 1 C. s. p., kde je uvedené, že žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote
3 mesiacov, odkedy sa ten, kto podáva žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy,
alebo odo dňa, kedy ho mohol uplatniť . Táto skutočnosť by však nič nemenila na pôvodnom rozhodnutí

Okresného súdu Martin sp.zn. 11C/16/2015, nakoľko tri listiny, ktoré boli pripojené ako nové dôkazy, a to
prípisy Q. R. adresované štátnemu notárstvu a ďalší prípis adresovaný okresnému súdu a mali sa týkať
delenia pozemkov po jeho rodičoch a tiež zápisnica z 07.12.1993 napísaná na notárstve nič nemenia
na tej skutočnosti, že tieto listiny nemôžu privodiť pre žalobcov priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Tieto
listiny nič nemenia na právnom závere Okresného súdu Martin sp.zn. 11C/16/2015 a Krajského súdu v

Žiline sp.zn. 6Co/454/2015, kde sa jednoznačne poukazuje na prekluzívnu lehotu v zákone č. 293/1992
Z.z., ktorá uplynula dňom 30.06.1993. Do tohto dátumu mali oprávnené osoby žiadať od povinných osôb
vyrovnanie svojich dedičských podielov. Samotný prísľub, snaha právneho predchodcu žalovaných na
vysporiadanie celej záležitosti dohodou nič nemení na takto zistenom skutkovom stave. Predpokladom
úspešného uplatnenia nároku na vyrovnanie dedičských podielov na súde je okrem iného aj existencia

márneho pokusu oprávneného o dosiahnutie dohody s povinnou osobou podľa ustanovenia § 16 ods.
1 veta prvá zákona č. 293/1992 Z.z.. Oprávnená osoba musela právo uplatniť u povinnej osoby podľa
citovaného ustanovenia v § 13 v prekluzívnej lehote do 30.06.1993. Adresát takejto žiadosti je povinná
osoba, ktorou je dedič, ktorého podiel za podmienok tohto ustanovenia bol zvýšený. K zániku tohto
práva tým, že sa včas neuplatnilo voči povinnej osobe, musí súd prihliadnuť z úradnej povinnosti. V

konaní nebolo preukázané, že by každý žalobca osobne, teda oprávnený alebo spolu na jednej listine
samozrejme s vlastnoručným podpisom doručil kvalifikovanú výzvu na uzavretie dohody o vyrovnaní
dedičských podielov. V žiadosti by muselo byť uvedené, ako sa má vyrovnanie uskutočniť, teda, či sa
navrhuje v peniazoch alebo v uznaní vlastníckeho práva podľa výšky dedičských podielov (§ 15 ods. 2
cit. zák.). V tomto konaní teda neboli splnené zo strany žalobcov vyššie uvedené zákonné podmienky

na vyrovnanie dedičských podielov, nebol preukázaný žiaden dôkaz, ktorý by spochybnil rozhodnutie
Okresného súdu Martin sp.zn. 11C/16/2015 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline sp.zn.
6Co/454/2015, a to pokiaľ sa týka uplynutia prekluzívnej lehoty, dňom 30.06.1993, nakoľko do tohto
dátumu si žalobcovia neuplatnili svoje právo podľa zákona č. 293/1992 Z.z., a preto týmto dátumom im
uplynula zákonná lehota na vyrovnanie dedičských podielov. Súd prvej inštancie teda vyhodnotiac každý

dôkaz osobitne, ako aj v ich vzájomných súvislostiach rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
rozsudku, teda návrh žalobcov na povolenie obnovy konania vo veci sp.zn. 11C 16/2015 zamietol ako
nedôvodný a o trovách konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p., zaviazal žalobcov
spoločne a nerozdielne uhradiť žalovaných trovy konania v celom rozsahu, lebo títo mali úspech v celom
rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením v zmysle

ustanovenia § 262 ods. 2 C. s. p..

4. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí namietali, že
dňa 01.11.1992 bola na Vrútkach vykonaná ústna dohoda medzi Q. R. a S. A., rod. H. a D. R. st., ato o tom, ako bude naložené s majetkom pôvodne vo vlastníctve V. R., ktorý dedil Q. R. podľa zákona
č. 139/1947 Zb. ako dedič poľnohospodárskeho podniku. Žalobca v rade 1/ určil tento dátum preto, že
celá široká a užšia rodina sa stretávala dlhé desaťročia v rodnom dome vo A. z príležitosti si uctenia

si pamiatky zosnulých. Žalobcovia majú za to, že podľa zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých
vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam pán Q. R. podľa § 13 citovaného zákona dedičské podiely
svojim súrodencom, ktorých dedičské podiely boli znížené (§ 14 ods. 1 citovaného špeciálneho zákona),
vyrovnal a tým sa stal pán Q. R. osobou povinnou. Povinný Q. R. a oprávnený B. A., S. A. a D. R. sa
zhodli na tom, že dedičské podiely a ich vyrovnanie na zlomkové stavy 4-krát 1/4-ina k celku dedičstva po

pánovi V. R. sa uskutoční uznaním vlastníctva oprávnených povinným Q. R. bez finančného vyrovnania.
Strana žalobcov po objavení dôkazov včas dňa 27.06.2016 v stanovej lehote do troch mesiacov podľa
C. s. p. vykonala podanie na súd vedené pod sp.zn. 7C/228/2016 o obnovu konania. Súdu dodala
listiny, ktoré získala z archívu súdu dňa 17.06.2016, ako aj písomnosti, a to konkludentné úkony Q.
R.. Konajúci súd rozhodol tak, že pochybil a svoj zamietavý výrok mimo iného odôvodnil prekluzívnou
lehotou na uplatnenie práva na vyrovnanie dedičských podielov, ktorá uplynula dňa 30.06.1993. Strana

žalobcov má za to, že v zmysle jej tvrdení a chronologického usporiadania dokladov s ich popisom
a tvrdeniami preukázala, že právo na vyrovnanie dedičských podielov uplatnila cestou povinného Q.
včas a v ustanovenej zákonnej lehote. Strana žalobcov má za to, že v tejto súvislosti platí Občiansky
zákonník a jeho ustanovenie § 100 ods. 2 stanovuje, že vlastnícke právo k majetku po poručiteľovi
a právnych predchodcoch strany žalobcov je nepremlčateľné a že žiadna preklúzia podľa zákona č.

293/1992Zb.nenastala.Žalobcoviapodľaceléhoobsahuodvolaniaprinapádanípredmetnéhorozsudku
sa uchádzajú u odvolacieho súdu o jeho rozhodovanie aj podľa čl. 4 C. s. p. s ohľadom na princíp
všeobecnej spravodlivosti. Preto navrhujú, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil
na nové konanie.

5. K podanému odvolaniu sa žalovaná strana písomne nevyjadrila.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ustanovením § 379 C. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C. s.
p. a contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2

C. s. p. potvrdil.

7. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a

svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p. Odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z
uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 C. s. p.).

8. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa
svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 C. s. p.). Hodnotením dôkazov
je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti
pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi

predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje
sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

9. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré

na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom
dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať
za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa
prvostupňový súd neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto
rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko odvolacie dôvody odvolateľov boli

neopodstatnené, odvolací súd tento napadnutý rozsudok potvrdil.

10. Krajský súd zároveň potvrdil aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, ktorý vykazuje vecnú
správnosť a nebol ani napadnutý odvolacími námietkami.11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396
ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania

majú žalovaní v plnom rozsahu, keďže boli v odvolacom konaní proti žalobcom úspešní.

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)