Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. február 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/221/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117219931
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3117219931.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň
JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobkyne U. C., bytom v E., M. K.
XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Annou Žedényiovou, advokátkou v Trenčíne, Palackého 85/5 proti
žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o určenie
neplatnosti právnych úkonov, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k.

21Csp/214/2017-37 zo dňa 24. mája 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I. p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. a závislom výroku III. z
r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 321100034
uzavretá medzi stranami dňa 01.12.2016 je bez úrokov a bez poplatkov (výrok I.), určil, že povinnosť
žalobkyne strpieť plnenie záväzku voči žalovanému, ktorý vyplýva zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere
č. 321100034 zo dňa 01.12.2016 formou zrážok zo mzdy v zmysle Dohody o zrážkach zo mzdy č.
321100034 zo dňa 01.12.2016 voči žalovanému zanikla v celom rozsahu splnením tohto záväzku (výrok
II.) a žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie

právne odôvodnil za použitia § 52 ods. 1 až 4 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 497 zák. č.
513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 1 ods. 2, § 2 písm. d), § 9 ods. 1, 2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 255 ods. 1 zák.
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa domáhala, aby súd
určil, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 321100034 uzavretá medzi stranami dňa 01.12.2016 je bez
úrokov a bez poplatkov. Zároveň sa domáhala určenia, že povinnosť žalobkyne strpieť plnenie záväzku

voči žalovanému, ktorý vyplýva zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 321100034 zo dňa 01.12.2016
formou zrážok zo mzdy v zmysle dohody o zrážkach zo mzdy č. 321100034 zo dňa 01.12.2016 voči
žalovanej zanikla v celom rozsahu splnením tohto záväzku. Žalobkyňa uviedla, že predmetná zmluva je
zmluvou, ktorá má spotrebiteľský charakter a zároveň je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Dojednané
úroky 28,37 % ročne považovala za neprimerane vysoké, presahujúce mieru úrokov, poskytovanú
peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy. Zároveň mala za to, že zmluva neobsahuje správny údaj

o výške RPMN úveru, ktorý samotný fakt postačuje ku konštatovaniu, že pre nedostatok tejto podstatnej
náležitosti je úver bez úrokov a bez poplatkov. Zároveň poukázala na to, že žalovaný využil možnosť
získať poskytnuté plnenie formou zrážok zo mzdy, pričom tento stav trvá doposiaľ. Do septembra 2017
splácala dohodnuté splátky dobrovoľne, od októbra 2017 sa platenie splátok realizuje formou zrážok
zo mzdy, a to v súčasnosti už nad rámec poskytnutého plnenia. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.
Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané že dňa 01.12.2016 strany uzavreli

zmluvu o spotrebiteľskom úvere, žalovaný ako veriteľ, žalobkyňa ako spotrebiteľ. Predmetom tejto
zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru vo výške 300,- eur, za odplatu 0,- eur,s úrokom vo výške 64,80 eur a poplatkom za expresné spracovanie úveru 168,- eur, teda celkom sa
zaviazala žalobkyňa zaplatiť žalovanému 532,80 eur v 12 mesačných splátkach, tak že prvé 4 splátky
budú vo výške 1,- euro a ďalšie splátky budú vo výške 66,10 eur, pričom budú splatné prvého dňa

kalendárneho mesiaca, počnúc dňom 01.01.2017. Termín konečnej splatnosti úveru bol 01.12.2017,
úrok predstavoval hodnotu 28,37 % ročne, RPMN úveru bola 32,37 %, priemerná hodnota RPMN ku
dňu uzavretia zmluvy bola 27,88 %. Pokiaľ ide o RPMN úveru, v štandardných európskych informáciách
o spotrebiteľskom úvere bol uvedený vzorec jej výpočtu. Strany ďalej uzavreli dohodu o zrážkach zo
mzdy a z iných príjmov, 01.12.2016 v súvislosti so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 321100034.

Žalobkyňa ako dlžníčka súhlasila s tým, aby sa uspokojenie pohľadávky žalovaného ako veriteľa,
vyplývajúcejzozmluvyospotrebiteľskomúverezabezpečilovykonanímpravidelnýchmesačnýchzrážok
zo mzdy žalobkyne. Pohľadávka podliehajúca tohto zabezpečeniu bola špecifikovaná sumou 532,80
eur. Žalobkyňa ďalej predložila splátkový kalendár potvrdený spoločnosťou žalovaného, z ktorého
vyplýva, že zaplatila 4 splátky po 1 eure a 5 splátok po 66,10 eur, poslednú 01.09.2017. Listom zo
dňa 23.10.2017 požiadal žalovaný zamestnávateľa žalobkyne, aby v dôsledku neplnenia záväzku z jej

strany zo zmluvy o úvere začal realizovať zrážky zo mzdy a zasielať ich na účet spoločnosti žalovaného.
Žalobkyňa ďalej predložila príklady výpočtu RPMN úveru z viacerých úverových kalkulačiek dostupných
na internete, z ktorých po dosadení údajov z predmetnej úverovej zmluvy vyplýva, že RPMN úveru bola
219,77 %, resp. 416,12 %, pričom najvyššia prípustná výška odplaty v rozhodnom období bola 32,48
%. Súd prvej inštancie uzavrel, že je nutné vec posúdiť podľa ustanovení spotrebiteľského práva. V

prvom rade sa zaoberal tým, či predmetné úverové zmluvy spĺňajú všetky náležitosti, predpokladané
vyššie citovaným zákonom. Žalovaný príkladmi uviedol výpočet RPMN pri úvere 500,- eur a splácaní
12 mesiacov v hodnote 32 %, pri úvere 300,- eur a splácaní 12 mesiacov je to podľa jeho názoru 32,37
%. Pri príkladovom výpočte žalovaný neuvádza výšku úroku, preto je problematické porovnávať tieto
hodnoty, ale do príkladového výpočtu zjavne nebol zahrnutý poplatok za expresné spracovanie úveru,

čo možno tvrdiť aj pri výpočte RPMN úveru poskytnutého žalobkyni. Suma 232,80 eur (poplatok 168,-
eur a úrok 64,80 eur) predstavuje za jeden rok 77,6 % z poskytnutého úveru 300.- eur a zjavne RPMN
úveru je 32,37 % nezohľadňuje celú sumu, o ktorú bol úver navýšený, čo by jednoznačne táto hodnota
zohľadňovať mala. Súd teda hodnotu RPMN úveru nepovažoval za správne určenú, preto bolo možné
považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa sa ďalej domáhala určenia, že jej zanikla

povinnosť strpieť plnenie záväzku voči žalovanému formou zrážok zo mzdy v zmysle Dohody o zrážkach
zo mzdy č. 321100034 zo dňa 1.12.2016. Z listinných dôkazov, ktoré predložila vyplýva, že do septembra
2017 zaplatila celkom 334,50 eur, teda viac, ako bola vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úveru povinná vrátiť. Napriek tomu naďalej žalovaný od októbra 2017 získava z jej strany plnenie formou
zrážok zo mzdy. Súd preto aj v tejto časti považoval žalobu za dôvodnú a vyhovel jej. Žalobkyňa bola v

spore úspešná v celom rozsahu, preto jej bola priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

2. Žalobca svojím odvolaním podaným včas napadol rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu
z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Namietal, že žalovaný považuje žalobcu,
ktorou sa domáhal výroku II. rozsudku za žalobu v zmysle § 137 písm. b) CSP, nakoľko ide nepochybne

o usporiadanie práv a povinnosti z existujúceho záväzkovo - právneho vzťahu, a naopak nejde o určenie
či tu právo je alebo nie je (nejde o klasickú určovaciu žalobu) a ani o určenie právnej skutočnosti.
Súd neskúmal naliehavý právny záujem na určení, že povinnosť žalobcu zanikla, je nepochybné že
aj samotný súd pri skúmaní prípustnosti takejto žaloby, subsumoval obsah žaloby pod § 137 písm.
b) CSP. Žaloba, ktorou sa domáha žalobca určenia že povinnosť strpieť výkon zrážok zo mzdy

neexistuje nie je formulovaná ako žaloba na určenie, či tu právo je alebo nie je, ale je formulovaná ako
žaloba na usporiadanie práv a povinností strán, ktorej prípustnosť je založená osobitným predpisom.
V tomto prípade však zo žiadneho osobitného predpisu nevplýva výslovná možnosť takúto žalobu
podať. Vychádzajúc z § 137 písm. b) CSP je možné konštatovať, že CSP v zásade nepripúšťa
určovacie žaloby o usporiadanie nárokov s výnimkou žalôb za podmienky, že to vyplýva z osobitného

predpisu. Vzhľadom na uvedené považuje žalovaný žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala výroku II.
rozsudku za neprípustnú. Preto mal súd žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Za osobitný predpis, ktorý
by oprávňoval žalobkyňu na podanie žaloby podľa § 137 písm. b) a d) nemožno považovať zák. č.
250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý v žiadnom zo svojich ustanovení, a to ani v § 3 ods. 5 cit.
zák. nepripúšťa žalobu o určenie právnej skutočnosti a usporiadanie práv a povinností. Zákon o ochrane

spotrebiteľa iba konštatuje oprávnenie spotrebiteľa domáhať sa ochrany svojho práva bez toho, aby
bližšie špecifikoval typ žaloby, ktorou sa spotrebiteľ môže domáhať svojho práva proti porušovateľovi
na súde (rozsudok Okresného súdu Žilina, sp.zn. 17Csp/52/2016 zo dňa 7.6.2017). Vzhľadom na
uvedené považuje rozhodnutie za nepreskúmateľné a arbitrárne. Súd prvej inštancie sa v konaní vôbecnezaoberal tým, či je vôbec oprávnený vo veci rozhodovať a v odôvodnení absentujú jeho logické
úvahy, ktorými by podložil prípustnosť žaloby. Odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa zákonom stanovené
podmienky. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čím došlo v konaní

pred súdom prvej inštancie k takej vade konania, na ktorú odvolací súd v zmysle § 380 ods. 2 CSP
prihliada z úradnej povinnosti. Nedošlo ani k naplneniu dôvodov, na ktoré napokon ani priamo žalobkyňa
nepoukázala, nemožno zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov.
Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej
strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere, z uvedeného vyplýva, že nemožno hovoriť o ich absencii.

Zákon č. 129/2010 Z.z. jasne hovorí o bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v prípade RPMN, ktorá je uvedená nesprávne alebo absentuje. Nakoľko nebol naplnený ani
jeden z uvedených prvkov nemožno považovať zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov. V súvislosti
s definíciou odplaty v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. žalovaný zastáva názor, že úrok nie
je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale je odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo v
súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov a úrok nie je ani vyžadovaný pri poskytnutí peňažných

prostriedkov, ale až po poskytnutí peňažných prostriedkov. Je zrejmé, že slovenské právo a slovenský
zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Poplatok podľa
žalovaného nie je neprimerane vysoký vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je nebankový subjekt,
ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne - vyššie oproti bankám. Pokiaľ ide
o samotnú výšku poplatku, tento v čase uzatvorenia zmluvy žalobcovi vyhovoval, keďže nič voči jeho

výške nenamietal. Bolo na dobrovoľnom rozhodnutí dlžníka, či na dané podmienky zmluvy pristúpi alebo
nie. Žalovaná mala tiež právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo
dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, čo nevyužila a tak súhlasila s jej obsahom a všetkými
podmienkami poskytnutia úveru. K tvrdeniu súdu prvej inštancie poukázal na rozsudok Súdneho dvora
z 09.11.2016 C-42/15. Predmetom prieskumu nemôžu byť zmluvné dojednania týkajúce sa primeranosti

ceny. Žalobkyňou navrhovaná aplikácia ustanovení o ochrane spotrebiteľa by nad prípustnú mieru
zasiahla do základných hybných síl nášho a európskeho hospodárstva. Zmluvné dojednanie, ktoré
podliehalo prieskumu v tomto konaní, je celkom jednoznačne cenovým dojednaním a vzhľadom na §
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako aj čl. 4 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS je vylúčené, aby súd
preskúmaval primeranosť tohto dojednania. Na záver navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie

zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje
za vecne a právne správne a navrhuje, aby ho odvolací súd v celom rozsahu potvrdil a priznal žalobkyni
náhradu trov odvolacieho konania.

4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa §
379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej aj "CSP") a
dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti vo výroku I. podľa
§ 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť a vo výroku II. a závislom výroku III. podľa § 389 ods.

1 písm. b) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 385
CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

5. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu o určenie v danej veci pripustil,
s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom, ktorý namietal, že súd prvej inštancie
nesprávne ustálil prípustnosť žaloby vo vzťahu k výroku II., resp. to, že súd sa s prípustnosťou takej
žaloby žiadnym spôsobom nevysporiadal, z dôvodu ktorého je rozhodnutie súdu prvej inštancie tiež

nepreskúmateľné; a že žalobca nesplnil povinnosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 01.12.2016, čo malo za následok bezúročnosť a
bez poplatkovosť poskytnutého úveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) cit. zák.

6. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa sa podanou žalobou v danej veci domáhala určenia,
žeZmluvaospotrebiteľskomúvereč.321100034uzavretámedzistranamidňa01.12.2016jebezúrokov
a bez poplatkov (výrok I.), určenia, že povinnosť žalobkyne strpieť plnenie záväzku voči žalovanému,
ktorý vyplýva zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 321100034 zo dňa 01.12.2016 formou zrážok zomzdy v zmysle Dohody o zrážkach zo mzdy č. 321100034 zo dňa 01.12.2016 voči žalovanému zanikla
v celom rozsahu splnením tohto záväzku (výrok II.) a priznania voči žalovanému náhrady trov konania
v rozsahu 100 % (výrok III.).

7. Z vykonaného dokazovania mal odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie za preukázané, že
dňa 01.12.2016 strany uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, žalovaný ako veriteľ, žalobkyňa ako
spotrebiteľ. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru vo výške
300,- eur, za odplatu 0,- eur, s úrokom vo výške 64,80 eur a poplatkom za expresné spracovanie

úveru 168,- eur, teda celkom sa zaviazala žalobkyňa zaplatiť žalovanému 532,80 eur v 12 mesačných
splátkach, tak že prvé 4 splátky budú vo výške 1,- euro a ďalšie splátky budú vo výške 66,10 eur,
pričom budú splatné prvého dňa kalendárneho mesiaca, počnúc dňom 01.01.2017. Termín konečnej
splatnosti úveru bol 01.12.2017, úrok predstavoval hodnotu 28,37 % ročne, RPMN úveru bola 32,37
%, priemerná hodnota RPMN ku dňu uzavretia zmluvy bola 27,88 %. Pokiaľ ide o RPMN úveru,
v štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere bol uvedený vzorec jej výpočtu.

Strany tiež uzavreli dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov dňa 01.12.2016 v súvislosti so
Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 321100034. Žalobkyňa ako dlžníčka súhlasila s tým, aby sa
uspokojenie pohľadávky žalovaného ako veriteľa, vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok zo mzdy žalobkyne. Pohľadávka podliehajúca
tohto zabezpečeniu bola špecifikovaná sumou 532,80 eur. Zo splátkového kalendára vyplýva, že

žalobkyňa zaplatila 4 splátky po 1 eure a 5 splátok po 66,10 eur, poslednú 01.09.2017. Listom zo dňa
23.10.2017 požiadal žalovaný zamestnávateľa žalobkyne, aby v dôsledku neplnenia záväzku z jej strany
zo zmluvy o úvere začal realizovať zrážky zo mzdy a zasielať ich na účet spoločnosti žalovaného.
Žalobkyňa ďalej predložila príklady výpočtu RPMN úveru z viacerých úverových kalkulačiek dostupných
na internete, z ktorých po dosadení údajov z predmetnej úverovej zmluvy vyplýva, že RPMN úveru bola

219,77 %, resp. 416,12 %, pričom najvyššia prípustná výška odplaty v rozhodnom období bola 32,48 %.

8. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“) v platnom znení, spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o

spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského
úveru žalobou.

9. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

10. Odvolací súd považuje predovšetkým za potrebné uviesť, že od 1. januára 2018 nadobudol účinnosť
článok XII bod 39 zákona č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony, ktorý doplnil citované ustanovenie § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch.

11. Uvedené ustanovenie § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch umožnilo spotrebiteľovi s
účinnosťou od 01.01.2018 domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj
určenia, že poskytnutý úver je bez úrokov a bez poplatkov. Podľa názoru odvolacieho súdu je možné
v zmysle § 137 písm. c) CSP konštatovať, že podmienky prípustnosti žaloby vo vzťahu k výroku I.

súdu prvej inštancie boli splnené a spotrebiteľ sa mohol domáhať určenia, že jemu poskytnutý úver je
bezúročný a bez poplatkov v zmysle podanej žaloby, a to aj bez preukazovania naliehavého právneho
záujmu z dôvodu, že hoci ustanovenie § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch nadobudlo
účinnosť až dňa 01.01.2018, v úprave absentujú prechodné ustanovenia novely, ktorú možno tak
aplikovať aj na spory pred nadobudnutím jej účinnosti /konanie bolo začaté pred účinnosťou predmetnej

novely, v danej veci dňa 10.11.2017/.

12. Odvolací súd po preskúmaní veci v napadnutej časti vo výroku I. sa stotožňuje so skutkovými
aj právnymi závermi súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bez poplatkovosti poskytnutého úveru a k
odvolacím námietkam žalovaného dodáva.

13. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že na predmetný právny vzťah
založený Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 321100034 uzavretej medzi stranami dňa 01.12.2016 v
spojení s Dohodou o zrážkach zo mzdy č. 321100034 zo dňa 01.12.2016 treba aplikovať ustanoveniaspotrebiteľského práva, ktorá skutočnosť nebola odvolateľom v konečnom dôsledku ani namietaná, a
to predovšetkým § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a príslušné ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv.

14. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady

použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

15. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9
ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom
úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ
spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

16. Citovaný § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch má za účel ochranu spotrebiteľa tak, aby

dodávateľ bol povinný spotrebiteľovi ešte pred uzavretím zmluvy, resp. priamo v nej poskytnúť prehľadne
relevantné údaje na základe ktorých sa spotrebiteľ môže rozhodnúť, či zmluvu o úvere uzavrie alebo nie.
Na to, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť na základe úplnej znalosti veci, musia sa mu pred uzavretím
zmluvy o úvere poskytnúť primerané informácie o podmienkach a nákladoch spojených s úverom a
o jeho povinnostiach, ktoré môže zvážiť. Aby bolo zabezpečené, že spotrebiteľ bude mať dostatok

relevantných informácií pre svoje rozhodnutie, zákonodarca v § 9 ods. 2 cit. zákona vymenúva zákonné
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V rámci nich vymenúva tie, ktorých neuvedenie v písomnej
zmluve má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11), čo predstavuje postih
pre dodávateľa, ktorý zákonom predpísané náležitosti v zmluve neuvedie.

17. Súdu prvej inštancie nemožno dôvodne vytknúť, pokiaľ dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti, ktorý
predpokladá § 11 ods. 1 písm. b) /resp. § 11 ods. 1 písm. d)/ zákona o spotrebiteľských úveroch, videl v
nesprávnom vypočítaní hodnoty RPMN úveru, pričom nesprávne určená hodnota RPMN úveru v zmluve
prakticky znamená absenciu náležitosti ročnej percentuálnej miery nákladov. Hoci v tejto súvislosti
súd prvej inštancie neaplikoval správne zákonné ustanovenia účinné v čase uzatvorenia zmluvy o

spotrebiteľskom úvere zo dňa 01.12.2016 /na vec aplikoval § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských
úveroch/, nemožno jeho rozhodnutie považovať za vecne nesprávne, keď aplikácia ustanovení zákona o
spotrebiteľskýchúverochúčinnávčaseuzatvoreniazmluvy ospotrebiteľskomúverezodňa01.12.2016/
použitý správny dôvod zakladajúci bezúročnosť a bez poplatkovosť poskytnutého úveru v danej veci
spadá pod § 9 ods. 2 písm. k)/ vedie k rovnakým vecným následkom bezúročnosti a bez poplatkovosti

poskytnutého úveru v spojení s § 11 ods. 1 písm. b) /resp. § 11 ods. 1 písm. d)/ zákona o spotrebiteľských
úveroch a tak rozhodnutie súdu prvej inštancie je v konečnom dôsledku v napadnutej časti vo výroku
I. vecne správne.

18. Údaj RPMN je jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady,

ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či
nevýhodnosti úveru. Zákonodarca tiež jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale
v zmluve je potrebné uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Odvolací
súd preto zastáva názor, že týmito predpokladmi je uvedenie výšky úveru, výšky splátky, jej intervalu,
počtu splátok, uvedenie výšky úrokovej sadzby a prípadných poplatkov. Odvolací súd dáva v zhode so

súdom prvej inštancie do pozornosti, že príkladmi uvedený výpočet RPMN žalovaného pri úvere 500,-
eur a splácaní 12 mesiacov v hodnote 32 %, pri úvere 300,- eur a splácaní 12 mesiacov v hodnote
32,37 % nezohľadňuje výšku úroku a rovnako ako uviedol súd prvej inštancie nezahrňuje zjavne ani
poplatok za expresné spracovanie úveru, čo možno preniesť aj pri výpočte RPMN úveru poskytnutého
žalobkyni. V konkrétnostiach poplatok vo výške 168,- eur a úrok vo výške 64,80 eur v súčte 232,80

eur predstavuje 77,6 % z poskytnutého úveru vo výške 300,- eur a možno teda uzavrieť, že RPMN
úveru vo výške 32,37 % uvedená v zmluve o spotrebiteľskom úvere, v porovnaní s vyššie uvedenými
výpočtami, zjavne nezohľadňuje všetky predpoklady, resp. tieto v správnych sumách, použitých pri
výpočte RPMN s následkom uvedenia nesprávnej výšky RPMN v zmluve o spotrebiteľskom úvere vneprospech spotrebiteľa a to žalobkyne. V tomto smere sa preto odvolací súd stotožňuje s názorom
súdu prvej inštancie, podľa ktorého tak treba považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.

19. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

20. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté

dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

21. Obsahom práva na spravodlivý proces je okrem iného právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia a
právo na preskúmanie rozhodnutia. O porušenie práva na spravodlivý proces pôjde vtedy, ak nesprávny

procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá
odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto
musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

22. Bez náležitého odôvodnenia nemôže preskúmavací orgán vyhodnotiť správnosť právneho

posúdenia veci. Účelom odôvodnenia je nielen preukázať správnosť rozhodnutia, ale je to aj prostriedok
kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia. Nedostatok riadneho a preskúmateľného
odôvodnenia rozhodnutia bráni opravnej inštancii vôbec posúdiť jeho správnosť. Odôvodnenie prispieva
k napĺňaniu princípu právnej istoty. Znakom právneho štátu je totiž vytváranie istoty aj pri uplatňovaní
zákonov štátnymi orgánmi. Aby rozhodnutie mohlo plniť svoje funkcie, je nevyhnutné, aby účastníci

našli v odôvodnení rozhodnutia presvedčivé odpovede na svoje relevantné argumenty. Ak sa účastník
konania nedozvie, prečo súd rozhodol tak, ako rozhodol, súdne konanie nevedie k dôvere v spravodlivý
výkon štátnej moci. Rozhodnutie by malo presadiť záväzné riešenie určitej právnej otázky, najmä vďaka
svojej poctivej argumentácií a presvedčivosti.

23. Žalovaný v konaní a to už pri prvom úkone ktorý mu patrí, vyjadrenie k žalobe, nastolil legitímnu
otázku prípustnosti žaloby žalobkyne v časti určenia, že povinnosť žalobkyne strpieť plnenie záväzku
voči žalovanému, ktorý vyplýva zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 321100034 zo dňa 01.12.2016
formou zrážok zo mzdy v zmysle Dohody o zrážkach zo mzdy č. 321100034 zo dňa 01.12.2016
voči žalovanému zanikla v celom rozsahu splnením tohto záväzku. Z obsahu odôvodnenia súdu prvej

inštancie nevyplýva, že by sa súd prvej inštancie touto námietkou žalovaného vôbec zaoberal, vec
v napadnutej časti prejednal a rozhodol (výrok II.). Odvolací súd vzhľadom na námietky žalovaného
vznesené v konaní, osobitne v podanom odvolaní, o otázke prípustnosti žaloby takéhoto obsahu
považuje za danej procesnej situácie za potrebné, aby súd prvej inštancie poskytol v konaní špecifickú
odpoveď stranám, práve k otázke prípustnosti žaloby v predmetnej časti (výrok II.) a tým umožnil aj

odvolaciemu súdu v prípade podaného opravného prostriedku preskúmať svoje skutkové a právne
závery. Nakoľko sa súd prvej inštancie v konaní vôbec nezaoberal a to aj na námietku žalovaného tým,
či je vôbec možné sa takouto žalobou zaoberať a teda konať a rozhodnúť, odvolací súd zrušil výrok
II. napadnutého rozhodnutia z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti v rámci odôvodnenia v dotknutej časti
spolu so závislým výrokom III..

24. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku I.
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny a vo výroku II. a závislom výroku III. podľa § 389
ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

25. Úlohou súdu prvej inštancie bude zaoberať sa otázkou prípustnosti žaloby v časti o určenie,
že povinnosť žalobkyne strpieť plnenie záväzku voči žalovanému, ktorý vyplýva zo Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. 321100034 zo dňa 01.12.2016 formou zrážok zo mzdy v zmysle Dohody ozrážkach zo mzdy č. 321100034 zo dňa 01.12.2016 voči žalovanému zanikla v celom rozsahu splnením
tohto záväzku, k tejto poskytnúť špecifickú odpoveď a teda veci opätovne konať a rozhodnúť.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).