Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. marec 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/82/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614204712
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Behranová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2614204712.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr.

SilvieHýbelovejaMgr.KatarínyArnouldovej,vprávnejvecižalobkyne:U.T.,nar.XX.XX.XXXX,bytomU.
XXXX/X, XXX XX U., zastúpená JUDr. Alenou Arbetovou, advokátkou, so sídlom Námestie sv. Martina
3/A, 908 51 Holíč, proti žalovanému: Okresné stavebné bytové družstvo Senica, IČO: 00 223 093, so
sídlom Štefánikova 718, 905 01 Senica, zastúpený JUDr. Miroslavom Mečířom, advokátom so sídlom J.
Mudrocha 1356/27, 905 01 Senica, o uloženie povinnosti vydať potvrdenie, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 3C/97/2014-164 zo dňa 22. novembra 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný má voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa po viacerých
zmenách žaloby domáhala uloženia povinnosti žalovanému vydať jej potvrdenie správcu bytového
domu č. XXX, že vlastník Y. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX/XX, XXX XX U., nemá ku
dňu 10.04.2014 žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového
priestoru a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv v zmysle § 5 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z., týkajúce
sa bytu číslo XX na L. poschodí bytového domu, ulica V. číslo XX, súpisné číslo XXX, zapísaného na

liste vlastníctva č. XXXX pre obec a katastrálne územie U., pričom sa súčasne domáhala náhrady trov
konania. Žalobkyni napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie uložil povinnosť zaplatiť žalovanému
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil zistením, že generálnym plnomocenstvom zo dňa 08.04.2014
udelil Y. U. ako splnomocniteľ žalobkyni ako splnomocnencovi plnomocenstvo k všetkým právnym
úkonom týkajúcim sa zastupovania splnomocniteľa pri všetkých právnych úkonoch bez obmedzenia

v plnom rozsahu s tým, že ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach tohto
oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Žalobkyňa na
základe uvedeného plnomocenstva vykonávala právne úkony v súvislosti s uzavretím darovacej zmluvy,
predmetom ktorej bol byt vo vlastníctve splnomocniteľa a požiadala žalovaného ako správcu o vydanie
potvrdenia, že vlastník bytu nemá nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo
nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv. Žalovaný jej toto potvrdenie odmietol
vydať. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa ako splnomocnenec konala v mene

a na účet splnomocniteľa Y. U., teda tak ako na podanie žiadosti o vydanie potvrdenia správcu, tak
aj na podanie žaloby pre uloženie povinnosti žalovanému vydať predmetné potvrdenie, bol oprávnený
priamo Y. U. (zastúpený žalobkyňou) a nie samotná žalobkyňa ako splnomocnenec. Vzhľadom na tieto
skutočnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobkyňa nemala aktívnu vecnú legitimáciu napodanie predmetnej žaloby, a preto jej žalobu zamietol. Pre úplnosť súd prvej inštancie konštatoval,
že súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu a pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia. Z dokazovania vyplynulo, že v priebehu konania - dňa 21.02.2017 splnomocniteľ odvolal

generálne plnomocenstvo udelené žalobkyni, preto ku dňu rozhodnutia súdu už žalobkyňa ani nebola
oprávnená za Y. U. žiadať vydanie potvrdenia správcu. O náhrade trov konania súd prvej inštancie
rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (v ďalšom texte „C.s.p.“)
a pretože mal žalovaný vo veci plný úspech, priznal mu nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil poukazom na ustanovenia § 31 ods.1, 4, § 32

ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 137, § 215 ods. 1,§ 216 ods. 1,§ 217 ods. 1 C.s.p.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom jeho rozsahu podala v zákonnej lehote odvolanie
žalobkyňa a žiadala, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a rozhodnutie a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania. Právne
odvolanie odôvodnila poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b), d), f), g) a písm. h) C.s.p..

Vecne odvolanie odôvodnila tým, že z napadnutého rozsudku nie je úplne zrejmé, na základe čoho
súd rozhodol tak, ako je uvedené v jeho výrokovej časti a na základe čoho bola žaloba zamietnutá. V
rozhodnutí absentuje právne zdôvodnenie. V odôvodnení rozhodnutia je poukázané na odvolanie plnej
moci zo strany splnomocniteľa, k tomu však prišlo až dňa 21.2.2017, teda značné časové obdobie po
vykonaní právneho úkonu, ktorého sa súdne konanie týkalo. Odvolanie plnej moci po vykonaní právneho

úkonu nemá a ani nemôže mať dopad na jeho základe vykonané a perfektné právne
úkony. Z uvedeného dôvodu odvolanie plnej moci, navyše osobou, ktorá mala eminentný záujem na
tom, aby súd vo veci nerozhodol, nemôže byť pre rozhodnutie súdu dostatočným právnym argumentom.
Súd tak svojím rozhodnutím zasiahol do právnej istoty žalobkyne a do jej práva na spravodlivý proces.
Súd svojím rozhodnutím neuznal právny úkon, ktorý bol vykonaný ešte v roku 2014 na základe predtým

udelenej právne dokonalej plnej moci, a to výhradne z dôvodu že v roku 2017 bola táto plná moc
odvolaná. Žalobkyni udelená plná moc nebola nikým, ani súdom, nikdy spochybnená, rovnako ako
nebola spochybnená alebo skúmaná vôľa splnomocniteľa udeliť ju žalobkyni. Žalobkyňa poukázala na
skutočnosť, že splnomocniteľ jej dňa 8.4.2014 udelil plnú moc, na základe ktorej požiadala žalovaného
o vydanie potvrdenia o absencií nedoplatkov na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo

nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv v zmysle ustanovenia § 5 ods. 2
zákona č. 182/1993 Z. z.. V zmysle predmetného zákona je na vydanie potvrdenia právny nárok a hoci
boli splnené hmotnoprávne podmienky na jeho vydanie, žalovaný sa svojvoľne rozhodol potvrdenie
nevydať. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by splnomocniteľ akokoľvek vyvrátil udelenie
plnej moci, resp. že by nesúhlasil s právnym úkonom, na ktorý žalobkyňu splnomocnil. Žalobkyňa

spochybnila právo opatrovníka odvolať generálnu plnú moc udelenú jej 8.4.2014 k právnemu úkonu,
ktorého povinnosť zrealizovať vyplývala žalovanému zo zákona v súvislosti s podpísanou
darovacou zmluvou a prebiehajúcim katastrálnym konaním. Žalovaný však nepostupoval v súlade
so zákonom a nevydal potvrdenie, nebral do úvahy vôľu splnomocniteľa premietnutú do generálnej
plnej moci. Žalovaný, aby zabránil rozhodnutiu o povinnosti vydať potvrdenie, predlžoval súdne

konanie neopodstatneným podávaním návrhov na prerušenie súdneho konania, bezdôvodným podaním
dovolania na Najvyšší súd Slovenskej republiky, čo spôsobilo predĺženie súdneho konania až o 3 roky.
Nemôže byť v súlade so zásadou spravodlivosti, aby takýto postup a predlžovanie súdneho konania
zo strany žalovaného bol v prospech žalovaného a navyše mu bola ešte priznaná aj náhrada trov
konania v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy, že v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky č.k. Cdo227/2016 má žalobkyňa nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Poukázal na odôvodnenie rozsudku prvej inštancie uvedené v bode 25., kde súd
prvej inštancie konštatuje, že žalobkyňa pri podaní žaloby prekročila svoje právomoci vyplývajúce jej

zo splnomocnenia od Y. U., keď podala žalobu vo svojom mene a nie v jeho zastúpení. Na podanie
takejto žaloby nebola aktívne vecne legitimovaná, súd preto správne jej žalobu zamietol ako podanú
neoprávnenou osobou. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobkyne zamietol a žalovanému
priznal náhradu trov odvolacieho konania.

5. Žalobkyňa vo svojej odvolacej replike uviedla, že s vyjadrením žalovaného nesúhlasí a opakovala
svoje tvrdenia uvedené v odvolaní voči rozsudku súdu prvej inštancie.6. Žalovaný vo svojej odvolacej duplike uviedol že žalobkyňa zjavne nepochopila dôvod zamietnutia
žaloby, keď sa vo svojom vyjadrení opiera skôr o skutočnosti, ktoré nesúvisia s dôvodom rozhodnutia
súdu prvej inštancie a ani neboli podkladom pre jeho rozhodnutie. Vo svojich vyjadreniach sa žalobkyňa

vôbec nezaoberá tou skutočnosťou, že predmetnú žalobu podala osoba, ktorá v predmetnom spore nie
je aktívne vecne legitimovaná.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané proti rozhodnutiu, proti
ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný, oprávnenou osobou - stranou, v neprospech ktorej bolo

rozhodnutie vydané a bolo podané včas, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania, s prihliadnutím ex offo na vady týkajúce sa procesných podmienok, viazaný
skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, v dôsledku čoho napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny s použitím § 387 C.s.p. potvrdil.

8. Podľa ustanovenia § 387 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne (ods. 1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody(ods.
2).

9. Z obsahu preskúmavaného spisu vyplýva, že predmetnou žalobou sa žalobkyňa domáha voči
žalovanému vydania potvrdenia správcu bytového domu č. XXX o tom, že vlastník bytu Y. U., nemá ku
dňu 10.04.2014 žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového
priestoru a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie

správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý žalobu zamietol z dôvodu nedostatku
aktívnej legitimácie žalobkyne.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam a vec i správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie náležite, logicky aj presvedčivo
odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi
súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré ako správne
poukazuje. Na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia a za účelom vysporiadania sa s odvolacími
námietkami žalobkyne, uvádza nasledovné:

11. Súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne.
Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu -
žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane

žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.6.2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).

12. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (v ďalšom

texte „zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov“) tento zákon upravuje spôsob a podmienky
nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, práva a povinnosti vlastníkov
týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ich vzájomné
vzťahy a práva k pozemku.

13. Podľa § 5 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, prílohou zmluvy o prevode
vlastníctva bytu alebo zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru je potvrdenie správcu alebo
predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, že vlastník bytu alebo
nebytového priestoru v dome nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu
alebo nebytového priestoru v dome a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv; to neplatí, ak ide o

prvý prevod vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome.14. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

15. Podľa § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v
medziachoprávneniazastupovať,vzniknútýmprávaapovinnostipriamosplnomocniteľovi.Pokynydané
splnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže
by boli známe osobám, voči ktorým splnomocnenec konal.

16. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že listinou nazvanou
Generálne plnomocenstvo udelil Y. U. ako splnomocniteľ U. T. (žalobkyňa) ako splnomocnencovi
plnomocenstvo na všetky právne úkony týkajúce sa zastupovania splnomocniteľa pri všetkých právnych
úkonoch bez obmedzenia v plnom rozsahu, vrátane zastupovania pri úkonoch opísaných v generálnom
plnomocenstve. Odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie konštatuje, že je nepochybné že

sa jedná o zmluvné zastúpenie v zmysle ustanovenia § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom
toto zastúpenie má charakter priameho zastúpenia v zmysle ustanovenia § 32 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, kde zástupca (splnomocnenec) koná v mene zastúpeného (splnomocniteľa) a práva a
povinnosti z jeho konania vznikajú priamo zastúpenému (splnomocniteľovi). Z uvedenej dikcie ďalej
jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa ako splnomocnenec nemohla konať sama vo vlastnom mene - teda

nemohla vo vlastnom mene ani podávať žalobu, ktorou si uplatnila právo patriace splnomocniteľovi Y.
U. ako vlastníkovi bytu. Ako splnomocnenec bola len zástupkyňou toho, v koho mene mala konať -
teda v mene Y. U. ktorý jej udelil plnomocenstvo, aby ho zastupovala pri právnych úkonoch. Y. U. mala
okrem iných úkonov zastupovať aj pri vyžiadaní si potvrdenia správcu podľa § 5 ods. 2 zákona o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov - teda žiadateľom o potvrdenie bol Y. U. ako vlastník bytu a

žalobkyňa ho pri tomto úkone len zastupovala ako jeho splnomocnená zástupkyňa. Žalobkyňa priamo
vo vlastnom mene nemohla byť žiadateľkou o uvedené potvrdenie v zmysle citovaného ustanovenia
zákona o vlastníctve bytov, nakoľko nebola vlastníčkou predmetného prevádzaného bytu, vlastníkom
prevádzaného bytu bol Y. U. ktorému vzniklo právo na vydanie potvrdenia podľa citovaného ustanovenia
§ 5 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (§ 1 ods. 1 zákona o vlastníctve

bytov a nebytových priestorov). Y. U. bol preto v hmotnoprávnom postavení, ktoré zakladalo právo
domáhať sa vydania predmetného potvrdenia a nie žalobkyňa. Nositeľom aktívnej vecnej legitimácie v
preskúmavanej veci bol preto Y. U. a nie žalobkyňa, ktorej takéto právo nesvedčalo a z toho dôvodu
nebola nositeľkou aktívnej vecnej legitimácie v spore. Súd prvej inštancie preto správne rozhodol, keď
žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobkyne - teda z dôvodu, že

žalobu podala osoba, ktorá nebola nositeľkou vecného práva, na základe ktorého sa domáhala plnenia
od žalovaného.

17. Odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalobkyne sú nedôvodné. Nie je pravdou, že z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na základe čoho súd rozhodol, ani že v rozhodnutí

absentuje právne zdôvodnenie. Súd prvej inštancie riadne vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu,
dospel k správnym skutkovým zisteniam, vo veci rozhodol správne a svoje rozhodnutie náležitým
spôsobom a logicky odôvodnil, pričom odkázal na relevantné zákonné ustanovenia. Skutočnosti
vo vzťahu k udeleniu plnomocenstva, jeho odvolaniu a úkonom žalovaného, uvádzané v odvolaní
žalobkyne, nemali na rozhodnutie súdu prvej inštancie vplyv, v preskúmavanej veci sú vzhľadom

k nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobkyne nevýznamné, odvolací súd sa preto týmito
skutočnosťami nezaoberal. Z obsahu spisu nevyplýva žiadna skutočnosť, z ktorej by vyplynulo, že súd
prvej inštancie svojim postupom alebo rozhodnutím zasiahol do právnej istoty žalobkyne a do jej práva
na spravodlivý proces. Aj táto odvolacia námietka žalobkyne je preto nedôvodná. K námietke týkajúcej
sa nároku žalobkyne na náhradu trov dovolacieho konania odvolací súd uvádza, že o týchto trovách už

rozhodol dovolací súd svojím uznesením č.k. 8Cdo 227/2016 zo dňa 15.5.2017 (č.l.125).

18.Spoukazomnauvedenéodvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancievsúladescitovaným
ustanovením § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

19. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške podľa § 396
ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., vzhľadom na to, že bol v odvolacom konaní v celom
rozsahu úspešný a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali
výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov odvolaciehokonania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, a to
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).