Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. január 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 7C/6/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217201017
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Csémyová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2217201017.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Oľgou Csémyovou v sporovej veci žalobkyne: W.

K., E.. XX.XX.XXXX, I. A. P. XXX, P., právne zast.: PROSMAN A PAVLOVIČ advokátska kancelária,
s.r.o. , so sídlom Hlavná 31, Trnava proti žalovanej: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava , právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.
so sídlom Kubániho 16, Bratislava , o zaplatenie 567,79 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 567,79 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 567,79 eur od 21.11.2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyni súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 23.01.2017 sa domáhal o zaplatenie 567,79 eur s príslušenstvom titulom
vydaniabezdôvodnéhoobohatenia nazákladetvrdenejskutočnosti,žezmluvauzavretádňa13.11.2013
medzi stranami konania sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu absencie náležitostí
spotrebiteľského úveru podľa §9 zák č. 129/2010 Z.z, pretože že žalovaný pri uzatváraní zmluvy
zanedbal svoju informačnú povinnosť, úroková sadzba vo výške 70,02% je neprípustná a nesprávne
bolo v zmluve uvedené RPMN absentuje výška splátok istiny, úrokov a poplatkov doba trvania zmluvy,
termín konečnej splatnosti, adresy veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti Napriek tomu žalobkyňa

zaplatilažalobcoviajúrokyapoplatkyapretožalovanýsavovýškežalovanejistinybezdôvodneobohatil.

2. Súd vydal platobný rozkaz , ktorý zo strany žalovaného bol v zákonnej lehote napadnutý odporom.
Uznesením XC/X/XXXX-XX zo dňa 21.12.2017 súd platobný rozkaz zrušil a vo veci nariadil
pojednávanie.

3. Žalovaný v odpore žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť popierajúc tvrdenie žalobcu o porušení

informačnejpovinnostiveriteľaakoajnamietanúvýškuúrokovejsadzby.Poukazujenastanoviskoútvaru
dohľadu nad finančným trhom ako aj na čl. 14 zákona č. 102/2014 ZZ. , ktorý nadobudol účinnosť až
1.4.2015, poukazujúc na zásadu zákazu retroaktivity . Výška úrokov dohodnuté v úverovej zmluve
boli v súlade s § 502 Obch. zákonníka . Samotná výška odplaty (úrokov) bola v čase uzavretia zmluvy
upravená s § 53 ods. 6 OZ . Výška odplaty za úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy bola
teda k obdobiu uzatvorenia zmluvy t.j. 13.11.2013 upravená v zmysle § 53 ods. 6 OZ . Podľa žalovaného
v zákone bolo teda výslovne určené, že pri porovnávaní sa má brať nielen hodnota obvyklej odplaty

ale aj spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti.
Žalobca toto vôbec nerešpektuje . Porovnávanie s údajmi bánk je samo o sebe nesprávne - banka
si svoj zisk účtovala v danom období aj za vedenie úverového účtu, spracovanie platieb a pod. tade
úrok nebol pre ňu jediný výnos za požičanie peňazí ale bol tam celý rad ďalších položiek, ktoré museldlžník zo spotrebiteľského vzťahu platiť. Odplata , ktorá je regulovaná v zmysle § 53 ods. 6 OZ vyjadruje
celkovú nákladovosť úveru pre spotrebiteľa (teda okrem úroku aj prípadné ďalšie poplatky, ktoré v
súvislosti s úverom má zaplatiť s výnimkou tých ktoré nie sú povinné a teda predpokladom za získanie

úveru). Pri porovnaní výšky odplaty a hodnoty priemernej odplaty za spotrebiteľské úvery je na mieste
záver, že táto nebola podstatne prevýšená. Obvyklou odplatou je práve hodnota priemernej odplaty
určovanej MF SR . Tá bola pre zmluvu vo výške 46,06 %. V danom prípade dohodnutá odplata v zmluve
podstatným spôsobom neprevyšovala - za podstatné prevýšenie podľa žalovaného by bolo možné
považovať prevýšenie od priemernej sadzby od 25-27 %. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že

výsledná RPMN nesmie byť nižšia ako ročná úroková sadzba , nakoľko údaj o RPMN sa počíta podľa
zákonného vzorca tvoriaceho prílohu zákonu č. 129/2010 ZZ o spotrebiteľských úveroch do ktorého
je premietnutý aj údaj o ročnej úrokovej sadzbe. Žalovaný popieral aj tvrdenie týkajúce sa uvedenia
doby trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru. Poukázal na § 273 ods. 1 Obch. zákonníka.
Obsah zmluvy tvoria aj zmluvné dojednania ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a prílohy tvoriace
súčasť zmluvy, z čoho vyplýva, že zmluvné dojednania nepredstavujú samostatný dokument oddelený

od zmluvy o revolvingovom úvere, ale jej technickú súčasť.
Zmluvné dojednania sa nachádzajú na jednom liste papiera pričom zmluva o revolvingovom úveru
tvorí líce listiny a zmluvné dojednania tvoria rub zmluvy. Z textu predmetnej zmluvy konkrétne z bodu
13 zmluvy o revolvingovom úvere vyplýva, že zmluvné dojednania sú súčasťou zmluvy. V súvislosti
s náležitosťou “termín konečnej splatnosti“ podľa § 9 ods. 2 písm. f / Zákona č. 129/2010 ZZ. nie je

požiadavkou na uvedenie presného dátumu, preto že v takom prípade by zákonodarca použil spojenie
“ dátum“. Ukončenie konečnej splatnosti úveru je v zmluve uvedené s dvomi spôsobmi:
- určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacov a počtu mesačných splátok;
- dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom
konečnej splatnosti.

Žalovaný poukazuje aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 , v ktorom sa uvádza , že
ohľadne splatnosti splátok nie je potrebné , aby zmluva uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom
na konkrétny dátum , pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkosti a s istotou
identifikovať dátumy týchto splátok. Závery označeného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ potvrdzuje aj
zmena právnej úpravy zákona č. 129/2010 Zz. publikované v zbierke zákonov SR pod č. 279/2017 Zz.

Žalovaný nesúhlasí s námietkou žalobcu keď tvrdí, že uzavretá zmluva neobsahuje spôsob započítania
splátky úveru na istinu, úroky a iné poplatky čo má predstavovať neprijateľnú podmienku a dôvod
bezúročnosti úveru. Tvrdenie žalobcu nemá oporu v ustanovení § 2 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010
ZZ. , pretože uvádzanie výšky, počtu a termínov splatnosti splátok neznamená ich rozčlenenie na časť
istinu , časť úrokov a časť iné poplatky. Poukazuje opäť na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci

C-42/15 ako aj názor NBS.V tejto súvislosti poukazuje tiež žalovaný na rozhodnutie Súdneho dvora
EÚ C-397/01 až C-403/01 a na smernicu č. 2008/48/ES. Žalovaný tvrdí, že rozčleňovanie splátky sú
nedôvodné a nesprávne aj v zmysle novely zákona č. 129/2010 Zz. (ktorá bola schválená v NR SR dňa
12.10.2017). Na základe tejto novely v § 9 ods. 2, písm . i/ sa slová „ a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov“ nahrádzajú slovami “frekvenciu splátok a „.

Žalovaný popiera tvrdenie žalobcu o tom, že zmluva neobsahuje uvedenie adresy predávajúceho
na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. K tomu udáva, že adresa veriteľa pre
uplatnenie reklamácie alebo sťažnosti je upravená v bode 12, ods. 12.1 zmluvných dojednaní. Tiež
nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že revolvingový úver je neplatný lebo získanie revolvingu nemá byť na
základe uzavretej zmluvy prejavom vôle spotrebiteľa a súčasne má spôsobovať značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán neprospech spotrebiteľa. Týmto žalobca spochybňuje
vlastný prejav vôle. Žalovaný zdôraznil, že poskytnutie revolvingu nie je obligatorné nakoľko v prípade
nezáujmu má klient možnosť vopred vypovedať revolving (čl. 9 zmluvných dojednaní ) resp. požiadať
o jeho stornovanie. Žalovaný poukázal nato, že žalobca obsah zmluvy ani následne nespochybňoval ,
je nelogické prejaviť nespokojnosť až so značným odstupom času ak navyše pri uzatváraní zmluvy a

aj následne pri jej splácaní podmienky zmluvnej strane vyhovovali. Nakoľko žalobcovi revolving ani
poskytnutý nebol návrh na určenie neplatnosti revolvingu nemá oporu v žiadnej skutočnosti, je zmätočný
a po právnej stránke nedôvodný. Žalobca v podanej žalobe pritom nespochybňuje , že sa s dohodou
oboznámil a uzavrel ju dobrovoľne. Žalobca iba tvrdí, že platba je podľa danej dohody považovaná
za neprijateľnú podmienku , je nepreskúmateľné pretože okrem paušálneho tvrdenia o neprijateľnosti

žaloba neobsahuje žiadne skutočnosti o tom v čom sú dôvody nerovnováhy v postavení strán. Žalovaný
ďalej vyvrátil tvrdenie žalobcu, že v návrhu na uznanie zmluvy došlo k zmene RPMN. Žalovaný ak by
neurčil údaj RPMN schváleného úveru postupom podľa zákona č. 129/2010 ZZ. , teda by tento údaj
neurčil výpočtom podľa vzorca stanoveného zákonom v čase uzavretia zmluvy ale by uviedol hodnotuzhodnú s predpokladanou RPMN potom by porušil zákon č. 129/2010 ZZ., pretože v takom prípade by
nebola RPMN určená podľa zákona.
Z tvrdení žalobcu nevyplýva žiadna konkrétna skutočnosť, ktorá by ho oprávňovala požadovať vydanie

bezdôvodného obohatenia. Zmluva o úvere je odplatnou zmluvou . Tejto skutočnosti si bol dlžník pri
podpise zmluvy plne vedomý.
Zmluva bola splatená v celom rozsahu dňa 12.6.2016 , ani v tomto období žalobca neprezentoval
žiadne výhrady proti výške uhradenej sumy. Žalovaný zastáva názor, že úhrady realizované minimálne
do obdobia 14.4.2015 je nutné v celom rozsahu považovať za premlčané z dôvodu uplynutia

subjektívnej premlčacej lehoty. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva právo spotrebiteľa domáhať
sa dojednaného dobrovoľne uhradeného plnenia. Vo vzťahu objektívnej 10 ročnej premlčacej dobe
žalovaný uviedol, že takýto záver a tvrdenie žalobcu o úmysle žalovaného nemá oporu v žiadnej
skutkovej okolnosti. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

4. Žalobkyňa sa vyjadrila k odporu žalovaného dňa 5.9.2018 . Uviedla, že informačný formulár bol

zo strany žalobkyne podpísaný a vyplnený v ten istý deň ako bol podpísaný a vyplnený návrh na
uzatvorenie zmluvy teda 11.11.2013. Žalobkyňa tak nemala dostatok časového priestoru na porovnanie
úveru poskytovaného žalovaným s konkurenčnými ponukami na úverovom trhu. Vo formulári je uvedená
celková výška spotrebiteľského úveru , vo výške 840,- eur a to napriek tomu, že žalobkyňa reálne dostala
od žalovaného plnenie vo výške 719,42 eur. Vo formulári je uvedená úroková sadzba vo výške 70,02

% , pričom nie je uvedené či ide o ročnú úrokovú sadzbu úveru resp. za aké obdobie sa istina úveru úročí
výškou 70,02 %. Vo formulári je uvedená RPMN čo nezodpovedá výške RPMN uvedenej v zmluve. Vo
formulári nie sú uvedené súvisiace náklady napriek skutočnosti, že takéto náklady žalobcovi vznikli a to
vo výške 120,58 eur. Vo formulári je uvedená nepravdivá informácia v rozpore so zmluvou keď sa v nej
uvádza , že na základe spotrebiteľského úveru sa nemusí uzatvárať ďalšie zmluva o doplnkovej službe

a to so získaním úveru nie sú spojené žiadne ďalšie súvisiace náklady , hoci vo formulárovej zmluve
je v bode č. 8 upravená „dohoda o poskytnutí služby“ t.j. možnosť odkladu maximálne troch splátok
úveru . Na podklade žiadosti dlžníka za ktorej poskytnutie musela žalobkyňa zaplatiť sumu vo výške
120,58 eur aj za predpokladu, žeby takúto službu nikdy nevyužila. K zaplateniu došlo započítaním zo
sumy poskytnutého úveru žalovaným. Táto dohoda jednoznačne predstavuje ďalšiu hoc aj v rámci jednej

zmluvy inkorporovanú zmluvu o doplnkovej službe a dodatočné náklady pre žalobkyňu súvisiace so
získanímspotrebiteľskéhoúveru.Pretožalobcanaďalejzotrvávanapísomnýchtvrdeniachobsiahnutých
v žalobnom návrhu a to, že žalovaný pred uzatvorením zmluvy žalobkyni - spotrebiteľovi neposkytol
informácie vyžadované zákonodarcom v ust. § 4 o spotrebiteľských úveroch a teda porušil právnu
úpravu už pred uzatvorením zmluvy. Žalobca opäť akcentoval vo vyjadrení neprimeranú výšku úrokovej

sadzby a to 70,02 % a záväzok žalobkyne zaplatiť žalovanému istinu úveru vo výške 840 eur by
sa pri riadnom splácaní úveru zvýšil za 42 mesiacov na sumu vo výške 1890,92 eur teda o sumu
1.050,42 eur , poukazuje pritom na § 52 ods. 2 OZ. Prednostná aplikácia obchodného zákonníka na
výšku úrokovej sadzby pred právnou úpravou obsiahnutou v občianskom zákonníku z dôvodu zásady
zákazu retroaktivity považuje žalobkyňa za účelové .

Žalovaný tvrdením , že ide o odplatu na finančnom trhu (nie na bankovom trhu) navodzuje údajnú
nemožnosť porovnania úrokovej sadzby uplatňujúce nebankovým subjektom a bankou. S týmto
tvrdením nesúhlasí nakoľko banky rovnako ako nebankové subjekty sú súčasťou finančného trhu a teda
majú vplyv na výšku ročných priemerných úrokových sadzieb.
Žalovaný účelovo zamieňa pojmy odplata uvedený v ust. § 53 ods. 6 OZ a výška ročnej úrokovej sadzby,

čím sa snaží žalovaný odviesť pozornosť súdu od absolútnej neplatnosti dojednania zmluvného ročného
úroku vo výške 70,02 % pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 OZ.
Žalobca vo vyjadrení tvrdí naďalej , že v zmluve absentuje správne uvedená hodnota RPMN, nakoľko
celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane
úrokov, provízií , daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so

zmluvou o spotrebiteľskom úvere. V zmluve je uvedená úroková sadzba vo výške 70,02 % a RPMN vo
výške 69,72 % z čoho je zrejmé, že úroková sadzba je vyššia ako údaj o RPMN čo je matematicky
nemožné. Žalovaný aj napriek reálne poskytnutej istine úveru, ktorá predstavuje sumu vo výške 719,42
eur žalobkyni ročne úročil sumu vo výške 840 eur na základe z čoho by mala byť skutočná výška RPMN
pre úver vyplývajúci zo zmluvy pri uplatnení správneho výpočtu na úrovni 92,93 % namiesto žalovaným

v zmluve uvádzaným 69,72 %. V zmysle uvedeného preto v zmluve absentuje správne uvedenie RPMN
čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy.
V bode 26 vyjadrenia žalobca naďalej tvrdí, že v zmluve sa nečlenia splátky na istiny, úrokov a iných
poplatkov a preto spotrebiteľ nevie od počiatku koľko má hradiť na istinu úveru a koľko má hradiť naodplatu veriteľa. Veriteľ svojvoľne a nekontrolovane priraďuje splátky spotrebiteľa a určuje aká časť
sa použije na splátky istiny a aká na splátky odmeny veriteľa (úrokov a poplatkov). Pričom spotrebiteľ
nemá žiadnu moc kontrolovať podľa akého kľúča toto veriteľ robí. Vyžiadanie si amortizačnej tabuľky ,

ktorá je vo výslovnej réžii veriteľa, spotrebiteľ by nemal žiadnu moc ovplyvniť ako veriteľ určil jednotlivé
splátky do momentu vyžiadania si amortizačnej tabuľky. Žalobca má zato, že ak veriteľ chce priraďovať
jednotlivé splátky k úrokom vo svojich zmluvách musí túto skutočnosť spotrebiteľom oznámiť , inak sa
bude jednať o nekalú obchodnú praktiku v zmysle ust. § 7 ods. 2 písm. b/ zákona č. 250/2007 ZZ. o
ochrane spotrebiteľa.

Ustanovenie § 9 ods. 2, písm. k/ zákona o spotrebiteľských úveroch je potrebné vykladať tak, že zmluva
o spotrebiteľskom úvere uzavretá 11.11.2013 mala obsahovať rozdelenie splátky na výšku splátky istiny ,
úrokov a poplatkov . Absencia uvedenej náležitosti má v zmysle § 11 ods. 1, zákona o spotrebiteľských
úveroch za následok , že poskytnutý úver možno považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Čo sa týka rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C -42/15 (bod č. 33 vyjadrenia) uvádza, že sa jedná
len o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke týkajúcej sa výkladu Smernice Európskej únie v rozhodnutí SD

EÚ poskytuje vnútroštátnym súdom iba výklad Smernice a nie výklad vnútroštátneho práva. Dodáva,
že Smernica ako prameň práva EÚ nevydáva žiadne práva a povinnosti tretím, subjektom práva , je
záväzná len pre členské štáty a priamy účinok môže vyvolávať iba vo vertikálnych vzťahoch medzi
subjektom práva a členským štátom a to len v prospech fyzických a právnických osôb .
V bode 45 vyjadrenia žalobca udáva, že platnosť úveru o spotrebiteľskom úvere sa posudzuje podľa

platnej právnej úpravy účinnej v čase uzavretia takejto zmluvy. V zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ v čase
rozhodnom teda dňa 13.11.2013 zmluva neobsahuje konečnú splatnosť úveru , je vymedzený dňom
splatnosti poslednej splátky.
Podľa žalovaného zákonná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere by údajne mala byť splnená tým,
že sa nachádza v nepodpísaných zmluvných dojednaniach , prípadne by mala vyplývať zo žalobkyňou

nepodstatného oznámenia veriteľa o schválení úveru.

5. Žalobkyňa poukazuje v tejto súvislosti na čl. 10, ods. 1a2 Smernice EP a Rady 2008/48/ES a zrušenie
Smernice Rady 87/102/EHS v spojení čl. 3 písm. m/ tejto Smernice a sa má vykladať v tom zmysle , že
zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument ale všetky náležitosti uvedená

v čl. 10 ods. 2 uvedenej Smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. V
tej súvislosti žalobkyňa opätovne poukazuje na nepodpísané oznámenie veriteľa o schválení úveru
dlžníkovi zo dňa 13.11.2013 , žalobkyňa však zmluvu podpísala dňa 11.1.2013 to je o dva dni skôr.
Z uvedených skutočností je preto zrejmé, že oznámenie , ktoré má tvoriť súčasť zmluvy a ktoré má
obsahovať termín konečnej splatnosti úveru s poukazom na termín splatnosti poslednej splátky, boli

zaslané žalobkyni až dodatočne po podpise samotnej zmluvy a žalobkyňa súhlas so skutočnosťami
uvedenými v oznámení nielenže nemala možnosť sa k nemu vyjadriť ale ani sa s nimi oboznámiť pred
podpisom zmluvy.

Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaný sa nemôže dovolávať splnenia povinnosti uviesť v zmluve o

spotrebiteľskom úvere náležitosti v zmysle § 9 ods. 2, písm. c/ zákona o spotrebiteľských úveroch s
odkazom na žalobkyňou nepodpísané zmluvné podmienky. Žalobkyňa poukazovala opakovane na § 53
ods. 1 OZ a má zato, že dohoda o poskytnutí služby je absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39
OZ . Ak žalobkyňa akcentovala, že žalovaný vedel alebo musel vedieť , že nedodržaním konkrétnych
podstatných náležitostí zm luvy o spotrebiteľskom úvere sa príslušná zmluva bude považovať za

bezúročnú a bez poplatkov . Je toho názoru, že napriek jednoznačnému zneniu § 11 zákona o
spotrebiteľských úveroch a množstvu súdnych rozhodnutí poskytol žalovaný žalobkyni zmluvu, ktorá
nemá predpísané náležitosti a nemohol žalovaný konať inak ako len úmyselne a jeho konanie nemôže
byť posúdené inak ako úmyselné a to najmä vo vzťahu vzniku bezdôvodného obohatenia na strane
žalovaného, a dospieť k záveru o tom, že objektívna premlčacia lehota bola v danom prípade zachovaná

v deň podania žaloby.

K námietke žalovaného k požiadavke žalobkyne na úrok z omeškania od dátumu 21.11.2016
žalobkyňa vo vyjadrení uviedla, že s týmto nesúhlasí nakoľko zastáva názor, že predžalobná výzva
zo dňa 4.11.2016 obsahovala všetky predpísané náležitosti potrebné pre určenie rozsahu toho čo

sa má plniť t.j. označenie spotrebiteľa, označenie veriteľa, označenie dôvodu pre ktorý sa požaduje
vydanie bezdôvodného obohatenia, výšku istiny, vrátane preplatku , ktorý má charakter bezdôvodného
obohatenia.Na základe vyššie uvedených skutočností žiadali žalobe v plnom rozsahu vyhovieť.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru, so

zmluvnými dojednania zmluvy o revolvingovom úvere , stanovisko k žiadosti o predčasné splatenie
úveru, oznámenie o úhrade záväzku , predsporovou výzvou, s vyjadreniami strán konania a na základe
takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový stav veci:

7. Strany konania uzatvorili dňa 13.11.2013 zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500035081 v ktorej

zmluve žalobca vystupuje ako spotrebiteľ , keďže uzatvoril zmluvu ako fyzická oso ba a pri uzatváraní
a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Na základe zmluvy žalovaný poskytol žalobcovi úver s nasledujúcou špecifikáciou: celková výška úveru
- 840,- eur; úrok - 70,02 %; RPMN - 69,72 %; priemerná RPMN za úver - 46,06 %; výška mesačnej
splátky - 45,01 eur; počet mesačných splátok - 42; celková čiastka splatná spotrebiteľom - 1890,42
eur; poskytnutá čiastka revolvingu - 442,90 eur ; úrok -76,21 %; celková čiastka revolvingu splatná

spotrebiteľom - 1080,24 eur.

8. Žalobkyňa v zmysle zmluvy pravidelne od 15.12.2013 splácala úver mesačne vo výške 45,01 eur.
Uhradila aj mimoriadnu splátku vo výške 462,58 eur dňa 17.9.2015. žalobkyňa žalovanému zaplatila
celkovo sumu 1407,79 eur pozostávajúci z istiny vo výške 840 eur a zmluvných úrokov vo výške 567,79

eur.

9. Žalobkyňa žalobou zo dňa 23.1.2017 sa domáhala o zaplatenie 567,79 eur keď mala zato, že v tejto
výške žalovaný sa bezdôvodne obohatil keď prijal plnenie od žalobkyni v celkovej výške 1407,79 eur
napriek tomu, že v zmluve o revolvingovom úvere absentujú zákonné náležitosti spotrebiteľského úveru

v zmysle ust. § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch .

10. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľským
úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci

poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

11. Podľa ust. § 2 zákona č. 129/2010 Z.z., účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, na účely tohto zákona
sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

12. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

13. Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
náležitosti podľa psím. a/ až y/.

14. Podľa ust. § 9 ods. 6 zákona č. 129/2010 Z.z., účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľ sa

nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.

15. Podľa ust. § 10 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.16. Podľa ust. § 52 ods. 2 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy , ktorých účastníkom je spotrebiteľ
použijú sa vždy ak je to na prospech zmluvnej strany ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania

alebo dohody ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Na všetky
právne vzťahy , ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

17. Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov

nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí
peňažných prostriedkov požadovať.

18. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že argumentácia žalovaného o prednostnej
aplikácii obchodného zákonníka je právne irelevantné, nakoľko platí zásada , že všetky právne vzťahy
ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne používajú ustanovenia OZ.

19. Podľa názoru súdu je úrok vo výške 70,02 % neprimerane vysoký poplatok a preto sa zmluva
prieči dobrým mravom a je rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Žalovaný síce tvrdí, že pri
porovnaní výšky odplaty s hodnotou primeranej odplaty za spotrebiteľské úvery je na mieste záver , že
táto nebola podstatne prevýšená. Je obvyklou odplatou na finančnom trhu . Toto tvrdenie súd považoval

za účelové a zastáva názor , že úrokovú sadzbu treba posudzovať s ohľadom na úrokové sadzby, ktoré
požadovali v rozhodnom období banky.

20. Ročný úrok vo výške 70,02 % možno považovať za úžernícky a preto takéto dojednanie nemôže
požívať právnu ochranu. Nepriamy vysoký úrok ktorého výška dosahuje sa prieči dobrým mravom a je

v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.
Z toho dôvodu zmluva čo do úrokov 70,02 % je čiastočne v zmysle ust. § 39 neplatná.

21. Súd sa priklonil k názoru žalobkyne, že oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa
13.1.2013 a žalobkyňa zmluvu podpísala dňa 11.1.2013 teda o dva dni skôr . Oznámenie , ktoré má

tvoriť súčasť zmluvy a ktoré má obsahovať termín konečnej splatnosti úveru s poukazom na termín
poslednejsplátkybolizaslanéžalobkyniaždodatočne ažalobkyňasúhlassoskutočnosťamiuvedenými
v oznámení nielenže nemala možnosť sa k nim vyjadriť ale ani sa s nimi oboznámiť pred podpisom
zmluvy.

22. Žalobkyňa žalobu ďalej odôvodňovala tým, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil na jej úkor práve
tým , že prijal plnenia z úverovej zmluvy a to aj úroky a poplatky napriek tomu, že v zmluve o
revolvingovom úvere absentujú základné nedostatky a preto je potrebné považovať túto zmluvu za
bezúročnú a bez poplatkov.

23. Zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXX zo dňa 13.11.2013 vyplýva, že v zmluve
absentuje údaj o termíne konečnej splatnosti .
Splatnosť úveru je určený iba počtom splátok 42. Z tohto údaju nie je pre spotrebiteľa pochopiteľné a
zrozumiteľné kedy je termín konečnej platnosti úveru. Už len tento nedostatok spôsobuje, že zmluvu
podľa§11zákonaospotrebiteľskýchúverochtrebapovažovaťzabezúročnúabezpoplatkov.Žalobkyňa

ďalej namieta nesprávny výpočet RPMN. Súd sa priklonil k jej názoru, keďže RPMN má zahŕňať všetky
náklady veriteľa vrátane úrokov a teda nemôže byť nižšia než úroková sadzba. Výška úroku úveru bola
stanovená na 70,02 % a RPMN je uvedené vo výške 69,72 %. Žalobkyňa vypočítala aj skutočnú výšku
RPMN , ktorá je na úrovni 92,93 % namiesto v zmluve uvádzaných 69,72 %.

24. Podľa § 9 ods. 2 písm.f/ ZoSÚ v účinnom znení ku dňu podpísania zmluvy má zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa OZ musí obsahovať aj dobu trvania zmluvy
a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Úverová zmluva na základe ktorej žalovaný
poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver neobsahuje vymedzenie konečnej splatnosti úveru jasne a
zrozumiteľne , spôsobom ktorým možno nesporne a jednoznačne určiť a riadne vypočítať dátum

splatnosti poslednej mesačnej splátky , nakoľko v zmluve o úvere je len uvedený počet splátok 42.

25. Z dôvodov uvedených v odsekoch 19 až 23 úveroch súd považoval prejednávanú zmluvu o
revolvingovom úvere za bezúročnú a bez poplatkov v súlade s ust. § 11 zák. č 129/2010 Z.z..26. Treba však poznamenať, že nie je dôvodné tvrdenie žalobkyne o potrebe členenia jednotlivých
splátok na istinu úrokov a iných poplatkov. V čase uzatvorenia zmluvy zákon to nevyžadoval. Treba

uplatňovať výklad v zmysle ktorého sa neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu
ku každej položke osobitne, ale ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné
poplatky. Súd poukazuje aj na uznesenie NS sp. zn. 3 Cdo 146/2017, ktorým táto problematika už bola
vyriešená.
Aj ostatné žalobné útoky žalobkyne uvedené v bode E žalobného návrhu súd považoval za nedôvodné,

nakoľko na zmluve je uvedená presná adresa veriteľa z čoho logicky vyplýva že na tejto adrese môže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu či sťažnosť.

27. Žalovaný vzniesol aj námietku premlčania, nakoľko zmluva bola splatená v celom rozsahu dňa
12.8.2016 a v tomto období žalobkyňa nemala žiadne výhrady proti výške uhradenej sumy. Žalovaný
zastáva názor, že úhrady realizované minimálne do obdobia 14.4.2015 je nutné v celom rozsahu

považovať za premlčané z dôvodu uplynutia 2 ročnej subjektívnej premlčacej lehoty.

28. Základom pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 1 OZ je vedomosť
oprávnenej osoby z bezdôvodného obohatenia o skutkových okolnostiach resp. okolnostiach z ktorých
je možné vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie.

Žalobkyňa argumentovala tým, že o vzniku bezdôvodného obohatenia sa dozvedela až od advokáta
t.j. že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez poplatkov t.j. deň kedy právny
zástupca prevzal právne zastúpenie žalobkyne. Zo splnomocnenia vyplýva, že to bol deň 13.12.2016
teda žaloba bola podaná v subjektívnej dvojročnej premlčacej lehote.

29. Podľa názoru súdu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tvorí jeden celok preto premlčacia
doba začína plynúť až po skončení bezdôvodného obohatenia sa . V danom prípade táto lehota začala
plynúť až nasledujúcim dňom po zaplatení mimoriadnej splátky

30. Zo stanoviska k žiadosti o predčasné splatenie úveru č. XXXXXXXXXX vyplýva, že výška

mimoriadnej splátky predstavovala 462,58 eur. Z výpisu ČSOB a.s. zo dňa 17.9.2015 vyplýva, že
žalobkyňa bankovým prevodom zaplatila mimoriadnu splátku dňa 17.9.2015 a nasledujúcim dňom
začala plynúť subjektívna 2 ročná premlčacia lehota.. Žaloba bola podaná 23.1.2017 teda v subjektívnej
dvojročnej premlčacej lehote.

31. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie vydať.

32. Súd vyhodnotil všetky vykonané dôkazy jednotlivo a súhrnne a dospel k záveru, že zmluva
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXXX treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. Keďže
žalobkyňa zaplatila žalobcovi úroky a poplatky vo výške 567,79 eur s ktorou sumou sa žalovaný obohatil

preto podľa § 451 ods. 1 OZ toto obohatenie musí vydať žalobkyni.

33. Na základe vyššie uvedených skutočností súd žalobe priznal úspech a zaviazal žalovaného k
povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie

34. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

35. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo

požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

36. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.37. Súd priznal žalobkyni aj nárok na úroky z omeškania vo výške 5 % počnúc dňom 21.11.2016, pretože
žalobkyňa žiadala iba od tohto dňa nie odo dňa omeškania

38. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

39. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalobkyňa mala v konaní úspech, preto jej súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

40. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa s ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( § 127 CSP).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho

sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).( § 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky
b/súdnesprávnyprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovalajejpatriaceprocesnépráva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c/ rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávny obsadený súd
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

g/zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany,aleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súd prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 CSP).

Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadoplniťlendouplynutia lehotynapodanie
odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo
právo z rozhodnutia. Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.