Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. marec 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/295/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3109229979
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3109229979.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov

Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v spore žalobkyne T. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.
republika, B. 4, B. X. 3, zastúpenej V.. R.. O. N., advokátkou so sídlom v G., I.. Sv. F. XXXX/XXA, IČO:
XX XXX XXX, proti žalovanému R. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. nad O., V. XXX/XX, zastúpenému
JUDr. B. K., advokátkou so sídlom v R., W. I., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnostiam, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 14. mája
2018, č.k. 21C/239/2009-365, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zrušil podielové spoluvlastníctvo strán k
rodinnému domu súp.č. XXX, postavenému na pozemku parc. registra „C" č. XXXX/X v X. nad O.,
zapísanému na LV č. XXXX, k. ú. X. nad O., k pozemku registra „C" č. XXXX/X, zastavané plochy a
nádvoria o výmere 303 m2 a k pozemku parcely registra „C" č. XXXX/X záhrada o výmere 608 m2,
zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. X. nad O.. Výrokmi II. a III. podiel žalobkyne XX/XX domu súp. č. XXX
a X/X pozemkov prikázal do vlastníctva žalovaného. Výrokom IV. žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni

sumu 11.802,01 eur do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Výrokom V. vzájomný návrh žalovaného
zamietol. Výrokom VI. žalobkyni priznal náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100%.

V rozhodnutí konštatoval, že žalobkyňa sa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam s tým, že navrhla, aby jej podiel XX/XX na dome
súp. č. XXX a podiel X/X na parceliach č. XXXX/X a XXXX/X bol prikázaný do vlastníctva žalovaného
s tým, že žalovaný jej zaplatí ako protihodnotu 16.597,- eur. Žalovaný súhlasil so zrušením a

vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, rovnako súhlasil aj s tým, aby podiely žalobkyne boli
prikázané do jeho vlastníctva. Nesúhlasil s výškou sumy, ktorú ako protihodnotu žiadala žalobkyňa
zaplatiť. Žiadal, aby mu bola uložená povinnosť na výplatu podielu žalobkyne zaplatiť jej sumu 917,45
eur, pretože pôvodný rodinný dom, ktorý vlastnili spoločne rodičia účastníkov konania zhodnotil tým, že
na ňom na základe stavebného povolenia zrealizoval a vyhotovil nadzemné podlažie a taktiež na svoje
náklady zrekonštruoval aj prízemné podlažie. Preto sa domáhal zohľadnenia nákladov titulom vložených
investícií. Žalobkyňa v konaní vzniesla námietku premlčania. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že

strany sporu sú spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností v hore uvedených podieloch. K vyporiadaniu
podielového spoluvlastníctva medzi stranami sporu nedošlo, preto žaloba žalobkyne o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva bola dôvodná. Uviedol, že medzi stranami v konaní nebol
sporný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, keďže žalovaný so zrušením a vyporiadanímpodielového spoluvlastníctva súhlasil a taktiež súhlasil s tým, aby sporné nehnuteľnosti boli prikázané
do jeho vlastníctva, sporná bola hodnota vyporiadaných nehnuteľností. Preto súd ustanovil znalca a pri
určení hodnoty nehnuteľností vychádzal z podaného znaleckého posudku znalca Ing. F. J., ktorý určil

hodnotu rodinného domu súp.č. XXX s príslušenstvom celkovou sumu 40.863,84 eur, z ktorého podiel
žalobkyne XX/XX predstavuje sumu X.XXX,XX eur a hodnotu pozemkov parciel č. XXXX/X a XXXX/
X sumou 26.309,68 eur, z ktorého podiel žalobkyne 1/8 predstavuje sumu 3.288,71 eur. Za podiely
žalobkyne prikázané do vlastníctva žalovaného preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni
celkom 11.802,01 eur.

2. Pri posudzovaní vzájomného návrhu žalovaného, uplatneného v rámci tzv. širšieho vyporiadania
podielového spoluvlastníctva titulom vložených investícií sa súd najskôr zaoberal námietkou premlčania,
vznesenou žalobkyňou. Konštatoval, že pokiaľ sa jedná o vynaložené náklady, v danej veci z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa síce v konkrétnom čase mala vedomosť o tom,
že sa bude realizovať nadstavba rodinného domu, nemala ale konkrétne informácie o jej rozsahu a

hodnote. Nemožno preto konštatovať, že by sa nadstavba realizovala so súhlasom, hoci konkludentným,
žalobkyne. Realizácia nadstavby vrátane súvisiacich úprav pôvodného domu (vnútorné rozvody,
vonkajšie omietka a pod.) nebola zároveň nákladom na nutnú opravu alebo údržbu, predstavovala ale
zhodnotenie celej nehnuteľnosti, vrátane podielu žalobkyne. Žalovaný si pôvodne uplatnil investície do
nadstavby sumou 68.184,- Kčs a investície do pôvodnej stavby sumou 15.000,- Kčs. V prípade týchto

investícii začala plynúť premlčacia doba zánikom podielového spoluvlastníctva žalovaného a žalobkyne,
k čomu došlo v roku 2004, potom, ako žalovaný svoj podiel previedol na svoje dcéry. Žalobkyňa žalobu
podala v r. 2009 proti dcéram žalovaného; z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaný sa opäť
stal vlastníkom sporných nehnuteľností v r. 2010. Súd konštatoval, že opätovný vznik podielového
spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného už na uplynutie premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 1

Občianskeho zákonníka nemá vplyv, pretože pri spoluvlastníckych vzťahoch a nárokoch z vynaložených
nákladov do spoločnej nehnuteľnosti, ktoré boli realizované bez súhlasu menšinového spoluvlastníka
a neboli nevyhnutné, je dňom, kedy mohla oprávnená osoba uplatniť svoj nárok z bezdôvodného
obohatenia deň, kedy došlo k zániku podielového spoluvlastníctva a nie je pritom podstatné, akým
spôsobom k tomuto zániku došlo. Dodal, že v danom prípade, aj keby žalovaný uplatnil nárok z

takto vložených investícii kvalifikovane už pri začatí tohto konania, urobil by tak po uplynutí uvedenej
premlčacej lehoty. Taktiež uviedol, že ak by zo strany žalovaného išlo o náklady na nutnú opravu a
údržbu bez súhlasu menšinového spoluvlastníka, k bezdôvodnému obohateniu na jeho strane by došlo
už skôr ako zánikom podielového spoluvlastníctva, a to momentom vynaloženia takýchto nákladov, nie
až zánikom podielového spoluvlastníctva, čo znamená, že premlčacia doba by začala plynúť ešte skôr.

Ďalšie investície vynaložil žalovaný do domu v r. 2007 v sume 3.192,- eur (kotol, ventilátory), v tejto dobe
ale nebol spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, preto nie je možné si takýto nárok uplatňovať v
rámci tzv. širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva, v prípade týchto investícii nemohlo ísť o
spoluvlastnícky vzťah so žalobkyňou, či hospodárenie so spoločnou vecou. Vzájomný návrh žalovaného
preto v dôsledku účinne vznesenej námietky premlčania žalobkyňou zamietol. Pokiaľ ide o úhradu

7.918,- Kčs zo dňa 11.05.1982, dodal súd, túto do vyporiadania podielového spoluvlastníctva nebolo
možné zahrnúť. Nebolo totiž preukázané bez pochybnosti, že išlo o výplatu spoluvlastníckeho podielu
žalobkyne. Žalobkyňa túto možnosť poprela, nenasledovala písomná dohoda o zániku podielového
spoluvlastníctva, nedošlo k zmene v evidencii nehnuteľnosti, úhrada nebola zohľadnená pri vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva žalovaného a jeho bývalej manželky. O trovách konania rozhodol podľa

§ 255 ods. 1 CSP.

3. Proti rozsudku, proti všetkým jeho výrokom, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný
prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako odvolací dôvod uviedol ustanovenie § 365 ods. 1 písm. a), b),

e), f) a h) CSP. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) uviedol, že odmieta záver súdu
prvej inštancie o tom, že nadstavba sa nerealizovala so súhlasom žalobkyne. Uviedol, že žalobkyňa
vedela o tom, že dom sa ide nadstavovať a že sa jedná o nadstavbu druhého nadzemného podlažia,
pričom nadstavba je vždy investíciou väčšieho rozsahu. Podotkol, že žalobkyňa sa odsťahovala z
X. nad O. už v r. 1961 a ničím neprispela až dodnes na údržbu domu. On žalobkyňu vyplatil z 1/8

po smrti matky sumou 7.918,- Kčs, čo žalobkyňa v konaní priznala, potom žalobkyňa už nemala
žiaden podiel na dome a 5/96 na dome získala až po smrti brata v r. 1996, takže jej súhlas na
nadstavbu domu nepotreboval. Odmieta, že ním vynaložené investície veľkého rozsahu, ktoré súdu
podrobne zdokumentoval, sú premlčané od r. 2004, kedy zaniklo podielové spoluvlastníctvo medziním a sestrou; v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo 599/99, v zmysle
ktorého povinnosť menšinového spoluvlastníka vydať bezdôvodné obohatenie vzniká až pri zániku jeho
spoluvlastníctva, teda až právoplatnosťou napadnutého rozsudku začína plynúť premlčacia doba na

bezdôvodné obohatenie titulom ním vynaložených investícií. K odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1
písm.a),b)CSPuviedol,žesúddokonaniavzmysleuzneseniaodvolaciehosúduč.k.17Co/358/2013zo
dňa20.08.2014pribralznalca,ktorýbolpovinnýposudokpredložiťdo90dníodprevzatiaspisu.Posudok
bol súdu predložený až po lehote stanovenej súdom, z ktorého dôvodu poukázal na nezákonnosť
posudku, čo súd neakceptoval. Súd taktiež neakceptoval, že namietal postup znalca, ktorý neodpovedal

na otázku 2, zadanú súdom, a to určiť, o koľko bola všeobecná hodnota rodinného domu súp.č. XXX
jeho investíciami zhodnotená. V znaleckom posudku sa odpoveď na túto otázku vôbec nenachádzala,
čo potvrdil pri svojom výsluchu aj znalec. Znalec sa taktiež nevyjadril k listinám na č.l. 100-104 a vyjadril
sa len k znaleckému posudku č. XXX/XXXX. Taktiež sa znalec nevyjadril k nim predloženému rozpisu
investícii a tieto nebral do úvahy. Poukázal na to, že po vypočutí znalca na pojednávaní dňa 04.12.2017
mu súd určil lehotu do 15. januára 2018 na predloženie prípadného súkromného znaleckého posudku,

ktorá lehota bola neprimerane krátka s ohľadom na vianočné sviatky a s ohľadom k tomu, ako súd
nečinne vec od predloženia znaleckého posudku od 02/2016 do 09/2017 neriešil, čím mu súd odňal
právo na spravodlivý proces ohľadom krátkosti lehoty na predloženie vlastného posudku. K odvolaciemu
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. e) a f) CSP uviedol, že súd síce vykonal dôkaz znaleckým posudkom,
avšak tento je podľa jeho názoru nezákonný a v rozpore s otázkami položenými súdom. Ďalej vytýkal

súdu prvej inštancie, že v rámci skutkového stavu nezobral do úvahy vyplatenie 7.918,- Kčs zo dňa
11.05.1982 za podiel 1/8 na nehnuteľnostiach, a to ani po tom, čo žalobkyňa priznala, že uvedenú sumu
prijala. Vzhľadom na uvedené považoval zamietnutie jeho vzájomnej žaloby a zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva za predčasné.

4. Žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Vo vyjadrení uviedla, že znalec vyhotovil posudok
v konaní v rámci súdom stanovených úloh; keďže právny zástupca žalovaného mal na pojednávaní,
kde bol znalec vypočutý množstvo otázok, pritom tieto často vychádzali z nepochopenia znaleckého
posudku, dodatočným podaním sa znalec snažil pre súd, aj pre strany sporu (zvlášť žalovaného)

zosumarizovať svoju výpoveď na súde. Posudok znalca obsahoval odpovede na všetky súdom zadané
otázky. Námietky k odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP žalobkyňa považuje za
irelevantné, nakoľko ani po 9 rokoch konania nie je žalovanému zrejmé posudzovanie premlčacích lehôt
pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, kedy je treba z hľadiska povahy nárokov a ich premlčania
rozlišovať medzi nákladmi na nutnú opravu a údržbu veci, ktoré boli nevyhnutné, medzi nákladmi v

bežných záležitostiach a v ostatných záležitostiach, medzi nákladmi, s ktorými spoluvlastníci vyslovili
súhlas alebo ktoré boli medzi niektorými spoluvlastníkmi vyslovene vynaložené bez tohto súhlasu. Súd
prvej inštancie svoje dôvody pri spôsobe rozhodovania riadne odôvodnil, kedy sa venoval aj plynutiu
premlčacích lehôt a vec správne právne posúdil. Rovnako sa nestotožnila s námietkou žalovaného,
že súd nevykonal navrhované dôkazy, či na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam. Pokiaľ žalovaný napáda skutočnosť, že súd mu dal krátku lehotu na predloženie
vlastného posudku, poukázala na fakt, že posudok súdom stanoveného znalca bol obom stranám sporu
k dispozícii dlhší čas a žalovanému nič nebránilo dať si vyhotoviť súkromný posudok, či požiadať súd o
kontrolný posudok. Avšak žiaden z možných posudkov nemôže ovplyvniť plynutie premlčacej doby, kedy
žalovanému vlastníctvo k nehnuteľnostiam zaniklo v r. 2004 a opätovne sa stal vlastníkom sporných

nehnuteľností až v r. 2010.

5. Právna zástupkyňa žalovaného v replike k vyjadreniu žalobkyne uviedla, že sa pridržiava svojho
odvolania.

6. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ustanovenia § 379 a § 380 ods. 1 CSP a zistil, že rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez
nariadeniapojednávaniapodľa§385ods.1CSP,podľaktoréhoniejepotrebnénariaďovaťpojednávanie
odvolacieho súdu.

7. Z ustanovení § 141 a § 142 Občianskeho zákonníka vyplýva, že spoluvlastníci sa môžu
dohodnúť na zrušení spoluvlastníctva a na vzájomnom vysporiadaní; ak nedôjde k dohode, zruší
spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Pri úprave zániku
podielového spoluvlastníctva právna úprava vychádza zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrvalv spoluvlastníckom vzťahu. Občiansky zákonník v ustanovení § 142 ods. 1 upravuje jednotlivé spôsoby
vyporiadania podielového spoluvlastníctva pre prípad, ak nedôjde k dohode o zrušení spoluvlastníctva
a súčasne upravuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné.

8. V posudzovanej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa žalobu o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podala v r. XXXX, a to proti žalovanej 1/ O. J., rod. L. a
žalovanej 2/ L. L., rod. L. (dcéram súčasného žalovaného), pričom žalobkyňa bola spoluvlastníčkou
sporného rodinného domu v podiele XX/XX, pôvodne žalovaná 1/ v podiele X/XX a pôvodná žalovaná

2/ v podiele XX/XX. Žalobkyňa a pôvodné žalované boli ďalej spoluvlastníčkami pozemkov parc.č. KN
XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 303 m2, a parc.č. KN XXXX/X záhrady o výmere 608
m2, zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. X. nad O., a to žalobkyňa v podiele 1/8, pôvodná žalovaná 1/ v
podiele 3/8 a pôvodná žalovaná 2/ v podiele 4/8.

9. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že pôvodná žalovaná 1/ a pôvodná žalovaná 2/ ich

spoluvlastnícke podiely nadobudli v r. 2004 darovacou zmluvou od otca R. L. (brata žalobkyne), ktorý
sa stal opätovne spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností na základe darovacích zmlúv uzavretých
so svojimi dcérami v r. 2010. Z pripojených listov vlastníctva vyplýva, že v súčasnosti je žalobkyňa
zapísaná ako spoluvlastníčka rodinného domu súp.č. XXX postaveného na pozemku parc. registra „C“
č. XXXX/X v X. nad O. v podiele 20/96 a žalovaný v zostávajúcom podiele a žalobkyňa je zapísaná

ako spoluvlastníčka pozemkov registra „C“ č. XXXX/X a XXXX/X, zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú.
X. nad O. v podiele 1/8 a žalovaný v zostávajúcom podiele. Vychádzajúc zo zásady hodnovernosti
zápisov v katastri nehnuteľností (§ 41 ods. 1 zák.č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam) potom nemožno brať do úvahy tvrdenie žalovaného, že
žalobkyňu „vyplatil“ v minulosti z jej podielu 1/8 po smrti matky, nakoľko toto nezodpovedá zápisu v

katastri nehnuteľností a opak v konaní nebol preukázaný.

10. Z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie ďalej vyplynulo, že k dohode medzi
spoluvlastníkmi o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedošlo. Žalobkyňa tak bola
oprávnená domáhať sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva cestou súdu, pokiaľ

ďalej v spoluvlastníckom vzťahu nechcela zotrvať. Súčasný žalovaný s návrhom na zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súhlasil, súhlasil aj s tým, aby podiely žalobkyne boli
prikázané do jeho vlastníctva. Súd sa preto nezaoberal možnosťou rozdelenia vecí, keď konštatoval,
že naviac, vzhľadom na spoluvlastnícky podiel žalobkyne a charakter rodinného domu, by rozdelenie
rodinného domu ani do úvahy neprichádzalo. Preto súd prvej inštancie správne zrušil podielové

spoluvlastníctvostránsporuamenšinovýpodielžalobkyneprikázaldovlastníctvažalovanéhoarozhodol
o tzv. „vyporiadacom podiele“, t.j. o primeranej náhrade za „vyvlastnenie podielu“, pričom o tomto
vyporiadacom podiele súd v zmysle zaužívanej právnej praxe vždy rozhoduje samostatným výrokom.
Pri určení hodnoty nehnuteľností súd vychádzal zo znaleckého posudku č. X/XXXX zo dňa 22.02.2016
súdom ustanoveného súdneho znalca Ing. F. J., ktorý všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti rodinného

domu súp.č. XXX s príslušenstvom stanovil na sumu 40.863,84 eur (z ktorej sumy podiel žalobkyne
20/96 predstavuje sumu 8.513,30 eur) a hodnotu pozemkov parc.č. XXXX/X a XXXX/X stanovil na sumu
26.309,68 eur (z ktorej podiel žalobkyne 1/8 predstavuje sumu 3.288,71 eur). Za podiely žalobkyne
prikázané do vlastníctva žalobkyne potom súd správne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni
celkovú sumu 11.802,01 eur, určenú znalcom v uvedenom znaleckom posudku, keď proti stanovenej

všeobecnej cene nehnuteľností žalovaný (a to ani v odvolaní) nevzniesol žiadne námietky; jeho výhrady
smerovaliibaknezodpovedaniu,resp.nesúhlasusozodpovedanímotázokuloženýchznalcovivbodoch
2 až 3 uznesenia o ustanovení znalca. Odvolací súd sa pritom stotožnil s názorom súdu prvej inštancie,
že pri určení vyporiadacieho podielu nebolo možné zohľadniť žalovaným tvrdené vyplatenie sumy
7.918,- Kčs žalobkyni dňa 11.05.1982, pretože, aj keď medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa

takúto sumu od žalovaného obdržala, žalovanému sa v konaní nepodarilo jednoznačne preukázať,
že išlo o peniaze za výplatu spoluvlastníckeho podielu žalobkyne, najmä za situácie, keď medzi
spoluvlastníkmi nebola uzavretá dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a nebola
vykonaná ani následná zmena v evidencii nehnuteľností. Rozsudok súdu prvej inštancie tak odvolací
súd vo výrokoch I., II., III. a IV. považoval za správny.

11. Odvolacie námietky žalovaného predovšetkým smerovali k zamietnutiu jeho vzájomného návrhu
o vyporiadanie investícií, ktoré žalovaný vložil do spoločnej nehnuteľnosti. V odvolaní žalovaný
predovšetkým namietal záver súdu prvej inštancie, že nadstavba sporného rodinného domu sanerealizovala so súhlasom žalobkyne, keď poukazoval na to, že žalobkyňa vedela, že dom ide
nadstavovať, pričom nadstavba je vždy investíciou väčšieho rozsahu.

12. Odvolací súd sa s touto námietkou žalovaného nestotožnil.

13. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Podľa § 139 ods.
2 Občianskeho zákonníka o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou

počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne,
rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

14. Pod pojem hospodárenie so spoločnou vecou, o ktorom majú spoluvlastníci podľa § 139 ods. 2
Občianskeho zákonníka rozhodovať, je možné podriadiť aj rozhodnutie o tom, aká investícia, t.j. náklad
akého druhu a v akej výške, má byť do spoločnej veci vykonaná. Pokiaľ zákon stanovuje, že rozhodujú

spoluvlastníci väčšinou, počítanou podľa veľkosti ich podielov, potom z toho vyplýva, že nerozhoduje
len väčšina, bez toho, aby menšinovému spoluvlastníkovi bola daná akákoľvek možnosť, aby sa k
zamýšľanej investícii mohol taktiež rozhodnúť, či sa k nej vyjadriť. To je možné dovodiť aj z logického
výkladu tohto ustanovenia; ak má vôbec do úvahy pripadať dohoda spoluvlastníkov alebo rovnosť
hlasov alebo nedosiahnutie väčšiny, musí byť menšinovému spoluvlastníkovi zámer investíciu vykonať

(a to akéhokoľvek druhu a v akejkoľvek výške), ostatnými spoluvlastníkmi predložený, aby sa tak mohol
vyjadriť k tomu, či s ňou súhlasí alebo nie (a taktiež prípadne uvážiť možnosť zrušenia a vyporiadania
spoluvlastníckeho vzťahu). Súhlas či nesúhlas môže potom menšinový spoluvlastník vyjadriť výslovne
alebo konkludentne. Pokiaľ by menšinovému spoluvlastníkovi vôbec nebola daná možnosť vyjadriť sa k
zamýšľanej investícii (druhu a výške), potom aj za situácie, keď by s takouto investíciou súhlasila väčšina

spoluvlastníkov, počítaná podľa veľkosti podielov, nejde o rozhodnutie väčšiny v zmysle § 139 ods. 2
Občianskeho zákonníka (rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 599/99 zo dňa 21.06.2001).

15. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalobkyni ako menšinovej
spoluvlastníčke zo strany žalovaného bolo oznámené, že mieni na spoločnej nehnuteľnosti vykonať

rozsiahlu investíciu a žalovaný taktiež nepreukázal, že by žalobkyni poskytol možnosť sa pre zamýšľanú
investíciu rozhodnúť, či sa k nej vyjadriť. Preto aj za situácie, ak žalobkyňa mala síce v danom čase
vedomosť o tom, že sa bude realizovať nadstavba rodinného domu, avšak nemala zo strany žalovaného
konkrétne informácie o rozsahu a hodnote zamýšľanej investície, nemožno konštatovať, že by sa
rozsiahla nadstavba na spoločnom rodinnom dome vykonávala s jej súhlasom.

16. K tomuto odvolací súd považuje za potrebné vo všeobecnosti uviesť, že na účely vyporiadania
investícií je potrebné rozlišovať prípady, keď sa investície urobili (hoci aj s konkludentným) súhlasom
spoluvlastníkov (§ 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka), alebo bez tohto súhlasu. V prípade, že
spoluvlastníci s takouto investíciou vynaloženou jedným alebo viacerými spoluvlastníkmi na vec

súhlasia, ide o dohodu o hospodárení so spoločnou vecou a investujúci spoluvlastník má proti ostatným
spoluvlastníkom právo na úhradu vynaložených prostriedkov (§ 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak
boli náklady vynaložené bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, toto právo mu nevzniká, môže sa však
domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré ostatným spoluvlastníkom vzniklo zhodnotením ich
podielu v dôsledku vynaloženej investície (§ 451 ods. 2 a § 456 Občianskeho zákonníka); ide o rozdiel

medzi cenou podielu pred investíciou a po jej vynaložení (uznesenie NS ČR sp. zn. 22Cdo/1644/2005
zo dňa 05.09.2005). K rovnakému záveru dospel i NS SR v rozsudku sp. zn. 2Cdo/21/2007 zo dňa
26.02.2008. Pri tomto rozhodnutí je potrebné rozlišovať medzi nákladmi na potrebnú opravu alebo
údržbu a inými investíciami, než na nevyhnutné opravy a údržbu, ktoré zhodnocujú nehnuteľnosť.
Pritom nemožno opomenúť, že investíciami zhodnocujúcimi nehnuteľnosť sa zhodnocuje nielen podiel

neinvestujúceho spoluvlastníka.

17. Nárok žalobcu ako väčšinového spoluvlastníka na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého
menšinovému spoluvlastníkovi (v danej veci žalobkyni) zhodnotením jej spoluvlastníckeho podielu inými
investíciami(nienanutnéopravyaúdržbu)vynaloženéžalobcomvznikáprizánikuichspoluvlastníckeho

vzťahu (uznesenie NS SR sp. zn. 4MCdo/12/2011 zo dňa 27.02.2012). K zániku tohto vzťahu
dochádza nielen rozsudkom o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom podľa §
142 Občianskeho zákonníka, ale aj prevodom (predajom) alebo darovaním spoluvlastníckeho podielu
ktorýmkoľvek z týchto spoluvlastníkov (rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo/599/1999 zo dňa 21.06.2001).18. V danej veci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k zániku podielového spoluvlastníctva medzi
žalobkyňou a žalovaným došlo už v r. 2004, kedy žalovaný previedol svoj spoluvlastnícky podiel na

svoje dcéry O. J., rod. L. a L. L., rod. L.. Najneskôr 31.12.2004 tak žalovanému začala plynúť dvojročná
premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia § 107 Občianskeho
zákonníka. Žalovaný svoj nárok na náhradu za vynaložené investície uplatnil až v priebehu konania
vo vyjadrení k návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dňa 21.09.2010, ktorý
špecifikoval riadnym vzájomným návrhom dňa 20.11.2014, t.j. nepochybne po uplynutí dvojročnej

premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia, za investície, realizované pred r. 2004.

19.Súdprvejinštanciepretorozhodolsprávne,keďnárokžalovanéhouplatnenývzájomnoužalobouako
premlčaný zamietol. Odvolací súd dodáva, že vzhľadom k zániku podielového spoluvlastníctva medzi
stranami sporu v r. 2004 by aj za situácie, ak by žalobkyňa súhlasila s nadstavbou rodinného domu, bol
nárok žalovaného premlčaný. V takom prípade by mal totiž žalovaný voči žalobkyni majetkové právo

investujúceho spoluvlastníka uplatňované voči druhému spoluvlastníkovi podľa § 511 ods. 3, § 137 ods.
1 a § 139 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, ktoré sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe podľa §
101 Občianskeho zákonníka, pre ktorej počiatok je rozhodujúca doba vynaloženia nákladov na úpravu
a údržbu a ktorá taktiež ku dňu uplatnenia vzájomného návrhu už nepochybne uplynula.
20. Pokiaľ sa jedná o ďalšie nároky za vynaložené investície do domu v r. 2007 v sume 3.192,-

eur, tu súd prvej inštancie správne konštatoval, že v tejto dobe žalovaný nebol spoluvlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti a preto nie je možné takýto nárok uplatňovať v rámci tzv. širšieho vyporiadania
podielového spoluvlastníctva.

21. Keďže záver súdu prvej inštancie o premlčaní nároku žalovaného uplatneného vzájomnou žalobou

bol správny, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku V. potvrdil, bez toho, aby sa z
dôvodu hospodárnosti zaoberal ďalšími námietkami vznesenými žalovaným v odvolaní, nakoľko k týmto
už v dôsledku účinne vznesenej námietky premlčania nemohol prihliadnuť.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ds. 1, § 262

ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni, ktorá bola v odvolacom konaní plne úspešná priznal voči
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. V zmysle § 262 ods. 2 CSP
o výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).