Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Branislav Breza

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/56/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116206458
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8116206458.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu U. U., O.. X.X.XXXX, V. X. P., O.
H.. G. Č.. XX, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, na ul.
Sovietskych hrdinov č. 163/66, proti žalovanému Home Credit Slovakia, a.s. so sídlom v Piešťanoch,
na ul. Teplickej č. 7434/147, právne zastúpenému Advokátska kancelária GoliAšová Gabriela s.r.o., so

sídlom v Trenčíne, na ul. 1. mája č. 173/11, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo
výške 3.276,39 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 20.1.2017
č.k. 29C/105/2016 - 27 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov

konania nepriznal.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaný v konaní vedenom na Okresnom súde
Prešov pod sp.zn. 20C/151/2013 sa voči žalobcovi domáhal nároku na zaplatenie nesplatenej časti
spotrebiteľského úveru vo výške 3.291,69 Eur. Strany sporu dňa 23.9.2009 uzatvorili úverovú zmluvu,
na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 3.500 EUR s uvedením mesačnej splátky

102,35Eur,počtusplátok72,ročnejúrokovejsadzby25,64%,RPMN29,3%,priemernejhodnotyRPMN
17,46 %, celkových nákladov spotrebiteľa 3.443,68 Eur, poplatku za vedenie úverového účtu 1,99 Eur
s uvedením lehoty splatnosti 72 mesiacov po poskytnutí úveru. V uvedenom konaní bolo preukázané,
že žalobca v prospech žalovaného titulom splátok úveru realizoval úhrady vo výške 3.382,35 Eur.
Rozsudkom zo dňa 5.5.2014 bolo žalobe vyhovené iba v časti nesplatenej istiny úveru, vrátane úroku z
omeškaniasodôvodnením,žezmluvaneobsahujepodstatnénáležitostízmluvyospotrebiteľskomúvere

v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) a g) zákona č. 258/2001 Z.z. a to rozlíšenie splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, ako aj konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. Na základe týchto skutočností bol
žalobca zaviazaný na zaplatenie sumy 15,30 Eur s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne zo
sumy 117,65 Eur od 8.10.2013 do 28.4.2014 a zo sumy 15,30 Eur od 28.4.2014 do zaplatenia, do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žaloba bola zamietnutá.

3. Zo skutočnosti, že úver, ktorého plnenia sa žalovaný voči žalobcovi domáhal, bol rozhodnutím súdu vo
veci 20 C 151/2013 určený za bezúročný a bez poplatkov, nemožno vyvodiť, že žalovaný voči žalobcovi
ako spotrebiteľovi nepostupoval s odbornou starostlivosťou v úmysle bezdôvodne sa obohatiť. Súd vo
svojom rozhodnutí výkladom ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. dospel k záveru, že úver
neobsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 4 ods.
2 písm. i) a g) tohto právneho predpisu neuvedením rozlíšenia splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

ako aj termínu konečnej splatnosti úveru.4. Z jazykového vyjadrenia ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) a g) zák. č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom
ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nie je možné vyvodiť jednoznačný záver, že pod
údajom konečnej splatnosti úveru sa rozumie konkrétny termín konečnej splatnosti a pod údajom výšky,

počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, sa má rozumieť konkrétna špecifikácia v akom
rozsahutáktorámesačnásplátkazahŕňavsebesplátkuistiny,úrokovakoajinýchpoplatkov.Tentozáver
bolprijatýažvýkladomuvedenejzákonnejnormyrozhodovacoučinnosťouvšeobecnýchsúdovSR,ktorý
však nie je jednotný a to ani v rámci rozhodovacej praxe Krajského súdu v Prešove. Táto nejednotná
rozhodovacia prax všeobecných súdov Slovenskej republiky pretrváva aj pri súčasnej právnej úprave

zmlúvospotrebiteľskýchúverochzákonomč.129/2010Z.z.uplatňovanímrôznychvýkladovýchpravidiel
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) tohto právneho predpisu, ktorého znenie je totožné so znením ust. § 4
ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z.z. Časť súdov SR považuje za nedodržanie podstatných náležitostí
zmluvy o úvere v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. neexistenciu špecifikácie v
akom rozsahu, tá ktorá mesačná splátka úveru zahŕňa v sebe úhradu istiny, úrokov a iných poplatkov,
čo má za následok, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

5. Zo záverov rozsudku Súdneho dvora z 19.11.2016 vo veci C - 42/2015 však vyplýva, že článok 10
ods. 2 písm. h) a písm. i) Smernice 2008/48/ES sa má vykladať v tom zmysle, že sa rozpis splátok
nevyžaduje a amortizačná tabuľka nemusí byť súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ale musí sa
poskytnúť spotrebiteľovi na žiadosť kedykoľvek počas doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

6. Z uvedených ustanovení síce vyplýva povinnosť uviesť v zmluve o spotrebiteľskom úvere poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
úveru na účely splatenia, nie však povinnosť uviesť rozdelenie jednotlivých splátok na úhradu istiny a
úhradu bežných úrokov a poplatkov.

7. Napriek rozhodnutiu súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru pre absenciu podstatných
náležitosti zmluvy podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g) a písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z. súd s
poukazom aj na vyššie uvedené skutočnosti nemohol dospieť k záveru, že žalovaný pri koncipovaní
a uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalobcom nepostupoval s odbornou starostlivosťou s

úmyslom poškodiť spotrebiteľa, a preto neboli splnené podmienky na priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z..

8. Keďže žalobca nárok na primerané finančné zadosťučinenie odôvodňoval stavom právnej neistoty,
tento bol odstránený rozhodnutím súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, čo predstavuje

dostatočnú satisfakciu pre žalobcu.

9. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanovením § 255 Civilného sporového poriadku.

10. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok

zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedol, že pri rozhodovaní sa
dospelo k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzalo sa z nesprávneho právneho postúpenia veci.
Z odôvodnenia rozhodnutia nevie zistiť , čo je skutkové zistenie súdu , resp. či zo skutkovými tvrdeniami
žalovaného sa súd prvej inštancie bezozbytku stotožnil. Vyzerá to tak, že všetky skutkové tvrdenia
žalovaného sú aj skutkovými zisteniami súdu a to isté platí aj o právnom hodnotení takto zisteného

skutkového stavu. Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia sa mu javí byť málo prehľadná a nie je mu jasné,
či odvolacími námietkami bude oponovať žalovanému, súdu alebo žalovanému aj súdu. Základom jeho
žaloby o primerané finančné zadosťučinenie je výsledok súdneho konania vedeného na Okresnom
súde Prešov pod sp. zn. 20C/151/2013. Aj keď sa žalovaný stavia do pozície obete a zdá sa, že súd
prvej inštancie svojím proti spotrebiteľským postojom to zdieľa, tak fakty sú také, že podľa rozsudku

Okresného súdu Prešov zo dňa 5.5.2014 vydaného vo veci 20C/151/2013 sa terajší žalovaný mienil na
úkor žalobcu obohatiť o nemalú sumu, keď od neho žiadal namiesto sumy 15,30 Eur sumu 3.291, 69
Eur. Podľa odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie konštatuje, že nemohol dospieť k záveru, o tom,
aby žalovaný nepostupoval s odbornou starostlivosťou s úmyslom poškodiť spotrebiteľa a preto nebola
splnená podmienka na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle ustanovenia § 3 ods.

5 zákona č. 250/2007 Z. z.. Aj keby nenamietal toto konštatovanie súdu prvej inštancie v ustanovení § 3
ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. nenachádza normu podmieňujúcu priznanie finančného zadosťučinenia
zistením , že obchodník nepostupoval voči spotrebiteľovi s odbornou starostlivosťou s úmyslom poškodiť
spotrebiteľa.11. Podľa ustanovenia § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom od 10.6.2013
spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom

aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

12. Vo vzťahu k tomuto ustanoveniu , či už v pôvodnom alebo terajšom znení, možno uviesť, že ide
o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie

toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba
uviesť, že novšie znenie zákona č. 250/2007 Z. z. dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia
primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo osobitným predpisom
bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Aj pri výklade ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.
z. v znení účinnom do 9.6.2013 treba zdôrazniť, že zákonodarca formuloval uvedené ustanovenie tak,

že porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi bolo spôsobilé
privodiť spotrebiteľovi ujmu, teda bez toho, aby ujma nastala alebo čo i len hrozila. Základ nároku na
finančné zadosťučinenie je daný. Po 9.6.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už
úspechom spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom č. 250/2007 Z. z. alebo osobitnými predpismi. Aj bez stanovenia kritérií výšky primeraného

finančného zadosťučinenia treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak
funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa dopustil voči
úspešnému spotrebiteľovi a jednak to treba chápať aj ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu
s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre
ostatných spotrebiteľov v tom, že možno predpokladať , že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil

voči nemu, už voči ďalším spotrebiteľom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite.

13. Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

14. Zákonné ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa , o ktoré opiera

žalobca svoj nárok na priznanie finančného zadosťučinenia vyžaduje splnenie niekoľkých podmienok
zo strany žalobcu. Predpokladom toho, aby súd mohol priznať primerané finančné zadosťučinenie je,
že spotrebiteľove práva a povinnosti sú porušené a sám vyvíja iniciatívu ako túto situáciu odvrátiť a
zabezpečiť si súdnym rozhodnutím ochranu. Spotrebiteľove práva a povinnosti však úverovou zmluvou
uzatvorenou so žalovaným neboli žiadnym spôsobom poškodené, spotrebiteľ žiadne poškodenie práva

neprezentoval a rovnako ani neuplatnil svoje právo na ochranu žalobou na súde. Bol to práve žalovaný,
ktorývpostavenížalobcuvoveci20C/151/2013OkresnéhosúduPrešovuplatňovalochranusvojichpráv
vdôsledkuriadnehoneuhrádzaniasplátokzúverovejzmluvy.Konanievedenépodsp.zn.20C/151/2013
vžiadnomprípadenemožnovyhodnotiťakoúspešnéuplatnenieprávspotrebiteľom,ktoréjenevyhnutné
na splnenie podmienky priznania primeraného finančného zadosťučinenia. Ďalšou podmienkou, ktorú je

potrebné splniť je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z. z. a osobitnými
predpismi. Zákon č. 250/2007 Z. z. v čase uzatvorenia úverovej zmluvy dňa 23.9.2009 v ustanovení
§ 3 ods. 5 vyžadoval také porušenie práva alebo povinnosti dodávateľom, ktoré je spôsobilé privodiť
spotrebiteľovi ujmu. Nedodržanie zákonných náležitostí v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č.
258/2001 Z. z. v žiadnom prípade nemôže byť vyhodnotené ako spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu,

ale jedine výhodu, že jeho úver po posúdení súdom bude bezúročný a bez poplatkov. Žalobca v tomto a
ani v predchádzajúcom konaní neuviedol, akým spôsobom mal žalovaný práva alebo povinnosti žalobcu
ako spotrebiteľa poškodiť. Obmedzil sa len na konštatovanie , že uzatvorená úverová zmluva nemá
náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. čo však nemožno považovať za porušenie práv a
povinností, ktoré by mali za následok poškodenie spotrebiteľa, nakoľko pre spotrebiteľa z toho vyplynula

len výhoda, že poskytnutý úver bol pre neho bezúročný a bez poplatkov a ďalej už z uzatvorenej úverovej
zmluvy uhrádzať nič nemusel. Zo samotného pojmu primeraného finančného zadosťučinenia vyplýva
nevyhnutnosť jeho primeranosti vo vzťahu k porušenej povinnosti. Jeho cieľom má byť nastolenie akejsi
rovnováhy v dôsledku porušenej povinnosti, ktorá spotrebiteľovi mala spôsobiť škodu. Pokiaľ však
súd vyhlási úverovú zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu chýbajúcich náležitostí, žiadna

škoda spotrebiteľovi nevznikla. Práve naopak získa výhodu bezúročného a bezpoplatkového úveru ,
ktorý by mu neposkytla žiadna banka ani iná inštitúcia. Ak by na základe takejto skutočnosti malo byť
spotrebiteľovi priznané ešte aj primerané zadosťučinenie, takýto výklad ustanovenia § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z. z. by nebol správne aplikovaný. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia v sebezahŕňa funkcie represívnu a preventívnu. Tieto funkcie je potrebné považovať za dodržané už samotným
rozsudkom o čiastočnom zamietnutí žaloby, keďže žalovaný už raz sankcionovaný bol a to tým, že
žalobcaakospotrebiteľboloslobodenýodplateniaúrokovapoplatkovspojenýchsposkytnutýmúverom.

15. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že rozhodnutie
je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť.

16. V danom prípade, ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia, dôvodom zamietnutia žaloby,
napriek existencii rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 5.5.2014 vydaného vo veci 20C/151/2013
konštatujúceho bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru pre absenciu podstatných náležitostí zmluvy
vyplývajúcich z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g/ a písm. i/ zákona č. 258/2001 Z. z. bolo nesplnenie
podmienok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5
zákona č. 250/2007 Z. z., nakoľko vo veci sa nemohlo dospieť k záveru, aby žalovaný pri koncipovaní

a uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalobcom nepostupoval s odbornou starostlivosťou
s úmyslom poškodiť spotrebiteľa. Takáto podmienka pre priznanie práva na primerané finančné
zadosťučinenie ale z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení
neskorších predpisov nevyplýva.

17. Podľa ustanovenia § 3 ods. 5 zákona 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže
saspotrebiteľprotiporušiteľovinasúdedomáhaťochranysvojhopráva.Združeniesamôženasúdeproti
porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a
to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým

súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o
konanieporušiteľauplatňovanévočivšetkýmspotrebiteľom(ďalejlen„kolektívnezáujmyspotrebiteľov“).
Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom
aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

18. Z tohto ustanovenia pritom nevyplýva, aby predpokladom pre uplatnenie práva na primerané
finančné zadosťučinenie malo byť podanie žaloby na súde. Spotrebiteľ sa totiž ochrany svojho práva
môže domáhať na súde nielen podaním žaloby, ale tiež formou obrany proti uplatnenému nároku.

19. V konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 20C/151/2013 žalobca v rámci svojej
obrany proti uplatnenému nároku poukázal na to, že zmluva o úvere neobsahuje všetky povinné
náležitosti, nakoľko v nej chýbajú údaje vyplývajúce z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g/ a písm. i/ zákona č.
258/2001 Z.z.. Táto obrana žalobcu sa vyhodnotila ako opodstatnená v dôsledku čoho úver poskytnutý

žalovaným sa v súlade s ustanovením § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. považoval za bezúročný a
bez poplatkov.

20. Z odôvodnenia rozhodnutia sa nedá zistiť, či neuvedenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom

úvere vyplývajúcich z ustanovenia § § 4 ods. 2 písm. g/ a písm. i/ zákona č. 258/2001 Z.z. v znení
účinnom v čase uzatvorenia zmluvy možno hodnotiť ako porušenie povinnosti žalovaným alebo nie.
V odôvodnení rozhodnutia sa len poukazuje na nejednotnú rozhodovaciu prax všeobecných súdov
Slovenskej republiky a na závery rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z 19.11.2016 vo veci
C-42/2015bez toho,abybolouvedené,akývplyvmánejednotnározhodovaciapraxvšeobecnýchsúdov

a rozsudok Súdneho dvora Európskej únie na prejednávanú vec.

21. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 CSP. Ich správnosť a úplnosť je
predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo

nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.
22. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obranypoužil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,

prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Obdobným spôsobom náležitosti odôvodnenia rozsudku upravovalo ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. v
znení účinnom do 30.06.2016.
23. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje

spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 CSP dochádza nielen k tomu, že rozsudok
je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné
právonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymobsahom.Konaniearozhodovanievšeobecnýchsúdov
sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v
ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti
svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd

v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní
o veci samej.
24. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní
riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

25. Keďže nevyhodnotenie právne významných skutočností je potrebné hodnotiť ako nesprávny
procesnýpostupsúdu,ktorýmboloznemožnenéžalobcovi,abyuskutočniljemupatriaceprocesnépráva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces odvolací súd postupom vyplývajúcim z
ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ CSP rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
( § 391 ods. 1 CSP).

26. V ňom bude úlohou prvoinštančného súdu opätovne posúdiť dôvodnosť podanej žaloby a následne
vo veci rozhodnúť tak, aby štruktúra odôvodnenia rozhodnutia zodpovedala zásadám vyplývajúcim z
ustanovenia § 220 ods. 2 CSP.
27. Ak v priebehu ďalšieho konania sa zistí, že neuvedením náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vyplývajúcich z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g/ a písm. i/ zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom

v čase uzatvorenia zmluvy došlo k porušeniu povinnosti vyplývajúcim žalovanému z tohto právneho
predpisu, dokazovanie sa zamerá na otázku výšky primeraného finančného zadosťučinenia žalobcu.
Ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov pre vznik tohto práva
nevyžaduje, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje ak k takémuto porušeniu práva
alebo povinnosti dôjde. Ani za predpokladu, ak by sa pri rozhodovaní vychádzalo zo znenia ustanovenia

§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy vyžadujúceho pre vznik
tohto práva, aby išlo o porušenie práva alebo povinnosti spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi, právo
žalobcu na primerané finančné zadosťučinenie by zostalo zachované. Totiž za situácie, ak žalovaný
nedodržal zákonom vyžadované náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a napriek zákonnej sankcii
spočívajúcej v bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru sa v inom konaní domáhal zaplatenia úrokov a

poplatkov, takéto konanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť ujmu žalobcovi.
28. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( § 391 ods. 2 CSP) v
novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 CSP).
29. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.