Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. marec 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/37/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5718203236
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5718203236.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky
JUDr. Jany Urbanovej a členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci
žalobkyne: Q. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Š. Z. XXXX/X, XXX XX M., proti žalovanému: Všeobecná
úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpenému
spoločnosťou: ČERNEJOVÁ & HRBEK, s. r. o., so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO: 36 857

513, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného
súdu Martin č. k. 6Csp/93/2018-72 zo dňa 14.11.2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Martin č. k. 6Csp/93/2018-72 zo dňa 14.11.2018 vo výroku
II. o trovách konania m e n í tak, že žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania n
e p r i z n á v a .

Žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Vozvyšnejčasti (t.j.vovýrokuI.) zostáva uznesenieOkresnéhosúduMartinč.k.6Csp/93/2018-72
zo dňa 14.11.2018 n e d o t k n u t é .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd v zmysle § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil (výrok I.) a

žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením (výrok II.).
2.Vodôvodnenísvojhorozhodnutiauviedol,žežalobkyňapodanímdoručenýmsúdu23.10.2018zobrala
žalobu v celom rozsahu späť a navrhla konanie zastaviť. Nakoľko k späťvzatiu žaloby žalobkyňou došlo
skôr, než začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, okresný súd od protistrany nežiadal
súhlas so zastavením konania (§ 146 ods. 1 CSP a contrario) a konanie zastavil.

3. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil aplikáciou ust. § 262 ods. 1 a § 256 ods. 1
CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Konštatoval, že žalobkyňa
nesie procesné zavinenie na zastavení konania, keďže nepreukázala, že by k späťvzatiu žaloby z jej
strany došlo pre správanie žalovaného. Tvrdenie, že žalovaný navrhol žalobkyni mimosúdne urovnanie
sporu a že žalovaný si trovy konania voči žalobkyni neuplatňuje, žalobkyňa súdu žiadnym spôsobom
nepreukázala. Následne okresný súd konštatoval, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

4. Proti výroku II. uznesenia okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá sa
domáhala jeho zmeny tak, že žiadna strana sporu nemá právo na trovy konania, alternatívne navrhla,
aby odvolací súd zrušil uznesenie okresného súdu v napadnutej časti a vec mu vrátil na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie, aby v znení navrhovanom odvolateľkou.5. V dôvodoch opravného prostriedku uviedla, že žalobu zobrala späť ešte pred prvým pojednávaním,
preto ani jedna strana sporu neplatí súdne trovy, hlavne nie žalobkyňa. Žalobkyňa súhlasila s dohodou
o mimosúdnom urovnaní sporu (ďalej aj „dohoda“), ktorú inicioval žalovaný. Podľa názoru právneho

zástupcu žalovaného nebolo potrebné dohodu poslať na súd spolu so späťvzatím žaloby. V danej
súvislosti odvolateľka poukázala na to, že v zmysle mimosúdnej dohody zo dňa 19.10.2018, (ktorú
pripojila k odvolaniu), si ani jedna strana sporu neuplatnila nárok na trovy konania sp. zn. 6Csp/93/2018.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd uznesenie o zastavení konania v časti

výroku I. potvrdil a vo vzťahu k druhému výroku napadnutého uznesenia v zmysle čl. II. bod 2 dohody o
urovnaní (pripojenou žalobkyňou k odvolaniu) žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov konania. V
nadväznosti na uvedené žalovaný požiadal, aby krajský súd rozhodol aj o trovách odvolacieho konania
tak, že tieto neprizná žiadnej zo strán.

7. Žalobkyňa v odvolacej replike vo vzťahu k druhému výroku napadnutého rozhodnutia opätovne

požiadala, aby odvolací súd o trovách konania rozhodol s ohľadom na znenie dohody. Súčasne doplnila,
aby súd rozhodol v takomto zmysle aj o trovách odvolacieho konania.

8. Žalovaný na odvolaciu repliku žalobkyne, ktorá mu bola doručená v rámci odvolacieho konania dňa
11.01.2019 (§ 374 ods. 3 CSP) nereagoval.

9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario
toto rozhodnutie v odvolaním napadnutej časti vo výroku II. o trovách konania v zmysle § 388 CSP zmenil
spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Z obsahu podaného odvolania je zrejmé, že žalobkyňa napadla uznesenie okresného súdu do
výroku o trovách konania, preto v odvolaním nenapadnutej časti vo výroku I. (výrok o zastavení konania)
uznesenie okresného súdu zostalo nedotknuté týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

10. Primárne považoval krajský súd za nevyhnutné zdôrazniť, že odvolací prieskum bol striktne

vymedzený odvolacími dôvodmi formulovanými v podanom opravnom prostriedku.

11. Jednou zo zásad premietajúcou sa v rozhodovaní súdu o trovách konania je zásada zavinenia na
zastavení konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP a z neho vyplývajúcej zásady, že ak niektorá
zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť, je povinná nahradiť trovy konania protistrane.

Zavinenie môže existovať na strane žalobcu, ale aj na strane žalovaného. Na strane žalobcu existuje
napr. vtedy, ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu alebo ak podal žalobu, hoci
existovala prekážka rei iudicate alebo prekážka litispendencie alebo ak bez dôvodu vzal žalobu späť,
ale tiež aj vtedy, ak vzal žalobu späť z dôvodu, že žalovaný vzniesol oprávnenú námietku premlčania
a podobne. Citované zákonné ustanovenie vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa

pomeru úspechu vo veci vyjadrenú v ust. § 255 ods. 1 CSP. Pojem „procesné zavinenie“ použitý v ust.
§ 256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, avšak je nevyhnutné ho vykladať komplexne
a extenzívne.

12. Súd prvej inštancie v rozhodnutí o zastavení konania, ktorým sa predmetné konanie končí, rozhodol

súčasne o náhrade trov prvoinštančného konania aplikujúc vyššie uvedenú zásadu (§ 262 ods. 1 v
spojení s § 256 ods. 1 CSP). Uviedol dôvod, pre ktorý žalobkyňa vzala žalobu späť, t. j. uzatvorenie
Dohody o urovnaní so žalovaným, no pre nepreukázanie tohto tvrdenia žalobkyňou, konajúci súd na
túto skutočnosť vo svojom rozhodnutí nereflektoval a z tohto dôvodu konštatoval procesné
zavinenie žalobkyne na zastavení konania.

13. Primárne je potrebné zdôrazniť, že záver okresného súdu o procesnom zavinení žalobkyne
formulovaný v napadnutom rozhodnutí bol správny, keďže v prvoinštančnom konaní nebolo preukázané,
že by žalobkyňa vzala žalobu späť pre správanie žalovaného, ktorému preto v súlade s ust. § 256 ods.
1 CSP vznikol proti žalobkyni nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

14.PreodvolaniepodľaCivilnéhosporovéhoporiadkujetypickýsystémneúplnejapelácie,ktorývylučuje
možnosť efektívneho uplatnenia nových skutočností a dôkazov v odvolacom konaní. Výnimkou pre
odvolateľa je použitie nových prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany v odvolaní, a to zasplnenia taxatívne vymedzených podmienok v zmysle § 366 CSP. Z ust. § 366 CSP totiž vyplýva, že
prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)

sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ
bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Zároveň prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno
uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu (§ 373

ods. 4 CSP). Pokiaľ teda odvolateľka ku svojmu odvolaniu priložila Dohodu o mimosúdnom urovnaní
uzavretú medzi stranami sporu dňa 19.10.2018, na túto odvolací súd už neprihliadal. Jednalo sa totiž
o prostriedok procesného útoku, ktorého zamýšľaným účelom bolo preukázanie skutkových tvrdení
žalobkyne o dohode strán sporu uzavretej v priebehu tohto konania, ktorý mohla žalobkyňa nepochybne
pripojiť už k späťvzatiu žaloby v štádiu prvoinštančného konania. Keďže žalobkyňa tento prostriedok
procesného útoku/obrany predložila do spisu až v rámci odvolacieho konania, odvolací súd ho už

nemohol akceptovať, nakoľko v danom prípade nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v §
366 CSP.

15. Z obsahu spisového materiálu v prejednávanej veci však vyplýva, že dôsledku (správne zvoleného)
procesného postupu súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 146 ods. 1 CSP a contrario mal žalovaný

prvú možnosť vyjadriť sa k dispozitívnemu úkonu žalobkyne až vo vyjadrení k odvolaniu (§ 373
ods. 4 CSP). V tomto vyjadrení žalovaný výslovne (zhodne s odvolateľkou) poukázal na článok Dohody
o urovnaní predloženej žalobkyňou k jej opravnému prostriedku, na základe ktorého sa strany sporu
ako účastníci tejto Dohody vzdali nároku na náhradu trov predmetného konania. V súvislosti s takto
prejavenou vôľou žalovaného vo vyjadrení k odvolaniu odvolací súd disponoval nespornými prejavmi

obidvoch strán sporu (§ 151 ods. 1 CSP), majúcu povahu vzdania sa nároku na náhradu trov konania
voči svojej protistrane.

16. Za uvedenej procesnej situácie odvolací súd považoval tvrdenie žalobkyne v zmysle § 151
ods. 1 CSP za nesporné , v dôsledku čoho zmenil napadnuté uznesenie v jeho výroku II. o trovách

prvoinštančného konania, tak, že žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal (§ 388 CSP).

17. Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním (výrok I.) zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté
týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1, § 255 ods. 1
v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni ako úspešnej strane v tomto odvolacom konaní (v plnom
rozsahu) nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko z jej vyjadrenia vyplýva, že sa uvedeného nároku
vzdala.
19. V danej súvislosti odvolací súd poukazuje na svoju vyššie uvedenú argumentáciu, no

najmä na zhodné prejavy strán sporu o tom, že v zmysle Dohody o urovnaní zo dňa 19.10.2018 si
nárok na náhradu trov konania v tejto odvolacej veci nebudú voči sebe uplatňovať. Práve to bol dôvod,
pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mal rozhodnúť
nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení
sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie

o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o
nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady (porovnaj
§ 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak
taký zmysel postráda, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto
nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený

výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody
odôvodňujúce nepriznanie náhrady - ako je tomu v prejednávanej veci). Prezentovaný právny názor
vyplýva i z uznesenia NS SR sp. zn. 6 Cdo 166/2016 zo dňa 26.10.2016.

20. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)