Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/93/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6213010140
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bušík, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6213010140.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a
sudcov JUDr. Jána Bobora a Mgr. Rudolfa Ďurtu v trestnej veci obžalovaného X. I. za prečin krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. d) Tr. zák., formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na verejnom zasadnutí
konanom dňa 29. januára 2014 o odvolaní okresného prokurátora vo Veľkom Krtíši proti rozsudku
samosudcu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9T 60/13-91 zo dňa 24. 10. 2013 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš
sp. zn. 9T 60/13-91 zo dňa 24. 10. 2013 vo výroku o treste, ako i uloženia povinnosti spočívajúcej v
príkaze zamestnať sa.
Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanému X. I. u k l a d á podľa § 212 ods. 2,
§ 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á na
skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov a zároveň sa u k l a d á probačný dohľad nad jeho správaním

v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 5 Tr. zák. je obžalovaný povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a
mediačným úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 9T 60/13-91 zo dňa 24. 10. 2013 bol obž.
X. I. uznaný za vinného z prečinu krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. k § 212 ods.
2 písm. d) Tr. zák., ktorého sa dopustil tým, že

dňa 18. 2. 2013 v poobedňajších hodinách po vzájomnej dohode s odsúdeným U. O. a odsúdenou F.
O. prišli na dodávke zn. Citroen ev. č.: J.-XXX O., ktorú riadila odsúdená F. O. k osade Dolný Bukovec
v smere na osadu Hámor v k. ú. obce P. W., kde odsúdený U. O. a obžalovaný X. I. vystúpili z dodávky
a odsúdená F. O. odišla s dodávkou preč, odsúdený U. O. a obžalovaný X. I. následne z lesného
porastu č. XXXX, ktorý zodpovedá parcelnému číslu 1671 na LV č. XXX, ktorý patrí do lesného pôdneho
fondu, vypílili 2,70 m3 agátového dreva, ktoré popílili na metrovicu a pozhadzovali bližšie k ceste, potom
mobilným telefónom privolali odsúdenú F. O. s dodávkou a po jej príchode drevo začali ukladať na ložnú

plochu dodávky, pričom boli pristihnutí lesníkom, čím pre Lesy SR, OZ Levice, Lesná správa Ľuboreč,
spôsobili škodu vo výške 158,76 eur.

Za to bol odsúdený podľa § 212 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest
odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov a podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a § 50 ods. 1 Tr. zák. mu
bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov. Súčasne

prvostupňový súd podľa § 54 Tr. zák. uložil obžalovanému i trest povinnej práce vo výmere 200 hodín a
podľa § 51 ods. 4 písm. j) Tr. zák. mu uložil i povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej
dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že jednak vzal úvahu vyhlásenie obžalovaného
ohľadom viny a v súvislosti s úvahami o druhu a výmere uloženého trestu prvostupňový súd konštatuje,

že obžalovaný posledný trest odňatia slobody vykonal 10. 12. 2011, no napriek tomu chcel dať
obžalovanému aj s poukazom na jeho vek, šancu preukázať nielen súdu, ale aj spoločnosti, že je
schopný viesť riadny život a preto mu uložil podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov,
ktorý mu odložil na maximálnu skúšobnú dobu 5 rokov, v rámci ktorého ak nevyužije šancu a dopustí
sa protiprávneho konania, môže byť takto uložený trest súdom v skúšobnej dobe premenený. Ďalej

prvostupňový súd uvádza, že obžalovanému uložil i trest povinnej práce vo výmere 200 hodín, nakoľko
tento dal súhlas s takýmto trestom a uložil obžalovanému i povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať
sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.

Protitomutorozsudkubezprostrednepojehovyhlásení,t.j.vzákonomstanovenejlehotepodalodvolanie
okresný prokurátor, ktoré neskôr písomne zdôvodnil. V písomných dôvodoch svojho odvolania okresný

prokurátor uvádza, že odvolanie podáva výlučne do výroku ohľadne trestu. Zdôrazňuje pritom, že
uložený trest prvostupňovým súdom je neprimeraný a nezodpovedá účelu trestu uvedenému v ust. § 34
ods. 1 Tr. zák. a že tiež prvostupňový súd neprihliadol na ust. § 34 ods. 4 Tr. zák., kedy pri určovaní druhu
trestu a jeho výmery bol povinný prihliadnuť na spáchanie činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a na možnosť jeho

nápravy. Zdôrazňuje pritom, že obžalovaný bol doposiaľ 4-krát súdne trestaný, naposledy rozsudkom
Okresného súdu Lučenec, okrem iného aj za viacnásobné prečiny krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.
f), ods. 3 písm. b) Tr. zák. a iné, pričom vtedy mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody
vo výmere jeden rok v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, kedy tento trest vykonal
20. 12. 2011. Tak isto poukazuje i na odsúdenie obžalovaného z roku 2009, kedy bol obžalovanému

uložený nepodmienečný trest vo výmere 2 mesiace v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia, ktorý trest vykonal 3. 1. 2010. S poukazom potom na uvedené predchádzajúce odsúdenia,
okresný prokurátor konštatuje, že z týchto odsúdení je zrejmé, že ochrana spoločnosti ani náprava
obžalovaného pri uložení podmienečného trestu odňatia slobody nemôže byť dostatočne zabezpečená
a preto podaním odvolania sa domáha, aby bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia

slobody. Záverom odvolania ešte poukazuje na ust. § 34 ods. 7 Tr. zák., v zmysle ktorého nemožno
popri sebe uložiť trest odňatia slobody a trest povinnej práce.

Na základe podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal

odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom v súvislosti s uloženými
trestami prvostupňovým súdom dospel k nasledovným záverom.

Podľa § 34 ods. 7 písm. b) Tr. zák. popri sebe nemožno uložiť trest odňatia slobody a povinnej práce.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.

Krajský súd po vyhodnotení dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní ako i po vyhodnotení

odvolaním napadnutého rozsudku dospel k záveru, že uložený trest odňatia slobody s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu v súbehu s uložením trestu povinnej práce je uložený v rozpore s ust. § 34
ods. 7 písm. b) Tr. zák. Táto skutočnosť musela potom nájsť odraz v tom, že odvolací súd bol povinný
zrušiť takto uložený trest a na novo rozhodnúť o primeranom a zákonom treste v prípade obžalovaného.

V súvislosti s úvahami odvolacieho súdu, či v danom konkrétnom prípade uložiť trest obžalovanému
nepodmienečný alebo trest alternatívny a ak áno, aký, krajský súd vychádzal z nasledovných úvah.
Trest odňatia slobody predstavuje univerzálny a zároveň najprísnejší druh trestu a preto zákon i
predpokladá, že bude ukladaný len v tých prípadoch, keď miernejšími druhmi trestov nebude možnédosiahnuť splnenie účelu trestu alebo v prípadoch, keď pôjde o typovo najzávažnejšie zločiny a obzvlášť
závažné zločiny a uloženie trestu odňatia slobody bude jediným spôsobom vyjadrenia závažnosti a
škodlivosti spáchaného trestného činu. Preto aj v zmysle zásad nového Tr. zákona je tento trest chápaný

ako „ultima ratio“, a to najmä v prípade menej závažných trestných činov. V súvislosti s úvahami
odvolacieho súdu o druhu a výmere trestu preto krajský súd vzal v úvahu najmä spôsob spáchania
činu, kde z fotodokumentácie je zrejmé, že obžalovaný nepílil bezhlavo stromy ale pílil výlučne vývrate,
kde sám nebol iniciátorom trestnej činnosti ale bol iba pomocníkom, pričom prvostupňovým súdom
ustálený pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností si aj odvolací súd osvojuje. V súvislosti s

hodnotením osoby obžalovaného, rovnako tak krajský súd dospel k záveru, že v danom prípade je ešte
možné na neho vplývať výchovným spôsobom, kde ako najúčinnejšie sa javí trest odňatia slobody s
podmienečným odkladom na dlhú skúšobnú dobu, za súčasného uloženia probačného dohľadu, kde
kontrola obžalovaného probačným a mediačným úradníkom môže prispieť k prevýchove obžalovaného,
že ďalším protiprávnym konaním, ktorého by sa obžalovaný v priebehu plynutia dlhej skúšobnej doby
dopustil, a to či už spáchaním úmyselného priestupku alebo úmyselného prečinu, resp. trestného

činu, by mohlo dôjsť k premene takto uloženého podmienečného trestu na trest nepodmienečný.
Takáto dlhodobá hrozba trestom môže splniť úlohy tak individuálnej ako i generálnej prevencie, naviac
za situácie, kedy obžalovaný sa dokáže sám živiť brigádnickým spôsobom životom. Záverom ešte
krajský súd poznamenáva, že doposiaľ nebolo rozhodnuté zákonným spôsobom o píle, ktorá bola
obžalovanému odňatá na mieste činu, kde orgány činné v trestnom konaní sa s touto skutočnosťou

nedôsledne vysporiadali.

S poukazom potom na horeuvedené dôvody, keďže senát krajského súdu dospel k záveru, že v danom
prípade je možné uložiť i trest alternatívny, bolo potom potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo
výrokovejčastitohtorozsudku,kedyobžalovanémukrajskýsúduložiltrestodňatiaslobodyvovýmere10

mesiacov za súčasného uloženia dlhej skúšobnej doby v trvaní 5 rokov, ktoré podmienečné odsúdenie
bude kontrolované probačným a mediačným úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný
prostriedok.