Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mariana Muránska

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/140/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116207352
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8116207352.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov
JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci žalobkyne D. Q., bytom S. J. XXXX/X, K.,
zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Igor Šafaranko, so sídlom vo Svidníku, Sov. hrdinov 163/66
proti žalovanému Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, o neplatnosť dohody
o zrážkach zo mzdy s príslušenstvom, o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, o

odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov z 28.4.2016 č. k. 12C/121/2016 - 18
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prevej inštancie žalovanému uložil povinnosť zdržať sa použitia dohody
o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.4.2011 do

právoplatného skočenia veci samej. Zamestnávateľovi žalobkyne Z.-M, s.r.o., so sídlom A. E. XXX/XX, I.
I., uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa dohody o zrážkach zo mzdy,
ktorá je súčasťou zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 13.4.2011. Vyslovil, že o trovách konania o
nariadenie predbežného opatrenia bude rozhodnuté v konaní o veci samej.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd 1.inštancie poukázal na ust. §§ 74 a nasledujúcich O.s.p.. Z

predložených listinných dôkazov súdu 1. inštancie vyplynulo, že žalobkyňa sa v konaní vo veci samej
domáha neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou zmluvy o úvere zo dňa 13.4.2011 ako
zabezpečovacieho prostriedku, na základe ktorej v prospech žalovaného vykonáva jej zamestnávateľ
zrážky zo mzdy a to bez možnosti žalobkyne zabrániť vykonávaniu zrážok zo mzdy v rozsahu nárokov
uplatnených žalovaným aj z neprijateľných zmluvných podmienok, preto súd 1.inštancie považoval za
nevyhnutné dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania nariadením predbežného opatrenia, keď

tomuto návrhu v celom rozsahu vyhovel.

3. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol uznesenie zrušiť s tým,
aby sa konanie zastavilo alebo navrhol uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu 1.inštancie na ďalšie
konanie. V dôvodoch odvolania žalovaný vyjadril nesúhlas s rozhodnutím súdu 1.inštancie a zdôrazňuje
predovšetkým tú skutočnosť, že žalobca musí preukázať, resp. z čoho teda z akých okolností, vyvodzuje

svoj nárok na nariadenie predbežného opatrenia. Musí preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej
obstojí, že z jeho strany nejde o šikanózne, resp. zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Žalobca
tak má dôkaznú povinnosť pokiaľ ide o skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie
predbežného opatrenia a zároveň má povinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočnosti odôvodňujúcich
navrhované predbežné opatrenie. Všetky tieto náležitosti musia byť splnené súčasne. Tvrdenia
uvedené v návrhu podľa jeho názoru nie sú ani jednou z požadovaných náležitostí. To, že žalobca

považuje dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatnú nemôže byť vnímané ako rozhodujúca skutočnosť
odôvodňujúca nariadenie predbežného opatrenia. Návrh neobsahuje dostatočné naplnenie náležitostípredpokladaných ustanovením § 75 O.s.p. Rovnako rozhodnutie súdu o nariadení predbežného
opatrenia, ktoré jednostranne vychádza len z tvrdení žalobcu je nesprávne a nedôvodné, keď súd aj
napriek ďalším dostupným skutkovým okolnostiam, svedčiacim v prospech žalovaného, tieto ignoroval

a neprihliadal na ne v odvolaní. V podanom návrhu žalobca žiadne skutkové okolnosti podstatné pre
nariadenie predbežného opatrenia neuvádza. Uvedené tvrdenia považuje žalovaný za nedostatočné na
odôvodnenie nariadenia predbežného opatrenia. Žalobca neuviedol prečo požaduje od zamestnávateľa
aby sa zdržal vykonávania zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ak jeho tvrdenia
smerujú len k požiadavke súdnej kontroly zmluvy, resp. objektívneho vyhodnotenia výšky dlhu, ktoré nie

je predmetom posúdenia tohto konania. Žalovaný si predložením dohody o zrážkach zo mzdy uplatnil
zmluvnú povinnosť žalobcu splácať mesačné splátky zákonom predpokladaným spôsobom tak, ako
to vyžaduje ustanovenia § 551 ods.1 OZ. Iba si tak uplatňuje svoje práva plynúce mu zo zmluvy o
úvere v súlade s právnymi predpismi, pričom takéto vopred dohodnuté uplatnenie práva žalovaného je
výlučnedôsledkomneplneniazmluvnýchpovinnostížalobcuavžiadnomprípadesanejednáosvojvoľné
konanie žalovaného. Toto uplatnenie práva zároveň nemôže byť vyhodnotené ako také konanie, ktorého

pokračovaním by bol ohrozený výkon súdneho rozhodnutia. Žalovaný má za to, že dohoda o zrážkach
zo mzdy uzatvorená so žalobcom je v súlade so všetkými v čase podpisu platnými právnymi predpismi,
najmä ustanoveniami zákona č. 129/2010 Zb., zákona č. 250/2007 Zb. a Občianskeho zákonníka.
Súd 1.inštancie tvrdenia žalobcu nevyhodnotil ako nedostatočné a rozhodol o nariadení predbežného
opatrenia bez toho, aby toto svoje rozhodnutie akokoľvek odôvodnil. Nie je zrejmé, aké konkrétne

skutkové a právne dôvody takto súd 1.inštancie vyhodnotil. Nie je zrejmé k akému porušeniu práva
žalobcu dochádza vykonávaním zrážok zo mzdy, resp. akému právu hrozí porušenie takýmito zrážkami
zo mzdy, ak takéto právo žalobca neuviedol a teda ani súd. Súd 1. inštancie veľmi neobjektívne a
tendenčne prihliadal len na tvrdenia žalobcu. Z odôvodnenia nevyplýva, ako súd vyhodnotil skutočnosti
- že žalobca na základe zmluvy o úvere je povinný uhradiť žalovanému pohľadávku v zmysle zmluvy

a žalobca svoj záväzok dobrovoľne neplní, dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená v súlade s §
53 OZ., ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa a rovnako aj v zmysle § 551 OZ, súd neuviedol
aké konkrétne právo žalobcu bolo ohrozené a pre ktoré bolo nutné nariadiť predbežné opatrenia ak
žalobca stále nesplatil žalovanému ani istinu pohľadávky. Súd neuviedol v čom spočíva konkrétna
obava na základe ktorej by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený, keď takúto odôvodnenú obavu

neuviedol žalobca a ani súd, ktorý sa s jeho tvrdeniami len stotožnil. Žalovaný poukazuje tiež na to,
že aj príslušné ustanovenia smernice 2008/48/ES, ktoré boli transponované do príslušných predpisov
Slovenského právneho poriadku výslovne pripúšťajú zabezpečenie spotrebiteľských zmlúv. Žiaden
predpis EÚ nezakazuje a nezakazoval zabezpečenie záväzkov zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o
zrážkach zo mzdy. Žalobca nijakým spôsobom nespochybňuje svoju povinnosť platiť žalovanému

vzniknutý dlh a z toho dôvodu je žalovaný presvedčený, že predbežné opatrenie nie je dôvodné, nakoľko
žalobca nedostatočne odôvodnil svoj právny záujem na vydanie predbežného opatrenia. Žalovaný si
realizáciou dohody o zrážkach zo mzdy iba uplatnil svoje práva plynúce zo zmluvy o úvere, pričom výška
zrážok bola rovnaká ako výška mesačných splátok, na platenie ktorých sa žalobca v zmluve o úvere
zaviazal. Nariadenie predbežného opatrenia neprimerane zasahuje do práv žalovaného ako veriteľa a

to do práva na uspokojenie jeho peňažnej pohľadávky. Rovnako je tento zásah neodôvodnený a účelový
bez logického a skutkového základu pre rozhodnutie. Súd neuviedol prečo bol potrebný a nevyhnutný
jeho okamžitý zásah k riešeniu situácie žalobcu, keď nik z účastníkov nenamieta výšku záväzku
žalobcu a dôvodnosť výšky dohodnutých splátok, ktoré je žalobca stále povinný mesačne uhrádzať. V
konaní zatiaľ nebolo ani uvedené, aké konkrétne dôvody nariadené predbežné opatrenie odôvodňujú. Z

uvedeného vyplýva, že súd 1.inštancie skutočnosti a okolnosti uvedené v návrhu nedostatočne právne
posúdil. Nesúhlasí ani s tvrdením, že konanie žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi. Z okolností
uvedených v návrhu a zo skutočností, ktoré žalovaný uvádza v odvolaní nevyplýva, že by žabcovi
mala byť spôsobená vážna a nenapraviteľná škoda. Žalovanému tiež nie je zrejmé aká bezprostredne
hroziaca ujma žalobcovi hrozí, keď žalovaný vykonáva zrážky zo mzdy v nižšej výške, ako je výška

mesačnej splátky v zmysle zmluvy o úvere, a keď povinnosť platiť sumu vyššiu, ako vykonávaná
zrážka zo mzdy žalobcovi vyplýva priamo zo zmluvy. Žalobca paradoxne namieta situáciu, s ktorou pri
uzatváraní zmluvy o úvere súhlasil, že každý mesiac bude z jeho majetku čiastka z jeho úveru použitá
na úhradu splátky úveru. Žalobcovi by hrozila ujma, ak by žalovaný nepristúpil k realizácií zrážok zo
mzdy, nakoľko by v dôsledku nesplácania úveru došlo k jeho zosplatneniu a teda žalobca by musel

všetky nezaplatené splátky uhradiť po zosplatnení úveru, pričom uvedená suma by bola navýšená o
zákonné úroky z omeškania a prípadné trovy súdneho konania. Poukazuje tiež na to, že žalovaným je v
danom prípade banková inštitúcia, ktorá má na území SR 20-ročnú tradíciu a jej konanie je pod dozorom
príslušných štátnych orgánov. V zmysle týchto dôvodov žalovaný navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.3. Žalobkyňa sa k podanému odvolaniu zo strany žalovaného nevyjadrila.

4. Odvolací súd vzhľadom na včas podané odvolanie ( § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Zb. Civilného
sporového poriadku, ďalej len C.s.p.) preskúmal rozhodnutie bez nariadenia pojednávania ( § 385
C.s.p. ) v zmysle zásad vyjadrených v ustanovení § 379, § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného dôvodne nie je.

5. Podľa § 324 ods.1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení, súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenia.

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

8. Inštitút neodkladného opatrenia v zmysle citovaných zákonných ustanovení má predbežnú povahu
a možno ho nariadiť vtedy, ak nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie o veci. Jeho účelom
je dočasná úprava pomerov účastníkov a predpokladom jeho nariadenia je aspoň osvedčené právo a
aspoň osvedčené ohrozenie tohto práva.

9. Nárok je osvedčený vtedy, ak sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobný.
Miera osvedčenia sa pritom riadi konkrétnou situáciou, najmä naliehavosťou tej- ktorej veci. Pri
neodkladnom opatrení pritom prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného
preukázania uplatneného nároku. Odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy spočíva
najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na strane žalovaného vzniká na druhému účastníkovi škoda, či

iná ujma prípadne mu takáto ujma hrozí.

10. V prejednávanej veci vychádzajúc z tvrdení žalobkyne, táto odôvodňuje potrebu nariadenia
neodkladného opatrenia tým, že zmluvu o poskytnutí úveru považuje za problematickú, neobsahujúcu
náležitosti vyžadované zákonom č. 129/ 2010 o spotrebiteľských úveroch. Zdôrazňuje, že v zmluve o

úvere chýba rozpis splátok podľa § 9 ods.- 2 písm. k) citovaného zákona a absencia týchto náležitostí
spôsobuje, že úver je bezúročný a bezpoplatkový podľa § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona. Je
tiež zrejmé, že súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany
veriteľa, je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný zároveň požiadal zamestnávateľa žalobkyne o
vykonávanie zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v zmluve o úvere.

Dohoduozrážkachzomzdyžalobkyňapovažujezaneplatnýprávnyúkonajprerozpors§37ods.1OZ.,
zdôrazňuje, že text článku 3 bod 5 je formulovaný takým spôsobom, že jeho obsah je neoddeliteľnou
a nezmeniteľnou súčasťou textu ( žiadne individuálne dojednanie, čo predpokladá § 53 ods. 2 OZ), nie
je v nej označený platiteľ mzdy pričom ani neurčuje presnú výšku zabezpečenej pohľadávky. Teoreticky
preto podľa žalobkyne môže žalovaný vykonávať zrážky z jej mzdy donekonečna. Svedčí o tom fakt,

že vo výzve na vykonávanie zrážok zo mzdy adresovanej zamestnávateľovi nie je uvedená ani výška
pohľadávky žalovaného ani výška mesačných zrážok zo mzdy.

11. Po preskúmaní veci odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade žalobkyňa osvedčila
naliehavosť potreby nariadenia žiadaného neodkladného opatrenia. Je zrejmé, že žalovaný na základe

neobmedzenej vôle môže vymáhať od žalobkyne dlh na základe úkonu (dohody o zrážkach zo mzdy),
ktorej platnosť je sporná. Žalobkyňa týmto spôsobom stráca právo disponovať so svojím príjmom ako
vlastným majetkom bez právneho základu, resp. na základe skutočnosti, ktorá je sporná.

12. Prostredníctvom listinných dôkazov predložených zo strany žalobkyne, s ktorými sa vyporiadal súd

1.inštancie boli dostatočne zistené a osvedčené najvýznamnejšie skutočnosti ,dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Ide v tejto súvislosti najmä o existenciu dohody o
zrážkach zo mzdy a potvrdenie toho, že žalovaný požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie
zrážok zo mzdy na základe tejto dohody, ktorá ma formulárový charakter. Ide nepochybne o zmluvuspotrebiteľskú a slúži na zabezpečenie zmluvy o úvere. Uvedené okolnosti svedčia o dôvodnosti
nariadenia neodkladného opatrenia, keď žalovaný vykonáva svoje práva plynúce z dohody o zrážkach
zo mzdy a táto dohoda je predmetom sporu. Je preto potrebné, aby ochrana práv žalobkyne a

nedotknuteľnosť jej majetku bola rýchla a účinná. Je zrejmé, že k zrážkam zo mzdy žalobkyne dochádza
pravidelne každý mesiac aj napriek spornosti platnosti dohody o zrážkach zo mzdy a v takom prípade
je potrebné dočasne upraviť vzájomné pomery účastníkov za účelom stabilizácie ich vzťahov tak, aby
nedochádzalo k ujme na právach, ale ani na povinnostiach oboch strán sporu.

13. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky
siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom, či iným nezávislým tribunálom.
V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom , že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikatelia.
Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje,
vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak
vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa.

14. Uvedený postup umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných
podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa
(neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu najmä ak existuje
nebezpečenstvo, že sa v euronekomformnom procese zrážok zo mzdy na základe inkorporovanej

dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných
podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad ( porovnaj rozsudok C-106/77
Simmenthal ).

15. Nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zakáže žalovanému vykonávať právo z tejto dohody

a platiteľovi mzdy realizovať dohodu je dočasné opatrenie proti postihu majetku žalobkyne, bez ktorého
by mohol nastať ťažko napraviteľný stav, teda že by sa na základe neplatnej dohody o zrážkach zo
mzdy poukázali žalovanému zo mzdy žalobkyne finančné prostriedky bezdôvodne, resp. vo vyššom
rozsahu než zákon dovoľuje. K odvolacej námietke podľa ktorej je dohoda o zrážkach zo mzdy
legitímnym inštitútom a predstavuje zákonný prostriedok zabezpečenia úveru, odvolací súd uvádza,

že súd 1.inštanie ani odvolací súd, inštitút dohody o zrážkach zo mzdy nespochybnil. Nariadením
neodkladného opatrenia len prišlo k obmedzeniu uplatnenia tohto inštitútu do právoplatného skončenia
konania vo veci samej, nakoľko výkon práv z uvedenej dohody sa vzťahuje k pohľadávke, ktorá
je spochybnená a oprávnenosť ktorej je predmetom prebiehajúceho súdneho konania. K námietke
žalovanéhoohľadomnedostatočnéhozdôvodneniarozhodnutiasúdom1.inštanciejepotrebnépoukázať

na ustanovenie § 76 ods. 4 O.s.p. v znení platnom do 30.6.2016 , ktoré dáva možnosť súdu 1.inštancie
vydať rozhodnutie so skráteným odôvodnením, prípadne s odôvodnením, ktoré poukazuje na skutkové
a právne dôvody uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

16. So zreteľom na všetky tieto dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil

(§ 387 ods. 1 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.